Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-12-2017.pdf
PDF · 85.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H., bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - G., otec - H. zastúpený AK mzlegal, s.r.o., JUDr. Miroslavom Zobokom, so sídlom Bernolákova 2425/2, P.O. BOX 88, Malacky o určenie výživného na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť na výživu maloletého H. sumou XXX€ mesačne, počínajúc dňom 17.01.2017, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre maloletého H. za dobu od 17.01.2017 do 21.11.2017 v sume X XXX,XX€, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Zvyšné zročné výživné za uvedené obdobie v sume X XXX.€ otcovi nevzniklo.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Dňa 17.01.2017 podala matka návrh na určenie výživného pre maloletého H., pričom navrhla, aby od 01.01.2017 otec platil výživné XXX€ mesačne, nakoľko od júla 2016 spolu usporiadaným rodinným životom nežijú, keďže otec z dôvodu mimomanželskej známosti opustil spoločnú domácnosť. Zablokoval jej prístup k účtu, pričom nepracovala, pretože najprv bojovala s rakovinou a potom sa starala o zdravotne ťažko postihnutú dcéru F., narodenú XX.XX.XXXX. Do júna 2016 poberala opatrovateľský príspevok, ktorý jej od januára 2017 zrušili. Od júla 2016 pracuje ako F. osobná asistentka v rozsahu 3 hodiny denne a jej príjem činí sumu XX€ mesačne. V septembri 2016 nastúpila na dvojročné štúdium telovej kozmetiky, aby sa perspektívne v budúcnosti mohla zamestnať, keďže v odbore, ktorý pôvodne vyštudovala (M.), nemá po 27 rokoch bez praxe šancu obstáť. Štúdium kozmetiky skončí maturitou v júni 2018. Pôvodne otec platil na maloletého H. XXX€ mesačne a hradil výdavky spojené s užívaním bytu, v ktorom zostala matka s deťmi bývať, ale v decembri 2016 sa rozhodol, že platenie týchto nákladov má prebrať ona. Týmto dostal rodinu do existenčných problémov, keďže všetci traja žijú zo sumy XXX€, ktorá suma tvorí plat matky XX€, F. invalidný dôchodok XXX€ a výživné na maloletého XXX€, ktoré otec posiela a rodinné prídavky XX€. Výdavky na maloletého tvoria sumu XXX,XX€ mesačne. Má výdavok za bývanie X.X,XX€, 200€ za stravu, XX,XX.€ za školu, XX,XX€ výlety a tábory, XX€ zdravotné náklady. Maloletý v súčasnosti chodí brigádovať, roznáša letáky, čím sa snaží suplovať financie od otca. Rozmýšľal už aj nad tým, že zanechá štúdium, čo mu však vyhovorila a dúfa, že keď vyštuduje, tak deťom a sebe na živobytie zarobí. Manžel ju svojim postojom spolu s deťmi dostal do veľmi ťažkej životnej situácie, čím ju sklamal, pretože verila jeho slová, že sa o nich postará. K návrhu pripojila rodný list maloletého H., rozhodnutie o tom, že nastúpila na externé štúdium do 1. ročníka Strednej odbornej školy kaderníctva a vizážistky v
L., potvrdenie o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie, potvrdenie o príjme, potvrdenie o tom, že maloletý navštevuje školu, rozpis mesačných výdavkov maloletého, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov. Dňa 19.01.2017 oznámila súdu, že v návrhu omylom uviedla nesprávny údaj, že žijú zo sumy XXX€, pričom správny údaj má byť suma XXX€ mesačne, keďže jej príjem z osobnej asistencie je XXX € mesačne.
2.Uznesením č.k. 13P 12/2017-22 zo dňa 23.01.2017, súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý po vykonanom dokazovaní navrhol návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením otca k návrhu, ktorý navrhol, aby mu súd určil výživné XXX€ mesačne od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku. Namietal výdavky maloletého za stravu, že sú podľa neho len v sume XXX€, namietal školské potreby, že sú len v sume X€ mesačne, namietal výdavky maloletého na oblečenia a obuv, že sú len XX€ mesačne, namietal výdavky za tábory, ktoré podľa neho maloletý nenavštevuje, namietal spotrebu liekov maloletého za XX € mesačne, keďže nemá vedomosť o tom, že by bol maloletý chronicky chorý a teda súhlasil so sumou XXX,XX€ ako výdavok pre maloletého. K položke nájomného sa vyjadriť otec nevedel, keďže podľa neho nejde o nájomný byt, ale o byt v osobnom vlastníctve. V ďalšom súd vypočul rodičov, oboznámil sa s potvrdením o príjme otca, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 25P 273/2016, v ktorom konaní bol dňa 16.10.2017 vynesený rozsudok č.k. 25P 273/2016-102, podľa ktorého súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol, maloletého H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, obidvom rodičom ponechal právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určil výživné XXX€ mesačne od právoplatnosti rozsudku.
4.Na pojednávaní dňa 21.11.2017 matka uviedla, že na návrhu trvá. Od januára 2017 otec platí na výživu maloletého po XXX€ mesačne, ktorá suma na výdavky maloletého v jeho veku nepostačuje, keďže maloletý navštevuje súkromnú školu, kde sa platí XXX€ mesačne školné. Matka býva s obidvomi deťmi v 3-izbovom byte, ktorý je v spoločnom vlastníctve rodičov. Maloletý H. je druhák na strednej škole. Plnoletá F. je zdravotne ťažko postihnutá, má 22 rokov, v pondelok, v utorok, v stredu a v piatok je v domove sociálnych služieb v L. na H., kam ju matka ráno privedie a poobede ju berie domov s tým, že za pobyt platí XXX€ mesačne. Zdrojom príjmu matky v súčasnosti sú rodinné prídavky na maloletého H., výživné od otca, XXX€ mesačne za výkon osobnej asistencie pre plnoletú F. a XXX€ mesačne za výkon osobnej asistencie ďalšej zdravotne ťažko postihnutej osobne. Matka uviedla, že na žiadne výdavky plnoletej F. otec neprispieva, nestretol sa s ňou už 7 mesiacov, k obidvom deťom má zlý vzťah a pravidelne a riadne sa nestretáva ani s maloletým H.. Ozrejmila súdu skutočnosť, že maloletý H. má 17 rokov, je to chlapec ktorý dospieva, občas sa stane, že sa mu nechce ísť do školy, má vymeškané hodiny, fajčí, ako chlapci v jeho veku.
5.Otec na tom istom pojednávaní uviedol, že o návrhu matky navrhuje rozhodnúť tak, aby mu bolo určené výživné XXX€ mesačne od januára 2017, poukazoval na skutočnosť, že vo výchove maloletého sú problémy, nechodí do školy, fajčí, prestal mu posielať XX€ mesačné vreckové a vyplatil mu poistku XXX€. Uznal, že F. videl naposledy v marci 2017 v zariadení, ktoré navštevuje, ale potom matka medzi nimi roztrhala puto. Zdrojom príjmu otca je suma X XXX€ netto, uviedol, že býva sám v podnájme v 2- izbovom byte, za ktorý platí XXX€ mesačne. Nevidel dôvod na to, aby prispieval na výdavky plnoletej F., keďže ona poberá invalidný dôchodok XXX€ mesačne a poberá príspevok na benzín XX€ mesačne. Namietal, že matka chodí externe do školy a že preto nie je schopná inak pracovať a nevidí dôvod pre ktorý by jej mal pomáhať, keď sa pred odchodom z domácnosti dohodli, že ona bude pracovať.
6.Podľa § 36 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
7.Podľa § 36 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine č. 36/05 Z.z ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14.Po vykonanom dokazovaní, súd o návrhu matky rozhodol tak, že od podania návrhu 17.01.2017 určil výživné pre maloletého H. v sume XXX€ mesačne. Vo svojom rozhodnutí súd prihliadol na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a od januára 2017 a na výdavky maloletého, ktorý je blízky k veku dospelosti, pričom suma XXX€ mesačne zo strany otca zodpovedá pokrytiu odôvodnených mesačných výdavkov maloletého s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti matky, ktorá sa sama stará o obidve deti, ťažko zdravotne postihnutú plnoletú F. a maloletého H.. Za zistených rodinných podmienok, nie je možné v tomto prípade matke vyčítať, že riadne nepracuje, keď vykonáva osobnú asistenciu dvom ťažko zdravotne postihnutým, a zároveň jej nemožno vyčítať, že externe študuje v dvojročnom štúdiu, za účelom získania vyššieho vzdelania, na základe ktorého, by sa mohla v budúcnosti na trhu práce lepšie uplatniť. Otec by mal oceniť starostlivosť a prístup matky, pomáhať rodine, napriek tomu, že od nej odišiel a napriek tomu, že sú s matkou detí zatiaľ neprávoplatne rozvedení. Výživné je prednostná pohľadávka, ktorej musia rodičia prispôsobiť všetky svoje osobné výdavky. V prvom rade si musí túto povinnosť otec uvedomiť a výživné na maloletého riadne k rukám matky posielať. Súd sa nemohol stotožniť s jeho pripomienkou a nesúhlasom k výške sumy za stravu pre maloletého, pretože je nespochybniteľné, že za XXX€ mesačne sa nemôže maloletý vo svojom veku stravovať. Je na mieste táto položka v sume XXX€ mesačne za stravu tak, ako ju vyčíslila matka. Je nesporné, že podľa svojich zárobkových schopností a možností je v možnostiach otca platiť na výdavky maloletého XXX€ mesačne, nakoľko po odrátaní výživného mu zostane oveľa vyššia suma na osobné výdavky, akými sumami môžu disponovať na osobné výdavky matka, F. a maloletý H..
V súvislosti s určením výživného neobstojí námietka otca, že maloletý chodí poza školu a fajčí, pretože za výchovu detí sú zodpovední rodičia, ktorí majú svoje práva a povinnosti k deťom vychovávať ich tak, aby z detí vyrástli slušní ľudia. Je zrejmé, že rodičia spolu komunikovať o výchove detí nevedia o čom svedčí aj fakt, že otec sa o výchovu detí dlhodobo nezaujíma, matke v starostlivosti o deti nepomáha žiadnym spôsobom a nezaujíma sa o spôsob života svojich detí.
V rozhodnutí súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že aktuálne bolo rozhodnuté o výživnom na čas po rozvode takou istou sumou, pričom za uplynulé obdobie od januára 2017 nie je dôvodná zmena výživného, keďže ide o krátke životné obdobie, v priebehu ktorého sa podstatne nezmenili výdavky maloletého H..
15.Keďže o výživnom pre maloletého súd rozhodol od 17.01.2017, otcovi vzniklo zročné výživné do 21.11.2017 v sume X XXX,XX.€ (za január 2017 mal zaplatiť XXX,XX + za 10 mesiacov mal zaplatiť X XXX€, t.j. spolu X XXX,XX€ a zaplatil X XXX€), ktorú sumu mu súd uložil zaplatiť ako povinnosť k
rukám matky, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Riešenie je v súlade s ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.