Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: FERROLUX, s.r.o., IČO: 18 046 347, Nová osada 6128, Dunajská Streda, zastúpeného: JUDr. Gejza Sidó, advokát v Dunajskej Strede, proti žalovanému: KOVOGAL, spol. s r.o., IČO: 34 107 258, Kračanská 1, Dunajská Streda, zastúpenému: Mgr. András Marsal, advokát v Dunajskej Strede, o 507,40 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 507,40 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

- 79,72 € od 18. júla 2013,

- 427,68 € od 5. októbra 2013. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 25. septembra 2014 domáhal zaplatenia nárokov uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 25. februára 2003 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu na hutné výrobky, na základe ktorej si žalovaný určité výrobky objednal. Žalobca mu ich riadne dodal a ich cenu 507,40 € riadne vyfakturoval v júli a októbri 2013, prevzatie potvrdil zamestnanec žalovaného p. U., no žalovaný cenu nezaplatil, a to ani po upomienke. 2. Žalovaný odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na základe žaloby vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Zmluva z 25. februára 2003 bola nahradená novou kúpnou zmluvou z 28. októbra 2011, podľa ktorej sa mal predmet kúpy špecifikovať objednávkou a pri prevzatí tovaru treťou osobou mal žalobca žiadať riadne splnomocnenie (čl. III ods. 5 zmluvy). Žalovaný fakturované výrobky neobjednal a ani neboli riadne prevzaté. Okrem toho sa účtovné doklady posielali poštou, neodovzdávali sa priamo p. U.. P. U. nemal žiadne splnomocnenie na preberanie tovaru, dokladov ani na objednávanie. K upomienke zaslanej prostredníctvom advokáta potom nebolo pripojené tiež žiadne splnomocnenie.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16 Cb 18/2015-151, ktorým žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec žalovaného p. U. nebol na objednanie sporného tovaru oprávnený a žalobca o tom musel vedieť. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 31 Cob 19/2016-188 tento rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie v podstate z dôvodu, že nesúhlasil so skutkovým záverom o neoprávnenosti svedka U. objednávať tovar u žalobcu, pričom zdôraznil, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p., § 177 ods. 1 C. s. p.), na ktorom vykonal dokazovanie

- výsluchom účastníkov - konateľa žalobcu P. U. a konateľa žalovaného Š. R. (zápisnica o pojednávaní z 5. júna 2015, č. l. 106 až 109) podľa § 131 O. s. p.,

- výsluchom svedkov Y. U. (zápisnica o pojednávaní z 5. júna 2015, č. l. 106 až 109, zápisnica o pojednávaní zo 17. júla 2015, č. l. 118 až 120), H.J. P., R. K. (zápisnica o pojednávaní zo 17. júla 2015, č. l. 118 až 120), H. T.D. (zápisnica o pojednávaní z 23. októbra 2015, č. l. 147 až 148), Ľ. Z. (zápisnica o pojednávaní z 27. októbra 2017, č. l. 205 a 206),

- ako aj listinami, a to: kúpna zmluva (č. l. 22 a 23), faktúra č. XXXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 9 a 10), dodací list č. XXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 11 a 12), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 44 a 45), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 46 a 47), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 78 a 79), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 80 a 81), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojenými dodacími listami (č. l. 82 až 84), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojeným dodacím listom (č. l. 85 a 86), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojenými dodacími listami (č. l. 87 až 89), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojenými dodacími listami (č. l. 90 až 92), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojenými dodacími listami (č. l. 93 až 95), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojenými dodacími listami (č. l. 96 až 98), faktúra č. XXXXXXXXX s pripojenými dodacími listami (č. l. 99 až 101), potvrdenie spoločnosti KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. (č. l. 131) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného dodáva hutnícky materiál ako sú plechy, trubky, uholníky a podobné výrobky z plechu. Žalovaný je spoločnosť, ktorá sa zaoberá kovovýrobou, napríklad výrobou veľkokapacitných nádrží z plechu, a na ten účel potrebuje hutnícke výroby. Najneskôr od roku 2003 sú žalobca a žalovaný vo vzájomnom obchodnom styku. Svedok U. bol do 18. septembra 2015 približne 20 rokov zamestnancom žalovaného na pozícii „majster výroby“. (nesporné skutočnosti) b) Žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci 28. októbra 2011 podpísali listinu označenú ako „Kúpna zmluva“ (č. l. 22 a 23), ktorá obsahuje okrem iného tieto ustanovenia: „I. Predmet zmluvy 1. Predmetom zmluvy v širšom ponímaní sú práva a povinnosti zmluvných strán pri kúpe a predaji tovaru... 2. Predmetom zmluvy v užšom ponímaní sú hutné výrobky, ktorý predávajúci predáva a kupujúci kupuje... 4. Predmet zmluvy sa špecifikuje objednávkovou formou kupujúceho, alebo dodacím listom vystaveným na základe objednávky kupujúceho. 5. Predávajúci sa zaväzuje predať a kúpiť tovar upresnený v bode 2... a zaplatiť kúpnu cenu podľa článku II... II. Cena predmetu dodávky 1. Cena tovaru sa riadi podľa aktuálneho cenníka predávajúceho... III. Dodacie podmienky 1. Miestom plnenia /miestom dodávky/ je sklad predávajúceho... 4. Druh, množstvo prípadne iné osobitosti tovaru špecifikujú sa v dodacom liste. 5. Pokiaľ kupujúci predmet dodávky preberá prostredníctvom tretej osoby, táto je povinná predložiť a odovzdať predávajúcemu hodnoverný písomný doklad /plnú moc a pod./ o tom, že je oprávnený konať za kupujúceho... IV. Platobné podmienky a dojednania 1. Kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu cenu riadne a včas už pri prevzatí tovaru, pokiaľ sa nedohodlo, že kúpna cena bude uhradená bezhotovostnou formou na základe faktúry... 2. Predávajúci je povinný vystaviť faktúru na kúpnu cenu tovaru, eventuálne služby spojené s predajom tovaru okamihom dodania tovaru kupujúcemu. Vo výnimočnom prípade faktúra vystavená pri dodaní tovaru, ktorú kupujúci podpíše a obdrží, môže nahradiť dodací list. 3. Faktúra je splatná najneskoršie do 14 dní od jej vystavenia. Kupujúci je povinný zaplatiť faktúru v lehote splatnosti. V prípade omeškania je povinný zaplatiť úroky z omeškania 0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania...“

c) Nebolo zistené, že by žalovaný bol poveril svedka U. objednávaním hutníckeho materiálu pre výrobu. Zároveň však nebolo zistené, že by žalobca mal vedomosť o tom, že svedok U. nie je oprávnený v mene žalovaného objednávať tovar u žalobcu. (faktúry a dodacie listy č. l. 78 až 101, výpoveď konateľa žalovaného, zápisnica č. l. 107 a 107/rub, konfrontácia so svedkom U., zápisnica č. l. 108, výpoveď svedka Vargu, zápisnica č. l. 118/rub a 119, výpoveď svedkyne T., zápisnicač. l. 147/rub a 148, výpoveď svedka Z., zápisnica č. l. 205/rub a 206)

d) V júli 2013 žalobca dodal do areálu, v ktorom sídli žalovaný a ešte ďalšia spoločnosť, tovar - uholník, ktorý objednal a prevzal svedok U. (dodací list č. l. 12). V rovnakom čase žalobca odovzdal svedkovi faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 79,72 € (č. l. 11). V septembri 2013 dodal žalobca do tohto istého areálu iný tovar - plech (dodací list č. l. 10), ktorý zrejme tiež objednal a prevzal svedok U., ktorému žalobca tiež odovzdal faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 427,68 € (č. l. 9). Svedok obe faktúry odovzdal konateľovi žalovaného až 21. mája 2014 (výpoveď konateľa žalovaného, zápisnica č. l. 107/rub, výpoveď svedka U., zápisnica č. l. 108).

e) Už 5. mája 2014 konateľ žalovaného dostal upomienku právneho zástupcu žalobcu, ktorým ho tento vyzval na uhradenie oboch faktúr. Po ich prevzatí od svedka U. 21. mája 2014 sa konateľ žalovaného snažil spojiť s právnym zástupcom žalobcu a žalobcom, tí s ním však nekomunikovali. (výpoveď konateľa žalovaného, č. l. 107/rub)

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú buď nesporné, alebo vyplývajú z dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách. Rozpory medzi jednotlivými dôkazmi vznikli vo vzťahu k skutkovým zisteniam v bode 4 písm. c) a d); tieto rozpory súd vyhodnotil takto:

a) Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.) musí za kľúčovú spornú otázkou medzi stranami považovať otázku, či žalobca nevedel a s ohľadom na všetky okolnosti ani nemohol vedieť o tom, že svedok U. objednaním tovaru u žalobcu prekračuje rozsah svojho oprávnenia konať za žalovaného. Ohľadom objednávania tovaru existuje rozpor výpovede konateľa žalovaného a svedka P. na jednej strane a konateľa žalobcu so svedkami U. a K. na druhej strane. Konateľ žalovaného poprel, že by bol svedok U. niekedy záväzne telefonicky objednával tovar pre žalovaného u žalobcu, svedok P. to potvrdiť nevedel, vypovedal však, že nepočul, že by tak svedok U. telefonicky robil. Konateľ žalobcu naopak tvrdil, že takéto objednávanie bolo bežné, čo v podstate potvrdil aj svedok K., a tvrdil to aj samotný svedok U.. Súd však v tomto smere nepovažoval za rozhodujúcu ani jednu z týchto výpovedí, keďže žiadnu z nich nemožno prijať za dostatočne dôveryhodnú. Konatelia žalobcu a žalovaného sú na veci zainteresovaní a tvrdia tam to, čo je v podstate vhodné pre nich, to isté robí svedok P. ako zamestnanec žalovaného v prospech žalovaného a svedok K. ako zamestnanec žalobcu v prospech žalobcu. Výpoveď svedka U. zasa nie je dôveryhodná z dôvodu, že - ako vyplýva zo súvislosti s výpoveďou konateľa žalovaného - je motivovaná snahou nepripustiť porušenie zákazu objednávať tovar, resp. vo všeobecnosti nepripustiť, že porušil svoje pracovné povinnosti. Na druhej strane o pravdovravnosti svedka U. vo všeobecnosti nemali pochybnosti ani konateľ žalovaného, ani svedok P., ktorí inak vypovedali odlišne od neho.

b) Súd považuje za pravdivú výpoveď svedkyne T., ktorá k veci nemá žiaden konkrétny vzťah, ktorý by vplýval na dôveryhodnosť jej výpovede. Naopak, sama svedkyňa upozornila súd na skutočnosť, že spoločnosť, pre ktorú pracuje (KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o.), sú so žalobcom vo všeobecnosti konkurenti, čo súd považuje za prejav snahy svedkyne nezamlčať žiadne skutočnosti a čo podľa súdu v podstate dôveryhodnosť jej výpovede podčiarkuje. Výpoveď svedkyne T. tak ako celok súd prijal za dôveryhodnú a pravdivú, musel ju však podrobiť hodnoteniu v tom zmysle, ako na to bol usmernený odvolacím súdom v ods. 15 jeho zrušujúceho uznesenia. Za takých okolností potom síce z jej výpovede vyplýva, že svedok U. telefonicky neobjednával tovar u svedkyne T. osobne ako zástupkyne spoločnosti KLIMEX. Nie je tým však preukázané, že svedok U. tovar za žalovaného neobjednával u iných dodávateľ. V dôsledku toho nebolo možné ani z jej výpovede považovať za preukázané, že by svedok U. nikdy u žiadneho dodávateľa neobjednal za žalovaného tovar. Tým ale nemožno považovať za preukázané ani to, že by takýto tovar nikdy nebol objednal u žalobcu, prípadne, že by bol žalovaný v prípade takejto objednávky žalobcu upozornil na neoprávnenosť svedka U. na takéto úkony. Koniec koncov, minimálne

na jednej z predložených faktúr č. XXXXXXXXX (č. l. 44 a 45) žalovaný zaplatil žalobcovi aj za tovar, ktorého objednanie a prevzatie nebolo vykonané v súlade s tým, čo tvrdil žalovaný (porov. výpoveď konateľa žalovaného, zápisnica č. l. 108/rub).

c) Pokiaľ ide o otázku preberania tovaru, neboli medzi výpoveďami rozpory, keďže tak konateľ žalovaného, ako aj sám svedok U. a svedok Z. potvrdili, že U. tovar preberal. Pokiaľ ide o preberanie faktúr, tu sa ich výpovede rôznili. Ani predložené listinné dôkazy však jednoznačne nepotvrdili verziu, že by svedok pravidelne preberal faktúry, keďže z deviatich žalobcom predložených faktúr (okrem dvoch sporných) je podpis svedka U. na štyroch z nich (č. l. 78, 80, 85 a 96). Rovnako súd považoval vo výsledku za pravdepodobné aj to, že konkrétnu objednávku na tovar fakturovaný spornými faktúrami telefonicky zadal svedok U.. Jeho výpoveď v tomto smere nebola nikým výslovne ani potvrdená, ani vyvrátená, avšak z toho, že tovar na sporných faktúrach prevzal a žalobcovi nikdy nevrátil možno logicky usudzovať, že o objednaní tovaru vedel. Keďže konateľ žalobcu tvrdil, že on tovar neobjednal, a objednávka zo strany inej osobu u žalovaného dokázaná nebola, svedčí to v prospech záveru, že tovar objednal za žalovaného práve svedok U..

d) Podľa právneho názoru odvolacieho súdu zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno na dokázanie vedomosti žalobcu o tom, že svedok U. prípadnou telefonickou objednávkou tovaru prekračuje svoje oprávnenie, alebo aspoň dokázanie toho, že o takomto prekročení žalobca mohol vedieť. To znamená, že žalovaný bol povinný dokázať také okolnosti, z ktorých možno súdiť, že žalobca vedel alebo aspoň mohol vedieť o takomto prekročení oprávnení svedka U.. Na tento účel bol podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, ale aj podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. označiť potrebné dôkazy. Z dôkazov, ktoré žalovaný na tento účel označil, však tieto okolnosti nevyplynuli, v dôsledku čoho treba uzavrieť, že neuniesol svoje dôkazné bremeno.

6. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy výsluchom svedka - zamestnanca žalovaného p. L., keďže jeho výpoveď sa mala týkať okolností preberania tovaru v areáli žalovaného, ktoré však medzi stranami sčasti neboli sporné, sčasti boli dostatočne objasnené výpoveďou svedka Z.. Ďalej súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie listinami predloženými žalovaným (pracovnou zmluvou č. l. 69, vyhlásenie o stave záväzkov, č. l. 111, vnútropodniková smernica pre účtovníctvo, č. l. 112 až 113, poverenie pre svedka P., č. l. 129, preukaz splnomocnenca, č. l. 130, rámcová kúpna zmluva, č.l. 132 až 134), keďže: (a) pracovné zaradenie svedka U. nebolo sporné, (b) vyhlásenie o stave záväzkov nemá relevanciu ku konkrétnej veci, (c) smernica sama neosvedčuje, ako reálny obeh účtovných dokladov prebiehal (teda či nedochádzalo k jej porušovaniu), (d) poverenie na preberanie pošty nebolo vôbec predmetom sporu, (e) rámcová zmluva medzi žalovaným a KLIMEXom nemá relevanciu k prerokúvanej veci a nemôže svedčiť o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu ceny tovaru dodaného žalovanému, teda v podstate vychádzajúc z existencie kúpnej zmluvy medzi stranami na tejto tovar. Kúpna zmluva sa mala týkať hutníckeho materiálu, ktorého predaj žalobca vykonával ako svoju podnikateľskú činnosť a ktorý žalovaný odoberal na účely svojej výrobnej (podnikateľskej) činnosti. Právne vzťahy medzi nimi sa tak podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v roku 2013 spravovali týmto zákonníkom, a keďže hutnícky materiál je hnuteľnou vecou (tovarom), kúpna zmluva medzi nimi by sa spravovala § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

8. Predpokladom vzniku kúpnej zmluvy sú zhodné prejavy vôle predávajúceho a kupujúceho (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda návrh na uzavretie zmluvy jedného z nich a akceptácia návrhu druhým z nich v zmysle § 43a a § 43c Obč. zák. Návrh a prijatie sa musia obsahovo bezvýhradne zhodovať (§ 44 ods. 2 Obč. zák.) a strany sa v nich zároveň musia zhodnúť aspoň na predmete kúpy a cene (s výnimkou upravenou v § 409 ods. 2 in fine Obch. zák.). Návrh na uzavretie zmluvy je v zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy určený jednej alebo viacerým určitým osobám, platia preň teda všeobecné predpoklady vzniku, platnosti a účinkov právnych úkonov. V prerokúvanej veci si strany svoje vzťahy v súvislosti s dodávkami hutníckych výrobkov navyše upravili aj zmluvou z 28. októbra 2011, ktorá (napriek svojmu názvu) nie je pravou kúpnou zmluvou, keďže v nej nie je vymedzený záväzok predať konkrétny tovar a zaplatiť zaň cenu. Svojou povahou ide o tzv. rámcovú zmluvu, upravujúcu podrobnejšie kontraktačný proces a určité všeobecné podmienky vzájomného obchodu (čo plynie z čl.

I ods. 1 tejto zmluvy). Kúpnymi zmluvami v pravom slova zmysle sú až jednotlivé čiastkové dohody o konkrétnych dodávkach konkrétneho materiálu. Z čl. I ods. 4 potom možno vyvodiť, že kontraktačný proces sa začína objednávkou kupujúceho špecifikujúcou konkrétne „hutné výrobky“ (čl. I ods. 2), ktoré sa kupujúci zaväzuje kúpiť a predávajúci na základe objednávky zaväzuje dodať v aktuálnych cenách podľa platného cenníka (čl. II ods. 1 tejto zmluvy). Z čl. I ods. 4 vyplýva, že aj prípadný dodací list musí mať svoj základ v objednávke kupujúceho (v tomto prípade zjavne neformálnej, teda aj ústnej, čo napokon zodpovedalo praxi medzi oboma stranami). Objednávka kupujúceho tak bola v zmysle uvedeného ustanovenia jednostranným právnym úkonom, ktorý bol nevyhnutným predpokladom vzniku konkrétnej kúpnej zmluvy na konkrétne vymedzené hutnícke výrobky medzi žalobcom a žalovaným. Sama analýza právnej povahy tohto úkonu (teda či išlo o návrh na uzavretie čiastkovej zmluvy podľa § 43a Obč. zák. akceptovaný faktickým konaním podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, alebo o formu opčného prejavu, teda prijatie podľa § 43c Obč. zák. otvoreného návrhu na uzavretie takejto čiastkovej zmluvy obsiahnutého v rámcovej kúpnej zmluve z 28. októbra 2011) pre účely tohto rozsudku nie je potrebná, keďže v každom prípade by sa došlo k záveru, že objednávka je právny úkon, ktorého výsledkom je vznik konkrétnej kúpnej zmluvy medzi stranami a ktorá tak musí vyhovovať náležitostiam právnych úkonov.

9. Jednou z nevyhnutných náležitostí, resp. predpokladom účinnosti právnych úkonov voči určitej právnickej osobe je, aby tento úkon urobila osoba oprávnená zaväzovať túto právnickú osobu. Právnickú osobu majú oprávnenie zaväzovať predovšetkým štatutárne orgány (§ 13 Obchodného zákonníka), ktorým sú u spoločnosti s ručením obmedzeným konatelia (§ 133 Obch. zák.). V prerokúvanej veci však nebolo dokázané, že by objednávku na tovar, ktorý bol fakturovaný spornými faktúrami, bol urobil konateľ žalovaného. Podľa § 13 ods. 2 druhej vety Obch. zák. môže právnickú osobu okrem štatutárneho orgánu zaväzovať zástupca, ktorého oprávnenie vymedzuje právny úkon (splnomocnenie) alebo sám zákon (§ 14 až 16 Obchodného zákonníka). V prerokúvanej veci tovar fakturovaný spornými faktúrami objednal svedok U., ktorý nie je prokuristom, a k objednávke došlo telefonicky, teda nešlo o jeho konanie v prevádzkarni v zmysle § 16 Obch. zák., ktorý predpokladá fyzické stretnutie v prevádzkarni podnikateľa. Zostáva teda posúdiť predpoklady § 15 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 15 ods. 1 Obch. zák. upravuje osobitné zákonné splnomocnenie osoby poverenej určitou činnosťou. Predpokladom oprávnenia osoby podľa tohto ustanovenia teda je, aby bola poverená určitou činnosťou pri prevádzke podniku a aby robila úkony, ktoré sú v tomto smere obvyklé, teda ku ktorým pri výkone tejto činnosti obvykle dochádza. Obvyklosť treba posudzovať práve vo vzťahu k činnosti, ktorou bola táto osoba poverená. Iné úkony môže robiť len na základe osobitnej plnej moci. Samo poverenie na vykonávanie určitej činnosti ale nemusí byť formalizované, teda postačí, že je touto činnosťou táto osoba poverená svojím faktickým zaradením v štruktúre podnikateľa. Svedok U. podľa nesporne zisteného skutkového stavu vykonával u žalovaného činnosť majstra výroby. Podľa názoru súdu je „majster výroby“ v zaužívanej praxi (teda obvykle) činnosť, ktorého úlohou je viesť robotnícky kolektív, zadeľovať úlohy jednotlivým zamestnancom na konkrétnom úseku, kontrolovať ich prácu a dbať na vyplnenie určených pracovných úloh, teda napr. výrobu určitého zvereného výrobku v žiadanom množstve a kvalite. Podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu však nemožno jednoznačne vylúčiť, že obvyklou úlohou „majstra výroby“ nie je obvykle aj nákup surovín a materiálu pre potreby výroby. V dôsledku toho nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že by svedok U. ako majster výroby telefonickými objednávkami tovaru za žalovaného prekračoval rozsah svojho poverenia „majstra výroby“.

10. Avšak aj keby tomu tak bolo, tak dôsledky prekročenia oprávnenia vyplývajúceho z § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka sú upravené v § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia konanie takejto osoby zaväzuje podnikateľa len vtedy, ak tretia osoba o prekročení nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti ani nemohla vedieť. V prerokúvanej veci potom zo zisteného skutkového stavu nevyplývajú žiadne také okolnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o tom, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o tom, že svedok U. prípadným objednávaním tovaru prekračuje svoje poverenie dané mu žalovaným. Naopak, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že minimálne raz žalovaný zaplatiť práve za taký tovar, ktorý objednal a prevzal svedok U. (faktúra č. XXXXXXXXX). Táto okolnosť sama mohla posilniť dobromyseľnosť žalobcu v oprávnenie svedka konať za žalovaného pri objednávaní tovaru. Objednávka svedka U. teda v zmysle § 15 ods. 1 a 2 Obch. zák. zaväzovala žalovaného ako jeho prejav vôle. V súlade s čl. I ods. 4 zmluvy z 28. októbra 2011 potom vyplýva, že táto objednávka špecifikovala tovar, ktorý sa mal dodať, pričom jeho cena bola v zmysle čl. II ods. 1 tejto zmluvy určená aktuálnym cenníkom žalobcu, čím v zásade vznikla kúpna zmluva majúca všetky náležitosti podľa § 409 Obch. zák. Z (neobratne formulovaného) čl. I ods. 5 zmluvy z 28. októbra 2011,

ale aj z § 411 a § 447 Obch. zák. potom žalobca ako predávajúci bol povinný dodať určený tovar a žalovaný ako kupujúci bol povinný za tovar zaplatiť.

11. Zo zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že žalobca svoj záväzok splnil a odovzdal objednaný tovar svedkovi U. spolu s faktúrami. Oprávnenie tohto svedka ako majstra výroby na prevzatie tovaru pritom nebolo ani sporné a zo zisteného skutkového stavu jasne vyplýva, že svedok takýmto spôsobom tovar preberal opakovane. Súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom žalobcu, že na svedka U. ako na zamestnanca žalovaného sa nevzťahuje ustanovenie čl. III ods. 5 kúpnej zmluvy z 28. októbra 2011, podľa ktorého pri preberaní prostredníctvom tretej osoby musí táto predložiť osobitný písomný doklad (splnomocnenie) od žalovaného. Z celej konštrukcie zmluvy je totiž zrejmé, že sa v nej na viacerých miestach používa pojem „kupujúci“ aj v súvislostiach, v ktorých je potrebné osobné konanie prostredníctvom fyzických osôb (napr. čl. III ods. 7 „osobná reklamácia“, čl. IV ods. 2 „kupujúci podpíše a obdrží“). Z toho treba podľa § 266 ods. 2 a 3 Obch. zák. dospieť k záveru, že pojem „kupujúci“ v kúpnej zmluve z 28. októbra 2011 zahŕňa ak zamestnancov kupujúceho, resp. všeobecne fyzické osoby oprávnené konať zaňho na základe zákonných oprávnení. Preto tieto osoby nemožno podraďovať pod pojem „tretia osoba“ v zmysle čl. III ods. 5 kúpnej zmluvy z 28. októbra 2011. Prevzatie objednaného tovaru svedkom U. tak treba považovať za jeho prevzatie osobou oprávnenou konať za žalovaného. Žalovaný pritom nedokázal, že by mu tento tovar v skutočnosti nebol dodaný, prípadne že by tento tovar mal iné vady v zmysle § 420 a nasl. Obchodného zákonníka. Dodaním tovaru mu tak vznikla povinnosť zaplatiť zaň kúpnu cenu určenú v súlade s čl. II ods. 1 kúpnej zmluvy z 28. októbra 2011. Žalovaný pritom v tomto smere ani netvrdil, že by kúpna cena uvedená vo faktúrach č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX nezodpovedala cenníku žalobcu, teda že by bola v rozpore s čl. II ods. 1 kúpnej zmluvy z 28. októbra 2011.

12. Podľa § 451 v spojení s § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Z čl. IV ods. 3 kúpnej zmluvy z 28. októbra 2011 vyplýva, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu je splatný 14 dní od vystavenia faktúry. Faktúra č. XXXXXXXXX bola vystavená 3. júla 2013, takže jej splatnosť nastala 17. júla 2013, faktúra č. XXXXXXXXX bola vystavená 20. septembra 2013, takže bola splatná 4. októbra 2013. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný tieto faktúry v deň splatnosti nezaplatil, čím sa podľa § 365 ods. 1 v znení účinnom do 31. januára 2013 (porov. § 768k ods. 2 Obch. zák., keď kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá 28. októbra 2011) dostal do omeškania s platením peňažného záväzku. Za dobu omeškania mu potom podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania predovšetkým vo výške určenej v zmluve. Podľa čl. IV ods. 3 kúpnej zmluvy z 28. októbra 2011 si strany dohodli úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne, teda v podstate 18,25 % ročne. Žalobca si však uplatňuje len nárok na 9,5 % ročné úroky z omeškania, v dôsledku čoho mu súd nemohol priznať viac (porov. § 216 ods. 1 C. s. p.).

13. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).

14. Plne úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu trov konania (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).