Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-211-2016.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/211/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín IČO: 47 234 679, proti žalovanému: S. T., nar. X.X.XXXX, bytom S. O., R. XX/XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Želiezovce, Veľký Dvor 12, o zaplatenie 544,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C/105/2015-53 zo dňa 20.10.2015 - v jeho vyhovujúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že odporca (akt. žalovaný) je povinný zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) 492,- Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 14,86 Eur, úrok z omeškania zo sumy 492,- Eur vo výške 5,25% ročne od 13.12.2014 do zaplatenia , do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh (akt. žalobu) zamietol a odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) pomernú časť náhrady trov konania na súdnom poplatku 27,06 eur a trovách právneho zastúpenia 88,- Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa (akt. žalobcu), do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Vecne súd argumentoval tým, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver na základe Úverovej zmluvy zo dňa 11.10.2013. Súdom citovaný § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä
aká časť úveru bude ňou splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje ale zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Pokiaľ z tohto hľadiska ide o náležitosť predpísanú § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov sa pri uzavretí zmluvy vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné ani dôvodné zaoberať sa prípadnými sankciami z omeškania. Vzhľadom na uvedený právny stav veci úver v predmetnom prípade je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má právo od žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi skutočne čerpanými finančnými prostriedkami a tým, čo žalovaný uhradil (500,- Eur, 8,- Eur). Zároveň súd z tejto sumy priznal žalobcovi aj vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 17.5.2014 do 12.12.2014 a to 14,86 Eur. S poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný so svojim plnením sa dostal do omeškania z tejto sumy súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne ktorý je o 5%-nych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vo zvyšku súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania. Žalobca mal vo veci úspech 91%, žalovaný 9%. Ak sa odpočíta od pomeru úspechu žalobcu pomer úspechu žalovaného, celkový úspech žalobcu v konaní je 82%. V takomto pomere súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. Celkový súdny poplatok predstavoval 33,- Eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške predstavovali 106,34 Eur s DPH za 2 úkony právnej služby, pri tarife za 1 úkon 36,52 Eur, k čomu treba pripočítať 2 x režijný paušál 8,06 Eur a 20% DPH.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúc z obsahu podania podal žalobca odvolanie s argumentáciou, že toho času je vo výkone trestu odňatia slobody a nie je zaradený do pracovného systému, keďže je invalidný dôchodca. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 146,- Eur, z ktorého sa mu 50% zráža na trovy výkonu trestu a zostáva mu už len 73,- Eur, z ktorých sa mu zráža 50% na ostatné pohľadávky, potom mu zostáva ako vreckové už len 36,- Eur na nákup liekov a iných životných potrieb. Sám je nemajetný, teda nemá žiadne úspory, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlá, preto je pre neho nemožné a priam likvidačné takéto rozhodnutie súdu, teda uhradenie priznanej pohľadávky je z jeho strany nereálne, súd preto žiada, aby rozhodol znovu pod vplyvom týchto skutočností.
5. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.
6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku
- ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP), pričom ale odvolateľ nepoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2, v čase podania odvolania účinného OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a viazanosťou dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) i keď neprípustnými, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, čím potom je napadnutá vyhovujúca časť rozsudku súdu prvej inštancie vecne správna a sú splnené podmienky pre jej potvrdenie.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru o nárokovateľnosti priznanej časti uplatnenej pohľadávky, pri namietaní len toho, že žalovaný je insolventný a nie je v jeho možnostiach priznanú pohľadávku žalobcovi zaplatiť.
9. Podľa 205 ods. 2 OSP platného a účinného v čase podania odvolania (akt. § 365 ods. 1 CSP, ktorý v základných rysoch pôvodnú úpravu prevzal, len ju formulačne upravil) odvolanie možno odôvodniť len tým, že odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 <., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a <.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP platného v čase rozhodovania o odvolaní (pôvodný totožný § 212 ods. 1 OSP) odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Uvedenie odvolacích dôvodov je nevyhnutnou náležitosťou odvolania, lebo len ich prostredníctvom odvolateľ oznamuje, prečo uplatnil proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tento riadny opravný prostriedok. Výpočet spôsobilých odvolacích dôvodov uvedených v citovanom § 205 ods. 2 OSP je taxatívny. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, teda prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia.
12. Odvolateľ v prejednávanej veci uviedol ako odvolací dôvod neschopnosť žalobcovi priznanú pohľadávku zaplatiť pre insolventnosť (je takmer bez príjmu a majetku). Vychádzajúc z odvolateľom uvedeného odvolacieho dôvodu v jeho odvolaní je zrejmé, že žalovaný nepoužil ani jeden zo zákonných odvolacích dôvodov § 205 ods. 2 OSP, rovnako ako ani jeden z taxatívnych odvolacích dôvodov aktuálneho § 365 ods. 1 CSP. Pokiaľ potom žalovaný videl nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti len v tom, že sám je insolventný, čím zaplatenie priznanej pohľadávke žalobcovi je ním nereálne, bez ďalšieho relevantného namietania, použil nespôsobilý odvolací dôvod, ktorý pre neho nemohol priniesť priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný pritom bol poučení v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, v časti poučenie, čím je možné odvolanie odôvodniť (o prípustných odvolacích dôvodoch).
13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím § § 387 ods. 1 CSP, pri vyčerpaní použitého odvolacieho dôvodu, ktorým je viazaný, pri nenamietaní iného, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého, ako vo výroku vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP, čím potom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
16. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
17. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).