Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/107/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: M. S. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - F. XXX, XXX XX W. - F., proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zast.: JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou so sídlom Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, o náhradu škody, úhradu nájomného a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11C/13/2010-277 zo dňa 12.02.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá o určenie neplatnosti dohody o vydaní majetku zo dňa 07.12.1993.

Zrušuje rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá o zaplatenie dlžného nájomného s príslušenstvom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celosti zamietol a oznámil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 22 ods. 1, ods. 2 zák. č. 229/1991Zb., § 80 písm. c/, § 91 ods. 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 159 ods. 2 OSP, § 663 a 671 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanovením § 151 ods. 3 OSP.

3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom konania po úprave a čiastočnom späťvzatí žaloby je určenie jednak absolútnej neplatnosti dohody o vydaní majetku uzavretej medzi sestrou pôvodnej žalobkyne a žalovaným zo dňa 07.12.1993 a jednak aj zaplatenie dlžného nájomného za obdobie rokov 1991 až 2007 v sume 3.694,22 eur (111.292,-Sk) a úrok z omeškania z tejto sumy. Súd prvej inštancie po tom, čo pôvodná žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela, pokračoval na základe výsledkov dedičského konania s jej právnym nástupcom, a to so M. S.. K určeniu neplatnosti dohody o vydaní majetku súd prvej inštancie uviedol, že na takomto určení neexistuje naliehavý právny záujem, pretože táto dohoda nebola doteraz platne uzatvorená, pretože ju podpísala iba sestra pôvodnej žalobkyne, pôvodná žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka túto dohodu nepodpísala, lebo navyše stranami sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu by mali byť všetci jeho účastníci titulom nerozlučného spoločenstva či už na strane žalobcov, alebo žalovaných, a stranou tohto sporu nie je sestra pôvodnej žalobkyne. V nadväznosti na to súd prvej inštancie k otázke zaplatenia dlžného nájomného s príslušenstvom ustálil, že ak nedošlo k uzavretiu dohody o vydaní-vrátení majetku, tak potom medzi pôvodnou žalobkyňou, jej sestrou ako prenajímateľmi a žalovaným ako nájomcom priamo

zo zákona vznikol nájomný vzťah, avšak len vo výmere skutočne užívanej žalovaným podľa § 22 zák. č. 229/1991Zb. Na uvedený vzťah je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné práve použiť vyššie uvedené ustanovenie cit. zák. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme, a to z dôvodu, že zák. č. 229/1991 Zb. neobsahuje ustanovenia o výške nájomného, o spôsobe jeho určenia a neexistuje takýto právny predpis, ktorý by to určoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalujúca strana rovnako neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala výmeru pozemkov, na ktorých reálne hospodáril za uvedené obdobie žalovaný a ani výšku nájmu. Preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalujúca strana majúc za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní poukázala na to, že zák. č. 229/1991Zb. v § 28a upravuje jednak náhradu za nájom ako aj spôsob určenia nájomného s odkazom na vyhlášku MF SR č. 289/1990 Zb.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení, vzhľadom na nejasnosť podpisu žalujúcej strany na odvolaní, primárne navrhol odvolanie odmietnuť, inak navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť dôvodiac, že žalujúca strana neuniesla dôkazné bremeno, a ani bremeno tvrdenia.

6. Odvolací súd vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalovaného najprv pristúpil k vyriešeniu otázky, či odvolanie bolo podané žalujúcou stranou - žalobcom, teda osobou oprávnenou. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu podaním doručeným dňa 13.11.2017 potvrdil, že podané odvolanie podpísal osobne.

7. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované (§ 470 ods. 2 .

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalujúcej strany je čiastočne dôvodné.

9. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti dohody o vydaní majetku zo dňa 07.12.1993, odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v uvedenej časti je potrebné prisvedčiť, že nie je možné vyslovovať neplatnosť „Dohody“, ktorá nebola ani uzavretá, lebo nie je na to naliehavý právny záujem tak, ako to správne konštatuje aj súd prvej inštancie. Ani prípadným vyslovením neplatnosti by sa totiž právne postavenie žalobcu nezmenilo.

10. V tejto časti preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 .

11. K otázke dlžného nájomné odvolací súd uvádza nasledovné. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že ak nedošlo k platnému uzavretiu dohody o vydaní majetku medzi pôvodnou žalobkyňou a jej sestrou na strane jednej a žalovaným na strane druhej, dňom účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., t.j. dňom 24.06.1991 vznikol medzi nimi nájomný vzťah ( § 22 ods. 2 cit. zák.). Zákonom č. 93/1992Zb. bol s účinnosťou od 28.02.1992 novelizovaný zákon č. 229/1991Zb., o.i. aj o ustanovenie § 28a, v

zmysle ktorého „Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, poskytujú sa náhrady podľa tohto zákona v cenách platných k 24. júnu 1991.“ Pod pojmom náhrady je potrebné v kontexte celospoločenských a politických zmien a legislatívneho vývoja po novembri 1989 bezpochyby rozumieť aj nájom (do Obč. zák. bol tento inštitút zavedený od 01.01.1992 z.č. 509/1991 Zb.). V rozhodnom období tak, ako to správne tvrdí žalujúca strana (i keď sa uvádza čiastková novela č. 289/90 Zb.), už bolo aj nájomné upravené vyhláškou Ministerstva financií, cien a miezd SR, č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, ktorá bola zrušená následne vyhláškou č. 465/1991 Zb. Tá bola následne zrušená zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý už vo svojom texte reflektujúc na legislatívny vývoj a explicitne používa aj pojem nájom.

12. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom spore je zrejme, že súd prvej inštancie pochybil, ak nesprávne uzavrel, že zák. č. 229/1991 Zb. neobsahuje ustanovenia o výške nájomného, o spôsobe jeho určenia, a že neexistuje taký predpis, ktorý by to určoval a z toho dôvodu žalobu o úhradu nájomného zamietol.

13. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie dlžného nájomného s príslušenstvom a postupom podľa § 391 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vec nanovo náležite v zmysle intencií naznačených odvolacím súdom posúdiť, či nárok žalobcu na zaplatenie nájomného je dôvodný a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 aj náležite a dôkladne odôvodniť.

15. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 .

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.