Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6T-102-2017.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému V. I., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods., 3 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. 11. 2017 v Námestove, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný V. I., nar. XX. XX. XXXX v J., trvale bytom I. C. č. XXX, J., rozvedený, nezamestnaný, na slobode
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
ako rodič v I. C. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01. 04. 2016 do 21. 11. 2017, si ako rodič neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení a ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/35/2013 zo dňa 15. 05. 2014, právoplatný dňa 07. 08. 2014, voči mal. dcére E. I., nar. XX.. XX. XXXX sumou 140,- € a voči mal. E. I., nar. XX. XX. XXXX sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky Q. D., nar. XX. XX. XXXX, svoju vyživovaciu povinnosť si bez vážneho dôvodu voči svojim dcéram neplní riadne a včas, s výnimkou mesiaca november XXXX, kedy bolo exekútorom vymožené výživné vo výške 760,-Eur, v dôsledku čoho mu takto vznikol dlh na výživnom vo výške 4.440,- €, ktorý doposiaľ nebol uhradený a tohto konania sa dopustil, hoci v skúmanom období bol poberateľom dávky v nezamestnanosti do 26. 06. 2016, následne od 11. 04. 2016 do 26. 06. 2016 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom bol dňa 27. 06. 2016 z ÚPSVaR vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez udania vážneho dôvodu, následne nebol evidovaný na ÚPSVaR, nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani obdobné dávky, pričom tak v skúmanom období nevyvinul dostatočné úsilie na získanie si vhodného zamestnania a s tým spojeného finančného ohodnotenia, ktoré by mu umožnilo pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti a takto koná po dlhšiu dobu,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, § 138 písm. b) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e:
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Poľa § 49 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 14.9.2017 podala na V. I. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.
Predmetnú obžalobu okresný súd prejednal na hlavnom pojednávaní dňa 21. 11. 2017.
Obžalovaný po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný a na všetky ust. v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Prokurátor k vyhláseniu obžalovaného zaujal stanovisko, že nesúhlasí s prijatím vyhlásenia, pretože je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a ustáliť dlh na výživnom. Súd potom rozhodol o neprijatí vyhlásenia o vine s tým, že dokazovanie čo do výroku o vine, tak aj do výroku o treste bude vykonané na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný vypovedal, že v rozhodnom období uvedenom v obžalobe neplatil výživné na mal. dcéry E. I. a E. I., výživné neplatil z dôvodu, že bol nezamestnaný. O prácu prišiel kvôli exekútorovi, exekútor mu zablokoval účet a nemohol potom vycestovať do práce. Medzitým sa mu narodila najmladšia dcéra, spolu s priateľkou a najmladšou dcérou bývajú v Q. K.. Pred mesiacom oprávnenej Q. D. uhradil dlh na výživnom asi vo výške 2.700 € s tým, že jej doplatí aj zvyšok dlhu, iba čaká s vyplatením faktúry jeho bratrancovi, ktorý mu požičia peniaze. Je stále nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce dva týždne. V rozhodnom období asi od 29. 06. 2016 pracoval v R. cca 3 mesiace. Tiež pracoval v F., ale tam ho nevyplatili. V R. zarobil asi 800 € v čistom. V rozhodnom období bol krátko evidovaný na úrade práce, kde mu vyplatili nejaké peniaze, ktoré použil na vycestovanie za prácou do R.. Príležitostne brigádne pracuje, za dcérami bol asi 3x za posledného polroka. Oprávnenej dlhuje asi 1.200 €, dohodli sa tak, že jej dlh na výživnom vyplatí, môže to byť do týždňa, môže to byť aj neskôr.
Svedkyňa Q. D. vypovedala, že obžalovaný neplatí výživné na mal. dcéry od 01. 04. 2016 doposiaľ. S obžalovaným sa dohodli, že aby sa nedostal do basy, keďže už má novú rodinu, že jej dlh na výživnom splatí. K dnešnému dňu jej však výživné neuhradil. Dlh k dnešnému dňu predstavuje sumu cca 4. 000 €, dlhovanú sumu ku dňu pojednávania neprerátavala. O dcéry sa obžalovaný zaujíma, s deťmi sa stretáva, aj im doniesol darčeky. Nevie či niekde pracuje, má vedomosť o tom, že má rodinu a bábätko.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/35/2013 zo dňa 15. 05. 2014, právoplatný dňa 07. 08. 2014, ktorým sa zaviazal platiť výživné na mal. dcéru E. v sume 140 € a na mal. E. v sume 120 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky Q. D., správa M. práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, výpis zo živnostenského registra, správa zo sociálnej poisťovne, správa o povesti, správa OÚ, katastrálny odbor, návrh na vykonanie exekúcie, pracovná zmluva, dodatok k pracovnej zmluve, rozviazanie pracovného pomer, lustrácia v registri priestupkov, odpis z registra trestov.
Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým dcéram. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný výživné riadne neplatil v období od 01. 04. 2016 do súčasnej doby, s výnimkou mesiaca november 2016, kedy bolo vymožené exekútorom
výživné vo výške 760 €, keďže voči obžalovanému sa v rozhodnom období viedlo exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného. Neplatením výživného mu tak vznikol dlh na výživnom za obdobie od 01. 04. 2016 až ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo výške 4.440 €.
Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaný sa dopúšťala súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/Trestného zákona), mal príjem, vedel že má vyživovaciu povinnosť voči deťom a túto si vôbec neplanil. Zároveň súdený skutok páchal od 01. 04. 2016, t.j. už viac ako 18 mesiacov, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/ Trestného zákona - po dlhší čas. Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu súdeného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlhovaného výživného.
Páchateľom trestného činu podľa § 207 trestného zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený aj súdnym rozhodnutím, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/35/2013 zo dňa 15. 05. 2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa obžalovaný dobrovoľne, vedomý si svojej finančnej situácie a svojich zárobkových možností zaviazal platiť na dcéru E. sumou 140 € a mal. E. sumou 120 € mesačne. V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese. Obžalovaný v skúmanom období od 10. 02. 2016 do 30. 03. 2016 pracoval na pracovnú zmluvu v E.-SK a.s. Z., pracovný pomer bol skončený z dôvodu absencie v práci, od 11. 04. 2016 do 26. 06. 2016 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom dňa 27. 06. 2016 bol z ÚPSVaR vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez udania vážneho dôvodu, následne nebol evidovaný na M., nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani obdobné dávky, vo svojom výsluchu uviedol, že v rozhodnom období pracoval tri mesiace v R., pracoval aj v F., na živobytie si zarába brigádami. Obžalovaný tak v skúmanom období neplatil výživné aj keď mal príjem, vlastným zavinením s ním bol dňa 30. 03. 2016 ukončený pracovný pomer v E.-SK a.s. Z., tiež bolo preukázané, že nevyvinul dostatočné úsilie na získanie si vhodného zamestnania a s tým spojeného finančného ohodnotenia, v čase evidencie na úrade práce si neplnil s evidenciou spojené povinnosti, z úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu. Obžalovaný sa bránil, že oprávnenej uhradil z dlhu na výživnom niekedy v októbri sumu vo výške 2.700 €. Svedkyňa Q. D. však uvedené tvrdenie obžalovaného vyvrátila a uviedla, že obžalovaný jej žiadnu sumu neuhradil, s obžalovaným sa však dohodli, že aby sa nedostal do basy, keďže už má novú rodinu a dieťa, že jej dlh na výživnom postupne splatí. Tvrdeniam obžalovaného o tom, že čiastočne uhradil dlh súd neveril, obžalovaný sa výpoveď svedkyne na hlavnom pojednávaní, že jej žiadnu sumu z dlhovaného výživného neuhradil, ani nesnažil vyvrátiť. Keďže obžalovaný ako osoba, ktorá má zákonnú povinnosť vyživovať iného si popísaným spôsobom a v popísanom období neplnil túto zákonnú povinnosť, ktorá mu bola deklarovaná aj súdnym rozhodnutím, súd obžalovaného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas - § 138 písm. b) Tr. zákona).
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v registri trestov má celkom 2 záznamy, pričom obe odsúdenia má zahladené. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že naposledy bol právoplatne potrestaný rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/139/2006 z 01. 08. 2013 pre prečin výtržníctva na peňažný trest vo výške 200 €.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného poľahčujúce a priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd tak pri
ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 1 až 5 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil pri uložení primeranej, podľa názoru súdu aj dostatočne dlhej skúšobnej doby, pretože dospel k presvedčeniu, že takto uložený trest u obžalovaného splní svoj účel a je dostatočne prísny aj z hľadiska represívnej funkcie trestu a zároveň napĺňa tak aj ochrannú a výchovnú funkciu trestu. Zároveň týmto trestom je aj naplnená zložka individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odzrkadľuje aj závažnosť obžalovaným spáchaného trestného činu. Súd sa rozhodol dať obžalovanému šancu, aby dokázal, že svoje konanie skutočne úprimne oľutoval a dostatočne sa poučil, uvedomil si závažnosť svojho správania a jeho snaha po náprave je úprimnou. Ostáva tak na obžalovanom ako využije šancu, ktorá mu bola daná podmienečným odsúdením, či počas skúšobnej doby povedie riadny život, bude si pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť, pretože v opačnom prípade sa vystavuje tomu, že trest mu bude premenený z podmienečného na trest nepodmienečný.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie jeho účelu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Zároveň Vás poučujem o možnosti zániku trestnosti trestného činu podľa § 86 Trestného zákona. V prípade ak chcete využiť inštitút podľa § 86 Tr. zákona, musíte v zákonom stanovenej lehote podať odvolanie proti prvostupňovému rozsudku a zaplatiť celý dlh na výživnom ešte skôr, ako sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká, ak ide o trestný čin a) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, b) zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.