Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-50-2017.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, so žalovaným A.Ž. F., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom A. XXX/X, XXX XX R. S., o zaplatenie sumy 221,78 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 221,78 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8.3.2017 (v spojení s jej skutkovým a dôkazným doplnením doručeným na tunajší súd 5.9.2017) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 221,78 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1.721,78 eur od 15.10.2015 do 21.6.2016, úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 721,78 eur od 22.6.2016 do 20.7.2016, úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 521,78 eur od 21.7.2016 do 28.9.2016, úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 471,78 eur od 29.9.2016 do 21.10.2016, úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 421,78 eur od 22.10.2016 do 21.12.2016 a úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 221,78 eur od 22.12.2016 do zaplatenia. Žalobca tento žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 11.5.2012 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. B.. Podľa zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok žalobcu pre jednotlivé produkty a všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa zmluvy bol žalobca oprávnený za poskytovanie svojich produktov a služieb účtovať na ťarchu tohto účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 3.8 všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, a tento dlh nevyrovnal, žalobca 14.10.2015 zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Podľa bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý je podľa všeobecných obchodných podmienok a vývesky úrokových sadzieb vo výške 28% ročne (úroková sadzba platná od 1.7.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Istina pohľadávky predstavovala ku dňu zatvorenia účtu sumu 1.721,78 eur (nepovolené prečerpanie účtu.) Po zatvorení účtu žalovaný realizoval ďalej uvedené čiastočné úhrady spolu vo výške 1.500 eur, ktorými znížil istinu dlhu, a to 2.6.2016 vo výške 1.000 eur, 20.7.2016 vo výške 200 eur, 28.9.2016 vo výške 50 eur, 21.10.2016 vo výške 50 eur, 21.12.2016 vo výške 200 eur. Istina ku dňu podania žaloby tak predstavovala 221,78 eur (1.721,78 eur - 1.500 eur.) Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil (a priložil) zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 11.5.2012, všeobecné obchodné podmienky žalobcu, sadzobník poplatkov žalobcu, vývesku úrokových sadzieb produktov žalobcu a výpisy z účtu žalovaného č. B. za obdobie od 1.3.2014 do 14.10.2015.
2. Žalovaný sa k žalobe (napriek výzve súdu) písomne nevyjadril.
3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 6.11.2017 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 21.11.2017.
4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať.) Súd pritom v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie vyplývajúcej z ust. § 167 Civilného sporového poriadku (vo vzťahu k veriteľom je sudcovská koncentrácia prípustná aj v spotrebiteľských sporoch podľa § 296 druhá veta CSP a contrario) neprihliadal na skutkové tvrdenia žalobcu (uvedené v doplnení žaloby doručenej na tunajší súd 5.9.2017) v tom rozsahu, v ktorom neboli predmetom výzvy súdu z 23.8.2017 (výzvy súdu na doplnenie niektorých súdom určených skutkových tvrdení zo žaloby v zmysle § 150 ods. 2 CSP.) Keďže sa žalovaný k žalobe nevyjadril, žalobca tak podľa § 167 CSP nemal právo na repliku, teda na vyjadrenie sa v plnom rozsahu, teda aj v inom ako vo výzve súdu z 23.8.2017 vyžiadanom smere. Takéto skutkové tvrdenia mal žalobca zahrnúť už do svojej žaloby. Navyše zmenou žaloby je podľa § 140 ods. 2 CSP aj doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, čo bolo tiež ďalším dôvodom, prečo na tieto nové nevyžiadané skutkové tvrdenia žalobcu súd nemohol prihliadať.
5. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 11.5.2012 vyplynulo, že žalobca sa zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet č. B. (I.1.), a že žalobca bol oprávnený za poskytovanie produktov resp. služieb účtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov žalobcu, a to na ťarchu účtu žalovaného (IV.2.) Dojednanie o úrokoch zo sumy nepovoleného prečerpania v zmluve nebolo obsiahnuté.
6. Z výpisov z účtu žalovaného č. B. za obdobie od 1.3.2014 (kedy sa dostal na účte prvýkrát do debetu, teda kedy došlo prvýkrát k poskytnutiu spotrebiteľského úveru vo forme prekročenia) do 14.10.2015 (kedy došlo k zatvoreniu tohto účtu) súd zistil, že v priebehu mesiaca marec 2014 sa žalovaný na tomto účte prvýkrát dostal do debetu, ktorý postupne narastal až do 14.10.2015, kedy došlo k zatvoreniu účtu. V uvedenom období (od 1.3.2014 až do 14.10.2015) došlo na tomto účte k debetným operáciám žalovaného (výbery žalovaného z účtu a platby žalovaného) v úhrnnej výške 8.232,33 eur, a ku kreditným operáciám (vklady žalovaného na účet a platby prijaté v prospech účtu žalovaného) v úhrnnej výške 5.787,47 eur. Z týchto výpisov z účtu tiež vyplynulo, že zvyšok debetu bol tvorený poplatkami účtovanými na ťarchu účtu žalobcom, ako aj ako aj zmluvnými úrokmi z vyššie uvedených debetných súm účtovanými na ťarchu účtu.
7. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, a preto sa považujú za nesporné, a neboli predmetom dokazovania vyplynulo, že žalovaný po zatvorení účtu (v období do 21.6.2016 do 21.12.2016) v prospech žalobcu uhradil sumu 1.500 eur.
8. Zo sadzobníka poplatkov žalobcu mal súd preukázanú výšku vyššie uvedených poplatkov účtovaných na ťarchu účtu žalovaného.
9. Z vývesky úrokových sadzieb produktov žalobcu vyplynula výška úroku pri „nepovolenom prečerpaní“ v sadzbe 28% ročne pre všetky typy bežných a vkladových účtov.
10. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu.
11. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ďalej len „OBZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
12. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ďalej len „ZSÚ“) na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
13. Podľa § 1 ods. 5 ZSÚ na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 9 ods. 6,7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 15 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 18 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 21 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, 25 až 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>.
14. Predmetná zmluva je zmluvou o bežnom účte podľa § 708 OBZ a súčasne zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme prekročenia podľa § 2 písm. f) ZSÚ, na ktorú sa podľa § 1 ods. 5 ZSÚ vzťahujú ustanovenia § 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 9 ods. 6, 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 15 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 18 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, § 21 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, 25 až 27 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>ZSÚ, pretože všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu upravené „nepovolené prečerpanie“ napĺňa definíciu spotrebiteľského úveru formou prekročenia podľa § 2 písm. f) ZSÚ, a súčasne táto zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom v zmysle § 2 písm. b) ZSÚ a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) ZSÚ.
15. Poplatky a úroky účtované na ťarchu účtu žalovaného a úroky požadované za obdobie od zatvorenia účtu súd žalobcovi nemohol priznať z nasledovných dôvodov. Tieto poplatky súd žalobcovi nemohol priznať, pretože neboli (ich výška) individuálne dojednané v predmetnej zmluve. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva v bode IV.2., totiž nepredstavuje zmluvné dojednanie o výške poplatkov. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré (ich výška) nie sú individuálne dojednané v zmluve. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. (účinného do prijatia zákona č. 129/2010 Z.z.), ako aj ustanovenie § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného od 1.1.2013), ktoré výslovne ustanovovali, že úroky a poplatky musia byť upravené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, inak ich nemožno požadovať. Uvedené úroky súd žalobcovi nemohol priznať, pretože žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úrok (zo
súm nepovoleného prečerpania.) Navyše vo vzťahu k požadovanému úroku za obdobie od zatvorenia účtu, sa tento požadoval aj zo sumy (kapitalizovaného) úroku z nepovoleného prečerpania za čas do zatvorenia účtu, čo je (príslušenstvo z príslušenstva) neprípustné. Rovnako sa neprípustným spôsobom uplatňoval úrok z úroku aj za obdobie do zatvorenia účtu, pretože v ďalšom období sa úročila vždy celá debetná suma z predchádzajúceho obdobia (vrátane dovtedy na ťarchu účtu účtovaného úroku.) Nehovoriac o tom, že úrok vo výške 28% ročne by bol v zmysle ustálenej judikatúry tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože uvedená úroková sadzba podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu na finančnom trhu, ktorá bola v čase uzavretie tejto zmluvy vo výške cca. 12% ročne. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky a poplatky, preto súd žalobu zamietol.
16. Nevrátená istina úveru (ako rozdiel medzi žalobcom reálne poskytnutou sumou úveru vo výške 8.232,33 eur (debetné operácie žalovaného na účte za obdobie odkedy sa žalovaný prvýkrát dostal do debetu, teda odkedy došlo prvýkrát k poskytnutiu spotrebiteľského úveru vo forme prekročenia (1.3.2014) do zatvorenia účtu (14.10.2015)), a žalovaným vrátenou sumou úveru vo výške 7.287,47 eur (kreditné operácie na účte žalovaného vo výške 5.787,47 eur za obdobie odkedy sa žalovaný prvýkrát dostal do debetu, teda odkedy došlo prvýkrát k poskytnutiu spotrebiteľského úveru vo forme prekročenia (1.3.2014) do zatvorenia účtu (14.10.2015) + žalovaným v prospech žalobcu uhradená suma po zatvorení účtu vo výške 1.500 eur), však predstavovala sumu 944,86 eur, ktorá suma nebola premlčaná (vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd 8.3.2017 a žalovaný sa prvýkrát dostal do debetu v priebehu mesiaca marec 2014), preto súd viazaný rozsahom návrhu žalobcu, ktorý nesmie v zmysle § 216 Civilného sporového poriadku prekročiť, keďže žalobca si uplatňoval nárok na istinu iba vo výške 221,78 eur, priznal žalobcovi nárok na ním uplatnenú sumu istiny vo výške 221,78 eur. Žalobca pri vyčíslovaní svojho nároku zrejme nesprávne vychádzal z rozdielu debetných a kreditných operácií na účte žalovaného za celé obdobie trvania účtu (od 11.5.2012), teda aj pred tým ako sa žalovaný dostal prvýkrát do debetu (pred poskytnutím úveru vo forme prekročenia.)
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobca bol totiž v konaní plne úspešným (porovnaním žalobou uplatneného nároku a priznaného nároku čo do istiny), keďže sa v plnom rozsahu vyhovelo jeho žalobe, a má preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pričom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.