Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37C-548-2015.pdf
PDF · 184.96 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/548/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: T. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. 4, M., zastúpený R.. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokátom so sídlom Sladovnícka 22, Trnava, proti žalovanej: E. U., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 4, M., t.č. bytom gen. J. XX, M., zastúpená spoločnosťou AK PRINC & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 237 554, so sídlom Štefánikova 23, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa svojim návrhom došlým dňa 7.12.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Obci a k.ú. Trnava, zapísané na LV Správy katastra Trnava č. LV XXXX, a to byt č. XX, číslo vchodu J. XX, X.p., súp.č. stavby XXXX, na pozemku registra C KN XXXX/XX, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, z C. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XX, na žalovanú, ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený L. katastra Trnava v konaní vedenom pod č. V XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná, a nahradiť žalobcovi trovy konania. G. že dňa 20.5.2015 uzavrel žalobca s C. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom gen. J. XXXX/XX, M. (dlžník) A. o pôžičke, a dohodu osoby oprávnenej a osoby povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou podľa § 41, ods. X a ods. X Exekučného poriadku, spísanou vo forme Notárskej zápisnice č. N130/2015, Nzl 7059/2015, NCRls 17465/2015 dňa 20.5.2015 na Notárskom úrade v Trnave, notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou. Notárskou zápisnicou sú osvedčené žalobcom a dlžníkom zhodne uvedené a zhodne prehlásené skutočnosti: žalobca vyhlásil že na požiadanie dlžníka C. U. mu poskytol hotovostnú pôžičku v októbri 2013 v sumu 15.000,00 €, v novembri 2013 v sume 15.000,00 €, a v decembri 2013 v sume 16.000,00 €, t.j. poskytol dlžníkovi C. U. hotovostnú pôžičku v celkovej sume 46.000,00 € k jeho rukám, a dlžník C. U. vyhlásil že o uvedenú pôžičku požiadal žalobcu, a pôžičku v celkovej sume 46.000,00 € v hotovosti v priebehu mesiacov október 2013, november 2013 a december 2013 prevzal od žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom na predmetnej notárskej zápisnici. Žalobca a dlžník sa v notárskej zápisnici dohodli aj na splátkovom kalendári, pričom sa dohodli, že v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou stráca dlžník výhodu splátok, a splatným sa stáva celý zostávajúci nezaplatený dlh; dlžník sa zaviazal v takom prípade zaplatiť zákonný úrok z omeškania. Dlžník zároveň ako osoba povinná vyhlásil že dlh 46.000,00 € uznáva v plnom rozsahu voči žalobcovi ako osobe oprávnenej, spolu aj so zákonným úrokom z omeškania v prípade jeho omeškania; výslovne súhlasil s tým, aby v prípade
nesplnenia jeho záväzku voči žalobcovi sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a exekúciu podľa § 41, ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku (na všetok jeho majetok ako povinnej osoby, všetky majetkové práva a iné majetkové hodnoty v jeho vlastníctve). Vzhľadom na skutočnosť že dlžník neuhradil ani prvú splátku v zmysle notárskej zápisnice, stratil výhodu splátok, a splatným sa stal celý zostávajúci nezaplatený dlh, t.j. suma 46.000,00 €, spolu s príslušenstvom, pričom notárska zápisnica sa stala vykonateľným exekučným titulom. Vykonaním exekúcie bola poverená JUDr. Lucia Baničová (sp.zn. EX 606/2015), ktorá ohľadom vymoženia žalobcovej pohľadávky v exekučnom konaní uviedla, že pohľadávka žalobcu nebola vymožená ani čiastočne, pričom bolo zistené že dlžník, motivovaný hrozbou postihu zo strany žalobcu voči ktorému má dlh vo výške 46.000,00 € z titulu prijatých hotovostných pôžičiek, previedol na svoju manželku - žalovanú E. U. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, evidovanou Správou katastra Trnava pod č. V XXXX/XX, nehnuteľnosti byt č. XX, číslo vchodu J. XX, X.p., súp.č. stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/ XX, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, evidovanom L. katastra M., I. a k.ú. Trnava (vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.09.2015). V ďalšom poukázal na znenie § 42a, ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, podľa § 42a, ods. 3, písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Podľa žalobcu prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo k takému výraznému zmenšeniu majetku dlžníka, že žalobca sa objektívne nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko zvyšný hnuteľný a nehnuteľný majetok dlžníka nebude na úhradu pohľadávky žalobcu postačovať. Časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych úkonov dlžníka nasvedčujú tomu, že dlžník dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov úmyselne nastolil stav, ktorý žalobcovi znemožňuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky z jeho majetku, a niet dôvodu pochybovať o tom, že účastníci daného právneho úkonu chceli docieliť iba zmenu právneho stavu, ktorá by znemožnila žalobcovi uspokojiť jeho splatnú pohľadávku speňažením na žalovanú prevedeného majetku. Nakoľko vzťah dlžníka a žalovanej zodpovedá v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka vzťahu blízkych osôb (manžel a manželka), úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovanej o tejto skutočnosti sa v zmysle § 42a, ods. 3 ex lege prezumuje. Zároveň žalobca požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej, aby nenakladala s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v Obci a k.ú. Trnava, zapísanými na LV Správy katastra Trnava č. XXXX, a to byt č. XX, číslo vchodu J. 26, 3.p., súp.č. stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/XX, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb. K návrhu priložil žalobca Notársku zápisnicu napísanú na Notárskom úrade notárky JUDr. Ingrid Dubasovej dňa 20.5.2015, č. N 130/2015, Nz 17059/2015, NCRIs 17465/2015, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 5.11.2015 v konaní pre súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Baničovou sp.zn. EX 606/2015, výpis z LV č. 7792 pre Obec a k.ú. Trnava.
2.
Súd Uznesením č. 37C/548/2015-12 zo dňa 21.12.2015, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 24Co/110/2016-34 zo dňa 4.5.2016 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
3.
Žalovaná sa k návrhu vyjadrila podaním došlým súdu dňa 7.10.2016 v ktorom uviedla, že so žalobným návrhom nesúhlasí, popiera jeho opodstatnenosť. Poukázala na skutočnosť, že návrh nenapĺňa skutkovú podstatu odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo z časti - z uvedeného toho vyplýva, že ten kto odporuje právny úkon musí dokázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, pričom nestačí len tvrdenie že majetok dlžníka sa zmenšil, ale musí sa preukázať že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Musí byť tiež preukázané, že úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, a tento úmysel bol druhej strane známy - preukazovanie tohto úmyslu musí byť posudzovaný v kontexte okolností za ktorých došlo k právnemu úkonu. Zákon pozíciu veriteľa uľahčuje existenciou vyvrátiteľnej domnienky,
že žalovaná, ako osoba blízka, o týchto skutočnostiach vedela - žalovaná však popiera skutočnosť, že v čase uzatvorenia Dohody o vyporiadaní BSM vedela o úmysle svojho bývalého manžela ukrátiť veriteľa. Dôvodom návrhu bola údajná pôžička medzi žalobcom a bývalým manželom žalovanej, a to, že úkonom ktorým bývalí manželia vyporiadali zaniknuté BSM došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práv ako veriteľa. Tvrdenia žalobcu ohľadne existencie pôžičky sú nejasné, o existencii údajnej pôžičky medzi bývalým manželom žalovanej a žalobcom sa žalovaná dozvedela až keď jej bol doručený návrh (30.12.2015); poukázala na fakt, že zo strany žalobcu nebola predtým upozornená na existenciu pôžičky, nebola jej doručená upomienka alebo výzva. Žalovaná preukázateľne neviedla spoločnú domácnosť / nehospodárila so svojím bývalým manželom (údajným dlžníkom) viac ako 8 rokov pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva, bývalý manžel opustil spoločnú domácnosť v roku 2007 - týmto žalovaná preukazuje, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa nevedela a nemohla vedieť. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a bývalý manžel žalovanej nemali v čase vzniku údajnej pôžičky medzi sebou podpísanú žiadnu zmluvu, z ktorej by žalovaná o existencii pôžičky vedela, v rozhodnom čase nežila v spoločnej domácnosti s bývalým manželom (od roku 2007), k uznaniu dlhu zo strany jej bývalého manžela vo forme notárskej zápisnice N 130/2015 vyhotovenej JUDr. Ingrid Dubasovou dňa 20.5.2015 došlo až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva medzi žalovanou a jej bývalým manželom, a aj po tom ako podpísali Dohodu o vyporiadaní BSM (18.5.2015). Poukázala ďalej na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o reálnom poskytnutí pôžičky bývalému manželovi žalovanej (okrem vyhlásenia zo dňa 20.5.2015), preto je pochybné či v skutočnosti k poskytnutiu pôžičky aj došlo, a nejde len o fiktívny úkon, s cieľom pripraviť žalovanú o majetok; vyjadrenie žalobcu že bývalému manželovi žalovanej poskytol hotovostné pôžičky v októbri 2013 vo výške 15.000,00 €, v novembri 2013 vo výške 15.000,00 €, a v decembri 2013 vo výške 16.000,00 €, sú podľa žalovanej neurčité, vyhlásenie žalobcu o poskytnutí pôžičiek je podľa nej len fiktívne, nemá reálny základ. V súvislosti s dokazovaním, či došlo k skrátenia (zmenšenia) majetku, ktoré by bránilo uspokojeniu pohľadávky poukázala na skutočnosť, že v čase údajného poskytnutia pôžičky bol byt, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, založený v prospech Tatra banky, a.s., pričom táto ťarcha bola zapísaná aj na LV - preukázateľne teda existovala hypotéka poskytnutá vtedajším manželom, ktorú žalovaná pri vyporiadaní BSM prevzala; z tohto dôvodu argument žalobcu že bol ukrátený na svojich právach ako veriteľa neobstojí, nakoľko v čase údajného poskytnutia pôžičky bývalému manželovi žalovanej existovala hypotéka, a predmetný byt bol založený v prospech Tatra banky a.s., preto sa žalobca nemohol domnievať a počítať s tým, že sa uspokojí z výťažku z predaj bytu, teda úmysel žalobcu zabezpečiť jeho nároky bol už v čase poskytnutia údajných pôžičiek nedostatočný a nelogický, nakoľko banka je zapísaná ako prvá v poradí, a aj prvá v poradí by sa prípadne uspokojovala, preto nemohlo dôjsť ku kráteniu veriteľa. Podľa žalovanej žalobca žiadnu pôžičku neposkytol, nakoľko zo zápisnice spísanej pred notárkou nevyplýva, že by peniaze ktoré mali byť údajne bývalému manželovi žalovanej požičané boli reálne poskytnuté, preto žalovaná nepovažuje predmetnú notársku zápisnicu za hodnoverný dôkaz o poskytnutí finančnej hotovosti - pôžičky jej bývalému manželovi. V ďalšom žalovaná opätovne spochybňuje existenciu pôžičky uzavretej medzi žalobcom a jej bývalým manželom, nakoľko musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí, nestačí len vyhlásenie strán - existuje teda pochybnosť o reálnom odovzdaní peňazí, žalovaná (bývalá manželka údajného dlžníka) o tom nič nevie, nikdy peniaze nepoužila na zhodnotenie spoločného majetku, teda popiera existenciu pôžičky, nakoľko nemala znaky zmluvy o pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Na záver zdôraznila, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť právnym úkonom veriteľa (žalobcu) nevedela, a s ohľadom na okolnosti prípadu ani nemohla vedieť, z predmetného úkonu (vyporiadanie BSM) nemala žiaden prospech nakoľko prevzala celú hypotéku, prevodom vlastníckeho práva do jej výlučného vlastníctva nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, žalobca vedel o majetkových pomeroch žalovanej a jej bývalého manžela, byt ktorého prevod žalobca odporuje bol už v čase údajných pôžičiek založený v prospech Tatra banky, a.s. (tento stav ani v čase údajného poskytnutia pôžičiek, a ani v čase vyporiadania BSM neumožňoval uspokojenie údajnej pohľadávky žalobcu). K vyjadreniu priložila žalovaná Rozhodnutie Správy katastra Trnava č. V 1715/11 zo dňa 12.4.2011, čestné prehlásenie U. U. zo dňa 2.10.2016, čestné prehlásenie K. C. zo dňa 4.10.2016.
4.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 25.1.2017 v ktorom uviedol, že je nepochybné, že žalobca požičal sumu 46.000,00 € C. U. (ktorý bol v čase poskytnutia pôžičky, vzniku pohľadávky, manželom žalovanej), o čom svedčí existencia a obsah Notárskej zápisnice N 130/2015, Nz 17059/2015, NCRIs 17465/2015 zo dňa 20.05.2015 spísanej na Notárskom úrade v Trnave, Spartakovská 20, notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou - v nej je
najpodstatnejším prehlásenie C. U. (dlžníka) že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky, a súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a vedením exekúcie na všetok jeho majetok; vzhľadom na uvedené má žalobca právo vymáhať svoj nárok od dlžníka (§ 147, ods. 1 Občianskeho zákonníka - pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), nakoľko neexistovala žiadna dohoda medzi manželmi (dlžník a žalovaná), ktorá by odchylne od zákonných ustanovení o BSM upravovala rozsah BSM medzi manželmi, preto žalobca má právo uspokojiť svoju pohľadávku, ktorá vznikla za trvania manželstva, aj z majetku patriaceho do BSM, ktorého súčasťou je aj podiel dlžníka na predmetnom byte. Nakoľko dlžník svoj podiel na byte v rámci dohody o vyporiadaní BSM previedol na žalovanú (osobu jemu blízku) aby sa vyhol plneniu voči žalobcovi, vedome tým ukrátil žalobcu ako veriteľa - v danom prípade sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o takomto úmysle prezumujú (§ 42, ods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaná pri vynaložení náležitej starostlivosti tento úmysel mohla rozpoznať, keďže vedomosť o pôžičkách poskytnutých zo strany žalobcu (aj zo strany iných osôb) jej manželovi mala. Ďalej žalobca poukázal na predchádzajúce úkony a skutočnosti týkajúce sa veci, a ich časovú nadväznosť: 1. finančných pôžičiek zo strany žalobcu C. U. v rôznych výškach bolo viac, pričom dlžník vždy požičané sumy žalobcovi vrátil, preto žalobca nevidel dôvod nepožičať dlžníkovi peniaze. Situácia sa zmenila pri posledných pôžičkách, kedy dlžník požičané peniaze prestal žalobcovi vracať, a do dňa 11.11.2013 výška požičanej sumy dosiahla sumu 62.000,00 €, pričom dlžník uvedenú sumu nevrátil aj napriek tomu, že ho žalobca vyzýval na plnenie - uvedenú situáciu navrhol C. U. riešiť spísaním zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, čo malo slúžiť ako zabezpečenie pohľadávky žalobcu do momentu, kým dlžník vyplatí celú dlžnú sumu, pričom zabezpečovací prevod práva sa týkal nehnuteľností, bytu č. 31, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp.č. XXXX na ulici S. XX v M., spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktorý byt bol vo vlastníctve rodičov C. U.; zmluvou sa zabezpečila dlžná suma 62.000,00 €, na základe dohody žalobcu a dlžníka bola ako veriteľ v zmluve označená dcéra žalobcu T. F.. Po podpísaní uvedenej zmluvy bol podaný návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností - Okresný úrad Trnava však konanie zastavil z dôvodu, že bolo potrebné odstrániť nedostatky, ktoré v určenej lehote odstránené neboli. Z uvedeného je zrejmé že C. U. si požičiaval peniaze od žalobcu, o existencii pôžičiek mali vedomosť aj jeho rodičia (za účelom zabezpečenia pohľadávky podpísali zmluvu o zabezpečovacom prevode práva), teda o nich musela mať vedomosť aj žalovaná, nakoľko bola dlžníkovou manželkou a s dlžníkom sa stretávala. 2. medzitým žalobca požičal dlžníkovi v decembri 2016 (predtým ako kataster nevykonal zápis vkladu) na žiadosť dlžníka ďalšiu sumu vo výške 16.000,00 €, pričom žalobca bol v tom, že predošlú požičanú sumu bude mať riadne zabezpečenú. 3. po tom, ako bol zápis do katastra nehnuteľnosti neúspešný, žalobca trval na tom, aby dlžník svoj dlh (navýšený o sumu 16.000,00 € z titulu pôžičky z decembra 2016) zaplatil, prípadne aby sa opätovne podpísala zmluva o zabezpečovacom prevode práva a podal sa návrh na vklad do katastra, pričom žalobca už trval na tom aby ako veriteľ bol v novo spísanej zmluve uvedený on - na základe výziev zo strany žalobcu dlžník z dlžnej sumy 78.000,00 € (t.j. 62.000,00 € + 16.000,00 €) postupne vrátil časť sumy, avšak sumu 46.000,00 € (predstavujúcu pôžičku z októbra 2013 v sume 15.000,00 €, z novembra 2013 v sume 15.000,00 €, a z decembra 2013 v sume 16.000,00 €) nevrátil; koncom roka 2014, pred odchodom dlžníka do zahraničia, dlžník tvrdil žalobcovi že má vybavený úver, a prisľúbil že peniaze vyplatí, čo sa však nestalo. 4. žalobca trval na riešení situácie, keďže vedel aj o iných osobách ktoré dlžníkovi požičiavali peniaze, a tiež mali problém s ich vrátením, pričom svoje pohľadávky voči dlžníkovi riešili aj so žalovanou (v tom čase manželka dlžníka) - táto teda mala vedomosť o pôžičkách jej manžela; z uvedeného je zrejmé že žalovaná vedela o konaní svojho manžela (dlžníka). 5. dňa 20.5.2015 sa dlžník, vedomý si svojho dlhu, ozval žalobcovi stým, že svoj dlh chce vyrovnať, avšak nemôže ho vyrovnať jednorázovo v plnej výške - preto požiadal o splácanie dlžnej sumy v splátkach, a za týmto účelom sa dohodli na spísaní Notárskej zápisnice (zo dňa 20.5.2015 pod sp.zn. N 130/2015, Nz 17059/2015, NCRls 17465/2015 na Notárskom úrade v Trnave, pred notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou), predmetom ktorej je vyhlásenie dlžníka a veriteľa o uzavretí zmluvy o pôžičke, vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu čo do dôvodu a výšky, súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou vedenou na všetok jeho majetok. Prvá splátka vo výške 600,00 € bola splatná dňom 30.6.2015, avšak zo strany dlžníka k úhrade nedošlo. 6. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdnou exekútorkou zistené, že dlžník sa so žalovanou rozviedol (Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 10P/9/2015-63 zo dňa 12.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.3.2015), čím zaniklo BSM, ktoré si bývalí manželia vyporiadali Dohodou o
vyporiadaní BSM zo dňa 13.5.2015. BSM zaniklo až dňa 21.3.2015, pričom manželia nemali ohľadom rozsahu BSM uzavretú žiadnu inú odlišnú dohodu - to znamená že predmetný byt na ulici Golianovej v Trnave, ktorý bol dohodou o vyporiadaní BSM prevedený na žalovanú, spadá do BSM, a teda je majetkom dlžníka. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca vyzýval dlžníka k riešeniu splatenia dlžnej sumy, podnikol aj viacero právnych krokov - najdôležitejšou listinou je notárska zápisnica ktorou dlžník uznal svoj dlh vo výške 46.000,00 € čo do dôvodu a výšky. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na časovú nadväznosť úkonov urobených dlžníkom a žalovanou: takmer dva roky bol dlžník nečinný (len sľuboval že dlžnú sumu splatí), dňa 21.3.2015 sa dlžník právoplatne rozviedol (zaniklo BSM), dňa 13.5.2015 dlžník spísal so žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM (previedol časť svojho majetku na žalovanú, čím sa zbavil svojho majetku a tým ukrátil žalobcu, pričom žalovanej muselo byť prinajmenšom podozrivé prečo sa jej manžel vzdáva časti majetku na ktorý má nárok), dňa 20.5.2015 dlžník spísal so žalobcom notársku zápisnicu. Vyššie uvedená časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych úkonov dlžníka a žalovanej nasvedčujú tomu, že dlžník dohodou o vyporiadaní BSM úmyselne privodil stav, ktorý žalobcovi znemožňuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky z jeho majetku - nie je preto dôvod pochybovať o tom, že účastníci právneho úkonu chceli docieliť stav, ktorý by znemožnila žalobcovi uspokojiť jeho splatnú pohľadávku speňažením na žalovanú prevedeného majetku; úmysel ukrátiť veriteľa bol tak preukázaný. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila relevantnú aktivitu aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela, aj napriek tomu že vedela že jej (bývalý) manžel je dlžný viacerým osobám - žalovaná teda nemôže vyvrátiť zákonnú domnienku, pričom s osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia (právna úprava vychádza z toho, aby sa blízka osoba dlžníkovi / žalovaná, pri právnych úkonoch s dlžníkom presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka, aby neurobila právne úkony na ujmu práv veriteľa dlžníka, a v prípade ak takto nebude postupovať, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla) žalovaná v konaní nepreukázala, že by vyvinula aktivitu smerujúcu k presvedčeniu sa, či právnym úkonom (dohoda o BSM) nedochádza k ukráteniu veriteľov dlžníka, hoci tak urobiť mala (vzhľadom na skutočnosť, že o pôžičkách dlžníka mala vedomosť). Za účelom vyvrátenia tvrdení žalovanej o majetnosti dlžníka (preukázania že dlžník nemá iný majetok okrem toho, ktorý dohodou o vyporiadaní BSM previedol na žalovanú) poukázal na exekučné konanie vedené proti dlžníkovi na jeho celý majetok (súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Baničovou, sp.zn. EX 606/2015, v rámci ktorého sa lustruje majetok dlžníka, avšak s negatívnymi výsledkami) - to znamená, že neexistuje iný majetok dlžníka, z ktorého by mohol žalobca uspokojiť svoju pohľadávku. K vyjadreniu priložil žalobca Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzavretú medzi U. U. a T. F. dňa 11.11.2013, návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva do katastra nehnuteľností zo dňa 11.11.2013, Rozhodnutie Správy katastra Trnava č. V 6395/13-02 zo dňa 9.4.2014, čestné prehlásenie C. U. zo dňa 5.3.2014, návrh na výkon exekúcie žalobcu ako oprávneného proti C. U. ako povinnému zo dňa 16.10.2015, Upovedomenie súdnej exekútorky JUDr. Lucie Baničovej zo dňa 5.11.2015 o začatí exekúcie, oznámenie súdnej exekútorky JUDr. Lucie Baničovej zo dňa 23.1.2017 o stave exekučného konania.
5.
Žalovaná sa vo veci vyjadrila ďalším podaním došlým súdu dňa 18.5.2017 v ktorom uviedla, že žalobca nepreukázal hodnoverne poskytnutie pôžičky - zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, preto na osvedčenie nárokov žalobcu nestačí notárska zápisnica, teda žalobca neosvedčil existenciu pôžičky medzi ním a bývalým manželom žalovanej C. U., neexistuje pohľadávka žalobcu voči nemu - žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa vo vzťahu k bývalému manželovi žalovanej, teda nie je ani aktívne legitimovaný podať návrh na odporovanie právneho úkonu. Zdôraznila že o žiadnych úmysloch jej bývalého manžela ukrátiť údajného veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla vedieť a poznať ho, nakoľko žalovaná a C. U. nežili spolu, nehospodárili, ich manželský zväzok bol len formálny. Opätovne poukázala na skutočnosť, že aj v čase poskytnutia údajných pôžičiek žalobcom bolo k nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech banky, preto nemohlo prísť k ukráteniu žalobcu, naviac v rámci vyporiadania BSM nadobudla žalovaná aj pasíva viažuce sa k nehnuteľnosti; ukrátenie uspokojenia pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň s časti - z toho vyplýva že ten, kto odporuje právny úkon, musí dokázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozilo uspokojenie veriteľovho nároku, a musí byť preukázané že úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa bol druhej strane známy. V ďalšom
sa rozsiahlo venuje hodnoteniu Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11.11.2013 - jej účastníkmi však neboli ani strany sporu, ani C. U., preto pre súdený prípad je irelevantná (pozn. sudcu). Konštrukcie žalobcu o tom, že bývalému manželovi žalovanej požičal 62.000,00 € po častiach sú nepresvedčivé, nepodložené a podozrivé - podľa žalovanej z toho vyplýva že k žiadnej pôžičke nedošlo. Žalovaná ako bývalá manželka C. U. nevie o žiadnych dlžníkoch bývalého manžela, s C. U. preukázateľne spoločne nehospodárili a nežili v spoločnej domácnosti viac ako 8 rokov pred rozvodom, nikto z údajných veriteľov ju nenavštívil za účelom oznámenia o pôžičkách jej bývalého manžela, ani nikdy nedostala žiadnu písomnú výzvu či oznámenie o jeho dlhoch; bývalému manželovi žalovaná nikdy nedala súhlas s čerpaním pôžičky (s výnimkou hypotéky na byt).
6.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Záložnú zmluvu uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovanou ako záložcom dňa 12.10.2015 (na nehnuteľnosti zapísané na LV č. 7792 pre Obec a k.ú. Trnava - byt na ul. gen. J. v M.), H. o vyporiadaní BSM uzavretú medzi C. U. a žalovanou dňa 13.5.2015, Zmluvu o záložnom práve uzavretú medzi Tatra bankou, a.s. ako záložným veriteľom a C. U. a žalovanou ako záložcami dňa 8.4.2011 (byt na J. XX v M.), C. Správy katastra Trnava č. V XXXX/XX zo dňa 12.4.2011, Zmluvu o účelovom splátkovom úvere zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti uzavretú medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a Robertom Vozárom a žalovanou ako dlžníkmi dňa 19.11.2008, oznámenie JUDr. Lucie Baničovej, súdnej exekútorky o stave exekučného konania zo dňa 7.9.2017.
7.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.9.2017 uviedol že dlžník C. U. tým, že uzavrel so žalovanou dohodu o vyporiadaní BSM po rozvode ukrátil veriteľa - žalobcu; keďže sa jednalo o prevod na blízku osobu, sa úmysel ukrátiť dlžníka prezumuje, žalovaná teda musela vedieť o tom, že dlžník chce svojho veriteľa ukrátiť, resp. že vykonaným právnym úkonom ho ukrátil, nakoľko vedela o viacerých iných dlhoch C. U.. Vykonaným právnym úkonom C. U. nezískal žiadnu protihodnotu, je teda zrejmé že C. U. tým, že bez akéhokoľvek protiplnenia previedol majetok na žalovanú sa zbavil svojho majetku, a neostal mu žiaden majetok z ktorého by sa žalobca ako veriteľ mohol uspokojiť. Poukázal na notársku zápisnicu ktorú spísal žalobca s dlžníkom C. U., a na následné kroky ktoré vykonal C. U. so žalovanou
- je zrejmé že C. U. mal úmysel ukrátiť svojho veriteľa, o čom žalovaná ako blízka osoba musela mať vedomosť, keďže prepísal na ňu jediný majetok ktorý mal. Uviedol ďalej že postavenie žalobcu ako veriteľa vyplýva priamo z notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh (finančné pôžičky boli vykonávané medzi veriteľom a dlžníkom na základe ústne uzavretých dohôd, ktoré dlžník následne uznal v notárskej zápisnici). K podvodnému konaniu došlo zo strany žalovanej a dlžníka, ktorí ukrátili žalobcu, nakoľko po tomto právnom úkone dlžníkovi nezostal žiaden majetok. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.9.2017 uviedol že C. U. požičal peniaze, ten následne odišiel do Thajska. V čase pred uzavretím notárskej zápisnice sa žalobcovi ozval C. U., ktorý ho požiadal aby „vzťahy z pôžičiek dali do poriadku“ - na základe vzájomnej dohody išli na notársky úrad, kde podpísali notársku zápisnicu v ktorej uviedli sumu pôžičky ktorú žalobca celkovo C. U. poskytol; C. U. pôžičku uznal a zaviazal sa ju zaplatiť v splátkach, nezaplatil však nič, žalobca s ním stratil kontakt. Na otázku sudcu žalobca uviedol že žalovanú nikdy v súvislosti s pôžičkou nenavštívil - od neho nemohla vedieť že nejaká pôžička medzi ním a C. U. existuje. Na otázky svojej právnej zástupkyne žalobca uviedol že C. U. požičiaval peniaze viackrát, tento požičanú sumu vždy vrátil. Sumu 46.000,00 € mu požičal, pretože ako zábezpeku na vrátenie pôžičky spísali zmluvu o založení bytu jeho rodičov (táto sa však nerealizovala, nakoľko v katastrálnom konaní nebol doložený doklad potrebný pre zápis). Na otázku žalovanej žalobca uviedol že pri pôžičkách nie sú uvedené dátumy z dôvodu, že peniaze sa odovzdávali v hotovosti „do ruky“, za prítomnosti brata žalobcu. Žalobca žalovanú nekontaktoval ohľadom vrátenia pôžičky, nechcel ju tým zaťažovať. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 11.9.2017 uviedla že uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM s bývalým manželom nebol veriteľ ukrátený na svojich právach, naviac žalobca nepreukázal hodnoverne a nespochybniteľne postavenie veriteľa, nepreukázal že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí jej bývalému manželovi (podľa žalovanej ide o fiktívne a umelo vykonštruovaný záväzkový vzťah). Poukázala na skutočnosť, že aj v čase poskytnutia údajných pôžičiek žalobcom, bolo k nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech banky, zapísané v katastri nehnuteľností, preto žalovaná v rámci vyporiadania BSM nadobudla aj pasíva. Podľa žalovanej návrh nenapĺňa skutkovú podstatu odporovateľnosti právneho
úkonu, nakoľko ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň z časti - preto ten kto odporuje právny úkon musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nestačí len tvrdenie že majetok dlžníka sa zmenšil, ale musí sa preukázať že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku; musí byť tiež preukázané že úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, a tento úmysel bol druhej strane známy. Hypotéka na predmetný byt bola vzatá v roku 2008, ale túto použil C. U. na svoje podnikanie, pričom od roku 2014 splátky hypotéky platí výlučne žalovaná, a to na základe dohody o vyporiadaní BSM ktorou prebrala jej splácanie na ďalších 20 rokov - prevod bytu na ňu bol preto logický, a nemohlo ním prísť k ukráteniu veriteľa. Poukázala na skutočnosť, že s C. U. nežila v spoločnej domácnosti od roku 2007 (žil s inou ženou), stretávala sa s ním len keď prišiel navštíviť spoločné deti, resp. keď prišiel pre poštu (kvôli deťom sa rozviedli až v roku 2015). Uviedla ďalej že ju ani bývalý manžel, ani žalobca, neoboznámili s tým, že majú medzi sebou pôžičky. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla že pôvodne si ona a C. U. vzali hypotéku v roku 2008 za účelom financovania kúpy bytu vo U., kam sa napokon presťahoval C. U. so svojou priateľkou, následne žalovaná a C. U. byt predali, avšak hypotéku preniesli na byt na Golianovej ul. v Trnave; peniaze za predaj bytu vo Vlčkovciach použil v plnom rozsahu C. U., hypotéku však spláca výlučne žalovaná. Hypotéka ktorá je zapísaná na LV približne dva mesiace po zavkladovaní vlastníctva bytu v zmysle dohody o vyporiadaní BSM bola žalovanou vzatá z dôvodu, že potrebovala refinancovať predchádzajúcu hypotéku v Tatra banke, nakoľko táto bola pre ňu nevýhodná - t.č. je hypotéka platená v Slovenskej sporiteľni. Majetkové vzťahy s C. U. neriešila, o týchto veciach nerozprávali, žalovaná nemala vedomosť o jeho podnikaní a pôžičkách.
8.
Žalovaná sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 9.10.2017 v ktorom uviedla, že postup uvedený v §42a, ods. 3 Občianskeho zákonníka sa uplatní v prípade, že medzi dlžníkom a osobou blízkou je súvislosť v zmysle vzťahu osôb blízkych podľa § 116 a 117 Občianskeho zákonníka medzi zmluvnými stranami - v konaní však bol preukázaný zánik manželstva rozvodom medzi žalovanou a dlžníkom (C. U.), na základe Rozsudku Okresného súdu Trnava č. 10P/9/2015-63 zo dňa 12.3.2015 (právoplatný dňa 21.3.2015), teda ešte predtým ako malo dôjsť k právnemu úkonu, ktorým sa údajne ukrátil žalobca, teda dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej dňa 18.5.2015 medzi žalovanou a údajným dlžníkom; vzhľadom k právoplatnému rozvodu manželstva údajného dlžníka a žalovanej ešte pred podpisom dohody o vyporiadaní BSM nemožno považovať takúto dohodu za právny úkon medzi osobami blízkymi, naviac žalovaná a C. U. preukázateľne nežili v spoločnej domácnosti a nehospodárili spolu v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM, a teda ich vzťah nemožno označiť ako vzťah osôb blízkych v zmysle § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie sú naplnené skutkové predpoklady. Vzhľadom k uvedenému nemožno na tento prípad (dohodu o vyporiadaní BSM medzi C. U. a žalovanou zo dňa 18.5.2015) aplikovať §43a, ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto nie je na žalovanej dôkazná povinnosť. Je preto na žalobcovi aby preukázal, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa mohla poznať, a že prišlo k ukráteniu veriteľa (k zmenšeniu majetku do takej miery že sa ukracuje uspokojenie žalobcovej pohľadávky). V súvislosti s údajným zmenšením majetku dlžníka treba vziať do úvahy, že úkon je odplatný aj vtedy, ak protiplnenie nemá len povahu peňažnú, ale môže spočívať aj v tom že sa zníži záväzková povinnosť dlžníka - toto sa týka aj dohody o vyporiadaní BSM medzi C. U. a žalovanou, keď z jej obsahu je zrejmé že žalovaná nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti, ale prešli výlučne na ňu právne povinnosti (záväzok splácať úver), a na strane C. U. sa znížili pasíva v tomto rozsahu. Uvedené znamená že nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka tým, že bola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM. Žalovaná opätovne spochybnila údajnú pôžičku vo výške 46.000,00 €, a spochybnila aj postavenie žalobcu ako veriteľa, spochybnila aj Notársku zápisnicu č. 130/2015 zo dňa 20.5.2015 ako doklad o vymáhateľnej pohľadávke. Žalovaná uviedla že, nevedela o tom že by si C. U. požičal od žalobcu uvádzané čiastky, naviac žalobca nepreukázal že reálny kontrakt medzi ním a C. U. sa uskutočnil, ani nie je zrejmé či C. U. skutočne neuhradil dohodnutú splátku pôžičky. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že údajný dlh v čase jeho uznania v notárskej zápisnici neexistoval, pretože zápisnica bola spísaná dňa 20.5.2015, a dlh mohol vzniknú až dňom nasledujúcim po dni splatnosti prvej splátky, čiže od 1.7.2015 - uznanie dlhu C. U. v notárskej zápisnici je tak v rozpore s právnymi predpismi, k uznaniu nemohlo dôjsť, teda Notárska zápisnica č. 130/2015 zo dňa 20.5.2015 nie je vymáhateľným exekučným titulom. Žalovaná trvá na tom že nevedela a nemala ani možnosť vedieť o úmysle C. U., nakoľko spolu dlhodobo nežili v spoločnej domácnosti, naviac sa na ňu nemôže pozerať ako na osobu blízku, pretože v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM už nebola manželkou C. U. (právoplatne boli rozvedení dňa 12.3.2015). Z uvedeného je zrejmé,
že nie je na žalovanej aby preukazovala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (§42a, ods. 3 Občianskeho zákonníka) - naopak, je povinnosťou žalobcu preukázať zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu ako aj splnenie ostatných podmienok pre odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. K vyjadreniu priložila žalovaná Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 10P/9/2015-63 zo dňa 12.3.2015.
9.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 uviedol že notárska zápisnica na ktorú sa odvoláva žalobca je neplatná, nakoľko sa v nej uznáva dlh, ktorý však má vzniknúť až v budúcnosti, keď prvá splátka má byť splatná až 30.6.2015. Ďalej poukázala na skutočnosť, že k rozvodu manželstva medzi C. U. a žalovanou došlo rozsudkom ktorý nadobudol právoplatnosť 20.3.2015, pričom však k dohode o vyporiadaní BSM došlo 20.5.2015 - z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu C. U. a žalovanej v čase podpisu sa už nejednalo o blízku osobu, pri ktorej by mala byť prezumovaná jej vedomosť o ukracujúcom úkone dlžníka. C. U. ako dlžník svojim úkonom nezmenšil svoj majetok, nakoľko síce žalovaná nadobudla dohodou o vyporiadaní BSM byt, tento však bol založený v banke a žalovaná zároveň prevzala na seba povinnosť splácať celý úver vo výške okolo 40.000,00 €. Svedok Y. F. (brat žalobcu) na pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol že C. U. pozná, stretávali sa v autoservise žalobcu. Žalobca C. U. viackrát poskytol pôžičku, vždy v hotovosti - svedok pri odovzdávaní peňazí bol niekoľkokrát prítomný osobne. C. U. zo začiatku poskytnuté pôžičky riadne vrátil, avšak pôžičky poskytnuté približne pred 4 rokmi už nevrátil, následne C. U. „zmizol“. Svedok poskytnutie / vrátenie pôžičiek videl, nakoľko žalobca a C. U. komunikovali v presklenej kancelárii, naviac C. U. svedkovi túto skutočnosť povedal. Na ďalšiu otázku uviedol že žalovanú videl jedenkrát v živote, keď mala pokazené auto. Na ďalšiu otázku uviedol, že má vedomosť aj o iných veriteľoch C. U. (sám mu to oznámil), jednalo sa o pôžičky okolo 40.000,00 €. Na ďalšiu otázku uviedol že C. U. v čase „predtým ako zmizol“ komunikoval so žalovanou, údajne sa stretávali (hovoril mu to C. U.). Na otázku sudcu svedok uviedol že so žalovanou ohľadom pôžičiek nikdy nerozprával, nikdy s ňou nič neriešil. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedok uviedol že je pravdou, že C. U. mal priateľku, v tom čase sa stretával aj so žalovanou. Na ďalšiu otázku uviedol že videl ako C. U. preberá resp. odovzdáva peniaze žalobcovi - bol v inej miestnosti, preto nevidel aké konkrétne sumy sa odovzdávajú alebo preberajú. Na ďalšiu otázku uviedol že C. U. býval v Kamennom mlyne v drevenej chatke, býval tam v čase keď od žalobcu si zobral pôžičku (niekedy v roku 2013), predtým tam býval približne rok. Svedok Y. U. (priateľ žalovanej a C. U.) na pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedol že s rodinou U. sa pozná približne 30 rokov, za tento čas sa stále priatelili, často sa navštevovali. V roku 2007 C. U. odišiel od žalovanej (manželky), a to najskôr do podnájmu vo U. kde býval so svojou priateľkou, následne v roku 2008 si kúpil malý domček v Kamennom Mlyne - od uvedeného obdobia v spoločnej domácnosti so žalovanou nebýval. Svedok sa aj v tomto období s C. U. stretol, o finančných transakciách resp. o podnikaní sa nebavili; C. U. nikdy nespomenul že by si zobral nejakú pôžičku. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol že nevie o tom, že by C. U. navštevoval žalovanú, od roku 2007 nikdy nestretol C. U. v domácnosti žalovanej, C. U. mu nikdy nespomínal že by žalovanú navštívil. Svedkyňa N. U. (dcéra žalovanej a C. U.) na pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 uviedla že niekedy v roku 2007 vznikli medzi jej rodičmi nezhody, následne C. U. odišiel z bytu (už nikdy nevrátil); svedkyňu ako dcéru a aj svojho syna chodil občasne navštevovať, pri návštevách komunikoval s nimi - matka odišla, aby sa nemusela stretnúť s C. U.. Návštevy pretrvávali do roku 2013, následne sa však ich vzťahy zhoršili a prestali spolu komunikovať. Svedkyňa sa s C. U. nikdy nebavila o jeho podnikaní a o finančných otázkach. Na otázku sudcu svedkyňa uviedla že žalovaná jej nikdy nespomínala, že by C. U. mal nejaké finančné problémy. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.10.2017 uviedol že notárska zápisnica je platný exekučný titul, ktorý nie je možné spochybniť. Poukázal na skutočnosť, že C. U. a žalovaná spolu brali úvery a uzatvárali zmluvy - je teda zrejmé že spolu aj hospodárili, a teda aj po roku 2007 (bez ohľadu na to že C. U. odišiel zo spoločnej domácnosti) riešili spolu finančné záležitosti.
10.
Svedkyňa T. W. (priateľka žalovanej) na pojednávaní konanom dňa 22.10.2017 na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedla, že má vedomosť že od roku 2007 žalovaná s C. U. nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu (C. U. mal priateľku); v roku 2014 C. U. odišiel do zahraničia, odvtedy sa k žalovanej nevrátil. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla že má vedomosť, že žalovaná s bývalým manželom mali kúpený byt vo U. (na hypotéku), do ktorého sa nasťahoval C. U. so svojou priateľkou. Podľa svedkyne žalovaná nevedela o dlhoch ktoré C. U. má, hypotéku na byt na J. ulici v Trnave si žalovaná zobrala po tom, čo sa manželia rozviedli a vyporiadali si majetok.
11.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol že k právnemu úkonu, ktorému sa odporuje došlo v posledných troch rokoch, a takýto právny úkon znamenal prevzatie záväzku bez primeraného protiplnenia, resp. bez akéhokoľvek protiplnenia; v súdenom prípade je to Dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej dlžník prenechal jediný svoj majetok žalovanej, a to bez protihodnoty. Právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, pričom tento úmysel bol druhej strane známy - v súdenom prípade došlo k faktickému ukráteniu veriteľa (čo je potvrdené exekučným konaním v ktorom sa zistilo, že dlžník nič nevlastní), teda neexistuje iný majetok z ktorého by sa veriteľ mohol uspokojiť. Veriteľ má voči dlžníkovi riadnu vymáhateľnú pohľadávku - exekučný titul, notársku zápisnicu. Žalobca v konaní preukázal faktické zmenšenie majetku dlžníka, majetok dlžníka má v dôsledku odporovateľného právneho úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom, a zmenšenie / zbavenie sa celého majetku dlžníkom má za následok že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo v prospech blízkych osôb dlžníka, pričom veriteľ nemusí tvrdiť ani preukazovať, že žalovanej musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy - predpokladá sa že žalovaná o úmysle dlžníka vedela, a preto dôkazné bremeno je na nej. V ďalšom sa žalobca zaoberá úvermi ktoré si vzali žalovaná s jej bývalým manželom v minulosti - v roku 2008 (t.j. rok po tom ako podľa tvrdenia žalovanej s dlžníkom už nehospodárila) na nadobudnutie bytu vo Vlčkovciach , ktorý nadobudli spoločne, pričom následne byt spoločne s dlžníkom predali. V roku 2011 nadobudli byt na Golianovej ulici v Trnave, teda ešte aj vtedy spolu hospodárili, stretávali sa, žalovaná mala vedomosť o finančnej situácií dlžníka a jeho podnikaní. Poukázal tiež na skutočnosť že dlžník žalovanú navštevoval, pri príležitosti stretávania sa s deťmi, účelom preberania si pošty, a pod. Žalovaná nepreukázala že v súvislosti s uzavretím právneho úkonu vynaložila relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela, aj napriek tomu že vedela, že C. U. je dlžný viacerým veriteľom, žalovaná nepreukázala, že by vyvinula aktivitu smerujúcu k presvedčeniu sa či právnym úkonom (dohodou o vyporiadaní BSM) nedochádza k ukráteniu veriteľov dlžníka. V ďalšom sa zaoberá hodnotením výpovedí svedkov, resp. skutočnosťou že súd niektorých z navrhnutých svedkov nevypočul. Podľa žalobcu stačí, ak druhému účastníkovi (žalovanej), zo všetkých okolností s ktorými sa v pri uzatváraní odporovaného právneho úkonu oboznámila, jej úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa musel byť známy, a to s prihliadnutím na fakt že nehnuteľnosť jej dlžník ponechal bez akéhokoľvek protiplnenia, protihodnoty, čo nie je obvyklé. Žalovaná bola manželkou dlžníka, poznala jeho správanie a konanie, podnikanie, dlhy a záväzky, hospodárila s ním, stretávali sa spolu a riešili rodinné ako aj finančné veci - úmysel dlžníka mohla rozpoznať a aj rozpoznala, a napriek tomu jej nebolo podozrivé že na ňu dlžník ako jej manžel chce prepísať jediný majetok ktorý má; žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel svojho bývalého manžela ukrátiť veriteľa (žalobcu). Obrana žalovanej spočíva len v tvrdení, že s dlžníkom nežila 8 rokov, avšak dôkazy preukázali že sa s dlžníkom stretávala, riešili rodinné záležitosti aj hospodárenie, naviac dlžník mal a má trvalý pobyt na rovnakej adrese ako žalovaná, na ktorú boli doručované zásielky dlžníka, čím o jeho aktivitách vedomosť mať mohla a aj mala. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol že navrhuje žalobu zamietnuť, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre odporovateľnosť právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM bývalých manželov U.. Podľa žalovanej notárska zápisnica vyhotovená notárkou JUDr. Dubasovou nie je vykonateľným exekučným titulom, neobsahuje platné uznanie údajného dlhu (uznať dlh je možné len taký, ktorý existoval v čase uznania - notárska zápisnica bola uzatvorená 20.5.2015, dlh bol splatný však až 30.6.2015). Uviedla že žalovaná a C. U. v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM neboli manželmi, preto pokiaľ ide o dokazovanie ohľadom prezumpcie vedomosti žalovanej o dlhoch jej bývalého manžela, poukázala na skutočnosť že žalovaná s C. U. v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM neboli osobami blízkymi v zmysle Občianskeho zákonníka; žalovaná a C. U. spolu nežili a nehospodárili (čo vyplýva aj z výpovedí viacerých svedkov). Čo sa týka údajného zmenšenia
majetku dlžníka, z dohody o vyporadaní BSM je zrejmé, že žalovaná preberá aj pasíva, t.j. úver - z týchto dôvodov nebola C. U. vyplatená protihodnota nakoľko tá sa započítala s prebratím úveru.
12.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov Y. F., Y. U., N. U. a T. W., oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobca poskytol C. U. (bývalý manžel žalovanej) pôžičku v roku 2013 v celkovej sume 46.000,00 €, C. U. sa zaviazal pôžičku zaplatiť v splátkach (v prípade omeškania so splátkou stráca dlžník výhodu splátok, a splatným sa stáva celý nezaplatený dlh) - uvedená skutočnosť je zrejmá z Notárskej zápisnice č. N 130/2015, Nz 17059/2015, NCRls 171465/2015, spísanej dňa 20.5.2015 notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou. Vzhľadom na skutočnosť že C. U. neuhradil ani prvú splátku, stratil výhodu splátok, a splatným sa stal celý zostávajúci nezaplatený dlh (t.j. suma 46.000,00 €, spolu s príslušenstvom), pričom notárska zápisnica sa stala vykonateľným exekučným titulom. Vykonaním exekúcie bola poverená JUDr. Lucia Baničová (sp.zn. EX 606/2015), v exekučnom konaní zistila že pohľadávka žalobcu nie ej vymožená ani čiastočne. Manželstvo žalovanej a C. U. bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 10P/9/2015-63 zo dňa 12.3.2015 (nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2015). Žalovaná a C. U. uzavreli dňa 18.5.2015 Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej C. U. previedol na žalovanú (evidované Správou katastra Trnava pod č. V 5924/15) okrem iných hnuteľných vecí aj nehnuteľnosť - byt č. XX, číslo vchodu J. XX, X.p., súp.č. stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/XX, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, evidovanom Správou katastra M., Obec a k.ú. Trnava (vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.9.2015) - žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Zároveň žalovaná výlučne na seba prevzala záväzok splácať hypotekárny úver za ktorý bol nadobudnutý predmetný byt (Tatra banka, a.s.); následne si žalovaná vzala hypotekárny úver vo výške 45.000,00 € v Slovenskej sporiteľni, a.s. (zo dňa 12.10.2015), za účelom refinancovania predchádzajúceho hypotekárneho úveru v Tatra banke, a.s. (zo dňa 8.4.2011). Na byt viazne v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. záložné právo (na zabezpečenie splácania hypotekárneho úveru). Žalovaná a C. U. od roku 2007 nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu (od roku 2013 sa C. U. zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne v zahraničí, na Slovensko prišiel na krátky čas v roku 2015), žalovaná v čase uzavretia dohody o vyporiadní BSM nemala (a ani nemohla mať) vedomosť o prípadných dlhoch C. U., nemohla mať vedomosť o údajnom zámere C. U. ukrátiť svojho veriteľa.
13.
Žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to vypočutie svedka pána Y. za účelom ozrejmenia skutočnosti, že C. U. si bral viaceré pôžičky (aj od navrhnutého svedka), a že žalovaná o pôžičke ktorú poskytol navrhnutý svedok vedela, požiadal tiež o vypočutie svedkov manželky žalobcu a dcéry žalobcu za účelom preukázania, že žalobca požičiaval C. U. peniaze. Vyššie uvedené dôkazy súd nevykonal, nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania by pre preukazovanie skutkového a hlavne právneho stavu nemalo pre súd nemal žiadnu hodnotu - to že C. U. mal viaceré pôžičky bolo súdu zrejmé, to že žalobca požičal C. U. finančné prostriedky vo výške 46.000,00 € súd mal za preukázané; iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 185, ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu či ich zástupcami.
14.
Podľa § 42a Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 182 Civilného sporového poriadku ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Podľa § 187 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 191, ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 217, ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15.
Podľa R 44/2001: Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podľa Rč 35/2002: Osoba dlžníkovi blízka sa môže v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“, aby poznala tento dlžníkov úmysel a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Ak sa má osoba dlžníkovi blízka v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla i pri náležitej starostlivosti poznať, i keď dlžník uzavretím odporovanej zmluvy alebo urobením odporovaného právneho úkonu v jej prospech plní svoju „morálnu“ alebo právnu povinnosť (zo zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu).
16.
Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho veriteľ nemohol uspokojiť; za odporovateľné právne úkony sa teda považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa, pričom ide o právne úkony ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky; veriteľ preto musí v konaní preukázať že odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka tak, že sa tým ukracuje uspokojenie pohľadávky; pasívne legitimovaným v spore o odporovateľnosti je osoba ktorá mala z prevzatia záväzku bez primeraného protiplnenia prospech (za predpokladu že sa preukážu niektoré z dôsledkov podľa § 42a, ods. 5 písm. a) až c). Odporovať možno: a) právnemu úkonu dlžníka, urobenému v rozhodnej dobe s úmyslom ukrátiť veriteľa, pokiaľ tento úmysel musel byť druhej strane známy - ten kto právnemu úkonu odporuje musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno) úmysel dlžníka, a tiež že druhá strana o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, resp. o ňom nevedela len v dôsledku svojej nedbanlivosti, b) právnemu úkonu ktorým bol veriteľ ukrátený, a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami, pričom úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v tomto prípade predpokladajú; druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať (na nej je dôkazné bremeno) že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami (táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa), ale aj tu existuje výnimka, keď uvedené neplatí ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať; náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.
Primeranosť protiplnenia je skutková otázka, ktorej základné riešenie spočíva v porovnaní hodnoty predmetu prevzatého záväzku s dôsledkami tohto záväzku pre dlžníka v jeho majetkovej sfére - predovšetkým sa skúma či nedošlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka bez toho aby sa vyrovnalo efektívnym protiplnením. Občiansky zákonník v § 116 vymedzuje okruh blízkych osôb, a to priamo tým, že výslovne za blízke osoby považuje 1/ príbuzných v priamom rade, 2/ súrodencov, 3/ manžela, a nepriamo tým, že za blízku osobu považuje ďalšieho príbuzného (napr. strýka, synovca, bratanca) alebo inú osobu v obdobnom vzťahu (napr. švagra, druha), avšak len za predpokladu že existuje medzi nimi taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
17.
Po vykonanom dokazovaní, a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Dôvodom jeho zamietnutia je skutočnosť, že neboli naplnené hneď viaceré podmienky pre to, aby napadnutý právny úkon mohol a mal byť považovaný za odporovateľný. Je pravdou, že žalobca poskytol C. U. (bývalý manžel žalovanej) pôžičku v roku 2013 v celkovej sume 46.000,00 €, ktorú sa C. U. zaviazal zaplatiť v splátkach (v prípade omeškania so splácaním pod stratou výhody splátok, čím by sa stal splatným celý nezaplatený dlh), keď táto skutočnosť je jednoznačne a bezpochyby zrejmá z Notárskej zápisnice č. N 130/2015, Nz 17059/2015, NCRls 171465/2015, spísanej dňa 20.5.2015 notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou. Vzhľadom na skutočnosť že C. U. dlh, ním v notárskej zápisnici uznaný čo do dôvodu aj čo do výšky, nesplácal, stratil výhodu splátok, a splatným sa stal celý zostávajúci nezaplatený dlh (t.j. suma 46.000,00 €, spolu s príslušenstvom) - notárska zápisnica sa tak stala vykonateľným exekučným titulom, t.j. žalobca má voči C. U. (ako svojmu dlžníkovi) vymáhateľnú pohľadávku (súd sa tak nestotožnil s názorom žalovanej o neexistencii vymáhateľnej pohľadávky). Manželstvo žalovanej a C. U. bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 10P/9/2015-63 zo dňa 12.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2015. Následne žalovaná a C. U. uzavreli dňa 18.5.2015 (t.j. v čase keď ich manželstvo už, logicky, netrvalo) dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej C. U. previedol na žalovanú (evidované Správou katastra Trnava pod č. V 5924/15) okrem iných hnuteľných vecí aj nehnuteľnosť - byt č. XX, číslo vchodu Golianova XX, X.p., súp.č. stavby XXXX na pozemku registra C KN XXXX/XX, a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 448/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku registra C KN s parc.č. XXXX/ XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 524 m2, zapísané na LV č. XXXX, evidovanom Správou katastra Trnava, Obec a k.ú. Trnava (vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.9.2015) - žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v čase uzavretia napadnutého právneho úkonu (dohody o vyporiadaní BSM) už tento bol uzavretý medzi bývalými manželmi, teda nie medzi blízkymi osobami (blízkou osobou je totiž iba príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, resp. iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom - ani jednu z tých definícií však vzťah bývalých manželov nespĺňa!). V takomto prípade potom dôkazové bremeno
preukázať, že 1/ napadnutým právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok, a zároveň že 2/ žalovanej úmysel dlžníka (C. U.) ukrátiť veriteľa (žalobcu) musel byť známy, resp. že žalovaná o takomto dlžníkovom úmysle (ukrátiť veriteľa) vedela, bolo na žalobcovi! V súvislosti s podmienkou zmenšenia majetku dlžníka súd poukazuje na skutočnosť, že predmetný byt bol vo vlastníctve žalovanej a jej bývalého manžela C. U., ktorí následne po rozvode manželstva uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou (okrem iného) vyriešili aj vlastníctvo k bytu. Je síce pravdou, že žalovaná v rámci vyporiadania BSM nadobudla byt do svojho výlučného vlastníctva, avšak nestalo sa tak bez adekvátneho „protiplnenia“ - protiplnenie nemá len povahu peňažnú, ale môže spočívať aj v tom že sa zníži záväzková povinnosť dlžníka. Treba si totiž uvedomiť, že žalovaná zároveň, a v súvislosti, s nadobudnutím vlastníctva k bytu, výlučne na seba prevzala záväzok splácať hypotekárny úver za ktorý bol tento byt prvotne (do BSM) nadobudnutý (v Tatra banke, a.s.), splátky za byt platila dokonca sama (bez prispenia C. U. ako spoluvlastníka bytu) od roku 2014 - to že následne si žalovaná vzala hypotekárny úver vo výške 45.000,00 € v Slovenskej sporiteľni, a.s. (zo dňa 12.10.2015, pričom na byt viazne v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. záložné právo na zabezpečenie splácania hypotekárneho úveru), za účelom refinancovania predchádzajúceho hypotekárneho úveru v Tatra banke, a.s. (zo dňa 8.4.2011) na posúdení protiplnenia nemá žiaden vplyv. Primeranosť protiplnenia je otázka, ktorej základné riešenie spočíva v porovnaní hodnoty o ktorú sa majetok dlžníka zmenšil (strata jeho vlastníckeho práva k bytu) s dôsledkami z toho vyplývajúceho a s tým súvisiaceho pre dlžníka (strata záväzkov z hypotekárneho úveru), keď sa skúma či nedošlo k zníženiu hodnoty majetku dlžníka bez toho aby sa vyrovnalo efektívnym protiplnením - v tomto prípade za protiplnenie je potrebné považovať prevzatie úveru žalovanou, pričom súd toto protiplnenie považuje za adekvátne. V súvislosti s podmienkou vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka (C. U.) ukrátiť veriteľa poukazuje súd na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná (dokonca z výpovedí všetkých! svedkov bola vylúčená) vedomosť žalovanej o prípadnom úmysle C. U. ukrátiť napadnutým právnym úkonom žalobcu (ako jeho veriteľa). Žalovaná a C. U. totiž od roku 2007 nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili spolu (od roku 2013 sa C. U. zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne v zahraničí, na L. prišiel na krátky čas v roku 2015), žalovaná v čase uzavretia dohody o vyporiadní BSM nemala (a ani nemohla mať) vedomosť o prípadných dlhoch C. U., nemohla mať vedomosť o údajnom zámere C. U. ukrátiť svojho veriteľa. Aj prípadné preukázanie ďalších dlhov (voči iným osobám ako žalobca, o čo sa žalobca v konaní snažil) C. U. by nemala na vytvorený názor súdu o vyššie uvedenej nevedomosti žalovanej o úmysle C. U. ukrátiť svojho veriteľa žiadny vplyv, nakoľko by sa tým priamo ani nepriamo táto vedomosť nedala preukázať. Z uvedeného dôvodu, keď žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie podmienok na vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu (v časti zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku absencie adekvátneho protiplnenia, a v časti vedomosti žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa) súd návrh musel zamietnuť. Žalobca totiž v konaní nepredložil relevantné doklady a dôkazy, na základe ktorých by súd mohol dospieť k opodstatnenosti a oprávnenosti jeho návrhu, neuniesol teda v konaní dôkazové bremeno (ktoré spočívalo na ňom). S poukazom na skutočnosť, že dôkazným bremenom bol zaťažený žalobca, ktorý toto neuniesol, a teda súd nemal zistený skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musel rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno (t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva) - z uvedených dôvodov súd rozhodol o zamietnutí návrhu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnej žalovanej priznal v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.