Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: DEKONTA s.r.o., Mierová 52/A, Bratislava, IČO: 31 398 553, zastúpený: Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Koceľova 9, Bratislava o zaplatenie 13.444,53 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.444,53 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je správcom majetku štátu a to pozemkov „C“ KN registra, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Leopoldov, obec Leopoldov - parc. č. XXXX/X o výmere 1.254 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 274 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 185 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný užíva parcely č. XXXX o výmere 274 m2 a parc. č. XXXX o výmere 185 m2, ako parcely pod nehnuteľnosťami so súpisným číslom XXX. Tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že žalovaný užíva aj parcelu č. XXXX/X o výmere 1.254 m2, na ktorej sa nachádza septik, oplotenie spevnená betónová plocha, vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, oporný múr atď. Žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu, nakoľko mu bola žalobcom dňa 11.10.2012 vypovedaná Nájomná zmluva č. 831379053-7-2007 zo dňa 23.04.2007 z dôvodu neplnenia si platobnej povinnosti. Žalovaný prevzal výpoveď dňa 29.10.2012 a výpovedná doba skončila 31.01.2013.

3. Súd vo veci vydal dňa 14.06.2017 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol výšku žalobcom uplatňovanej sumy a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný neužíva celú plochu parcely č. XXXX/X v katastrálnom území I.. Žalovaný taktiež namietol aj majetkové vyjadrenie prospechu (t.j. výšku bezdôvodného obohatenia), pričom uviedol, že pri určení majetkového prospechu je potrebné vychádzať z nájmu obvyklého v mieste

a v čase a nie z pôvodne dohodnutého nájomného na základe Zmluvy o nájme zo dňa 23.04.2007. Žalovaný taktiež namietol premlčanie žalobcových nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Žalobca s touto argumentáciou žalovaného nesúhlasil a trval na tom, že jeho nárok nie je premlčaný. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný doklad preukazujúci, že žalovaný naďalej užíva celú plochu parcely č. XXXX/X o výmere 1.254 m2 žalobca uviedol, že vypovedaním nájomnej zmluvy bol žalovaný v zmysle čl. III ods. 2 tejto zmluvy povinný predmet nájmu uvoľniť a protokolárne ho odovzdať žalobcovi, avšak žalovaný predmet nájmu nevypratal. Žalobca tak mal za to, že z tohto dôvodu bol predmet nájmu žalovaným aj naďalej užívaný. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že obvyklé nájomné v mieste a v čase užívania nehnuteľnosti žalovaným je vyššie, než akého sa domáhal žalobca svojou žalobou.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdenia o vydražení nehnuteľností, zmluvy č. 831379053 - 7 - 2007, geometrického plánu č. 199/25006, protokolu o odovzdaní pozemkovej plochy zo dňa 29.05.2007, fotodokumentácie, protokolu o odovzdaní a prevzatí pozemkovej plochy k Zmluve č. 831379053 - 7 - 2007 zo dňa 31.01.2013, prepisov e-mailovej komunikácie, návrhu Nájomnej zmluvy č. 831379099-7-2016-NZP a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. súd zistil, že vlastníkom pozemkov „C“ KN registra, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec I. - parc. č. XXXX/X o výmere 1.254 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 274 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 185 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria je Slovenská republika, pričom správcom tohto majetku štátu je žalobca.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - sklad PB a administratívnej budovy so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXXX a XXXX.

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom,3) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1993/278/20170201> ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.

14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu Slovenská republika správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

17. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. železnice majú správu majetku, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania

18. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatňovaných nárokov. Súd preto ako základnú otázku v tomto konaní riešil otázku premlčania. Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej ako tzv. naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená nemôže premlčané právo priznať. V zmysle § 1 ods. 2, § 5 a § 7 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky sa žalobca považuje za osobu uvedenú v § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka, nakoľko ide o osobu zriadenú za účelom plnenia potrieb verejného záujmu (prevádzkovanie železničnej dopravnej cesty). Zároveň ide o osobu, v ktorej subjekt verejného práva (minister) vymenúva a odvoláva členov kontorlných a riadiacich orgánov. Z uvedených skutočností je zrejmé, že aj vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. 19. Skutočnosť, že nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia neznamená, že záväzkový vzťah vzniknutý medzi tým, kto sa obohatil, a tým, na ktorého úkor sa takto obohatil, nemôže byť svojou povahou vzťahom obchodným. Ak, bol tak, ako tomu bolo aj v tejto veci, vzťah založený medzi účastníkmi Nájomnej zmluvy č. 831379053-7-2007 zo dňa 23.04.2007 vzťahom obchodným. Charakter obchodného vzťahu tak má nepochybne aj záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo preto, že pôvodný právny dôvod užívania pozemku z dôvodu výpovede danej žalobcom odpadol. 20. Právna úprava premlčania v obchodnom zákonníku má komplexnú povahu. Skutočnosť, že výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (na rozdiel od Občianskeho zákonníku), neznamená nutnosť aplikácie právnej úpravy Občianskeho zákonníku, ale iba to, že tieto otázky je potrebné riešiť podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníku o premlčaní (§ 391 a § 397). je v pomere k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym (lex specialis), čo platí aj pre všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníku upravujúcich premlčanie (§ 391 a § 397) v pomeru k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníku, platí, že pri riešení otázky premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch, sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. 21. Z uvedeného je zrejmé, že aj pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov bolo pri posudzovaní potrebné vychádzať z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka vymedzujúcu štvorročnú premlčaciu dobu. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2013 do 12.01.2017 premlčaný byť nemohol a námietka premlčania vznesená žalovanou stranou je nedôvodná. 22. Napriek uvedenému, však súd nemohol žalobcovi priznať ním uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na koho úkor bolo získané. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ak došlo k bezdôvodnému obohateniu užívaním pozemkov bez právneho dôvodu, subjektom aktívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je

práve ich vlastník, pretože práve na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj zo skutkových tvrdení žalobcu, žalobcovi nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže ich vlastníkom je štát, pričom žalobca vykonáva iba správu tohto majetku. 23. Postavenie žalobcu pri výkone správy majetku štátu upravuje nielen zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ale aj zákon č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. V zmysle citovaných zákonov má žalobca postavenie správcu majetku štátu, a plní úlohy, ktoré mu vyplývajú z jeho oprávnení uvedených v zákone č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žalobca je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Jeho právne, majetkové aj finančné postavenie upravuje preto tento zákon, ako osobitný predpis. Podľa § 10 ods. 1 má žalobca právo hospodárenia s majetkom, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia ŽSR, š.p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom a rozpočtom obcí. Podľa tohto zákona ide teda nepochybne o subjekt, ktorý hospodári s majetkom štátu a je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu. Jednou z jeho kompetencií je i oprávnenie konať v mene štátu v súdnych konaniach dotýkajúcich sa majetku štátu, konania o vydanie bezdôvodného obohatenia spôsobeného užívaním majetku štátu bez právneho dôvodu nevynímajúc.

24. V tomto konaní však nekonal žalobca v mene štátu, ale vo vlastnom mene, domáhajúc sa vydania bezdôvodného obohatenia opäť nie v prospech štátu ale vo svoj. Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť, okrem ďalších subjektov uvedených v zákone, aj štát (§ 21 Občianskeho zákonníka.). V tomto prípade je štát, ako vyplýva z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Nesporne sa preto môže domáhať vo svojom mene na súde žalobou svojich práv, v prípade, ak má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Z obsahu ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení jeho novely nemožno vyvodiť záver, že žalobca má zákonné oprávnenie (vecnú legitimáciu) konať namiesto štátu v žalobách, ktoré sa týkajú nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z tohto ustanovenia možno dovodiť len oprávnenie žalobcu konať v mene štátu pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu (§ 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení do 30.6.2007). Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Obsah týchto oprávnení a povinností je vymedzený v § 3 a nasl. zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žalobca bol v súlade s citovaným zákonom ako správca majetku oprávnený a zároveň povinný uplatniť voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spôsobeného na úkor štátu, avšak nie vo svojom mene, ale iba v mene štátu.

26. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi nesvedčí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a preto nepovažoval za potrebné vykonať dokazovania a vysporiadať sa so skutkovými tvrdeniami žalovanej strany spochybňujúcej rozsah a výšku samotného bezdôvodného obohatenia.

27. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto ju zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).