Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/355/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: X/ D. proti žalovanému: G. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice o určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku a rozhodcovského konania

rozhodol:

I. N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby v znení : „Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn Z. vydaný žalovaným G. bez rozhodcovskej zmluvy“.

II. Konanie o určenie, že Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a o určenie, že rozhodcovské konanie je neplatné, z a s t a v u j e .

III. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ zaplatia na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o. do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

V. Štát má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni 2/ v rozsahu 100 %, ktoré žalobkyňa zaplatí do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2008, a po jeho upresnení zo dňa 22.2.2010 (čl.151 spisu) domáhali určenia, že rozhodcovské konanie vedené žalovaným G. a v ňom vydaný Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj Rozhodcovský rozsudok č.k.Z. zo dňa 7.5.20107 sú neplatné. 2. Svoj návrh skutkovo odôvodnili tým, že z dôvodu, že rozhodcovské konanie bolo vykonané v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, s Ústavou SR nakoľko :

- rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej vedľajším účastníkom 1/ (pozn. súdu : Y. v konaní do 30.6.2016) zo dňa 4.5.2007 a listinných dôkazov - indosamentom nadobudnutej zmenky na 7.500.000,-Sk, ktorá mala byť „údajne“ vystavená žalobcami v prospech vedľajšieho účastníka 2/ (pozn. súdu : G. v konaní do 30.6.2016) a ktorá je podľa tvrdenia žalobcov sfalšovaná,

- na základe „údajne“ dohodnutej rozhodcovskej doložky s vedľajším účastníkom 2/ a ktorá dohoda je taktiež podľa tvrdenia žalobcov sfalšovaná,

- žalobcovia nemali žiadnu vedomosť o tom, že existuje nejaký G. ako rozhodca, preto sa na jeho osobe nemohli dohodnúť,

- nikdy neexistovali vecné, skutkové, zmluvné, či iné dôvody k osobe vedľajšieho účastníka 2/ na toto konanie,

- o exekúcii vedenej voči nim pod č.Ex2258/2007 sa žalobcovia dozvedeli až na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku pri návšteve svojho peňažného ústavu dňa 17.9.2007,

- rozhodca žalobcom nikdy nepreukázal svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov v čase rozhodcovského konania (od 4.5.2007 do 26.5.2007),

- rokovací poriadok rozhodcovského konania „ušitý na mieru vedľajšieho účastníka 1/ a v neprospech žalobcov“ vydal žalovaný, ako rozhodca dňa 6.5.2007,

- tento rokovací poriadok rozhodcovského konania odporuje platnej právnej úprave SR a dobrým mravom,

- žalovaný, ako rozhodca nikdy písomne nepotvrdil prijatie funkcie rozhodcu a s týmto žalobcovia neboli nikdy oboznámení,

- vedľajší účastník 1/ k žalobe nepripojil vyjadrenie rozhodcu podľa §8 ods.3 z.č.244/2002 Z.z.,

- v rozhodcovskom spise sa nachádza Potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 7.5.2007, teda 3 dni po podaní žaloby,

- žalobcom nikdy nebola doručená žaloba vyhotovená navyše v 1 rovnopise, ktorú vadu konania žalovaný neodstránil, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania,

- žalovaný dňa 6.5.2007 vydal v skrátenom konaní rozhodcovský rozsudok bez čísla konania, ktorý nezákonne správoplatnil dňa 26.5.2007,

- žalovaný nezákonne dňa 8.5.2007 poveril vedľajšieho účastníka 2/, aby rozhodcovský rozsudok doručil dvom účastníkom konania, aj keď boli traja a navyše prevzal na doručenie iba jediný rozsudok pre všetkých troch,

- žalovaný nikdy žalobcom nedoručil rozhodcovský rozsudok, nikdy sa nevzdali námietok voči nemu a nikdy neuzavreli dohodu Vzájomné záväzky,

- žalovaný nezákonne správoplatnil dňa 26.5.2007 rozhodcovský rozsudok na základe potvrdenia vedľajšieho účastníka 1/ a na základe listiny Vzájomné záväzky zo dňa 30.4.2007, na ktorej sa žalobcovia „mali údajne“ dohodnúť s vedľajším účastníkom 2/ a v ktorej sa mali vzdať námietok voči rozhodcovskému rozsudku,

- dohoda Vzájomné záväzky je nulitná, sú na nej sfalšované podpisy žalobcov a chýba podpis vedľajšieho účastníka 2/,

- v exekučnom spise č.k.Ex2258/2007 bol k návrhu na začatie exekúcie predložený rozhodcovský rozsudok bez čísla konania a až následne na výzvu súdu bol neskôr predložený rozhodcovský rozsudok č.k.Z. 3. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia označili dôkazy : Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, Rozhodcovský rozsudok č.k.. zo dňa 7.5.20107, Vzájomné záväzky z 22.5.2007 (medzi 1. G.), Poverenie na doručenie písomností zo dňa 8.5.2007, Potvrdenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 7.5.2007 (., týmto prijíma rozhodovanie vecí vymedzenej v rozhodcovskej doložke zo dňa 30.4.2007, Rozhodcovská doložka k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.4.2007 (uzavretá medzi G.4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 7.4.2009 navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť z dôvodu, že je tu nedostatok právomoci súdu preskúmavať konečný a právoplatný rozhodcovský rozsudok, resp. žalobou podľa §80 písm.c.) O.s.p. nie je možné dovolávať sa neplatnosti rozhodcovského rozsudku, alebo z dôvodu, že žaloba na súde bola podaná po zákonom stanovenej lehote, po 21.6.2007. 5. Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka 1/ zo dňa 23.10.2008 vyplýva, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v konaní z dôvodu, že medzi ním a žalobcami nie je žiaden občiansko - právny vzťah, o ktorom by mohol súd rozhodovať, ďalej že rozhodcovský rozsudok nie právnym úkonom, o ktorého neplatnosti by mohol rozhodnúť súd a teda všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o neplatnosti rozhodnutia iného orgánu, preto navrhol súdu toto konanie zastaviť. Okrem toho uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcom riadne doručený, preto treba žalobu z dôvodu nedodržania 30- dňovej lehoty zamietnuť. 6. V podaní z 28.9.2010 vedľajší účastník 1/ (ktorý v spore v súvislosti s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, vystupoval do 30.6.2016) poukázal na závery Znaleckého posudku, ktorý vyhotovoval Kriminalistický a expertízny ústav PZ pod č. PPZ-7164/KEU-BA-EXP-2008 zo 16.7.2009 v trestnej veci podvodu v štádiu pokusu, ktorý súdu doručil ako dôkaz. 7. Vedľajší účastník 2/ (ktorý v spore v súvislosti s účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, vystupoval do 30.6.2016) vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2009 navrhol súdu žalobu zamietnuť z dôvodu, že vedľajší účastník 2/ nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný, že žaloba o vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku je neprípustná vzhľadom na platnú zákonnú úpravu, resp. navrhol súdu odmietnuť žalobný návrh z procesných dôvodov podľa §114 O.s.p. vzhľadom na zmeškanie procesnej lehoty na vykonanie úkonu, teda na podanie žaloby v lehote podľa §41 z.č.244/2002 Z.z..

8. Na podporu svojich tvrdení označil dôkazy : Zmenka z 22.3.2007, článok o žalobkyni 2/ z internetu, stanovisko G. z 28.1.2008 Posouzení směnky vystavenej v U. dňa 22.3.2007.

P r o c e s n é návrhy strán sporu a rozhodnutia : 9. Dňa 5.10.2010 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby súd pripustil nového účastníka do konania, verejného ochrancu práv. O tomto návrhu súd právoplatne rozhodol dňa 10.12.2010 Uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008 - 420 zo 16.11.2010, v spojení s opravným uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008 - 458 z 12.1.2011. 10. Dňa 12.10.2010 bol súdu doručený návrh žalobcov 1/ a 2/, v ktorom navrhli súdu nariadiť voči žalovanému predbežné opatrenie v tom zmysle, aby súd odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 vydaného G. do právoplatného skončenia sporu a tiež Rozhodcovského rozsudku č.k.Z. zo dňa 7.5.2007 vydaného G. až do právoplatného skončenia sporu. Súd o tomto návrhu žalobcov dňa 13.5.2011 právoplatne rozhodol Uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008 - 414 zo dňa 16.11.2010, v spojení s opravným uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008

- 454 z 12.1.2011 a Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č.4Co/90/2011- 486 zo dňa 7.4.2011 tak, že návrh zamietol. 11. Dňa 12.10.2010 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli zmenu žaloby, ktorú súd nepripustil Uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008 - 424 zo dňa 16.11.2010, právoplatným dňa 10.12.2010. 12. Dňa 9.9.2011 žalobkyňa 2/ navrhla konanie prerušiť podľa § 109 ods.1, písm.b) O.s.p. a podľa § 109 ods. 2, písm.c) O.s.p.. Súd návrhy na prerušenie konania zamietol Uznesením pod sp.zn.č. 38C/355/2008 - 532 zo dňa 24.2.2012. 13. Na pojednávaní dňa 4.6.2013 žalobkyňa 2/ vzniesla voči konajúcemu sudcovi námietku zaujatosti, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp.zn.č.4NcC/5/2014 - 989 dňa 23.3.2014 tak, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania v tejto veci. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach žalobcovia podali dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR pod sp.zn.č. 7 Cdo 60/2015-1163 dňa 27.4.2017 tak, že konanie o dovolaní zastavil. 14. Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2013 súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania, pričom toho rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom rozhodnutím pod sp.zn.č. 4Co/345/2013 - 872 zo dňa 5.12.2013 o odmietnutí odvolania, ktoré smerovalo voči rozhodnutiu, kde je odvolanie neprípustné. 15. Žalobcovia dňa 3.11.2017 súdu doručili návrh na „úpravu“ petitu žaloby v znení „Súd zrušuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn Z. vydaný žalovaným G. dňa 7.5.2007 bez rozhodcovskej zmluvy“. 16. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 17. Podľa obsahu podania súd posúdil tento návrh žalobcov 1/ a 2/ ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o určenie, že Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj o určenie, že rozhodcovské konanie je neplatné. 18. Vzhľadom na uvedené, súd v I. výroku tohto rozsudku na základe návrhu žalobcov a v súlade s §145 ods.2 konanie zastavil v časti o určenie, že Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007 a o určenie, že rozhodcovské konanie je neplatné. 19. Podľa § 139 žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. 20. Podľa § 142 ods.1 o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. 21. Z obsahu tohto podania dňa 3.11.2017 ďalej vyplýva, že žalobcovia navrhovali tzv. „úpravu petitu žaloby“. Súd ich podanie posúdil ako návrh na zmenu žaloby vychádzajúc z obsahu podania, pretože ide o podstatnú, rozhodujúcu zmenu žaloby a to tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, keďže oproti pôvodnej žalobe z 31.12.2008, kde navrhovali určiť neplatnosť rozhodcovských rozsudkov ako aj konania, sa teraz týmto podaním domáhajú zrušenia Rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. č. Z. vydaného žalovaným G. dňa 7.5.2007 bez rozhodcovskej zmluvy. 22. Z dôvodu, že súd od roku 2008 vo veci konal o pôvodnom návrhu žalobcov (o určenie neplatnosti) a boli vykonávané dôkazy na tento skutkový stav, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcov na zmenu žaloby zo dňa 3.11.2017, preto tento návrh v I. výroku tohto rozsudku zamietol.

Skutkový stav :

23. Dňa 22.2.2007 D. vystavili vlastnú zmenku, na základe ktorej sa zaviazali remitentovi G. zaplatiť v lehote do 16.4.2007 sumu 7.500.000,- Sk.

Dňa 30.4.2007 G. podpísali Rozhodcovskú doložku k nevysporiadaným záväzkom vo vzťahu k záväzku zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami dňa 22.2.2007 so splatnosťou 26.2.2007 (ktorý sa po úhrade sumy 7.000,- Sk mení na bežný záväzok na úhradu sumy 8.000,- Sk splatný v závislosti od vôle dlžníka kedykoľvek, najneskôr však do 30.9.2007), ako aj vo vzťahu k záväzku zo zmenky podpísanej dňa 22.3.2007 splatný dňa 16.4.2007 (ktorý trval v nezmenenej podobe v plnej zmenečnej sume naďalej, a ktorý zároveň v tejto listine vystavitelia zmenky (.) uznali) o tom, že peňažné nároky sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom G. podľa procesných pravidiel (štatút, rokovací poriadok), ktoré tento rozhodca určí. 24. Dňa 4.5.2007 Y., ako žalobca podal na rozhodcovský súd G. žalobu proti D. o zaplatenie 7.500.000,- Sk s prísl.. Zo žaloby vyplýva, že dňa 2.5.2007 prvý remitent previedol indosamentom zmenku na nadobúdateľa (Y. 25. Dňa 7.5.2007 rozhodca G. potvrdil prijatie funkcie rozhodcu na rozhodovanie vo veci vymedzenej v rozhodcovskej doložke zo dňa 30.4.2007 a to prejednanie nároku E. zo zmenky vystavenej dňa 22.3.2007 splatnej dňa 16.4.2007 na sumu 7.500.000,- Sk. Zároveň ustanovený rozhodca prehlásil, že je bezúhonný a že spĺňa všetky požiadavky na funkciu rozhodcu v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. 26. Dňa 7.5.2007 bol rozhodcom G. na základe rozhodcovskej doložky vydaný Rozhodcovský rozsudok č.k.Z., ktorý podľa doložky vyznačenej rozhodcom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.5.2007, ktorým bola na základe návrhu (žalobcu) E. prijatého dňa 22.5.2007 žalovaným D. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 7.500.000,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 17.4.2007 až do zaplatenia do 3 dní od doručenia rozsudku, alebo podať v tej istej lehote námietky u rozhodcu. Zároveň rozhodol o tom, že žalobcom zložená kaucia za prejednanie sporu vo výške 450.000,- Sk sa vracia žalobcovi a o náhrade trov konania. Rozhodca tento rozsudok odôvodnil tým, že nárok žalobcu vyplýva zo zmenky znejúcej na sumu 7.500.000,- Sk, vystavenej dňa 22.3.2007, splatnej dňa 16.4.2007. Z obsahu zmenky rozhodca zistil, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovaným indosamentom (rubopisom) od pôvodného remitenta zmenky G. dňa 2.5.2007, pričom rubopisu spĺňal všetky náležitosti platného indosamentu. A keďže žalovaní v 1. a 2. rade zmenkovú sumu žalobcovi nezaplatili, tak návrh bol dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že podľa rozhodcovskej doložky k nevysporiadaným záväzkom zo dňa 30.4.2007 uzavretej medzi pôvodným remitentom zmenky a žalovanými v 1. a v 2., žalovaní v 1. a 2. rade svoj zmenkový záväzok navyše osobitne uznali. 27. Dňa 8.5.2007 rozhodca G. k doručeniu rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 pre Y. do 15 dní od vystavenia tohto poverenia. 28. V dohode s názvom Vzájomné záväzky zo dňa 30.4.2007, ktorý bol rukou prečiarknutý a zmenený na 22.5.2007, uzavretej medzi G. bolo dohodnuté, že záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami G. vystavenej dňa 22.2.2007 so splatnosťou podľa vôle dlžníka najneskôr však ku 30.9.2007 (dohoda zo dňa 30.4.2007) je vysporiadaný jeho úhradou dňa 22.5.2007, o čom vystavil veriteľ dlžníkovi zároveň príjmový doklad. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie príjmového dokladu od veriteľa. Záväzok je týmto v plnom rozsahu vysporiadaný. V ďalšom texte tejto dohody sa uvádza, že ďalší záväzok zo zmenky podpísanej medzi zmluvnými stranami G. vystavenej dňa 22.3.2007 bol ku 7.5.2007 rozsúdený vybraným rozhodcom v zmysle doložky zo dňa 30.4.2007. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje prevzatie predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.5.2007 a zároveň sa vzdáva námietok proti nemu.

P r á v n e posúdenie veci : 29. Podľa § § 80 O.s.p. (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 30. Podľa § 137 (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 32. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 33. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2006 do 30.6.2009 (ďalej v texte len „zákona o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d)sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený. 34. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2008 domáhajú určenia, že rozhodcovské konanie vedené žalovaným G. a v ňom vydaný Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj Rozhodcovský rozsudok č.k. Z. zo dňa 7.5.2007 sú neplatné.

Súd v prvom rade posúdil návrh na určenie neplatnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov, na základe čoho uvádza dôvody, pre ktoré je tento návrh nedôvodný : 35. Žaloba o určenie vo všeobecnosti, je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej zneužitiu. Vyžaduje sa istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť . 36. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. 37. Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (každá zmena je zároveň aj zánikom alebo vznikom práva, či povinnosti). Ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný: prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, a to je v podstate to isté, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon je najdôležitejším právnym prostriedkom uspokojovania životných potrieb subjektov občianskeho práva, pretože právne relevantné následky právnych úkonov sú zamerané práve na ich potreby, ktoré sa uskutočňujú aj pomocou občianskoprávnych vzťahov.

38. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku, súkromno-právny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Rozhodnutie rozhodcovského súdu je právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu. Účinky nastávajú ex nunc, teda ku dňu právoplatnosti rozhodnutia. 39. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie rozhodcovského súdu v žiadnom prípade nemožno považovať za právny úkon, ktorého platnosť by bolo možné napadnúť určovacou žalobou. 40. Pre prípad nesprávneho rozhodnutia rozhodcovského súdu, zákon o rozhodcovskom konaní poskytol účastníkom rozhodcovského konania možnosť brániť sa zákonnými prostriedkami v podobe špeciálnej žaloby upravenej v ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 41. Existencia špeciálnej právnej úpravy v podobe zákona o rozhodcovskom konaní vylučuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovského rozsudku podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov (§35 a nasl.), keďže podľa zákona o rozhodcovskom konaní je možné uplatniť si nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok uvedených v § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže teda rozhodcovský rozsudok nie je právnym úkonom, tak ho nie je možné podľa všeobecnej právnej normy, ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhlásiť za neplatný. 42. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia, ako účastníci rozhodcovského konania zo dňa 7.5.2007 sa nemôžu s úspechom domáhať určenia neplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu (či už číselne označeného, alebo aj nie) pretože v sporovom konaní sa môžu domáhať iba určenia neplatnosti právneho úkonu, pričom rozhodcovský rozsudok nie je právnym úkonom. 43. Preto keďže žalobcovia 1/ a 2/ podali žalobu o určenie, že rozhodcovské konanie vedené žalovaným G. a v ňom vydaný Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7.5.2007, ako aj Rozhodcovský rozsudok č.k. Z. zo dňa 7.5.2007 sú neplatné, tak ide o neprípustný nástroj súdnej ochrany, pretože určovacia žaloba vo vzťahu k rozsudku ako takému, nie je prípustná. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 44. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008). 45. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009). 46. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004).

47. Súd ďalej posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu s ohľadom aj na existenciu exekučného rozhodnutia vo vzťahu k určeniu neplatnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov. 48. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 49. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 50. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol

- nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v cit. ustanovení, aj čo do jeho

materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 51. Z Uznesenia pod sp.zn.č. 7CoE/471/2015-1493 zo dňa 10.3.2016 súd zistil, že týmto rozhodnutím Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. 48 Er 598/2008-1369 zo dňa 17.7.2015 v exekučnej veci oprávneného M., ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. 48 Er 598/2008-31 zo dňa 1.7.2008 tak, že exekúcia bola zastavená s odôvodnením, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok č.k. Z. zo dňa 7.5.2007) vydaný rozhodcom G. doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nebol povinným v 1. a 2. rade doručený účinne. Skonštatoval, že povinnosť exekučného súdu preskúmať materiálnu stránku vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyplýva z ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. 52. Zistenie nedostatku naliehavého právneho záujmu samé, bez ďalšieho postačuje na zamietnutie žaloby. Pre úplnosť však súd rozobral aj ďalšie dôvody, pre ktoré by bola táto žaloba o určenie neplatnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov zamietnutá. 53. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že v čase rozhodovania všeobecného súdu v tomto spore (o určenie neplatnosti rozh. rozsudkov), ani keby takáto žaloba o určenie neplatnosti bola prípustná, by nebol daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože otázka platnosti, či neplatnosti žalobcami napadnutých rozhodcovských rozsudkov je prejudiciálne riešená exekučným súdom, čo sa aj stalo, nakoľko exekučný súd v rámci prieskumnej činnosti napadnutý rozhodcovský rozsudok Z. zo 7.5.2007 posúdil v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a vo veci rozhodol.

54. Ďalej sa súd zaoberal posúdením návrhu žalobcov 1/ a 2/ na určenie neplatnosti rozhodcovského konania vedeného žalovaným G. dňa 7.5.20107 z hľadiska právomoci súdu. 55. Podľa § 3 súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 56. Podľa § 4 iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 57. Podľa § 9 ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 58. Z uvedeného vyplýva, že keďže všeobecné súdy podľa prejednávajú a rozhodujú len súkromnoprávne spory, a iné súkromnoprávne veci len v prípade, že ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány, a iné spory už nepatria do právomoci všeobecných súdov, takže prejednanie a rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti rozhodcovského konania nepatrí do právomoci všeobecného súdu.

59. Nakoľko žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 3.11.2017 uviedli k návrhu na čiastočné zastavenie konania a na zmenu žaloby aj novú terminológiu, a to, že podľa nich „sa žaloba zo dňa 31.12.2008 svojim obsahom a cieľom javí ako „konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku“, tak súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že keby súd bol pripustil zmenu žaloby, pre ktorú ale ako bolo vyššie uvedené, neboli splnené zákonné podmienky, tak aj tak by žalobcovia nemohli byť v tomto spore úspešní z nasledujúcich dôvodov : 60. Z hľadiska danosti pasívnej legitimácie u žalovaného : 61. Podľa § 60 stranami sú žalobca a žalovaný. 62. Podľa § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 63. Z obsahu Rozhodcovského rozsudku č.k. Z. zo dňa 7.5.2010 vyplýva, že rozhodcom v uvedenom konaní bol G. (žalovaný v tomto spore) a účastníkmi rozhodcovského konania boli žalobca : Y.64. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe ako žalovaného označili osobu rozhodcu, ktorý rozhodol v rámci rozhodcovského konania o žalobe dňa 7.5.2007, tak ani pre prípadné konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a následné, pokračujúce konanie podľa § 43 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, by žalovaný nebol správne označený, preto súd konštatuje, že na strane žalovaného nie je daná pasívna legitimácia ani pre prípad, že by sa žaloba považovala za návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 65. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). 66. Z logického výkladu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí smerovať voči subjektu, ktorý bol v rozhodcovskom konaní účastníkom konania, a nie voči rozhodcovskému súdu samotnému. Tento postup zodpovedá aj súdnej praxi. (Najvyšší súd Slovenskej republiky 6 Cdo 89/2012).

67. Z hľadiska lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku : 68. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 69. Rovnako by žalobcovia v prípadnom spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku neboli úspešní aj z dôvodu, že ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II pod sp.zn.č. 48 Er 598/2008-1369 zo dňa 17.7.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn.č. 7CoE/471/2015-1493 zo dňa 10.3.2016 v exekučnej veci oprávneného M. exekúcia vedená proti žalobcom 1/ a 2/ bola zastavená z dôvodu, že im nebol účinne doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok a teda, lehota na podanie žaloby podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní ešte nezačala plynúť, táto začne plynúť až odo dňa účinného doručenia rozhodcovského rozsudku. Takáto žaloba by preto bola zamietnutá ako predčasná.

70. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Dôkazy, ktoré súd n e v y k o n a l : 71. Návrh žalobcov na vykonanie dokazovania označenými listinami súd na pojednávaní konanom dňa 4.6.2013 zamietol. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom rozhodnutím pod sp. zn. č. 4Co/345/2013 - 872 zo dňa 5.12.2013 o odmietnutí odvolania, pretože smerovalo voči rozhodnutiu, kde je odvolanie neprípustné. Okrem toho však pre dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, boli tieto navrhované dôkazy (zo dňa 4.6.2013) pre výsledok sporu irelevantné.

Trovy konania :

72. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 73. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 74. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 75. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 súd priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný.

Trovy štátu:

76. Podľa § 256 ods.2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 77. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania. Preto platí, že ak bolo „zbytočné“ tlmočné vyplatené štátom počas účinnosti OSP z prostriedkov štátu, súd môže neskôr zaviazať neúspešnú stranu, aby tieto trovy štátu nahradila. 78. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom, a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, v zmysle ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku len súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. 79. Súd v rámci svojej činnosti zistil, že na Okresnom súde Košice I sa vedie súdne konanie pod sp.zn. 19C/330/2012, v ktorom žalobcom je žalobca 1/ (.. Na pojednávaní konanom dňa 27.1.2017, ako aj dňa 24.10.2017 bol prítomný žalobca osobne, spolu so svojou zástupkyňou G. (v tomto spore žalobkyňa 2/), ktorá svojho slovensky hovoriaceho manžela zastupovala, pričom plynule v slovenskom jazyku,

v rozsahu 4 strán zápisnice formátu „A4“ rozprávala právne odborný, fundovaný text, bez akejkoľvek potreby tlmočníka jej hovoreného slova, či dokumentov, ku ktorým sa bez problémov vyjadrovala. (viď Zápisnica o pojednávaní sp.zn. 19C/330/2012 zo dňa 24.10.2017, rovnako aj Zápisnica o pojednávaní sp.zn. 19C/330/2012 zo dňa 27.1.2017). 80. Súd taktiež zistil, že na Okresnom súde v Prešove prebieha konanie pod sp.zn. 14C/310/2014, v ktorom G. žalobkyňou, kde neoznámila súdu potrebu tlmočenia do jej rodného jazyka jej hovoreného slova, či dokumentov tvoriacich súdny spis, v ktorom takisto bez akýchkoľvek problémov porozumela hovorenému a písanému textu v slovenskom jazyku. Dôkazom je zápisnica o pojednávaní konanom dňa 5.2.2016, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa 2/, pričom komunikovala so súdom v slovenskom jazyku. 81. Rovnako je tomu aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 37C/138/2011, v ktorom je žalobcom1/ D.. Žalobkyňa 2/ aj v tomto v konaní bez problémov komunikovala v slovenskom jazyku, neuviedla potrebu tlmočníka ani nežiadala súd o preklad ňou predkladaných ani iných dokumentov. 82. Napokon sa to potvrdilo aj na pojednávaní v tomto spore dňa 22.11.2017, keď žalobkyňa 2/ predniesla svoje vyjadrenie vo veci v slovenskom jazyku a bez akejkoľvek podpory, vyjadrovala sa k meritu veci odborne bez akýchkoľvek problémov, a aj reagovala na hovorené slovo či už žalovaného, alebo aj súdu odborne a bez akýchkoľvek problémov. 83. Zavinenie predpokladané ustanovením § 256 ods.2 môže spočívať napríklad v neodôvodnenom konaní strany sporu počas súdneho konania, ktorým spôsobila vznik trov konania, ktoré by inak neboli vznikli. 84. Štát má v prípade náhrady trov konania rovnaké postavenie, ako každý iný subjekt, ktorému v súvislosti s dokazovaním takéto trovy vznikli. 85. Z dôvodu, že žalobkyňa 2/ dlhodobo (od 27.4.2010, odkedy bola na základe jej návrhu do konania ustanovená tlmočníčka) zavádzala tunajší súd tvrdením, že nevie rozprávať a písať po slovensky a že potrebuje na konanie pred súdom tlmočníka, pričom opakovane v iných súdnych konaniach komunikovala so súdom, ale aj s druhou stranou sporu písomne a ústne bez akýchkoľvek problémov v slovenskom jazyku, čoho dôkazom sú zápisnice z pojednávaní, vznikli štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli v podobe uhradeného tlmočného súdom ustanovenej tlmočníčke. 86. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že žalobkyňa 2/ takýmto zbytočným zavádzaním súdu o potrebe tlmočenia nielen spôsobila zbytočné trovy štátu za vyplatené tlmočné, ale týmto úmyselným predlžovaním súdneho konania spôsobila, že vznikli aj ďalšie neodôvodnené výdavky štátu v podobe výplaty Ústavným súdom SR priznanej sankcie za prieťahy v tomto spore v prospech Y. v sume 2.000 EUR, pričom tieto konštatované prieťahy vznikli práve v dôsledku neustáleho procesu prekladania listín pre žalobkyňu a prekladania listín od žalobkyne, ktoré úmyselne podávala jednotlivo, aj napriek opakovaným upozorneniam súdu, že takto môže spôsobiť prieťahy). 87. Preto súd v V. výroku tohto rozsudku rozhodol o nároku štátu voči žalobkyni 2/ na náhradu trov konania v rozsahu štátom zaplateného tlmočného v prospech súdom ustanovenej tlmočníčky D.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).