Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/518/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: C.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., U. XX, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, v konaní o zaplatenie 1.448,61 eur s prísl. takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie 287,01 eur s prísl. zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.161,60 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 28.11.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 367,98 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 28.11.2015 do zaplatenia a 1.080,63 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 28.11.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX. ako parc. č. XXXX/XXX v podiele XX/XXX a na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX v podiele 2/10 v katastrálnom území U.. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 10.11.2014 bola oddelená časť nachádzajúca sa pod cestou a to diel 1 (nová parc. č. XXXX/XXX o výmere 414 m2) a diel 2 (nová parc. č. XXXX/ XXX o výmere 153 m2) odčlenené od parc. č. XXXX, diel 4 (nová parc. č. XXXX/XXX o výmere 990 m2) a diel 5 (nová parc. č. XXXX/XXX o výmere 286 m2) odčlenené od parc. č. XXXX/XXX. Žalobca je vlastníkom pozemnej komunikácie na U. ul. v M. a to cesty C.. triedy č. C./XXX XXX. Táto stavba bola postavená aj na časti predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca listom zo dňa 8.7.2014 vyzval žalovaného na uzavretie dohody, na čo žalovaný nereagoval.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.12.2015 (č.l. 26) uviedol, že nepopiera, že na pozemku žalobcu je postavená pozemná komunikácia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ku pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech žalovaného. Zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, neustanovuje, že za vecné bremeno zriadené v zmysle § 4 cit. zák. patrí náhrada. Podľa dôvodovej správy k § 4 cit. zákona sa ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Z uvedeného vyplýva, že prípadnú odplatnosť vecného bremena je potrebné odvodiť z právnej úpravy, ktorú ustanovuje Občiansky zákonník. Ustanovenia Občianskeho zákonníka neurčujú, že so zriadením vecného bremena a jeho trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť povinnému nejakú náhradu. Vychádzajúc zo

súkromnoprávnej úpravy vecných bremien tak možno konštatovať, že so zriadením vecného bremena nie je nerozlučne spätá povinnosť poskytnúť náhradu. Zákonodarca nestanovil povinnosť poskytnúť za zákonom zriadené vecné bremeno náhradu a je nemysliteľné, aby všeobecný súd nahradil vôľu zákonodarcu a nárok priznal a už vôbec nie v prípade, keď z legislatívnej praxe zákonodarcu je zrejmé, že pokiaľ ten má v úmysle za zákonom zriadené vecné bremeno poskytnúť náhradu, výslovne to v právnom predpise ustanoví, ako napr. v zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách, v zák. č. 513/2009 o dráhach, v zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca sa pri určení výšky náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno odvoláva na rozhodnutie súdu vo veci č. 25C/257/2014, kde súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom C.. arch. R. G.. K tomu žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobcu, no aj v prípade ak by tento existoval, nebolo by možné vychádzať z uvedeného znaleckého posudku, keďže týmto bola určená výška nájomného, nie odplaty za vecné bremeno. Žalovaný je toho názoru, že pri určovaní výšky náhrady by bolo nevyhnutné vychádzať z výšky náhrady za zriadenie vecného bremena a nie z výšky bežného nájomného. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci 6Co/6/2014, v ktorom krajský súd vyjadril názor, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne jednorázová a nemá charakter opakovaného plnenia. Preto ak by aj súd v tomto konaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný, žalovaný vznáša námietku premlčania, keďže domnelý nárok by vznikol ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z., t.j. k 1.7.2009 a k jeho premlčaniu by došlo dňa 1.7.2002. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

3. Tunajší súd rozsudkom sp.zn.: 24C/518/2015-56 zo dňa 26.2.2016 zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.448,61 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 28.11.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie zastavil. Proti vyhovujúcemu výroku uvedeného rozsudku podal žalovaný odvolanie. 4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. 1Co/325/2016 zo dňa 26.7.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil sporovým stranám realizáciu procesných práv priznaných im v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany ich práv, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu a v spore znova rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a ustálenými zásadami súdnej praxe. U. pri tom na zreteli, že zák.č. XX/XXXX Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ust. § X51o ods. 1 veta prvá D. zákonníka, t.j. zriadenie vecného bremena zákonom a ktorý síce upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, ale otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov priamo nerieši, keď vo svojom ust. § 4 odkazuje na všeobecnú úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p D. zákonníka. P. riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv bude preto úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z týchto ustanovení. K. č. XX/XXXX Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a ďalšou podmienkou, ktorou je existencia takého pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, ktorý je na zámenu súci. Až neuplatnenie takéhoto postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je tiež len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok: 1. v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, 2. ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom stanovenej alebo nižšej výmere, 3. o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.

5. F. vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: P. výpisu z LV č. XXX katastrálneho územia U. je žalobca podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra E zapísaných ako parc. č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parc. č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XX mX a parc. č. XXXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX mX v podiele XX/XXX titulom dedenia (č.l. X). P. výpisu z LV č. XXXX katastrálneho územia U. je žalobca podielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. reg. E č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX mX a parc. reg. E č. XXXX/X - trvalé trávne porasty

o výmere XX mX v podiele X/XX, ktoré nadobudol dedením, resp. na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva (č.l. X). T. plánom č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol od parc. č. XXXX (LV č. XXXX) odčlenený diel č. X o výmere XXX mX a pričlenený k novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX, a diel č. X o výmere XXX mX a pričlenený k novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX, v celkovej výmere XXX mX (XXX + XXX), z ktorej výmery podiel žalobcu predstavuje X/XX, t.j. XXX,X m2. Od parc. č. XXXX/XXX (LV č. XXX) bol odčlenený diel č. X o výmere XXX m2, ktorý bol pričlenený k novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX a diel č. X o výmere XXX m2, ktorý bol pričlenený k novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX, spolu vo výmere XXXX mX (XXX + XXX), z ktorej výmery podiel žalobcu predstavuje XX/XXX, t.j. XXX,XX m2. (č.l. 8) K. vo svojej výpovedi uviedol, že táto žaloba nadväzuje na predchádzajúce obdobie, za rovnaké pozemky mu žalovaný zaplatil náhradu za predchádzajúce obdobie na základe rozsudku D. súdu M. II sp. zn. XXC/XXX/XXXX. H., že je nesporné, že on je spoluvlastníkom pozemkov a žalovaný je vlastníkom cesty, ktorá je postavená na týchto pozemkoch. F. je len v tom, či užívanie pozemkov je odplatné alebo bezodplatné. K. trvá na tom, že vecné bremeno zriadené na týchto pozemkoch je bezodplatné. H., že tieto pozemky nadobudol dedením a pri výstavbe týchto ciest nikdy nikto od neho ani od jeho predkov nežiadal súhlas so stavbou. P. stanovení výšky odplaty vychádzal zo znaleckého posudku z r. XXXX, ktorý bol predložený v prechádzajúcom súdnom konaní. D. súd M. II rozsudkom č. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX v spore vedenom medzi žalobcom X. X., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému U. M. o zaplatenie finančnej náhrady za užívanie rovnakých pozemkov ako žiada žalobca v tomto spore, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,- eur s X,XX % úrokmi z omeškania ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia. P. určení výšky náhrady súd vychádzal z ceny nájomného za pozemky vo vlastníctve žalobcu v zmysle záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného znalcom C.. R. G., teda z výšky nájomného v mieste a v čase obvyklom za kalendárny rok, t.j. zo sumy X,XXX eur za X mX za X rok (č.l. XX). K. žalovaného na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že voči výške náhrady, ktorú si žalobca v tomto spore uplatnil, nemá žiadne výhrady.

6. K. žiadal náhradu vo výške X,XXX eur/mX/rok za predmetné pozemky o výmere XXX,X mX (parc.č. XXXX) za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, teda za X rok a za pozemky o výmere XXX,XX mX (parc.č. XXXX/XXX) za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. X. odmeny vyčíslil v sume X.XXX,XX eur (X,XXX eur x XXX,X mX = XXX,XX eur; X,XXX eur x XXX,XX mX x X rok a XXX dní = X.XXX,XX eur). K. žalobu v časti finančnej náhrady za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX za parc. KN-E č. XXXX/ XXX vo výške XXX,XX eur s prísl. zobral späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť (č.l. XXX). K. s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd podľa ust. § X45 ods. X a § 146 ods. 1 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

7. P. ust. § X ods. X a 2 zák. č. XX/XXXX Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. XX/XXXX Z.z.), obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. O. pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

8. P. ust. § 3 ods. X zák. č. XX/XXXX Z.z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. P. usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

9. P. ust. § 4 ods. X a X zák. č. XX/XXXX Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. X. pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

XX. P. ust. § X51o ods. 1 prvá veta D. zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

XX. P. ust. § 1X8 ods. 2 D. zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

XX. F. vykonaným dokazovaním mal preukázané spoluvlastníctvo žalobcu k predmetným pozemkom, že na uvedených pozemkoch sú stavby vo vlastníctve žalovaného, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. F. bol rozdielny výklad a rozdielne stanoviská strán k spôsobu vyporiadania nárokov vyplývajúcich žalobcovi z jeho spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom vo vzťahu k oprávneniu žalovaného vyplývajúcemu z vecného bremena zriadeného vo verejnom záujme k tomuto pozemku. K. sa domáhal finančnej náhrady rovnajúcej sa obvyklému nájomnému za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. P. názoru žalovaného je žalobca z titulu zákonného vecného bremena povinný strpieť užívanie predmetných pozemkov bezodplatne až do konečného vysporiadania vlastníckych vzťahov. K.. č. XX/XXXX Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá ust. §X51o ods. 1 veta prvá D. zákonníka, t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Je predpisom, ktorý upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, ale otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov priamo nerieši. V ust. § 4 odkazuje na všeobecnú úpravu v ust. § 151n - XXXp D. zákonníka, preto pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv treba vychádzať z týchto ustanovení. K. č. XX/XXXX Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a ďalšou podmienkou, ktorou je existencia takého pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, ktorý je na zámenu súci. Až neuplatnenie takéhoto postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je tiež len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok: 1. v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, 2. ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom stanovenej alebo nižšej výmere, 3. o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak zák. č. XX/XXXX Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s cit. ustanoveniami D. zákonníka, G. základných práv a slobôd, ale ani s J. SR. P. názoru súdu (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a právnym názorom vysloveným O. súdom SR v rozhodnutí sp. zn.: X U. X/XXXX z XX.X.XXXX) žalobca podľa ust. § 151n a nasledujúcich a ust. § 1X8 ods. 2 D. zákonníka má až do času majetkoprávneho usporiadania vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno vo forme finančnej náhrady. Za účelom ustálenia výšky takejto náhrady súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca C.. arch. R. G., ktorým bola stanovená výška obvyklého nájomného v konaní vedenom na D. súde M. II pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vo výške X,XXX eur za mX za X rok, v celkovej sume X.XXX,XX eur (X,XXX eur x XXX,X mX = XXX,XX eur + X,XXX eur x XXX,XX mX = XXX,XX eur) za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadom určenia výšky náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu súd má za to, že náhrada vo výške obvyklého nájomného je spravodlivým riešením a práve opakované plnenie slúži ako určitý donucovací prostriedok pre žalovaného, aby čím skôr vyvíjal aktivitu na konečné usporiadanie sporu v zmysle § 4 zák. č. XX/XXXX Z. z.. V znaleckom posudku pri vyčíslovaní náhrady znalec vychádzal z druhu pozemku, aký je vedený na liste vlastníctva a takto je žalovaným aj využívaný.

K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzajúc z ust. § 100 a XXX D. zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. K. uplatnil nárok za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX. P. nedošlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby a žaloba bola podaná včas.

XX. P. ust. § 5X7 ods. 1 a X D. zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

XX. P. ust. § 563 D. zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. K. listom zo dňa X.X.XXXX, doručeným žalovanému dňa X.X.XXXX, vyzval žalovaného na uzavretie dohody o finančnej náhrade za užívanie predmetných pozemkov z titulu zákonného vecného bremena na dobu do majetkovoprávneho usporiadania (č.l. XX). K. žiadal úroky z omeškania od XX.XX.XXXX. F. mal za to, že už doručením výzvy dňa X.X.XXXX žalobca vyzval žalovaného na plnenie, teda súd túto výzvu považoval za kvalifikovanú výzvu na plnenie a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania, ktoré v čase kedy sa žalovaný dostal do omeškania, t.j. k XX.XX.XXXX boli vo výške X,XX % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § X55 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v XX % (bol úspešný o zaplatenie X.XXX,XX eur zo žalovanej sumy X.XXX,XX eur) a neúspešný bol v XX %, priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu XX % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v tomto konaní (XX - 20).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.