Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/91/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne R. U., Š. X, G., zastúpená opatrovníčkou U.. R. V. U., P.., V. Š. X, XXX XX G. proti žalovanému L.. L. V., F. M. F. X. P., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C 143/2014-103 zo dňa 23.2.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania súd priznal. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že žalovaný vydal nezákonné uznesenie zo dňa 25.5.2004, ktorým zamietol odvolanie podané žalobkyňou zo dňa 20.4.2004, na prešetrenie nezákonného konania v predmetnej veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 28.6.2004, odstúpeného podania odvolania žalobkyne zo dňa 20.6.2004, nekonanie, ale iba zaslanie oznámenia o zaslaní odvolaní OS Poprad na ďalší procesný postup, na odškodné na základe Ústavy Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa R. U. na základe rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15Ps 2/2004-21 je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopná samostatne vystupovať pred úradmi, súdmi a inými orgánmi vo svojom mene, nie je schopná podávať sťažnosti, návrhy, podnety a podobne. Rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je právoplatným odo dňa 20.7.2004. Na Okresnom súde Spišská Nová Ves prebieha konanie vo veci 15Ps 29/2014, ktorým sa žalobkyňa domáha navrátenia obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Do rozhodnutia prvoinštančného súdu o tomto nároku rozhodnuté nebolo. Žalobkyňa vo svojich podaniach tvrdila nezákonnosti v konaní L.. V., ktorý zamietol odvolanie žalobkyne vydaním uznesenia zo dňa 25.5.2004 č.k. Tos 14/04-39 a odstúpené odvolanie zo dňa 20.6.2004 Najvyšším súdom SR mal konať a nie zaslať okresnému súdu na ďalší procesný postup. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukazovala nezákonnosť konania súdu Poprad, sudcu U.. E., tým, že vydal uznesenie o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou žalobkyni, ktorá mala byť v skutočnosti duševne zdravá. Bolo preukázané, že vo vydanom uznesení je nepravda, špinavé klamstvo uvedené na adresu žalobkyne. Prvoinštančný súd z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 2Tos 28/04-39 zo dňa 25.5.2004 zistil, že podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku bola zamietnutá sťažnosť R. U. voči uzneseniu Okresného súdu Poprad, ktorým súd uložil menovanej ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Bolo zistené, že Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel zhodne s názorom okresného súdu k záveru, že uloženie psychiatrického liečenia ústavnou formou si vyžaduje súčasný duševný stav R. U., čo je zrejmé zo znaleckých posudkov U.. U. G., ako aj z jej výpovede. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na prešetrení nezákonného uznesenia vydaného sudcom Krajského súdu v Prešove JUDr. L. V. zo dňa 25.5.2004. Domáhala sa náhrady škody. Upresnila, že žiadala sumu 5.000 eur od Krajského súdu v Prešove a 5.000 eur od Okresného súdu Poprad. Uviedla, že sudca V. nezohľadnil a nereflektoval skutočnosti a dôkazy predložené žalobkyňou, postupoval neadekvátne závažnosti veci, sťažnosť náležite nepreveril, resp. neprešetril. Žalovaný sa pred prvoinštančným súdom k veci nevyjadril. Prvoinštančný súd o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol podľa § 1 ods. 1, podľa § 2, § 3 zákona č. 58/1969 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ďalej podľa § 25 ods. 1 a zákona 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Skonštatoval, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je vždy nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, Slovenská republika, v ktorej mene priamo zo zákona vystupuje. Za Slovenskú republiku koná ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí dané odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Ústredný orgán nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má teda štát. V takom prípade je potrebné zisťoval správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo povinnosti. Je potrebné s takýmto subjektom konať. Prvoinštančný súd sa týmito okolnosťami zaoberal a zistil, že v prejednávanej veci je žalovaný JUDr. L. V., ktorý osobne nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci bolo výsledkom výkonu súdnej moci. Pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je štát a takisto aj štát v prípade ochrany osobnosti, pokiaľ bolo zasiahnuté do osobnostných práv orgánmi verejnej moci pri výkone tejto moci. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že uznesením vydaným sudcom JUDr. L. V. jej mala vzniknúť škoda, mala žalobkyňa ako žalovaného v spore označiť Slovenskú republiku, zastúpenú príslušným ústredným orgánom, ktorý v mene štátu koná. JUDr. L. V. nerozhodoval v konaní, ktorého účastnou bola žalobkyňa svojvoľne, ale ako sudca. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť v dôsledku nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP. Neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože na ich nárok na tieto trovy nemá a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 písm. a/, b/, e/, g/, h/ C.s.p. Uviedla, že podala trestné oznámenie na sudcu Okresného súdu Poprad JUDr. P. E. a Krajského súdu Prešov JUDr. L. V.. Táto sťažnosť na ich konanie bola prokurátorom Generálnej prokuratúry posúdená a odstúpená na priame vybavenie predsedovi Krajského súdu v Prešove. Konanie JUDr. V. a JUDr. E. je v nerozlučnej spojitosti. Žalobkyňa bola nezákonným konaním sudcu V. a E. poškodená. Sudca Krajského súdu v Prešove nezákonne nevybavil postúpené podanie z Najvyššieho súdu v Bratislave, ale namiesto vybavenia odstúpil podanie Okresnému súdu Poprad. Sudca V. preukázane nezákonne zapríčinil násilnú deportáciu dňa 14.12.2004 do väznice v P., kde bola žalobkyňa násilne vezená a väznená do 16.8.2005. Osemmesačné väznenie v P. poškodilo jej zdravie, dlhodobo sa liečila na neurológii v G., bolo porušené jej právo na osobnú slobodu, na zachovanie ľudskej dôstojnosti a ochrana mena. Preto žiadala od Okresného súdu Poprad odškodné vo výške 5.000 eur a od Krajského súdu Prešov odškodné vo výške 5.000 eur. Namietala závery znaleckého posudku U.. G.. Na základe neplatného znaleckého posudku bola žalobkyňa poškodená v trestnom konaní. Realizáciu tohto znaleckého posudku zavinil Krajský súd v Prešove a jeho sudca JUDr. V. vydaným uznesením zo dňa 25.5.2004. Žalobkyňa namietala postup prvoinštančným súdom. Namietala oboznámenie sa s rozsudkom č.k. 15Ps 2/2004-21. Žalobkyňa na podanej žalobe trvala, poukázala na Ústavu Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, preto žiadala odškodné v sume 8 až 10.000 eur za nezákonné vydanie uznesenia. V predmetnej veci sa nejedná o úradný postup. Uvedený záver je platný i pre odvolací Krajský súd v Prešove, až na požadovanie odškodného 5.000 eur krajským súdom a 5.000 eur Okresným súdom Poprad.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie škody, ktorá škoda jej mala vzniknúť v súvislosti s tým, že žalovaný ako sudca Krajského súdu v Prešove rozhodoval o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu Okresného súdu Poprad U. v súvislosti s uložením ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou žalobkyni. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v prejednávanej veci, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje nároky, nekonal ako fyzická osoba, resp. osoba súkromná, ale podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich vykonával v označenej veci zákonného sudcu, ktorý sudca vykonával súdnu moc zverenú mu štátom. Podľa § 25 ods. 1 zákona 385/2000 Z.z. žalovaný je vo vzťahu k štátu v osobitnom vzťahu, kde za štát koná ústredný orgán štátnej správy súdov (ministerstvo spravodlivosti). V prejednávanej veci žalobkyňa odvodzuje svoj nárok od rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 25.5.2004. Na právny vzťah je dôležité aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keďže žalobkyňa tvrdí, že nezákonné rozhodnutie alebo úradný postup, v ktorom bolo vydané toto nezákonné rozhodnutie, bolo vydané za účinnosti tohto zákona. Za takýto postup zodpovedá štát (Slovenská republika), v mene ktorého koná orgán štátnej správy, ktorý je presne špecifikovaný v ust. § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. Správny je preto názor súdu prvoinštančného, že pasívne vecne legitimovaným nie je žalovaný, ktorý nie je ako fyzická osoba - sudca, nositeľom objektívnej zodpovednosti voči žalobkyni. Preto v danom prípade platí princíp jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým bol v čase tvrdeného vzniku škody štát.

6. Tým, že žalovaná riadne neuviedla pasívne vecne legitimovaný subjekt, nebolo namieste pristúpiť ani k skúmaniu ďalších podmienok zisťovania existencie vzniku tvrdenej škody. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu v tomto štádiu konania zamietol ako nedôvodnú.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom v tomto konaní je žalovaný v plnom rozsahu. Žalobkyňa teda zodpovedá za trovy žalovaného. Žalovanému podľa obsahu spisového materiálu nevznikli trovy odvolacieho konania, pretože sa ani k odvolaniu nevyjadril, aj napriek výzve prvoinštančného súdu. Preto mu odvolací súd nárok nepriznal.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.