Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-103-2017.pdf
PDF · 84.64 KB
Case nature
Subarea
4Ek/103/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného č.1: H.. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, V.Ý. J. K. XX, XXX XX R., a oprávneného č.2: H.. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. J. K. XX, XXX XX R., zák. zast.: A.. Z. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. J. K. XX, XXX XX R., spoločný zástupca: A.. Z. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. J. K.K. XX, XXX XX R., proti povinnému: E. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. J. H. XX, XXX XX E., o vymoženie výživného, vedenú súdnym exekútorom: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul. Radlinského č. 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, pod sp. zn. 9722EX 520/2017, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.09.2017, podaným prostredníctvom súdneho exekútora, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v ten istý deň, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia zameškaného výživného na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/311/2012-141 vydaného dňa 08.07.2014. Poverením č. 6117232423.1 poveril súd vykonaním exekúcie dňa 18.09.2017 súdneho exekútora Františka Radza.
2. Povinnému bolo dňa 20.09.2017 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 29.09.2017, teda v zákonom v stanovenej lehote, a vyjadril sa v ňom nasledovne: „ Súdom určené výživné platím v plnej výške riadne a včas. Za celé obdobie od rozvodu so nevynechal ani jednu platbu, tiež by som chcel dať do pozornosti aj to, že od 7/2017 platím bez meškania aj zvýšené výživné 300 Eur. Po nezhodách mojej dcéry H. Š., L. K. XX, R., zverenej do starostlivosti matke A.. Z. Š., L. K. XX, R., sa dcéra H. po dohode s jej matkou a so mnou presťahovala ku mne do H.. Zverenie starostlivosti sa súdnou cestou neupravovalo, nakoľko bolo zrejmé, ako dlho dcéra H. bude u mňa bývať. Celkovo dcéra H. u mňa bývala celé dva mesiaca (február, marec). Počas tejto doby som v mesiaci február výživné vo výške 200 Eur poslal na účet A.. Z. Š., aj napriek tomu, že dcéra H. bývala u mňa, pričom dcére som hradil všetky potrebné výdavky. Vzhľadom na to, že som dcére H. zabezpečoval starostlivosť a hradil všetky výdavky mi po vzájomnej dohode A.. Z. Š. poslala dňa 10.03.2017 späť výživné v plnej výške 200 Eur. Vzhľadom na ústnu dohodu (medzi mnou a A.. Z. Š.) tykajúcu sa starostlivosti o moju dcéru H. som v mesiaci marec výživné neposielal, nakoľko dcéra H. stále u mňa bývala a zabezpečoval som jej starostlivosť a hradil všetky výdavky. Dcéra H. sa po dvoch mesiacoch (koniec marca) vrátila bývať späť na R.. Vzhľadom na uvedené som počnúc dňom 15.04.2017 opätovne začal posielať výživné na účet A.. Z. Š.. Mám za to, že A.. Z. Š. za mesiac február a marec výživné nepatrí, nakoľko som sa o dcéru H. staral ja a hradil som jej všetky potrebné výdavky. Svedčí o tom aj ústna dohoda, na základe ktorej mi A.. Z. Š. vrátila dňa 10.03.2017 výživné. Na základe dohody som jej v marci výživné neposielal. Bolo by to proti logike, veď mi ho vrátila späť. Nehovoriac o skutočnosti, že so mnou v spoločnej domácnosti býva priateľka, ktorá bola a je stále na rodičovskej dovolenke a bez vráteného výživného by som dcére H. nedokázal zabezpečiť potrebné nevyhnutné
výdavky, ktoré sú o niečo vyššie vzhľadom na to, že je potrebné zabezpečiť cestovné náklady pre dcéru H. študujúcu na základnej škole v L. L.. Výživné je určené na starostlivosť a výdavky na dieťa, ktoré som mal v opatere počas dvoch mesiacov ja, preto pokladám vymáhanie výživného za neoprávnené.? Na podporu svojich tvrdení doložil výpis z účtu o platbách výživného od 1/2017 do 9/2017 a výpis z účtu
- platba za stravu v školskej jedálni.?
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnená uviedla nasledovné: „ Ja aj s obidvomi maloletými deťmi, dcérou H. Š. a synom H. Š. bývame v 3 - izbovom nájomnom byte. Obidve deti obývajú spoločnú izbu. Asi pred dvomi rokmi sme si izby vymenili, aby mali väčšiu. Deti prišli do obdobia puberty, keď každý túži po súkromí .Nie je to nič nezvyčajné, že dievča túži po vlastnej izbe. Rovnako to bolo aj s dcérou H.. Keď sme sa o tom rozprávali, že v našom byte nie je možné, aby mali obaja vlastnú izbu, padol z jej strany návrh, že pôjde bývať k ockovi. Vôbec sa nejednalo o nejaké nezhody medzi nami, ako tvrdí povinný. Cítila som, že asi nebude mať význam ju prehovárať alebo inak brániť. Ostalo to však otvorené, viac sme sa k téme nevracali. Nasledujúci víkend, keď mala ísť k otcovi sa lúčila so slovami, že už má so sebou aj veci na sťahovanie. Preto nie je pravda, že sme sa s povinným ústne dohodli, pretože my spolu nekomunikujeme. Dcéra H. bývala u povinného necelé dva mesiace - koncom marca už bola naspäť doma. Rovnako nie je ani pravda, že sme sa boli niekedy boli s povinným rozprávali, čo s výživným. Po uplynutí mesiaca február 2017 som však iniciatívne z vlastnej vôle povinnému vrátila celé splatné výživné, bez toho, aby sme sa boli vopred na niečom dohodli. Sám ostal prekvapený, že som mu tie peniaze vrátila. Ďalej by som chcela podotknúť, že dcéra H. v tejto dobe mala stále trvalý pobyt na R., kde som za ňu naďalej platila zálohové platby za byt, elektriku, internet, telefón a pod. Rovnako som jej uhradila aj stravné v školskej jedálni na mesiac február a aj v marci na nasledujúci mesiac, pretože toto povinný už nezaplatil. Uhradil jedine stravné vo februári na mesiac marec. Dcéra chodila väčšinou zo/do školy autom spolu s otcom alebo vlakom, ktorý má zadarmo. Rovnako jej otec nekúpil ani žiadne oblečenie alebo obuv, všetko mala ešte z domu. Len jej sľuboval, že pôjdu na nákup a nakoniec to ostalo zas na mne, lebo sa vrátila medzitým domov. Podotýkam ešte raz, že k žiadnej ústnej ani nijakej inej dohode medzi mnou a povinným nedošlo. Pre mňa je dosť irelevantné, s kým povinný žije v spoločnej domácnosti, a aké je ich finančná situácia. Ja sa o deti starám sama a pri dvoch dospievajúcich deťoch to chce naozaj trošku šikovnosti vedieť s financiami hospodáriť. Počas celého roka je výdavkov na deti viac než dosť a suma výživného veľakrát ani nestačí na pokrytie všetkých výdavkov. Uvediem zopár príkladov. Obidve deti nosia už nejaký čas okuliare, keď som exmanžela kontaktovala, či prispeje na okuliare, prispel nie polovicou, ale sumou 10 Eur so slovami, že hádam mu nebudem diktovať koľko má zaplatiť, hoci celá suma bola 108 Eur. Synovi H. neprispel vôbec. Odvety im už boli menené aj sklíčka, opäť neprispel žiadnou sumou. V lete chceli ísť deti do tábor, pretože sa dohodli s kamarátmi. Je to však finančne náročné, a preto som sa obrátila na povinného, či by sme im to na polovicu nezaplatili. Jeho vyjadrenie bolo, že dcére H. nedá nič a prispeje len synovi H.. Keď sa blížil termín na uhradenie poplatku za tento tábor - bedmintonový camp, napísal mi, že nemá a nedá. Vzhľadom k tomu, že veľmi rýchlo rastú, je nutné minimálne 2x za rok im nakomplet nakúpiť veci na oblečenie a obuv. Hoci nenakupujem v drahých značkových obchodoch, nie je to pre mňa malá položka. Deti, keď niečo chcú hneď mi povedia, že ja im to mám kúpiť, lebo ocko mi posiela peniaze. Evidentne nemá ani predstavu, čo všetko obnáša starostlivosť o dospievajúce deti. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností nesúhlasím so zastavením exekúcie.?
4. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne: „Námietky povinného v časti vymáhaného nároku na zmeškané výživné navrhujem zamietnuť, nakoľko skutočnosť, že dcéra nebývala v určitom čase u matky nezbavuje povinného záväzku vymáhaného v exekučnom konaní.?
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak bol exekučný titul zrušený.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak je tu dôvod podľa osobitné predpisu, pre ktoré sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Súd tiež pri vydaní poverenia vychádzal tiež z výpisu účtu oprávnenej, ktorý doložila ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie. Vyplýva z neho, že platby výživného povinným v sume 200 Eur prišli na účet oprávnenej dňa 17.07.2015, 18.08.2015, 17.09.2015, 19.10.2015, 18.11.2015, 17.12.2015, 19.01.2016, 17.02.2016, 17.03.2016, 19.04.2016, 17.05.2016, 17.06.2016, 19.07.2017, 17.08.2016, 19.09.2016, 18.10.2016, 18.11.2016, 19.12.2016, 17.01.2017, 17.02.2017 a 19.04.2017, no v marci 2017 nebola na účet oprávnenej poukázaná suma výživného od povinného. Povinný na podporu svojho návrhu na zastavenie exekúcie doložil dva výpisy z účtu (výpis z účtu o platbách výživného od 1/2017 do 9/2017 a výpis z účtu - platba za stravu v školskej jedálni). Výpis z účtu povinného týkajúci sa platieb výživného ukazuje že povinný dňa 16.01.2017 a 16.02.2017 uhradil výživné vo výške 200 Eur. Dňa 10.03.2017 sa mu výživné uhradené vo februári 2017 vrátilo na účet. Dňa 18.04.2017, 15.05.2017 a 15.06.2017 uhradil následne na účet oprávnenej výživné v sume 200 Eur. Výpis z účtu tiež potvrdzuje skutočnosť zvýšeného výživného na sumu 300 Eur mesačne. Výpis z účtu, ktorý doručil povinný súdu dokazuje tiež platbu zvýšeného výživného. Uhradil ho dňa 17.07.2017, 15.08.2017 a 18.09.2017. Oprávnená aj povinný sa zhodli ohľadom otázky vrátenia výživného uhradeného povinným vo februári 2017. Druhý menovaný výpis potvrdzuje jeho tvrdenie, že za dcéru H. Š. uhradil stravné v školskej jedálni vo výške 26,80 Eur. Súd ma za preukázané, že povinný si svedomito plní súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť až na sporný mesiac, ktorý bol dôvodom na vydanie poverenia, no čo sa týka hradenia výdavkov na rámec bežného výživného povinný ich platí len zriedka. Oprávnená to svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ilustrovala na niektorých konkrétnych prípadoch. Napr. povinný prispel na nákup okuliarov sumou 10 Eur, pričom celková suma bola 108 Eur. Čo sa týka existencie ústnej dohody, o ktorej hovorí povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, tak oprávnená tvrdí, že k žiadnej ústnej ani nijakej inej dohode medzi mnou a povinným nedošlo. Vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tiež uvádza, že spolu nekomunikujú. Vzhľadom
na to, že ide o dve navzájom sa vylučujúce tvrdenia a povinný ničím nepodložil existenciu ústnej medzi ním a oprávnenou sa súd dospel k záveru, že ústna dohoda neexistuje. Hlavným podkladom súdu pre vydanie poverenia bol exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/311/2012-141 zo dňa 08.07.2014. Vykonateľnosť odstavca 3 nastala dňa 16.08.2014 a vyplýva z nej, že povinný E. Š. je zaviazaný prispievať na výživu maloletých H. Š. a H. Š. na každého jedného z nich 100 Eur mesačne vždy do pätnásteho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (16.07.2014). Exekučný titul, na podklade ktorého boli maloletí H. Š. a H. Š. zverení do starostlivosti matky A.. Z. Š. a prispievať na ich výživu bol zaviazaný ich otec E. Š., však nerieši situáciu, že jeden z maloletých pôjde na určitý čas bývať k otcovi a následne platenie výživného, a aj s prihliadnutím na to, že povinná mu dňa 10.03.2017 vrátila výživné vo výške 200 Eur, aj keď sa maloletý H. Š. nachádzal u nej a maloletá H. Š. u povinného nezakladá domnienku, aby povinný za mesiac marec 2017 neuhradil výživné. Na základe tejto domnienky, ale aj s prihliadnutím na nemožnosť preukázania existencie ústnej dohody sa súd rozhodol prikloniť na stranu oprávnenej.
17. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.