Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/73/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpený: Dr. jur. Zita F. G., advokátka, so sídlom Župná 14, Komárno, IČO: 42 337 909, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Kolárovo, so sídlom Krátka 2, Kolárovo, IČO: 00 193 101, zastúpený: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 36 103 462, o zaplatenie 5.342,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. - 131 zo dňa 13.05.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. - 131 zo dňa 13. mája 2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu tak, že jej v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.342,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 19.07.2019 a zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.342,19 eura s príslušenstvom.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.06.1993 sa stal členom Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo. Podľa Evidenčného listu vydaného Poľnohospodárskym družstvom Kolárovo výška jeho majetkového podielu je 160.938,94 Sk, v prepočte 5.342,19 eura. Žiadosťou zo dňa 04.03.2019 sa žalobca domáhal zrušenia svojho členstva v družstve a vyplatenia vyrovnacieho podielu. Koncom mája 2019 dostal od družstva odpoveď, podľa ktorej Predstavenstvo PD Kolárovo vyhovelo žiadosti o zrušenie jeho členstva v družstve. Na vyplatenie vyrovnacieho podielu mu oznámili, že podľa článku XIII. stanov družstva „vyrovnací podiel sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva, ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka.“ Z uvedeného dôvodu mu bude vyrovnací podiel vyplatený až po schválení účtovnej závierky roka 2029, t. j. v roku 2030.

Splatnosť vyrovnacieho podielu je dispozitívne upravená v , podľa ktorého je vyrovnací podiel splatný po uplynutí 3 mesiacov odo dňa, keď bola resp. mala byť schválená

účtovná závierka družstva. Splatnosť vyrovnacieho podielu môže byť určená v stanovách družstva. V tom prípade by však ustanovenia stanov mali vyvážene prihliadať na oprávnené záujmy družstva i osoby, ktorej má byť vyrovnací podiel vyplatený. V opačnom prípade môže byť ustanovenie stanov ako zmluvy sui generis v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd podľa ako prejudiciálnu otázku vyriešil neplatnosť stanov žalovaného, a to článku XIII, bod 5 a aby po vykonanom dokazovaní súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.342,19 eura.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.02.2020, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu uvádzaným v žalobe, že žalobca svojím písomným podaním zo dňa 04.03.2019 požiadal žalovaného o zrušenie členstva v Poľnohospodárskom družstve Kolárovo a vyplatenie vlastníckeho podielu vyrovnávacím podielom v zmysle stanov Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo a až .

Žalovaný vo vyjadrení poukázal na ustanovenie a , pričom zmysle žalovaný na základe rozhodnutia výročnej členskej schôdze ako najvyššieho orgánu žalovaného konanej dňa 12.03.1999 zakotvil znenie platného článku XIII. Vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva, bod 5. stanov Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo nasledovne: „Vyrovnávací podiel sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva, ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka,...“. Citované znenie stanov žalovaného bolo schválené výročnou členskou schôdzou družstva dňa 12.03.1999, teda aj za aktívnej účasti samotného žalobcu, ktorý ako vtedajší člen družstva taktiež hlasoval za schválenie týchto stanov, ktoré sú aj v súčasnosti v platnosti.

Stanovy môžu odchylne upraviť výpočet vyrovnacieho podielu a jeho splatnosť. Pokiaľ stanovy neobsahujú odchylnú úpravu pre výpočet a splatnosť vyrovnacieho podielu, použije sa zákonná právna úprava. Z uvedeného vyplýva, že neupravuje konkrétnu lehotu splatnosti a určenie doby splatnosti vyrovnacieho podielu ponecháva v právomoci a kompetencii najvyššieho orgánu družstva, ktorým je členská schôdza.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo Žiadosti o zrušenie členstva v družstve zo dňa 04.03.2019 vyplýva, že žalobca ako člen Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo požiadal družstvo o zrušenie svojho členstva v družstve a vyplatenie vlastníckeho podielu vyrovnacím podielom v zmysle stanov družstva a až .

Z odpovede žalovaného zo dňa 20.05.2019 na žiadosť žalobcu o zrušenie členstva v družstve vyplýva, že žiadosť žalobcu družstvo prejednalo na svojom zasadnutí dňa 17.05.2019 a žiadosti o zrušenie členstva predstavenstvo družstva vyhovelo. Vo svojom stanovisku k vyplateniu vyrovnacieho podielu družstvo poukázalo na ustanovenia a ods. 5 a uviedlo, že nakoľko stanovy Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo platné od 12.03.1999 pojednávajú nároky doterajšieho člena pri zániku družstva, platí . Z tohto dôvodu sa vyrovnací podiel poskytne nasledovne: „V zmysle článku XIII. Vlastných platných stanov - „Vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva“ odsek 5, nasledovne: Vyrovnací podiel sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka.“ Z uvedeného dôvodu bude vyrovnací podiel žalobcovi poskytnutý až po schválení účtovnej uzávierky roka 2029, t. j. v roku 2030.

Z evidenčného listu vystaveného žalovaným vyplýva, že majetkový podiel žalobcu v družstve spolu so zdedeným podielom a prevedeným podielom predstavuje sumu 5.342,19 eura.

Podľa (ďalej len „“) pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.

Podľa právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie

predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

Podľa ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia vyrovnacieho podielu z dôvodu zániku jeho členstva v družstve majúc za to, že ustanovenie stanov družstva o splatnosti nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva po schválení účtovnej závierky príslušného roka je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, poukazoval na ustanovenie , podľa ktorého sa ustanovenia odsekov 2 až 4 (kde je v zákone upravená aj splatnosť vyrovnacieho podielu) použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. V danom prípade stanovy družstva upravovali splatnosť vyrovnacieho podielu, preto sa zákonná úprava nepoužije a splatnosť vyrovnacieho podielu sa riadi podľa príslušného ustanovenia stanov.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi po zániku jeho členstva v družstve vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorého výška 5.342,19 eura rovnako tak nebola sporná. Sporná bola predovšetkým otázka splatnosti vyrovnacieho podielu, pričom nebolo sporné, že v stanovách družstva bola upravená splatnosť vyrovnacieho podielu tak, že: „vyrovnací podiel sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva, ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka“.

Z uvedeného dôvodu súd preto postupom podľa ako prejudiciálnu otázku riešil, či je článok XIII. stanov družstva platný, a teda lehota splatnosti vyrovnacieho podielu je „po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka“, alebo je neplatný pre namietaný rozpor s dobrými mravmi podľa z dôvodu neprimerane dlhej dojednanej desaťročnej lehoty splatnosti vyrovnacieho podielu.

V tejto súvislosti súd vychádzal predovšetkým z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (judikát R 51/2001), sp. zn. zo dňa 04.04.2000 (keďže česká právna úprava je v danej otázke totožná so slovenskou právnou úpravou), podľa ktorého: „Stanovy sa považujú za zmluvu sui generis a zaväzujú všetkých členov družstva. V stanovách možno upraviť vzťahy medzi členmi, ktoré pripúšťa dispozitívna úprava v zákone, alebo v zákone upravené vôbec nie sú. Ustanovenia o splatnosti vyrovnacieho podielu majú normatívny charakter a členovia družstva, príp. ich právni nástupcovia, sú týmito ustanoveniami viazaní. Medzi podstatné náležitosti právneho úkonu patrí aj požiadavka súladu s dobrými mravmi podľa ustanovenia . Desaťročná lehota, ktorá odkladá splatnosť vyrovnacieho podielu vo výrobno-obchodnom družstve, je nepochybne dlhá. Dokonca aj o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pri očakávaných masových výplatách vyrovnacích podielov, ktoré by mohli destabilizovať ekonomickú situáciu družstva, určil len 7- ročnú lehotu splatnosti, a to len pre nepodnikateľov. Dovolací súd sa teda nestotožňuje s odvolacím súdom v úvahe, že desaťročná lehota pre splatnosť vyrovnacieho podielu sa nijako neprieči dobrým mravom, i keď táto lehota je pomerne dlhá.“

Súd v žiadnom prípade nespochybňuje oprávnenie družstva upraviť v stanovách splatnosť vyrovnacieho podielu. Uvedené oprávnenie jednoznačne vyplýva z ustanovenia , ktoré umožňuje upraviť v stanovách odchylne od ustanovenia - 4 výpočet vyrovnacieho podielu a jeho splatnosť.

Avšak aj v prípade, že stanovy upravujú odchylnú úpravu výpočtu a splatnosti vyrovnacieho podielu, táto musí byť upravená tak, aby zodpovedala aj požiadavkám dobrých mravov, a aby vyhovovala nielen podnikateľským zámerom družstva, ale aj členom (vrátane bývalých) družstva. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd v danom prípade skúmal, či lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu upravenú v stanovách družstva možno alebo nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi, pričom dospel

k záveru, že desaťročnú lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi, keďže táto lehota je neprimerane dlhá. Ustanovenie článku XIII. odsek 5 stanov družstva o lehote splatnosti vyrovnacieho podielu je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa , preto je potrebné pri určení splatnosti vyrovnacieho podielu použiť zákonnú úpravu uvedenú v ustanovení , podľa ktorého právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

Členstvo žalobcu v družstve zaniklo v roku 2019. Účtovným obdobím predchádzajúcim účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť žalobcu v družstve bolo obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, pričom riadna účtovná závierka žalovaného za toto účtovné obdobie bola schválená dňa 18.04.2019. V zmysle nastala splatnosť vyrovnacieho podielu uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, teda uplynutím troch mesiacov od 18.04.2019. Splatnosť vyrovnacieho podielu teda nastala dňa 18.07.2019.

K procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.08.2011 sp. zn. , z ktorého má vyplývať, že družstvo má právo vyplatenie vyrovnacieho podielu upraviť v stanovách odchylne od ustanovenia a právna úprava nedáva súdu oprávnenie rozhodnúť o spôsobe vydania majetkového podielu, súd udáva, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je použiteľné na danú právnu vec, keďže v danom prípade najvyšší súd riešil predovšetkým majetkový podiel člena v súvislosti s transformáciou družstva podľa o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.

K námietke žalovaného, podľa ktorej sa žalobca mohol domáhať určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze podľa súd udáva, že skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa sama osebe nezbavuje žalobcu práva domáhať sa plnenia voči žalovanému poukazovaním na neplatnosť ustanovenia stanov. V tejto súvislosti súd udáva, že neplatnosť právneho úkonu uvedená v ustanovení má povahu absolútnej neplatnosti.

Keďže teda súd konštatoval, že stanovy družstva v časti upravujúcej splatnosť vyrovnacieho podielu sú neplatné pre rozpor s a nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu je preto splatný v zmysle od 18.07.2019, a keďže existencia samotného nároku žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu ani jeho výška neboli sporné, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.342,19 eura. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.342,19 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyrovnacieho podielu, teda odo dňa 19.07.2019 až do zaplatenia.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne, alternatívne, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalovaný ako odvolacie dôvody uviedol to, že súd prvej inštancie:

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný v odvolaní poukazuje na komentáre k ust. § 233 Obch. zák., z ktorých vyplýva, že čl. XIII. bod 5 stanov družstva žalovaného je v súlade s ust. § 233, osobitne s ods. 5 cit. ustanovenia. Poukázal na hlasovanie na členskej schôdzi konanej 12.03.1999, kde boli stanovy vrátane cit. článku platne schválené, a preto sú právne záväzným dokumentom. Podľa žalovaného, ak žalobca so schváleným znením nesúhlasil, mal možnosť postupovať podľa § 242 Obch. zák., a podať návrh na súd na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, čo však neurobil.

Žalovaný taktiež namieta aplikáciu súdom citovaného rozhodnutia NS ČR, nakoľko pod takou spisovou značkou nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie na území ČR. V tomto smere namieta aj neštandardný postup súdu, ktorý si sám iniciatívne zaobstaral predmetné rozhodnutie, hoci ním žalobca vôbec neargumentoval, preto podľa žalovaného súd jednostranne obhajoval záujmy žalobcu. O tom svedčí aj fakt, že súd uprednostnil aplikáciu nepublikovaného judikátu NS ČR pred aplikáciou publikovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 03.08.2011, z ktorého navyše účelovo citoval iba časti, resp. závery, ktoré sa mu hodili. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia žalovaný pochybuje o nestrannosti a nezávislosti súdu.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.07.2021, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Vo vyjadrení taktiež poukazoval na komentár k Obch. zák., v ktorom sa uvádza, že pokiaľ lehotu na vyplatenie vyrovnacieho podielu upravujú stanovy, musí byť jej určenie vyvážené s prihliadnutím na oprávnené záujmy družstva, ale aj oprávnenej osoby, v opačnom prípade môže dôjsť k rozporu s dobrými mravmi. Preto považuje závery súdu prvej inštancie za vecne správne.

Žalobca zároveň žalovanému vyčíta, že ak sa domnieval, že sudkyňa je v konaní zaujatá, mal postupovať podľa príslušných ustanovení .

Taktiež poukazuje na skutočnosť, že hoci v odvolaní uvádza veľa odvolacích dôvodov, tieto už v odôvodnení odvolania bližšie nerozvádza.

Na vyjadrenie žalobcu písomne reagoval žalovaný podaním, v ktorom zotrval na svojom doterajšom stanovisku, pričom niektoré dôvody opakovane zdôraznil.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. a nasl. , pričom vo veci rozhodol postupom podľa tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

Zároveň odvolací súd v súlade s ust. poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v časti právneho posúdenia, tak aj v časti skutkových zistení, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania.

Nakoľko odvolací súd sa nemieni od logických a správnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, poukazuje na tieto závery a nebude ich nadbytočne opakovať.

Na doplnenie, vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní a pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že pri ust. § 233 ods. 2 a 4 Obch. zák. ide o ustanovenia dispozitívnej povahy a použijú sa len vtedy, ak stanovy družstva neustanovujú inak.

Z rozhodovacej praxe je zrejmé, čo potvrdzujú aj komentované znenia Obch. zák., že stanovy sa považujú za zmluvu sui generis a zaväzujú všetkých členov družstva.

V stanovách možno upraviť vzťahy medzi členmi družstva, pri ktorých to pripúšťa dispozitívna úprava v zákone, alebo ktoré v zákone nie sú upravené vôbec.

Medzi všeobecné náležitosti právneho úkonu, medzi ktoré ako zmluva sui generis patria i stanovy, patrí podľa § 39 O. z. i požiadavka jeho súladu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď skúmal, či tieto neodporujú dobrým mravom.

Zo stanov družstva vyplýva, že nárok na vyrovnávací podiel vzniká uplynutím 10 rokov od dátumu zániku členstva a až po schválení účtovnej závierky príslušného roka. Je nesporné, že 10 ročná lehota, ktorá odkladá splatnosť vyrovnacieho podielu je pre oprávnené osoby, ktorých sa vyplatenie vyrovnacieho podielu týka, dlhá a nevýhodná, a to nielen z dôvodu, že po dlhú dobu nemôžu disponovať s týmto vyrovnávacím podielom, ale aj z dôvodu, že pri súčasnom hospodárskom a ekonomickom vývoji je zrejmé, že hodnota tohto podielu bez zohľadnenia inflačných mechanizmov neustále klesá, čo je naopak výhodou pre povinný subjekt. Dokonca aj o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pri očakávaných hromadných výplatách vyrovnávacích podielov, ktoré by mohli destabilizovať ekonomickú situáciu družstva, určil „len“ sedemročnú lehotu splatnosti, aj to len pre nepodnikateľov (). Vychádzajúc z uvedeného je potrebné dať za pravdu súdu prvej inštancie, ktorý stanovy žalovaného v tejto časti pre neprimerane dlhú lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu ako aj z dôvodu zrejmej nevýhodnosti vo vzťahu k oprávneným osobám, vyhodnotil za neplatné.

Vzhľadom na odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd uvádza, že sa nemohol k niektorým dôvodom vyjadriť, nakoľko žalovaný nekonkretizoval k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospel, aké navrhované dôkazy nevykonal, resp. v čom spočíva nesprávne právne posúdenie.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného ohľadne používania judikatúry - vrátane českej vo svojich rozhodnutiach, nakoľko je bežnou praxou súdov, že tieto vo svojich rozhodnutiach, za účelom väčšej presvedčivosti svojich rozhodnutí poukazujú a citujú z rozhodnutí súdov SR (NS SR, ÚS SR) ako aj z rozhodnutí súdov ČR, keďže tieto rozhodnutia vychádzali z veľmi blízkej právnej úpravy. Je irelevantné, či takýmito rozhodnutiami pri rozhodovaní súdov argumentuje strana v konaní, alebo ich zo svojej rozhodovacej činnosti pozná súd, nakoľko v tomto prípade nejde o dokazovanie, ale o právne posudzovanie, ktoré je úlohou súdov.

Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nespochybňuje pôsobnosť a oprávnenie členskej schôdze ako najvyššieho orgánu družstva, aby si v prípade, ak to umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona upravili odlišne napr. aj lehotu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Avšak využitie tejto úpravy musí mať svoje limity, t. j. musí byť vyvážené v súlade so záujmami družstva, ale aj jeho členov a nesmie byť v rozpore so zákonom. Pri takomto postupe je súd nielen oprávnený, ale aj povinný vykonať test súladnosti týchto ustanovení so zákonom, a to bez ohľadu, či niektorý z oprávnených subjektov využije alebo nevyužije postup podľa § 242 Obch. zák. po tom ako došlo k schváleniu takýchto stanov.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. , keď žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal právo na ich náhradu v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením (, ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.