Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-7-2019.pdf
PDF · 194.05 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: S. F., rodená Y., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom P. R., J. B. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, proti žalovaným: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2. U. K., s.r.o., so sídlom v P., R. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, zastúpená Mgr. Miroslavom Tokarčíkom advokátom so sídlom v Trnave, ul. Študentská 17, 3. V. F., rodený F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. XXX, 4. R. F., rodená K., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo:XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. XXX, o určenie vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. R., obec P. R., okres V. a to: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, garáž postavená na pozemku parcela registra „C“ č.XXXX/XX, hospodárska budova postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 167 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 603 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 150 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 118 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 31 m2, pozemok parcela registra „C“ č. 1292/96 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. 58 vedenom Okresným úradom V. pre katastrálne územie Horné R..
II. Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a.
III. Žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
IV. Žalovanému v 2. rade súd p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovaným v 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.02.2019 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovaným domáha, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. R., obec P. R., okres V. a to: rodinný dom súpisné č. XXX postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, garáž postavená na pozemku parcela registra „C“ č.XXXX/ XX, hospodárska budova postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 167 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - záhrada vo výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 150 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere XXX m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 31 m2, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 25 m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom V. pre katastrálne územie P. R., ďalej aj ako „nehnuteľnosti“ alebo „predmetné nehnuteľnosti“.
1.2 Túto žalobu odôvodnila tým, že vlastnila predmetné nehnuteľnosti ktorých trhová hodnota činila cca 140.000 eur. V rodinnom dome súp. č. 219 doposiaľ žije žalobkyňa v spoločnej domácnosti so svojou matkou J. Y., narodenou 20. marca XXXX. Podľa aktuálneho Listu vlastníctva č. XX sú vlastníkmi v podiele 1/1-ina k celku týchto nehnuteľností žalovaní v rade 3/ a X/. B. dňa XX.XX.XXXX uzavrela zmluvu o nespotrebnom úvere s O. A. s.r.o. V., od ktorého si požičala sumu X.XXX eur. R. podľa zmluvy činili XXX eur mesačne, pričom uvedenej spoločnosti splatila X splátok v celkovej výške XXX eur. B. o nespotrebnom úvere žalobkyňa uzavrela z dôvodu, že potrebovala finančné prostriedky na dokončenie rekonštrukcie domu súp. č. XXX v P. R.. B. poskytnutá suma touto spoločnosťou však nepostačovala na dokončenie prestavby domu, a preto sa snažila získať ďalšie finančné prostriedky od peňažných ústavov. L., ktoré žalobkyňa oslovila, odmietli jej žiadosť o pôžičku resp. o úver nakoľko v tom čase bola v dôchodkovom veku, a tak sa rozhodla osloviť na základe inzerátu v novinách žalovaného 1/ (syna žalovaných 3/ a X/), ktorému uviedla, že už má pôžičku vo výške X.XXX eur a potrebuje ďalšiu pôžičku vo výške X.XXX eur na dokončenie rekonštrukcie rodinného domu, ktorú jej však oslovené bankové ústavy nechcú požičať. B. 1/ žalobkyni telefonicky prisľúbil, že jej napriek tomuto jej záväzku voči uvedenej spoločnosti potrebnú sumu X.XXX eur požičia. B. 1/ žalobkyňu osobne navštívil v mieste jej trvalého bydliska v júli XXXX a predložil jej listiny tvrdiac, že ich treba podpísať, že ide o formalitu, ktorá má súvis s poskytnutím pôžičky. B. bez toho, aby si predložené listiny prečítala, tieto podpísala. Po podpise listín vyplatil žalovaný 1/ žalobkyni sumu X.XXX eur v hotovosti s tým, že momentálne viac peňazí pri sebe nemá. V tom istom mesiaci žalovaný 1/ žalobkyňu telefonicky kontaktoval a to XX. júla XXXX a zisťoval či bude doma. V. sa spolu dohodli, že žalobkyňa na neho doma počká. J. telefonátom s ním žalobkyni prišla R. správa z J. banky, podľa ktorej jej bola na účet pripísaná platba vo výške XX.XXX eur. O pôvode tejto sumy žalobkyňa nemala tušenie. B. 1/ žalobkyňu v P. R. naložil do svojho automobilu a povedal jej, že peniaze, ktoré dostala na účet pôjdu vybrať z J. banky v G. nad Y., pretože sú to jeho peniaze. Na pokyn žalovaného 1/ vybrala žalobkyňa z účtu v banke sumu X.XXX eur a následne mu túto sumu odovzdala v jeho aute. B. 1/ odviezol žalobkyňu domov a pred tým, než sa s ňou rozišiel jej dal podpísať listinu, ktorú žalovaná podpísala bez toho aby si ju prečítala, pretože tvrdil, že to súvisí s poskytnutou pôžičkou, ktorú jej má vyplatiť. Po podpise listiny si ju vzal a odišiel preč. K. postup použil žalovaný 1/ ešte dvakrát a to 3. augusta XXXX, kedy jej opäť prišla suma XX.XXX eur na účet a na jeho pokyn žalobkyňa z účtu vybrala sumu X.XXX eur, ktorú žalovanému 1/ odovzdala v rovnaký deň ako jej na účet prišla platba, pričom jej žalovaný 1/ takisto predložil na podpis listinu, ktorú žalobkyňa nečítala avšak podpísala. G. bolo jeho tvrdenie, že podpísanie tejto listiny je len formálne. G. 8. augusta XXXX opätovne prišla na účet žalobkyne platba vo výške XX.XXX eur. B. 1/ znova navštívil žalobkyňu v P. R., naložil ju do auta a odviezol do banky v G. nad Y., kde na jeho pokyn vybrala X.XXX eur a tieto mu v aute opäť odovzdala, pretože opakovane tvrdil, že to sú jeho peniaze a znova jej dal podpísať listinu, ktorú žalobkyňa podpísala bez toho, aby si ju prečítala. Po približne troch týždňoch od ostatného stretnutia žalovaný 1/ žalobkyňu opätovne navštívil v P. R., pričom priniesol na podpis ďalšie listiny, ktoré požadoval podpísať. B. znovu tieto listiny podpísala bez prečítania, pretože bola ubezpečovaná zo strany žalovaného X/, že ide o formalitu, ktorá súvisí s poskytnutou pôžičkou X.XXX eur. Po podpise listín požiadal žalovaný 1/ žalobkyňu a jej matku, aby si svoje podpisy na listinách overili, čo obe aj urobili. Po overení podpisu žalovaný 1/ oznámil žalobkyni, že jej treba splácať poskytnutú pôžičku splátkami po XXX eur mesačne a oznámil jej aj číslo svojho účtu v V. banke a.s. kde má peniaze vkladať. B. začala svoj dlh voči žalovanému 1/ splácať po XXX eur mesačne a prvý vklad vložila na jeho účet XX. septembra XXXX. M. splátkami splatila sumu X.XXX eur, pričom poslednú splátku vo výške XXX eur zaplatila XX.XX. XXXX. Y. splátky vkladala žalobkyňa na účet žalovaného 1/ v V. banke okrem splátky v 5. mesiaci XXXX, ktorú mu odovzdala v hotovosti do jeho rúk. B. 1/ sa žalobkyni ozval po X mesiacoch a to v apríli XXXX, kedy ju navštívil v mieste trvalého bydliska a oznámil jej, že treba ísť overiť listinu týkajúcu sa poskytnutej pôžičky X.XXX eur. B. odviezol do G. nad Y. k notárke, kde si overovala svoj podpis a to znovu bez toho aby si listinu prečítala. V máji XXXX žalovaný 1/ telefonicky kontaktoval žalobkyňu a pýtal sa či bude doma aj jej matka. X. navštívil žalobkyňu a presvedčil matku žalobkyne, že treba overiť aj jej podpis na listine. Po tomto matku žalobkyne naložil do auta a odviezol na S. úrad v P. R., kde si overila svoj podpis. B. pri tomto úkone nebola prítomná. E. matka sa dodatočne vyjadrila, že jej účasť na overovaní listiny nebola nutná. B. 1/ po týždni znova telefonicky kontaktoval žalobkyňu a oznámil jej, že sa zastaví. V čase jeho návštevy žalobkyňa nebola doma. B. 1/ bez toho, aby oznámil dôvod svojej návštevy, priviedol
so sebou ďalšieho muža, ktorý zhotovoval snímky rodinného domu a požiadal matku žalobkyne, aby mu umožnila prístup na povalu rodinného domu, čo ona odmietla a na povalu žiadneho z nich nepustila. F. mesiaca máj XXXX žalovaný 1/ oslovil telefonicky žalobkyňu s tým, že treba podpísať ešte ďalšie listiny k pôžičke. B. 1/ žalobkyňu zase navštívil a presvedčil ju, že spomínané listiny treba podpísať u notárky v G. nad Y., kam ju aj doviezol. J. návštevou notárky dal pripravené listiny žalobkyni podpísať. B. ich bez prečítania podpísala a dodatočne na týchto listinách overila svoj podpis na notárskom úrade. S odstupom času žalobkyňa po upozornení susedom zistila, že nie je majiteľkou rodinného domu v P. R. a ani majiteľkou ďalších nehnuteľností v mieste svojho trvalého bydliska. B. cez OÚ V., katastrálny odbor sa preukázalo, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v P. R. sú žalovaní 3/ a 4/ v podiele X/X- ina k celku, ktorí nadobudli uvedené nehnuteľnosti titulom kúpy od žalovaného X/. B. nemala vedomosť, že by podpisovala kúpnu zmluvu, nakoľko nikdy nechcela dom a ostatné nehnuteľnosti predať. J. na žalovaného 1/ trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu a podala taktiež návrh na vydanie neodkladného opatrenia v tejto veci. X. opatrenie bolo vydané N. OS v V. dňa XX.XX.XXXX pod č. k. XXC/ XX/XXXX-XX s tým, že žalobkyni súd uložil povinnosť domáhať sa svojich práv cestou žaloby o určenie do XX dní od jeho právoplatnosti. J. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX. januára XXXX. B. o tom, že by predala svoje nehnuteľnosti žalovanému 2/ na základe uzavretej kúpnej zmluvy nevedela. F. cena a ani jej časť za predmetné nehnuteľnosti uvedená v kúpnej zmluve jej reálne nebola vyplatená. Po zvážení všetkých okolnosti, ktoré súviseli s údajným prevodom nehnuteľností na žalovaného 2/ a neskôr žalovaného 3/ a 4/ dospela k záveru, že sa stala obeťou premysleného podvodu, pretože žalovaný 1/ ju pri podpise jednotlivých zmlúv vedome klamal a zavádzal. N. záver možno vyvodiť z nasledovných skutočností: 1/ B. nikdy ústne ani písomne nepožadovala od žalovaného 1/ pôžičku vo výške väčšej ako X.XXX eur, ktoré jej menovaný prisľúbil s tým, že za ňu aj vyrovná dlh vo výške X.XXX eur voči spoločnosti O. A. s.r.o.. 2/ B. nikdy neponúkla na predaj svoje nehnuteľnosti vrátane rodinného domu v P. R., pretože v tomto dome žila so svojou starou matkou a rozhodne by nepredávala svoje nehnuteľnosti pod cenu, pretože si bola vedomá trhovej ceny predmetných nehnuteľností, ktorá činila cca 140 XXX eur. 3/ B. nebola zo strany žalovaného 2/ zaplatená suma 5.000 eur pri podpise kúpnej zmluvy.
1.3 Žalobkyňa poukazuje na jej zjavný omyl, vyvolaný žalovaným 1/, keď jej dával podpisovať listiny
- zmluvy, ktoré neboli v súlade s dohodou zmluvných strán, jednak čo sa týka objemu požičaných finančných prostriedkov a jednak predmetu zmluvy. Týmto spôsobom došlo k uzavretiu troch fiktívnych zmlúv o pôžičke so žalobkyňou na celkovú výšku 37.500 eur i keď žalobkyňa od neho žiadala pôžičku len vo výške 5.000 eur. Navyše z peňazí, vložených na účet žalobkyne v Poštovej banke, ktoré jej tam žalovaný 1/ vkladal si od žalobkyne osobne vybral celkovo sumu 25.000 eur tvrdiac, že jej na účet prišli omylom jeho peniaze a žalobkyni o tom, že od nej prevzal peniaze nevystavil žiadnu potvrdenku. Žalovaný 1/ rovnakým podvodným spôsobom podstrčil žalobkyni na podpis aj kúpnu zmluvu, ktorou previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ známu spoločnosť z miesta svojho trvalého bydliska. Pri podpise kúpnej zmluvy žalovaný 1/ žalobkyňu oklamal keď jej zmluvu predložil namiesto kupujúceho - žalovaného 2/. Podľa kúpnej zmluvy mala byť žalovaným 2/ pri podpise zmluvy doplatená časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur za údajný prevod nehnuteľností v kat. území Horné R.. To sa však nestalo, pretože žalovaný 2/ doplatok kúpnej ceny nezaplatil pri podpise zmluvy. Žalovaný 1/ v deň podpisu kúpnej zmluvy presvedčil žalobkyňu, aby z Poštovej banky vybrala z údajného doplatku kúpnej ceny vo výške 10.000 eur sumu 9.995 eur a túto mu odovzdala, pretože jej znova tvrdil, že sú to jeho peniaze. Vyššie vedeným konaním a postupom žalovaný 1/ úmyselne žalobkyňu klamal a zavádzal, a preto konala v omyle, ktorý vyvolal. Zároveň hrubým spôsobom zneužil jej dôverčivosť a nechal si od nej pod zámienkou údajných pôžičiek a nevyplatenej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti poskytnúť pre seba a pre žalovaného 2/ plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Konanie žalovaného 1/ v súvislosti s uzatváraním zmlúv o pôžičke a prevodom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy na žalovaného 2/ zrejme naplnilo skutkovú podstatu trestného činu podvodu, a preto bolo na neho podané trestné oznámenie v tejto veci.
1.4 V dôsledku uvádzaných skutočností, nastala situácia, kedy sa žalobkyňa ocitla v stave právnej neistoty, ktorá doposiaľ pretrváva. Právny úkon - kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore medzi skutočnou a prejavenou vôľou žalobkyne, pretože táto nemala úmysel predávať svoje nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu ako aj ostatné dokumenty a zmluvy podpísala v domnení, že sa jedná o dokumenty, ktoré sú potrebné k poskytnutiu pôžičky od žalovaného 1/. V zmysle § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať negatívneho alebo pozitívneho určenia, či tu právo je alebo nie je. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je daný skutočnosťou, že právne postavenie žalobkyne je bez takéhoto určenia ohrozené, pretože jej reálne hrozí vypratanie z predmetného domu vzhľadom
ku skutočnosti, že jeho majiteľmi sú žalovaní 3/ a 4/. Žalobkyňa je presvedčená, že k predmetným nehnuteľnostiam jej vlastnícke právo trvá, pretože k prevodu vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovaného 2/ došlo protiprávne (nesúlad medzi vôľou a prejavom ako aj zneužitie dôverčivosti a neskúsenosti) takže sa jedná o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V neposlednom rade je záujem na takomto určení na strane žalobkyne aj z dôvodu, že zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne do katastra nehnuteľností OÚ Trenčín iným spôsobom než súdnym rozhodnutím dosiahnuť nemožno. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má a s poukazom na absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný 2/ získal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. P. R. zapísaných na LV č. XX Katastra nehnuteľností OÚ V. kat. úz. P. R., nemohol žalovaný 2/ reálne previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na žalovaných 3/ a 4/, pretože i keď títo konali v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností, nemohli sa v dôsledku uvedených skutočností stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 58 OÚ Trenčín pre kat. úz. P. R..
2.1 Na doručenú žalobu žalovaný v 1. rade nereagoval.
2.2 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný v 2. rade tak, že udelil plnú moc na jeho zastupovanie právnemu zástupcovi, advokátovi. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2019 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol najmä to, že žalovaný v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasí, pričom podanú žalobu považuje voči nej v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke veci a žiada, aby ju súd zamietol a priznal žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalej podrobne popísal dôvody pre zamietnutie žaloby voči nemu. V závere uviedol, že vznáša námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní. Ako vyplýva z podanej žaloby, predmetom uvedeného konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov je pasívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vždy len aktuálny vlastník nehnuteľností, ktorý je ako vlastník nehnuteľnosti v čase podanie žaloby zapísaný v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu, keďže vlastníkmi nehnuteľností boli v čase podania žaloby žalovaní v 3. a v 4. rade, pasíve vecne legitimovanými sú v danom prípade len žalovaní v 3. a v 4. rade, a preto je potrebné žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietnuť.
2.3 Na doručenú žalobu reagovali žalovaní v 3. a 4. rade písomným vyjadrením k žalobe, doručeným súdu dňa 10.06.2019. V ňom uviedli, že obaja sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností v obci P. R., zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie P. R.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2018 uzavretej medzi spoločnosťou Expres Reality, s.r.o. a nimi ako kupujúcimi za kúpnu cenu vo výške 63.000 eur. Kúpu týchto nehnuteľností im ponúkol ich syn Mgr. H. F. (žalovaný v 1. rade), ktorý sa okrem iných aktivít zaoberá aj finančným poradenstvom a riešením finančných problémov. K uvedenej nehnuteľnosti im uviedol, že im to ponúka ako investičnú kúpu s tým, že v nehnuteľnosti bude bývať nejaká pani F. s matkou, ktorým riešil nejaké finančné problémy a dohodli sa na vykúpení jej nehnuteľností realitnou kanceláriou U. K., s.r.o.. V. im uviedol, že s pani Královou budú mať uzatvorenú nájomnú zmluvu a bude im platiť nájomné. Priniesol im nejaké fotografie daných nehnuteľností, popísal nehnuteľnosti, na základe čoho sa rozhodli, že nehnuteľnosti kúpia. V nehnuteľnostiach neboli, nakoľko na to nevideli dôvod, keďže v nich neplánovali bývať a komunikáciu ohľadom nájomnej zmluvy mal na starosti syn Martin. Výšku kúpnej ceny im oznámil syn, ktorý vravel, že takúto cenu stanovila realitná kancelária. Po vzhliadnutí nejakých ponúk porovnateľných nehnuteľností sa im táto cena zdala primeraná, tak s ňou súhlasili. Na kúpu nehnuteľnosti si následne vybavili úver z Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá im poskytla úver vo výše 50.000 eur a zvyšok kúpnej ceny v sume 13.000 eur uhradili spoločnosti Expres K., s.r.o, z ich úspor priamo na účet tejto spoločnosti. To, akým spôsobom nadobudla nehnuteľnosti spoločnosť Expres Reality, s.r.o. im známe nie je, a ani sa o to nezaujímali, keďže sa ich to netýkalo. Pred kúpou si pozreli list vlastníctva, na ktorom bola spoločnosť Expres Reality, s.r.o. zapísaná ako vlastník nehnuteľností, pričom k nehnuteľnostiam neboli zapísané žiadne ťarchy okrem vecného bremena v prospech elektrární, a tiež neboli na liste vlastníctva ani žiadne poznámky, ktoré by obmedzovali vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťami. Keďže kúpnu cenu financovali úverom, tak celý proces kúpy nehnuteľnosti skontrolovala aj banka, ktorá im poskytla úver a nezistila žiadnu nezrovnalosť. Pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, s bankou uzatvorili zmluvu o úvere a spoločnosť Expres Reality, s.r.o. zriadila k nehnuteľnostiam záložné právo v prospech banky, ktorá im poskytla úver, a ktoré bolo následne aj zapísané na liste vlastníctva, čo bolo podmienkou banky, aby poukázala peniaze z úveru spoločnosti Expres Reality, s.r.o. Následne uzatvorili aj vyššie spomínanú kúpnu zmluvu, ktorá bola dňa 06.09.2018 zavkladovaná na katastri pod V 4939/2018. S
pani Královou sa osobne nikdy nestretli, ani s ňou nekomunikovali, nakoľko na to nevideli dôvod, keďže nehnuteľnosti nekupovali od nej, ale od realitnej kancelárie, pričom celú komunikáciu s ňou mal na starosti syn H.. Po kúpe nehnuteľnosti prostredníctvom syna uzatvorili dňa 10.09.2018 s pani Královou nájomnú zmluvu. Pani F. im následne uhradila prvé nájomné, pričom ďalšie nájomné už neuhradila, o čom informovali ich syna Martina, ktorý ich informoval, že sa to snaží s pani F. riešiť. Následne ich informoval, že pani Králová s ním už nekomunikuje a nevie to ďalej riešiť. Dňa 05.01.2019 im bolo doručené z Okresného súdu V. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia 11C/53/2018-14 zo dňa 18.12.2018, ktorým im súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami. Z uvedeného uznesenia sa zároveň dozvedeli, že pani S. F. podala na ich syna trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania podvodu v súvislosti s prevodom jej nehnuteľností. Obsah uvedeného uznesenia ich značne znepokojil, avšak syn ich ubezpečil, že sa táto vec určite vysvetlí a ide len o nedorozumenie. Následne im však prišiel list zo dňa 15.02.2019 od advokáta žalobkyne JUDr. B., ktorým sa pani Králová dovoláva neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.07.2018 uzatvorenej medzi nimi a spoločnosťou Expres reality s.r.o, z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti odpredala spoločnosti Expres Reality, s.r.o. v dôsledku omylu, ktorý mal u nej úmyselne vyvolať ich syn, žalovaný 1/. Na tento list advokátovi pani F. odpovedali listom zo dňa 04.03.2019. Na uvedený list im odpovedal JUDr. B. listom zo dňa 15.03.2019, v ktorom im oznámil, že pani Králová nemá vedomosť o tom, že by mala s nimi uzatvorenú nájomnú zmluvu, a tak odstúpenie od nej považuje za irelevantné. Zároveň ich informoval, že pani Králová nikdy nechcela predať nehnuteľnosti. Rovnako im oznámil, že zo strany pani F. nedôjde ani k vyprataniu a odovzdaniu nehnuteľností, pričom si tento nárok môžu uplatniť žalobou o vypratanie. Taktiež ich informoval, že pani F. nie je dlžná žiadne nájomné a žiadny takýto dlh na nájomnom nezaplatí. Záverom uviedol, že dňa 19.02.2019 podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva, a až do právoplatného rozhodnutia nebude pani F. riešiť žiadne záležitosti súvisiace s predmetnou žalobou. Následne im bola doručená predmetná žaloba. V súčasnosti je stav taký, že v nehnuteľnostiach zrejme naďalej býva pani F., pričom za užívanie týchto nehnuteľnosti neplatí žiadne nájomné, ktoré si ale voči nej budú aj spätne uplatňovať, v prípade ak budú v tomto spore úspešní. L. ohľadu na to, či je kúpna zmluva uzavretá medzi pani Královou a firmou Expres Reality, s.r.o. platná alebo neplatná, oni predmetné nehnuteľnosti odkúpili od firmy Expres Reality, s.r.o., pričom v čase, keď ju kupovali boli v presvedčení, že spoločnosť Expres Reality, s.r.o. je riadnym vlastníkom tejto nehnuteľností, čo vyplývalo aj z listu vlastníctva, na ktorom neboli uvedené žiadne ťarchy, ani nič čo by bránilo predaju nehnuteľností. Okrem toho aj spoločnosť Expres Reality, s.r.o. aj náš ich syn ich ubezpečil, že Expres Reality, s.r.o. nehnuteľnosti nadobudla a je ich riadnym vlastníkom. Na kúpu nehnuteľnosti čerpali hypotéku, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam a tak predpokladajú, že banka si pred poskytnutím hypotéky preverila či je spoločnosť Expres Reality, s.r.o. riadnym vlastníkom nehnuteľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú za to, že sporné nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne a pred ich kúpou vykonali všetko potrebné, aby sa presvedčili, že nehnuteľnosti nadobúdajú od jej skutočného vlastníka, a preto aj v prípade, ak súd bude považovať kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi pani F. a spoločnosťou Expres Reality, s.r.o. za neplatnú, je namieste, aby im súd poskytol ako dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľnosti právnu ochranu a žalobu voči nim zamietol. K ostatným skutočnostiam uvedeným v žalobe sa vyjadriť nevedia, nakoľko sa na týchto úkonoch žiadnym spôsobom nezúčastňovali a ani nemajú o tom žiadne vedomosti, keďže sa ich to vtedy nijako netýkalo. K veci chcú ešte dodať, že nehnuteľnosti nadobudli s poctivým úmyslom investície, pričom vtedy nemali vedomosť, že by mohli nastať takéto problémy.
3.1 Na vyjadrenie žalovaných v 3. a 4. rade k žalobe reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu replikou, doručenou súdu dňa 08.07.2019. V nej uviedla najmä to, že je zrejmé, že žalovaný v 1. rade dobre poznal kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľností a napriek tomu ponúkol svojim rodičom, aby predmetné nehnuteľnosti kúpili od Expres Reality, s.r.o. za 63.000 eur t.j. drahšie o 10.500,- eur. Tento rozdiel v cene je očividný a potvrdzuje, že sa jednalo o podvodné konanie, pretože žalovanému 1/ nič nebránilo, aby prevod nehnuteľností v Hornom Srní v prospech svojich rodičov zrealizoval priamo t.j. zo žalobkyne na rodičov, ktorí by tak reálne ušetrili sumu 10.500 eur a nemuseli by si brať z banky úver. Lenže v takomto prípade by úverovú zmluvu podpisovala v banke žalobkyňa a tá by sa tak určite dozvedela, že sa jej nehnuteľnosti predávajú tretej osobe, k čomu by určite nedala súhlas, pretože v rodinnom dome žila a naďalej žije so svojou matkou. Takýto postup však žalovanému 1/ nevyhovoval, a preto v záujme dosiahnutia profitu z ďalšieho predaja nehnuteľností naviedol na kúpu nehnuteľností svojich rodičov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli o čo ich synovi ide a čo takýmto postupom získajú. Tvrdenie žalovaných 3. a 4., že išlo o lukratívnu investíciu tak dostáva zmysel, pretože podľa znaleckého posudku č. 55/2019 znalca A.. J. B. zo dňa 31.03. 2019 bola trhová hodnota prevádzaných nehnuteľností v čase prevodu 91.100,- €, takže ak by títo nehnuteľnosti predávali neskoršie, určite by
na tomto prevode neprerobili. Čo sa týka dôvery žalovaných 3. a 4., ktorú prezentovali vo vyjadrení voči svojmu synovi, opomenuli uviesť, že v čase kedy ich vyjadrenie k žalobe prišlo na súd, bol ich syn vo väzbe, pretože čelí obvineniu z obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť proti ďalším poškodeným obdobným podvodným spôsobom. V súvislosti s uzavretou nájomnou zmluvou je potrebné uviesť, že táto bola žalobkyni podstrčená tak, ako aj všetky ostatné listiny a zmluvy, ktoré podpísala na základe pokynov žalovaného 1/. S obsahom nájomnej zmluvy bola žalobkyňa oboznámená až po tom, čo nájomnú zmluvu obdržal jej právny zástupca od príslušného súdu. Tvrdenie žalovaných 3. a 4., že žalobkyňa im po uzavretí nájomnej zmluvy platila dohodnuté nájomné sa nezakladá na pravde, pretože žalobkyňa nikdy žiadne nájomné prenajímateľom - žalovaným 3. a 4. neplatila, splácala iba svoj dlh voči žalovanému 1/ a to vždy na jeho účet. Vyjadrenie žalovaných, že ich syn sa zaoberal finančným poradenstvom a riešením finančných problémov dokazuje, že ich syn bez vystaveného a platného živnostenského oprávnenia požičiaval finančné prostriedky osobám, ktoré sa nachádzali v zlej finančnej situácii a tieto pôžičky využíval ako prostriedok na získavanie nehnuteľností vo vlastníctve svojich dlžníkov.
3.2 Na vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu replikou, doručenou súdu dňa 31.07.2019. V nej uviedla najmä to, že žalovaný 2/ kúpil nehnuteľnosti v kat. území Horné R. od žalobkyne len na základe ponuky žalovaného 1/ a bez toho, aby tieto videl, navštívil a presvedčil sa o ich stave, pričom kúpnu zmluvu na tieto nehnuteľnosti ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva doručil žalobkyni prostredníctvom žalovaného 1/, ktorý ich aj predložil žalobkyni na podpis. Tento scenár použil v minulosti žalovaný 1/ aj pri podpise predchádzajúcich listín a dokumentov, pretože vedel, že žalobkyňa mu dôveruje a predložené listiny a zmluvy nebude čítať, ani študovať a bez akýchkoľvek pochybností ich podpíše. Žalovaný 2/ vo vyjadrení potvrdil, že finančné prostriedky vo výške 5.000,- eur určené na doplatenie kúpnej ceny zveril žalovanému 1/, ktorý pre neho zabezpečoval celú transakciu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností, avšak k takémuto zastupovaniu mu neudelil žiadne plnomocenstvo. Žalobkyňa ovplyvnená žalovaným 1/ síce bez prečítania podpisovala listiny, ktoré jej predložil, určite by jej ale bolo podozrivé, keby ju bez ohlásenia navštívil žalovaný 2/, ktorého vôbec nepoznala za účelom podpisu kúpnej zmluvy, podľa ktorej sa mal uskutočniť prevod predmetných nehnuteľností na jeho spoločnosť. Vznik takejto situácie však žalovaný 1/ a zrejme ani 2/ neriskovali, a preto žalovaný 1/ celý prevod vlastníctva zabezpečoval. V kúpnej zmluve nie je zakotvené, že žalovaný 2/ splnomocňuje žalovaného 1/ k uzatvoreniu takejto zmluvy so žalobkyňou, ani k vyplateniu doplatku kúpnej ceny vo výške 5.000 €. Žalovaný 2/ vo vyjadrení tvrdí, že vyplatenie kúpnej ceny bolo vopred dohodnuté, a podľa dohody mal byť doplatok vo výške 10.000,- € poukázaný na účet žalobkyne a suma 5.000 € odovzdaná žalobkyni pri podpise kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že takáto dohoda neexistovala medzi ním a žalobkyňou, pretože sa s ňou nikdy nestretol a ani nekontaktoval. Žalovanému 2/ nič nebránilo, aby po tom, čo žalovanému zaplatil prvú časť kúpnej ceny (jeho údajnú pohľadávku) poukázal doplatok kúpnej ceny v celkovej výške 15.000 eur na účet žalobkyne a nerozčleňoval ho na dve časti. Skutočnosť, že ak by žalovaný 2/ uzavieral kúpnu zmluvu priamo so žalobkyňou musel by sa s ňou stretnúť a priniesť osobne doplatok vo výške 5.000,- eur. Žalobkyňu, ktorá nemienila svoje nehnuteľnosti predať by určite zaujímalo čo od nej žalovaný 2/ chce a prečo jej platí 5.000 eur. Keďže ju ale navštívil žalovaný 1/, ktorému bezmedzne dôverovala, tak mu podpísala čo od nej žiadal bez toho, aby doplatok prevzala a skúmala o čo vlastne ide, pretože obdobné listiny mu podpisovala aj v minulosti. Je viac než isté, že žalovaní 1/ a 2/ intenzívne spolupracovali pri predaji nehnuteľností. Ich konanie a nielen v tejto veci skúma polícia. Dosvedčuje to uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanému 1/, v ktorom sú uvedené obdobné prípady podvodu s nehnuteľnosťami, v ktorých figuruje aj žalovaný 2/ ako kupujúci a to jednak ako fyzická osoba so svojou manželkou a tiež aj ako konateľ Expres reality s.r.o.. Čo sa týka predajnej ceny predmetných nehnuteľností, je možné preukázať, že obdobné nehnuteľnosti sa v danej lokalite predávajú za 130 až 150.000,- eur. Tvrdenie, že žalovaný 2/ ponechal dojednanie podmienok kúpnej zmluvy na sprostredkovateľa - žalovaného 1/ neobstojí, pretože žalovaný 1/ ani 2/ nikdy neboli žalobkyňou oslovení, aby predaj nehnuteľností sprostredkovali, resp. zrealizovali. Vo vyjadrení žalovaného 2/ sa viackrát uvádza dohoda medzi ním a žalovaným 1/, čo svedčí o spolupráci oboch žalovaných pri uzatváraní podvodného a neopodstatneného predaja z dôvodu údajného záväzku žalobkyne.
4.1 Na repliku žalobkyne reagovalo žalovaní v 3. a 4. rade duplikou, doručenou súdu dňa 13.08.2019. V nej uviedli, že zásadne odmietajú akékoľvek špekulácie žalobkyne o tom, že by mali vedomosť o akomkoľvek podvodnom konaní žalovaného 1/, a dokonca, že by sa uvedeného konania aj vedome zúčastňovali. Je pravdou, že ich syn je v súčasnosti vo väzbe a je obvinený z podvodu, pričom
žiadne podrobnosti tohto obvinenie nepoznajú. Podľa ich informácií nebol do dnešného dňa právoplatne odsúdený a oni ako jeho rodičia veria, že sa situácia vysvetlí a urovná. Okrem už uvedených tvrdení žalovaní v 3. a 4. rade ďalej uvádzajú že nehnuteľnosť videli na fotografiách, ktoré im ukázal syn, a tiež im tieto nehnuteľnosti popísal. Z uvedených dôvodov nevideli dôvod chodiť nehnuteľnosti fyzicky pozerať. Tiež vopred od syna vedeli, že nehnuteľnosti budú po ich kúpe prenajímať žalobkyni a s tým súhlasili, pričom všetky záležitostí ohľadom nájomnej zmluvy a platieb mal na starosti ich syn, ktorý so žalobkyňou komunikoval. Čo sa týka výšky kúpnej ceny, ktorú za kúpu zaplatili, táto bola stanovená realitnou kanceláriou a jej výšku im oznámil ich syn. Im sa táto suma zdala primeraná po prezretí nejakých ponúk nehnuteľností a tak s ňou súhlasili a túto aj vyplatili tak, že 50.000 eur si zobrali stavebný úver z PSS, a.s. a zvyšok uhradili predávajúcemu z úspor. K rozdielu medzi kúpnou cenou, za akú žalobkyňa predala nehnuteľnosti firme Expres Reality, s.r.o. a cenou, za akú nehnuteľnosti kúpili oni sa vyjadriť nevedia, predpokladajú, že v tom boli nejaké náklady a provízia tejto realitnej spoločnosti. Rovnako len za špekulácie považujú tvrdenie žalobkyne, že si mohli nehnuteľnosti kúpiť priamo od nej a ušetrili by čiastku 10.500 eur. Takáto ponuka im nikdy prezentovaná nebola. K žalobkyňu spomínanému znaleckému posudku uvádzajú toľko, že znalecký posudok bol vypracovaný aj v súvislosti s ich úverom, pričom týmto nedisponujú, keďže ho nedávali vypracovať, takže sa ani nevedia vyjadriť na akú sumu boli nehnuteľnosti v tom čase ohodnotené. Pokiaľ ide o posudok zabezpečený žalobkyňou k tomu nevedia zaujať stanovisko. Z tohto dôvodu je tiež len špekuláciou vyjadrovať sa k tomu, či by neprerobili neskorším predajom. Komunikáciu a uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobkyňou mal na starosti ich syn, ktorý ich informoval, že nájomná zmluva je uzatvorená, pričom im priniesol jeden rovnopis. Nájomné bolo dohodnuté, že bude chodiť synovi na účet a on im ho bude preposielať. Podľa ich informácii žalobkyňa uhradila len jedno nájomné tak požiadali syna, aby to riešil, pričom vraj následne žalobkyňa s ním prestala komunikovať. Nemajú vedomosť, že by ich syn žalovaný 1/ poskytoval pôžičky a tieto využíval ako prostriedok na získavanie nehnuteľností. Úplne sa tiež ohradzujú voči tvrdeniu žalobkyne, že by mali akúkoľvek snahu zabezpečiť si pre seba nemalý finančný prospech, keď takto nikdy voči nikomu nekonali. Nevedia pochopiť ako môže žalobkyňa tvrdiť, že omylom predala nehnuteľnosti, v ktorých býva a obviňovať ich, slušných ľudí z podvodu, a taktiež následne vraj omylom uzatvoriť nájomnú zmluvu a neuhrádzať dohodnuté nájomné. Keďže ich celá táto situácia veľmi zaťažuje, navyše aj ich syn sa dostal do väzby, chcú aj touto cestou navrhnúť žalobkyni riešenie a to také, že sú ochotní odpredať jej nehnuteľnosti naspäť, naproti splateniu ich úveru v PSS, a.s., s tým, že rozdiel v kúpnej cene, ktorý zaplatili z úspor si budú riešiť so synom. Nehnuteľnosti sú založené v PSS, a.s., čo znamená, že v prípade nesplácania úveru (k čomu za danej situácii môže dôjsť), banka pristúpi k predaju nehnuteľnosti a z výťažku si splatí dlh, avšak žiadna zo strán už nebude mať na nehnuteľnosti dosah.
4.2 Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný v 2. rade duplikou, doručenou súdu dňa 18.09.2019. V nej zotrval na doterajšej právnej argumentácii, rovnako tak na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
5. Dňa 16.04.2020 bol súdu doručený prípis Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR z 08.04.2020, v ktorom dozorujúci prokurátor uviedol, že v súčasnosti sa voči obvinenému Mgr. H. F. a ďalším 6 osobám vedie trestné stíhanie pre spáchanie zločinu Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu Podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. g), písm. j) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu Vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia sp. zn. ČVS:PPZ-345/NKA-ZA2-2019. Trestné stíhanie sa vedie za skutky spáchané voči 20 poškodeným osobám, vrátane Oľgy Královej, na tom skutkovom základe, že obvinený v presne nezistenom čase v júli 2017 a potom ako bol zo strany poškodenej Oľgy F. kontaktovaný so žiadosťou o poskytnutie pôžičky, túto navštívil v mieste jej trvalého bydliska na adrese P. R., J. B. č. XXX/XX, kde poškodenej vyplatil pôžičku vo výške X.XXX,- eur a zároveň jej dal podpísať listinu so zatiaľ' nezisteným obsahom, ktorú si poškodená vôbec neprečítala, nakoľko obvinenému dôverovala, následne obvinený dňa XX.XX.XXXX vložil na účet poškodenej vedený v J. banke, a.s., pod č. A. R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur, pričom v uvedený deň poškodenú aj navštívil v mieste jej trvalého bydliska, zaviezol ju k pobočke Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom, kde poškodenej povedal, aby z účtu vybrala sumu 8.000,- eur a túto mu odovzdala, čo poškodená aj urobila a po vybratí finančných prostriedkov vo výške 8.000,- eur tieto odovzdala obvinenému, ktorý dal poškodenej podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 10.000,-
eur, ktorú si však poškodená vôbec neprečítala, neoboznámila sa s jej obsahom, nakoľko obvinenému dôverovala a teda nevedela, že jej predmetom je pôžička až vo výške 10.000,- eur, následne opätovne dňa 03.08.2017 obvinený vložil na účet poškodenej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur a v uvedený deň poškodenú navštívil v mieste jej trvalého bydliska, zaviezol ju k pobočke Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom, kde poškodenej povedal, aby z účtu vybrala sumu 9.000,- eur a túto mu odovzdala, čo poškodená aj urobila a po vybratí finančných prostriedkov vo výške 9.000,- eur tieto odovzdala obvinenému, ktorý dal poškodenej podpísať ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 10.000,- eur, ktorú si však poškodená opäť vôbec neprečítala a teda nevedela, že jej predmetom je pôžička vo výške až 10.000,- eur, následne dňa 08.08.2017 obvinený opäť vložil na účet poškodenej finančné prostriedky vo výške 10.000,- eur a v uvedený deň poškodenú navštívil v mieste jej trvalého bydliska, zaviezol ju k pobočke Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom, kde poškodenej povedal, aby z účtu vybrala sumu 8.000,- eur a túto mu odovzdala, čo poškodená aj urobila a po vybratí finančných prostriedkov vo výške 8.000,- eur tieto odovzdala obvinenému, ktorý dal poškodenej podpísať tretiu zmluvu o pôžičke na sumu 10.000,- eur, ktorú si však poškodená zase neprečítala a teda nevedela, že jej predmetom je pôžička vo výške až 10.000,- eur, následne dňa 25.08.2017 obvinený prišiel do miesta trvalého bydliska poškodenej, kde poškodenej a jej matke Pavline Štefánkovej dal podpísať zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a dňa 04.10.2017 im dal podpísať dodatok z tejto zmluve o zriadení záložného práva, na základe ktorých zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve poškodenej a jej matky, nachádzajúce sa v k.ú. P. R. a zapísané na listoch vlastníctva č. XX, č. XXXX a č. XXXX, ktorými mala byť zabezpečená pohľadávka obvineného voči poškodenej S. F. vo výške 37.500,- eur, z ktorej však poškodená reálne dostala len sumu 2.500,- eur v hotovosti, 5.000,- eur na účet a sumu 7.500,- eur, ktorú obvinený použil na splatenie iného úveru poškodenej, následne obvinený v dňoch 19.03.2018 a 10.05.2018 opäť navštívil poškodenú a jej matku v mieste ich trvalého bydliska v P. R., kde im predložil na podpísanie darovacie zmluvy, na základe ktorých J. Y. darovala svoj podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam svojej dcére poškodenej S. F., po čom obvinený dňa 23.05.2018 prišiel za poškodenou S. F. do miesta jej trvalého bydliska, odkiaľ ju zobral na Notársky úrad JUDr. H. V. v G. nad Y., kde poškodenej predložil na podpísanie kúpnu zmluvu, ktorú si poškodená neprečítala, nakoľko dôverovala obvinenému a obvinený poškodenú ani neoboznámil s predmetom tejto zmluvy, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z poškodenej Oľgy Královej na spoločnosť Expres Reality, s.r.o., so sídlom P., R. č. XXX/X, za kúpnu cenu 52.500,- eur, z ktorej prvá časť vo výške 37.500,- eur mala byť vyplatená na účet obvineného na splatenie pôžičky, ktorú mal obvinený poskytnúť poškodenej, druhú časť vo výške 10.000,- eur mal zaplatiť kupujúci na účet predávajúcej vedený v Poštovej banke, a.s. a tretia časť vo výške 5.000,- eur mala byť poškodenej vyplatená pri podpise zmluvy, čo sa však neudialo a obvinený poškodenej pri podpise zmluvy tretiu časť kúpnej ceny vo výške 5.000,- eur nevyplatil, pričom druhá časť kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur bola síce dňa 31.05.2018 prevedená na účet poškodenej v Poštovej banke, a.s., avšak obvinený toho istého dňa zobral poškodenú do pobočky Poštovej banky, a.s., v Dubnici nad Váhom a prikázal jej vybrať a odovzdať mu uvedenú sumu, čo poškodená aj urobila a zo svojho účtu vybrala sumu vo výške 9.995,- eur a tieto odovzdala obvinenému, nakoľko nevedela, že sa jedná o peniaze, ktoré jej mali byť vyplatené ako kúpna cena za predávané nehnuteľnosti, následne príslušný odbor katastra povolil prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnutel'nostiam z poškodenej na spoločnosť Expres Reality, s.r.o., čím obvinený spôsobil poškodenej Oľge Královej škodu vo výške minimálne 38.500,- eur. Obvinený H.. H. F. bol dňa 23.12.2019 prepustený z väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica z dôvodu nepredĺženia lehoty väzby. Nakoľko v tomto štádiu trestného konania sa toto vedie za doterajších 20 skutkov, pričom sa preveruje ďalších niekoľko desiatok skutkov ( podľa doterajších zistení od 90 - 200 iných nehnuteľností), nie je predpoklad skorého ukončenia tohto trestného konania v krátkom čase.
6.1 Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, resp. ich právnych zástupcov. Pojednávania sa zúčastnila iba žalobkyňa a jej právna zástupkyňa. Žalovaní v 3. a 4. rade svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili. Zároveň žalovaná v 4. rade požiadala súd o odročenie pojednávania. Súd po oboznámení sa s touto žiadosťou o odročenie pojednávania konštatoval, že táto žiadosť bola podaná celkom zjavne oneskorene, nakoľko práceneschopnosť žalovaného v 3. rade bola vystavená v novembri 2021, pričom až do dňa pojednávania žalovaný v 3. rade nedal súdu na vedomie túto skutočnosť. O termíne pojednávania žalovaní v 3. a 4. rade boli upovedomení už dňa 19.02.2022. Takisto súd konštatoval, že dôvod neprítomnosti žalovaného v 3. rade, nie je dôvodom neprítomnosti žalovanej v 4. rade. Právny zástupca žalovaného v 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade svoju neprítomnosť
na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnili. Preto súd vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalovaných. Dôležitý dôvod na odročenie pojednávania daný nebol.
6.2 Právny zástupca žalobkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa zotrváva na podanej žalobe a v plnom rozsahu sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení. Žalobkyňa má za to, že došlo k uzavretiu absolútne neplatnej kúpnej zmluvy so spoločnosťou Expres reality s.r.o.. Táto neplatnosť spočíva na rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi a takisto trpí vadou, a to rozporom prejavenej vôle s existenciou tejto vôle, keďže vôľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy u žalobkyne daná nebola. Žalobkyňa mienila čerpať pôžičku a nie prevádzať svoje nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa stala obeťou organizovanej skupiny, ktorá čelí trestnému konaniu. Trestne stíhaní sú žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade a konateľ žalovanej v 2. rade, pán JUDr. C. F.. Vyšetrovanie bolo ukončené, momentálne sa čaká na podanie obžaloby. Aj obsah tohto trestného konania je podkladom pre podanú žalobu. Čo sa týka právnej argumentácie, odkazuje takisto na judikatúru NS SR a to sp. zn. 3Cdo/223/2016 a ÚS SR, sp. zn. III.ÚS 120/2020, ktoré obsahujú kvalitné odôvodnenie obdobných prípadov, kedy vlastník sa stal obeťou trestnej činnosti iných a previedol svoje nehnuteľnosti na iné osoby. V rámci dokazovania navrhuje vypočuť žalobkyňu, pričom účelom jej vypočutia má byť ozrejmenie spôsobu konania žalovaného v 1. rade a vôľa žalobkyne ohľadne právnych úkonov.
6.3 Žalobkyňa vypovedala tak, že potrebovala peniaze, a preto oslovila pána Kinčíka. Dohodli sa, že jej dá pôžičku, ktorú jej nakoniec dal nižšiu a to v sume 2.500 eur. O predaji domu sa nikdy nerozprávali a o samotnom predaji ani nevedela. Dozvedela sa to na MNV, keď išla platiť smeti a tam jej pani povedala, že dom už nie je jej. Dojem z pána Kinčíka mala dobrý. Verila mu. Papiere, ktoré podpísala nečítala. Myslela si, že patria k pôžičke. V dome stále býva aj so svojou mamou, ktorá má 87 rokov, a to bez prerušenia.
7.1 Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 7 informatívny výpis z LV č. 58 pre katastrálne územie Horné Srnie, č. l. 9 kúpna zmluva, č. l. 18-22 výpisy z účtu, č. l. 23 uznesenie o začatí trestného stíhania, č. l. 25-31 potvrdenia o vklade v hotovosti, č. l. 32 uznanie dlhu, č. l. 53 upovedomenie o vybavení trestného oznámenia, č. l. 56 ZP č. 55/2019, č. l. 84 kúpna zmluva, č. l. 92 návrh na vklad vlastníckeho práva, č. l. 93 rozhodnutie OÚ Trenčín Y č. l. 111 výdavkový a príjmový pokladničný doklad - kópie, č. l. 112, 113 dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy, č. l. 126 návrh na vklad záložného práva, č. l. 130, 131 rozhodnutia OÚ Trenčín Y a Y č. l. 134 zmluva o zriadení záložného práva, č. l. 167 odpoveď ÚŠP z 08.04.2020. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav pre rozhodnutie o podanej žalobe.
7.2 Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 23.05.2018 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, a na základe ktorej bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2. rade. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 52.500 eur. Podpis predávajúcej žalobkyni bol úradne osvedčený na notárskom úrade JUDr. H. V. so sídlom v G. nad Y..
7.3 Žalovaný v 2. rade ako predávajúci a žalovaní v 3. a 4. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 30.07.2018 Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli rovnaké predmetné nehnuteľnosti, a na základe ktorej boli ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní žalovaní v 3. a 4. rade. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 63.000 eur.
7.4 Konateľom žalovaného v 2. rade je JUDr. C. F.. Žalovaný v 1. rade je synom žalovaných v 3. a 4. rade.
7.5 Žalobkyňa žije v predmetných nehnuteľnostiach celý svoj život, aktuálne so svojou 87 ročnou matkou. Nikdy nechcela dom predať inej osobe.
7.6 Žalovaný v 1. rade previedol na bankový účet žalobkyne v dňoch 31.07.2017, 03.08.2017, 08.08.2017 spolu sumu 30.000 eur (3 x 10.000 eur). Žalovaný v 2. rade previedol na bankový účet žalobkyne dňa 31.05.2018 sumu 10.000 eur, označenú ako úhrada časti kúpnej ceny. Dňa 23.05.2018 podpísala žalobkyňa príjmový pokladničný doklad vystavený na sumu 5.000 eur od žalovaného v 2. rade za účelom úhrady časti kúpnej ceny.
7.7 Súčasnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaní v 3. a 4. rade.
8.1 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8.2 Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
8.3 Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8.4 Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
8.5 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8.6 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
8.7 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
9.1 Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii citovaných právnych predpisov súd posúdil právne vec nasledovne:
9.2 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovaným určenia, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ide teda o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je teda to, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom (žalovanom) určení.
9.3 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. V judikatúre všeobecných súdov je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby, sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym stavom. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje napríklad na stále aktuálny rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v publikácii Zo súdnej praxe pod č. 48/2004), v zmysle ktorého ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, sa súd môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pasívnu vecnú legitimáciu v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má ten, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Nie sú nimi všetci tí, ktorí boli v minulosti zapísanými vlastníkmi, ako sa zrejme nesprávne domnieva žalobkyňa.
9.4 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 3. a 4. rade sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pričom žalobkyňa tvrdí, že ona je ich skutočnou vlastníčkou, súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, avšak iba vo vzťahu k týmto žalovaným. Preto sa súd zaoberal aj meritom veci, teda dôvodnosťou podanej žaloby voči nim. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, je žaloba voči nim nedôvodná. V tomto smere je dôvodná argumentácia žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade bol v konaní úplne pasívny, nič to však nemení na nedôvodnosti žaloby voči nemu. Preto súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodnú výrokom II. tohto rozsudku. Dôvodnosťou argumentácie žalovaného v 2. rade sa súd z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti opačného postupu nezaoberá. Súd sa následne zaoberal iba dôvodnosťou žaloby voči žalovaným v 3. a 4. rade a naopak, dôvodnosťou ich procesnej obrany voči žalobe. Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žaloba žalobkyne je voči nim plne dôvodná.
9.5 Žalobkyňa odôvodňuje existenciu žalovaného práva zo skutočnosti, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade na základe absolútne neplatného právneho úkonu jednak z dôvodu absencie vôle žalobkyne previesť kúpnou zmluvou vlastníctvo k nehnuteľnostiam a takisto v dôsledku rozporu uzatvorenej kúpnej zmluvy s dobrými mravmi, teda neplatnej podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Išlo o kúpnu zmluvu z 23.05.2018, ktorej kópia je na č.l. 9, ďalej v texte označená aj ako „predmetná kúpna zmluva“.
9.6 Po vykonanom dokazovaní a na základe nepopretých (nesporných) skutkových tvrdení žalobkyne, súd konštatuje, že žalobkyňa nikdy nemala vôľu uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, resp. previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na iného, a teda na základe nej ani nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníctva nehnuteľností zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade. Preto súd žalobe vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade vyhovel.
9.7 V dôsledku vyššie uvádzanej skutočnosti nemohlo dôjsť k následnému prevodu vlastníctva týchto nehnuteľností zo žalovaného v 2. rade na žalovaných v 3. a 4. rade na základe kúpnej zmluvy z 30.07.2018, ktorej kópia je v spise na č.l. 84, a to v zmysle všeobecne platnej zásady súkromného práva: „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, teda „nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má“. Na tomto závere nie je spôsobilá zmeniť nič ani obrana žalovaných v 3. a 4. rade, spočívajúca v argumentácii o ich dobrej viere pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade dňa 30.07.2018.
9.8 Úvodom tejto časti odôvodnenia je potrebné uviesť, že vyriešenie otázky, či je možné považovať dobrú vieru (v zápis v katastri nehnuteľností) dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za osobitný nadobúdací titul (mimo takéto výslovné ustanovenie v právnom poriadku), rezonuje v judikatúre všeobecných súdov, ústavných súdov Slovenskej republiky aj Českej republiky, v odbornej právnickej obci a aj širšej verejnosti.
9.9 V tejto právnej otázke je v súčasnosti najaktuálnejšie uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 VObdo2/2020 z 27.04.2021, v zmysle záverov ktorého sa presadil názor, v rámci skupiny rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý zotrváva na zásade nemo plus iuris, na úkor názoru, že je možné prelomenie predmetnej zásady, a ktoré pripúšťajú nadobudnutie vlastníckeho práva (len) na základe dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľnosti. Súd na tomto mieste nejde opakovať a kopírovať tam uvedené názory a rozhodnutia súdov v tejto právnej otázke. Toto rozhodnutie je zverejnené a ľahko dohľadateľné. Súd iba stručne uvádza, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje
absolútne právo. Podľa uvedeného rozhodnutia Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.
9.10 Na rovnakom právnom náhľade zotrváva aj časť odbornej právnickej literatúry, v ktorej sa uvádza napríklad to, že vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa § 486 Občianskeho zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení tejto zásady aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. (viď publikáciu Občiansky zákonník II., Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, R., V. a kol., X. C. H. L., XXXX, str. XXXX).
9.11 V tejto súvislosti súd okrem vyššie uvádzanej judikatúry naproti tomu poukazuje napríklad na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 549/2015 z 16.03.2016, v ktorom ústavný súd uviedol, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Na rovnakú úroveň treba postaviť vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. K rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé nadobudnutie nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy“, či rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok. Bratislava : Iura edition, XXXX, s. XXX), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. XXXX talianskeho Codice civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola IX, čl. 5:39, alebo komentár k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod).
9.12 Nakoniec súd poukazuje aj na to, že podľa existujúcej časti judikatúry je možné aplikovať zásadu „nemo plus iuris ...“ aj na nadobudnutie nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, ak je dobromyseľnosť vydražiteľa vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčená. (uznesenie NSSR sp.zn. 2 M Cdo 20/2011 z 18.12.2012).
9.13 Konajúci súd zastáva názor, že je potrebné, aby súdy v takýchto sporoch v záujme spravodlivého usporiadania pomerov uplatňovali zásadu nemo plus iuris s jej preferenciou, avšak individuálne (ad hoc). V odôvodnených prípadoch je potrebné prihliadať aj na ochranu dobrej viery nadobudnutých práv, avšak dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé.
9.14 Na tomto mieste je potrebné zvýrazniť, že je nutné rozlišovať to z akého dôvodu je neplatným právny úkon dovtedajšieho vlastníka, a to v tom zmysle, či možno pripísať dovtedajšiemu vlastníkovi neopatrnosť, nedôslednosť, nezodpovednosť pri urobení tohto absolútne neplatného právneho úkonu (pojem nedbalý vlastník používa aj ÚSSR v náleze I. ÚS 549/2015, uvedenom vyššie). Veľká časť judikatúry, ktorá sa zaoberala vyriešením tejto právnej otázky, brala do úvahy právne úkony, ktorých neplatnosť spočívala v neopatrnom konaní vlastníkov, ktorí prevádzali nehnuteľnosti za účelom získania peňažných prostriedkov na úhradu ich dlhov, resp. za účelom čerpania pôžičiek, úverov a pod. (zabezpečovací prevod práva, reálne neexistujúca pôžička, simulovanie prevodu vlastníctva nehnuteľnosti). Súd v tejto súvislosti uvádza, že je rozdiel, či pôvodný vlastník prišiel o majetok iba vlastnou neopatrnosťou, nezodpovednosťou, resp. nedôslednosťou, alebo konaním v duševnej poruche, či podvodným konaním iného (napr. ak podpis na zmluve bol sfalšovaný, niekto zneužil duševnú poruchu konajúceho, niekto uviedol konajúceho do omylu, zneužil jeho tieseň, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, a pod.). V poradí druhom z uvádzaných prípadov je potom objektívne oslabená ochrana dobromyseľného nadobúdateľa veci, ktorá mu má byť poskytnutá. Je posilnený argument, že nie je možné, aby z nepráva vznikalo právo.
9.15 Pri hodnotení dobrej viery žalovaného v 2. rade pri nadobúdaní vlastníctva bytu od žalobkyne z hľadiska prísnosti tohto hodnotenia a takisto aj žalovaných v 3. a 4. rade súd konštatuje, že títo žalovaní nekonali s takou dobrou vierou, ktorá v jej prísnom zhodnotení obstojí. Žalovaný v 2. rade ako realitná spoločnosť nikdy so žalobkyňou priamo nerokoval a kupované nehnuteľnosti si ani neobhliadol. Úlohu akéhosi sprostredkovateľa kúpy nehnuteľností plnil žalovaný v 1. rade, ktorý je v tomto konaní úplne pasívny a aktuálne je trestne stíhaný spolu s týmto žalovaným v 2. rade a konateľom žalovaného v 2. rade (JUDr. Andrejom Kučerom) pre spáchanie zločinu Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu Podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. g), písm. j) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu Vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona. Po uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, a zavkladovaní vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam dňa 15.06.2018, uzatvorili už dňa 30.07.2018 (teda iba po mesiaci a pol) kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam žalovaný v 2. rade (ako predávajúci) a žalovaní v 3. a 4. rade (ako kupujúci). Žalovaní v 3. a 4. rade sú zároveň rodičia žalovaného v 1. rade, ktorý mal dať žalobkyni podľa jej tvrdení na podpis predmetnú kúpnu zmluvu z 23.05.2018 v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Podľa vyjadrenia žalovaných v 3. a 4. rade si nehnuteľnosti neboli ani pozrieť, nezaujímali sa o to, akým spôsobom nadobudol nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade, a zároveň vedeli, že v nehnuteľnostiach býva žalobkyňa (teda iná osoba ako predávajúci).V prípade takéhoto konania, resp. nekonania, krátkeho časového odstupu medzi jednotlivými kúpnymi zmluvami a takisto vzhľadom na vzájomné väzby medzi konajúcimi osobami, je argumentácia žalovaných v 3. a 4. rade dobrou vierou nadobúdateľa zjavne nedôvodná, ba až účelová. Takisto je presvedčivá argumentácia žalobkyne, že je podozrivým a neracionálnym konaním ak žalovaný v 1. rade sprostredkoval pre žalovaného v 2. rade kúpu nehnuteľností za kúpnu cenu 52.500 eur a o približne dva mesiace neskôr ponúkol svojim rodičom (žalovaným v 3. a 4. rade) rovnaké nehnuteľnosti za kúpnu cenu 63.000 eur. Toto konanie naozaj navodzuje dojem, že účelom tohto postupu bolo to, aby sa žalobkyňa ako záložca nemusela dostaviť do banky poskytujúcej úver pre žalovaných v 3. a 4. rade na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Tak by sa dozvedela o skutočnom predaji jej nehnuteľností, ktoré predať v skutočnosti nechcela.
9.16 Všeobecne platí, že v rámci uskutočneného právneho úkonu, je potrebné posúdiť okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený, a to za účelom posúdenia skutočnej vôle konajúceho subjektu. V praxi je komplikované študovať z psychologického hľadiska skutočnú vôľu pri každom prejave, teda fakticky pri každom právnom úkone. To by úplne paralyzovalo právny styk a navyše by to bolo vo väčšine prípadoch zbytočné, pretože prejav je spravidla primeraný skutočnej vnútornej vôli. Existencia vôle sa preto hodnotí
nielen na základe prejavu, ale i na základe objektívnych skutočností, ktorými sú okolnosti, za akých sa prejav vôle vykonal. V danom prípade okolnosti, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ohľadne predmetných nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade a následné správanie žalobkyne presvedčivo nasvedčujú tomu, že tvrdenie žalobkyne, že nikdy predmetnú kúpnu zmluvu nechcela uzavrieť je pravdivé a pre súd aj preukázané. Je tak možné konštatovať, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy absentovala vôľa žalobkyne na jej uzatvorení, ako základný predpoklad platnosti tohto právneho úkonu. To má za následok neplatnosť prevodu vlastníctva predmetných nehnuteľností na žalovaného v 2. rade, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy (ako právneho úkonu) uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Spätosť právneho úkonu a súlad vôle s jej prejavom je základom pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti tohto úkonu. V prípade právneho konania žalobkyne existovala na jej strane vada, a to nedostatok vôle na uzatvorení kúpnej zmluvy. Je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že žalobkyňa sa s kupujúcim nikdy nestretla a konala iba so žalovaným v 1. rade, ktorý jej poskytoval pôžičky. Nikdy nemienila zmeniť svoje obydlie (toto dokonca rekonštruovala, a preto sa dostala do finančných problémov), v ktorom býva so svojou matkou, ktorá má vysoký vek.
9.17 Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa konala nedbalo. Avšak súčasne je potrebné dodať, že nekonala nedbalo sama od seba, ale k tomuto jej nedbalému konaniu ju priviedol žalovaný v 1. rade, ktorý za toto svoje konanie aktuálne čelí aj trestnému stíhaniu, v rámci ktorého bol vzatý aj do väzby. Žalovaný využil tieseň žalobkyne, ktorá potrebovala peňažné prostriedky pre rekonštrukciu bývania a nechal jej podpísať aj písomné právne úkony, ktoré nikdy nemienila urobiť. Súdu sa javí argumentácia žalobkyne, že je neracionálne, aby predávala svoje obydlie, v ktorom býva celý život so svojou matkou vysokého veku, ako presvedčivá.
9.18 Konania žalovaného v 1. rade a konateľa žalovaného v 2. rade sú predmetom skúmania, resp., vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti za toto konanie, pričom sú kvalifikované ako založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu Podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. g), písm. j) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona a obzvlášť závažného zločinu Vydieranie podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a § 141 písm. a) Trestného zákona. Žalovaný v 1. rade ako sporová strana tohto konania žiadnym vyjadrením nerozporoval podstatné tvrdenia žalobkyne, s ktorou ako jediný konal a mohol poznať správnosť uvádzaných okolností, resp. tvrdení. „Mlčanie“ žalovaného v 1. rade súd považuje za signifikantné v spojení s preukázanými skutočnosťami. Súd má tak zato, že tvrdenia žalobkyne, ktoré potvrdila aj v rámci svojho výsluchu pred súdom, sú preukázané. Tieto dokázané skutočnosti sú základom pre vyššie uvedené právne závery súdu.
9.19 Obrana žalovaných v 3. a 4. rade, spočívala predovšetkým v právnej argumentácii, resp. v tom, aby súd prihliadol na okolnosti, za ktorých uzatvorili kúpnu zmluvu oni so žalovaným v 2. rade. Súčasťou tejto ich procesnej obrany neboli žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, resp. popretie tvrdení žalobkyne, ktoré sa týkajú jej konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade (synovi žalovaných v 3. a 4. rade) a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Súd k uvedenej argumentácii žalovaných v 3. a 4. rade predovšetkým uvádza, že podstatnými nie sú iba okolnosti za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 2. až 4. rade (ako zrejme mylne usudzujú), ale najmä to, za akých okolností došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. Túto podstatnú skutočnosť žalovaní v 3. a 4. rade opomínajú. Ďalší právny osud vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. účinnosť ďalších scudzovacích právnych úkonov, je (bol) závislý od platnosti prevodu nehnuteľností zo žalobkyne na žalovaného v 2. rade.
10. Súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade navrhnuté. Žalovaný v 1. rade bol úplne pasívny a žiadne dôkazy ani nenavrhol vykonať. Žalovaný v 2. rade navrhoval aj vypočutie účastníkov konania (sporových strán), avšak vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k nemu je žaloba nedôvodná z iných dôvodov (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) súd nepovažoval za potrebné vypočúvať všetky sporové strany, za účelom preukázania dôvodnosti argumentácie tohto žalovaného.
11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11.2 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11.3 O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 1. rade podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v 1. rade bol v spore plne úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Preto súd žalovanému v 1. rade proti žalobkyni náhradu trov tohto konania nepriznal. V prípade vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade, súd priznal podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov konania proti žalobkyni, pretože bol v konaní plne úspešný. Vo vzťahu žalobkyňa a žalovaní v 3. a 4. rade súd priznal podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku žalobkyni proti týmto žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa bola vo vzťahu k nim plne úspešná.
11.4 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.