Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu HMG Recovery, k.s., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO 46 333 908, správca konkurznej podstaty úpadcu SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653, proti žalovanému AZ - systém s.r.o. so sídlom Žitná 1483/6, Bánovce nad Bebravou, IČO 36 336 432, zast. Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., J. Jesenského 69, P.O.BOX 5, Bánovce nad Bebravou, IČO 36 789 925, o odporovateľnosť právnych úkonov na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/43/2015-80 zo dňa 16. novembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že právny úkon úpadcu SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653, ktorým splnil svoj peňažný záväzok voči žalovanému v sume 15 180,24 eur, je v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015 na majetok úpadcu SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653 voči konkurzným veriteľom právne neúčinný. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť plnenie úpadcu v sume 15 180,24 eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 13.11.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 223/2014 zo dňa 21.11.2014, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi SV Tech s.r.o. so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653. Následne uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 26.11.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 230/2014 zo dňa 02.12.2014, bol žalobca ustanovený do funkcie predbežného správcu dlžníka. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 24/2015 zo dňa 05.02.2016, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Návrh na vyhlásenie konkurzu podal úpadca podaním zo dňa 13.10.2014, doručeným príslušnému súdu dňa 14.10.2014. Na základe súvahy úpadcu, vyhotovenej ku dňu 31.08.2014 za obdobie január 2014 až august 2014, možno konštatovať, že úpadca v danom čase disponoval peňažnou hotovosťou v sume 18 462,- eur. Žalobca vyzval úpadcu žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 05.02.2015 na oznámenie, kde sa nachádza hotovosť evidovaná v predmetnej súvahe a zároveň na uvedenie naloženia s predmetnými finančnými prostriedkami v prípade, ak sa výška hotovosti ponížila. Podaním zo dňa 10.03.2015 predložil právny zástupca úpadcu správcovi zoznam pokladničných dokladov, faktúr a cestovných príkazov, ktoré preukazujú úbytok z predmetnej sumy. Správca vyzval dňa 27.03.2015 na bližšiu špecifikáciu jedného zo záväzkov úpadcu, ktorého úhradu preukázal v predmetnom poskytnutí súčinnosti. Na základe vyjadrenia právneho zástupcu úpadcu možno konštatovať, že právnym dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je Zmluva o dodaní tovaru, ktorá bola dojednaná v ústnej forme. V zmysle predmetnej zmluvy žalovaný dodal úpadcovi tovar, na základe čoho žalovaný vystavil faktúru č. 20130366, ktorá slúži zároveň aj ako dodací list. Úpadca uhradil v zmysle predmetnej faktúry na bankový účet žalovaného dňa 19.09.2014 sumu 7 000,- eur a dňa 08.10.2014 sumu 8 180,24 eur. Predmetom odporovacej žaloby je určenie, že právny úkon úpadcu, vykonaný dňa 19.09.2014 a 08.10.2014, ktorým zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, resp. neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, je právne neúčinný, a to z dôvodu, že tento právny úkon napĺňa predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 57 a nasl. a zároveň ust. § 59 a nasl. ZKR. Ďalej predmetom tejto žaloby je v súlade s ust. § 63 ods. 2 uloženie povinnosti žalovanému vrátiť peňažné plnenie úpadcu do dotknutej podstaty. Plnenie Zmluvy o dodaní tovaru sa priamo dotýka majetku úpadcu, keďže vložená suma 15 180,24 eur na účet žalovaného predstavuje značnú časť peňažnej hotovosti, ktorú mal úpadca, v čase krátko pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, uloženú v pokladni. Okrem žalovaného ako jedného z veriteľov úpadcu, vyplýva zo Sumárneho prehľadu veriteľov, že v rozhodnom čase mal úpadca záväzky aj napríklad voči veriteľovi F. V., ako aj voči veriteľovi L. A. E. T. and B., a.s. a iným. Je teda nepochybné, že plnením zo Zmluvy o dodaní tovaru došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, pričom ku dňu podania žaloby mal úpadca evidovaných spolu 21 zistených veriteľov, ktorých zistená suma pohľadávok predstavuje sumu 104 417,05 eur. V prípade neuhradenia tejto sumy, ktorá bola aj tak dávno po lehote splatnosti, by bola predmetná suma použitá na vyplatenie čiastočného uspokojenia ostatných veriteľov. Žalobca poukazoval aj na to, že bola splnená aj podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, podľa ktorej treba právo odporovať právnemu úkonu uplatniť na súde alebo u povinnej osoby do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 24/2015 zo dňa 05.02.2015, pričom žaloba bola podaná 05.11.2015. K žalobe žalobca pripojil uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015, 13.11.2014, 26.11.2014, listy o poskytnutí súčinnosti zo dňa 10.03.2015, 13.04.2015, výpis z účtu pokladne úpadcu za obdobie od 01.09.2014 do 31.12.2014, výdavkové pokladničné doklady č. VP14210 zo dňa 19.09.2014, č. VP14213 zo dňa 08.10.2014, faktúra č. 20134389 zo dňa 31.08.2013, sumárny prehľad veriteľov, sumárny prehľad zabezpečených veriteľov, sumárny prehľad nezabezpečených veriteľov. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.12.2015 potvrdil, že medzi žalovaným a úpadcom došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru - oceľových prútov, a to na základe objednávky úpadcu zo dňa 18.07.2013, na základe ktorej žalovaný dodal dňa 31.08.2013 úpadcovi tovar podľa špecifikácie uvedenej v dodacom liste č. 20134389 zo dňa 31.08.2013, ktorého prevzatie potvrdil úpadca svojim podpisom. Dodanie tovaru úpadcovi nespochybňuje ani sám žalobca v žalobe zo dňa 30.10.2015. Napriek uplynutiu lehoty splatnosti faktúry č. 20134389, úpadca žalovanému ani do konca roka 2013 neuhradil sumu 15 180,24 eur, avšak ku dňu 31.12.2013 odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr, medzi nimi aj faktúru č. 20134389 zo dňa 31.08.2013. Žalovaný opakovane úpadcu kontaktoval za účelom urgencie úhrady faktúry č. 20134389, pričom úpadca prisľúbil, že túto uhradí v priebehu roku 2014. Vzhľadom na prísľub platby žalovaný nebol nútený podať žalobu na súd, nakoľko v roku 2014 by uplynula iba 1-ina premlčacej doby podľa § 397 Obch. zák.. Dňa 19.09.2014 úpadca dlžnú sumu čiastočne vo výške 7 000,- eur uhradil. Dňa 08.10.2014 úpadca uhradil aj zostatok faktúry č. 20134389 v sume 8 180,24 eur, čím svoj záväzok splnil. V čase vykonaných úhrad faktúry č. 20134389 úpadcom bola pohľadávka žalovaného podľa inventúry záväzkov najstarším splatným záväzkom úpadcu, ktorý nebol ani čiastočne uhradený. Žalovaný považoval úhradu tohto záväzku za plne dôvodnú, nakoľko úpadca hradil viaceré záväzky po lehote ich splatnosti. Taktiež z predloženej inventúry záväzkov vyplýva, že úpadca hradil prednostne aj záväzky, ktoré vznikli, resp. boli splatné až po záväzku úpadcu voči žalovanému z faktúry č. 20134389. Z uvedeného vyplýva, že nie sú naplnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 ZKR, nakoľko úpadca splnil splatný záväzok voči žalovanému, pričom nie je pravdou, že by neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Žalovanému nebolo jasné, akým spôsobom mal zvýhodniť úpadca žalovaného úhradou faktúry č. 20134389 oproti ostatným veriteľom, keď úpadca hradil aj záväzky, ktoré vznikli a nadobudli splatnosť až po záväzku z faktúry č. 20134389. Tvrdenie žalobcu, že úpadca svojim ostatným veriteľom neplnil ani sčasti, sa nezakladá na pravde, čo vyplýva aj z predloženej inventúry záväzkov úpadcu, napr. dňa 02.12.2013 uhradil pohľadávku spoločnosti SK-C., s.r.o. v sume 1 080,- eur splatnú dňa 23.11.2013, dňa 02.12.2013 uhradil pohľadávku podnikateľa W. C. - P. v sume 1 080,- eur, dňa 12.12.2013 pohľadávku spoločnosti FK - C., s.r.o. v sume 1 224,- eur splatnú dňa 22.11.2013, dňa 18.12.2013 pohľadávku podnikateľa W. V. - Q. v sume 640,- eur, ako aj mnohé ďalšie. Spoločným znakom týchto záväzkov úpadcu bolo, že vznikli a stali sa splatnými až po vzniku a splatnosti záväzku z faktúry č. 20134389, ktorého úhradu napáda žalobca žalobou. Žalovaný považoval žalobcom stanovený dátum úpadku úpadcu k 13.03.2014 za nepreukázaný. Pokiaľ mal byť úpadca predĺžený už dňa 13.03.2014, v zmysle § 11 ods. 2 by mala úpadcovi patriť pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty voči štatutárnemu orgánu úpadcu vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, t.j. v sume 12 500,- eur, nakoľko úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu až dňa 14.10.2014, t.j. s časovým odstupom 7 mesiacov, počas ktorých štatutárny orgán úpadcu s prihliadnutím na odbornú starostlivosť musel zistiť predĺženie úpadcu. Táto pohľadávka však v súpise všeobecnej podstaty úpadcu nefiguruje. Aj z uvedeného dôvodu považoval žalovaný predĺženie úpadcu za nepreukázané. Úhradu záväzku z faktúry č. 20134389 nie je možné posudzovať oddelene, ale v spojení so zmluvou, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru - oceľových prútov v zmysle objednávky úpadcu zo dňa 18.07.2013. Úpadca od žalovaného nadobudol tovar - oceľové prúty, ktoré za predpokladu, že ich úpadca stále má vo vlastníctve, patria do všeobecnej podstaty úpadcu, resp. ak tento tovar premenil úpadca na inú majetkovú hodnotu, patrí táto do všeobecnej podstaty. Majetok úpadcu sa teda žiadnym spôsobom nezmenšil, iba sa transformoval na iné majetkové hodnoty - oceľové prúty. Splnenie peňažného záväzku z faktúry č. 20134389 úpadcom bolo plne dôvodné, nakoľko úpadca plnil svoj záväzok, ktorý mu vznikol z predchádzajúcej obchodnej spolupráce so žalovaným, a to dodania tovaru žalovaným. Podanie žaloby považoval žalovaný za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko plnenie záväzkov je jednou zo základných zásada poctivého obchodného styku. Práve skutočnosť, že pohľadávka žalovaného bola po lehote splatnosti, ju predurčovala na úhradu.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami - uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015, 13.11.2014, 26.11.2014, listy o poskytnutí súčinnosti zo dňa 10.03.2015, 13.04.2015, výpis z účtu pokladne úpadcu za obdobie od 01.09.2014 do 31.12.2014, výdavkové pokladničné doklady č. VP14210 zo dňa 19.09.2014, č. VP14213 zo dňa 08.10.2014, faktúra č. 20134389 zo dňa 31.08.2013, sumárny prehľad veriteľov, sumárny prehľad zabezpečených veriteľov, sumárny prehľad nezabezpečených veriteľov, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.12.2015, objednávka zo dňa 18.07.2013, dodací list zo dňa 31.08.2013, odsúhlasenie zostatkov zo dňa 05.01.2014, inventúra záväzkov od 01.01.2013 do 31.12.2013, rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cbi/12/2012 zo dňa 29.11.2013, sp. zn. 20Cbi/37/2012 zo dňa 13.02.2014, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/15/2013 zo dňa 04.12.2013, rozsudky Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/6/2013 zo dňa 13.06.2013, sp. zn. 13CoKR/32/2013 zo dňa 25.06.2014, sp. zn. 26Cbi/17/2009 zo dňa 17.04.2013. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe objednávky zo dňa 18.07.2013 dodal žalovaný obchodnej spoločnosti SV Tech, s.r.o. (úpadcovi) tovar- oceľové prúty, ktorý úpadca prevzal, čo potvrdil v dodacom liste zo dňa 31.08.2013 a ktorého cenu vyfakturoval žalovaný faktúrou č. 20134389 zo dňa 31.08.2013, splatnou 10.09.2013 v sume 15 180,24 eur. Úpadca túto faktúru uhradil dňa 19.09.2014 v sume 7 000,- eur a dňa 08.10.2014 v sume 8 180,24 eur. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 13.11.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku OV 223/2014 zo dňa 21.11.2014, bolo začaté konkurzné konanie, na základe návrhu dlžníka SV Tech, s.r.o., na majetok úpadcu SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015, zverejneným v Obchodnom registri OV 24/2015 zo dňa 05.02.2015, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653, pričom do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Rozhodnutie odôvodnil § 3 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ako aj § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je odporovateľnosť právneho úkonu - splnenia záväzku úpadcom voči žalovanému, vykonaného dňa 19.09.2014 v sume 7 000,- eur a dňa 08.10.2014 v sume 8 180,24 eur. Žaloba bola podaná 05.11.2015. Konkurz na majetok úpadcu SV Tech, s.r.o. bol vyhlásený s účinkami od 06.02.2015. Z uvedeného je zrejmé, že

v zmysle § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov bolo právo odporovať predmetnému právnemu úkonu uplatnené na súde v zákonnej lehote, keďže bolo uplatnené v lehote do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Zároveň bol žalovaný právny úkon urobený počas jedného roka pred začatím predmetného konkurzného konania, ktoré bolo začaté s účinkami od 22.11.2014, a preto mu možno odporovať v zmysle § 59 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Odporovateľnosť právnym úkonom je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je právna neúčinnosť. Jedným z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní je v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, teda právnym úkonom dlžníka (úpadcu) musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keďže naplnenie tohto predpokladu odporovateľnosti nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa majetok dlžníka predmetným právnym úkonom (úpadcu) zmenšil, aký majetok zostal žalovanému po urobení právneho úkonu zostal, a tiež že tento majetok dlžníka nepostačoval na úhradu pohľadávok veriteľov dlžníka, existujúcich v čase urobenia právneho úkonu a prihlásených a zistených v konkurze.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal majetok dlžníka (úpadcu) SV Tech, s.r.o. v čase urobenia žalovaného právneho úkonu, v dôsledku čoho nebolo preukázané, že by majetok úpadcu v čase urobenia právneho úkonu nepostačoval na úhradu záväzkov dlžníka existujúcich v čase urobenia úkonu a následne prihlásených a zistených v konkurze. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/6/2013 zo dňa 13.06.2013. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané, že by sa splnením predmetného záväzku zmenšil majetok dlžníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie , žalované splnenie záväzku je potrebné posudzovať v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu o dodávke tovaru, jej obsah, okolnosti, plnenie zo strany žalovaného a splatnosť záväzku dlžníka. (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cbi/12/2012) Žalobca nepoprel, že žalovaný dodal dlžníkovi tovar, čo potvrdzuje aj predložený dodací list. V konaní nebolo tvrdený, ani preukázaný rozdiel medzi dohodnutou cenou tovaru a cenou ekvivalentnou. Vzhľadom k tomu nemožno samotný predaj tovaru za ekvivalentnú cenu považovať za zmenšenie majetku. Podľa názoru súdu, dochádza tým len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto finančného majetku získal hmotný majetok - tovar. Zníženie stavu hotovosti v pokladni dlžníka nemožno bez zohľadnenia ďalších skutkových okolností považovať za zmenšenie majetku, ktoré by bolo dôvodom ukrátenia pohľadávok veriteľov. Súd tiež podotýka, že aj keby právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku (čo v konaní nebolo preukázané), nebolo by možné úspešne sa domáhať odporovateľnosti, nakoľko v konaní nebolo preukázané, aký majetok dlžníkovi zostal v predmetnom čase a či tento majetok postačoval na úhradu pohľadávok veriteľov dlžníka, existujúcich v čase urobenia úkonu a prihlásených a zistených v konkurze.

5. Ďalej uviedol, že žalobca odporoval žalovanému splneniu záväzkov ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 zák. č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Tvrdil, že splnením predmetného záväzku dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným svojim veriteľom, a tiež neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. V konaní toto tvrdenie žalobcu preukázané nebolo.

6. Poukázal na to, že splnenie zmluvných záväzkov zo zmluvy je hospodárskym i právnym cieľom uzatvárania obchodných zmlúv, a preto je i najčastejším spôsobom zániku záväzkov. Splnenie záväzku možno definovať ako právny úkon, ktorým sa dlžník správa v súlade s obsahom záväzku s úmyslom ho splniť. Dlžník má nielen právo, ale aj povinnosť splniť svoj záväzok, pričom zákon stanovuje dôsledky porušenia tejto povinnosti. Z inventúry záväzkov úpadcu za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 je zrejmé, že žalovaný plnením zo dňa 19.09.2014 a 08.10.2014 splnil najskôr splatný záväzok úpadcu. Okrem toho, v konaní neboli preukázané pohľadávky veriteľov, na úkor ktorých mal byť žalovaný alebo úpadca neodôvodnene zvýhodnený. Neboli preukázané ani pohľadávky, ktoré by boli skôr alebo súčasne splatné aké splnený, žalovaný záväzok. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný právny úkon bol zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle § 59 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 26Cbi/17/2009 zo dňa 17.04.2013.

7. Skutočnosť, že úpadca splnil predmetný záväzok 36 dní, resp. 6 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je vo vzťahu k predmetu konania právne irelevantná, keďže v konaní nebolo preukázané ukrátenie pohľadávok veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ani naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1, 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods. 4 a § 59 ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov žalobu o určenie, že právny úkon úpadcu SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653, ktorým splnil svoj peňažný záväzok voči žalovanému v sume 15 180,24 eur, je v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/46/2014 zo dňa 29.01.2015 na majetok úpadcu SV Tech s.r.o. v konkurze so sídlom Rudnaya 198/5, Prievidza, IČO 36 342 653 voči konkurzným veriteľom právne neúčinný, zamietol ako nedôvodnú.

9. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebola preukázaná právna neúčinnosť žalovaného právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, a preto súd v zmysle § 63 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov zamietol žalobu i v časti o zaplatenie sumy 15 180,24 eur v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu SV Tech, s.r.o. Podanie žaloby o odporovateľnosť žalovaného právneho úkonu súd v zmysle § 265 Obch. zák. nepovažoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, príp. v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca ako správca konkurznej podstaty týmto spôsobom realizoval svoje právo odporovať právnemu úkonu priznané mu § 57 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, keďže žalobca predpokladal, podľa dôvodov uvedených v žalobe, naplnenie zákonom stanovených podmienok odporovateľnosti.

10. Úspešnému žalovanému, ktorý má vo veci plný úspech priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keďže nepreukázal naplnenie predpokladu odporovateľnosti konkrétne, nepreukázal, žeby sa právnym úkonom ktorým úpadca plnil žalovanému, zmenšil majetok úpadcu. Práve naopak má za to, že v konaní preukázal zmenšenie majetku úpadcu konkrétne keď právnym úkonom došlo k úbytku hotovosti vo výške 15 180,24 eur z pokladne, pričom táto suma predstavovala 80,22 % celej peňažnej hotovosti uloženej v pokladni úpadcu. Zdôraznil, že práve predmetným právnym úkonom nedošlo k zmene finančného plnenia na majetkovú hodnotu (oceľové prúty) ako v konaní prezentoval žalovaný vzhľadom na to, že oceľovými prútmi úpadca nedisponuje a neboli zapísané do súpisu majetku úpadcu v rámci konkurzného konania. Túto skutočnosť žalobca zdôraznil aj na pojednávaní dňa 26.10.2016 a teda na všetky pochybnosti došlo k úbytku majetku úpadcu. Je preto názoru, že plnením úpadcu voči žalovanému došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu. Bolo preukázané, že v čase podania žaloby na súd bolo evidovaných spolu 21 zistených veriteľov úpadcu, pričom celková zistená suma pohľadávok predstavovala sumu 104 417,05 eur. Do pozornosti dal tú skutočnosť, že v prípade neuhradenia spornej sumy by bola táto suma použitá na vyplatenie aspoň čiastočného uspokojenia ostatných veriteľov.

12. Navrhol odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a rozhodol o zamietnutí žaloby a priznaní náhrady trov konania, alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie pričom poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal, že majetok dlžníka (úpadcu) SV Tech s.r.o. v čase urobenia žalovaného právneho úkonu nepostačoval na úhradu záväzkov dlžníka existujúcich v čase urobenia právneho úkonu a následne prihlásených zistených v konkurze. Taktiež nebolo preukázané v konaní, že by sa splnením predmetného záväzku zmenšil majetok dlžníka. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca nepoprel, že žalovaný dodal dlžníkovi tovar čo bolo v konaní preukázané dodacím listom. Sporná nebola ani výška ceny tovaru. Vzhľadom k tomuto nemožno samotný predaj tovaru za ekvivalentnú cenu považovať za zmenšenie majetku. Taktiež súd prvej inštancie správne uviedol, že aj keby právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, nebolo by možné úspešne sa domáhať odporovateľnosti nakoľko v konaní nebolo preukázané aký majetok dlžníkovi zostal v predmetnom čase a či tento majetok postačoval na úhradu pohľadávok veriteľov dlžníka existujúcich v čase urobenia úkonu, prihlásených a zistených v konkurze.

14. Vo vyjadrení žalobca taktiež poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že v danom prípade nedošlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalovaného proti iným veriteľom, nakoľko z inventúry záväzkov úpadcu vyplýva, že neexistovali iné súčasné alebo skôr splatné záväzky úpadcu, čo je základným predpokladom pre naplnenie hmotnoprávnej podmienky zvýhodnenia žalovaného proti iným veriteľom. Predmetom úhrady bol záväzok splatný viac ako rok pred vyhlásením konkurzu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že zo strany úpadcu nedošlo k nedôvodnému zvýhodneniu žalovaného oproti iným veriteľom, nakoľko tento plnil najstarší splatný záväzok a zároveň išlo o odôvodnený právny úkon.

15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

16. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky úkonov súdu a strán sporu vykonané do 30.6.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a Obchodného zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

20. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci.

21. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta odvolací súd posudzoval podstatné odvolacie tvrdenie žalovaného, za ktoré považoval tvrdenie o tom, že preukázal zmenšenie majetku úpadcu a to plnenie v hotovosti vo výške 15.180,24 Eur z pokladne žalovanému; a preukázal, že plnením úpadcu voči žalovanému došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, evidovaných spolu 21 veriteľov, pričom celková zistená suma pohľadávok bola vo výške 104.417,05 Eur.

22. Odvolací súd posudzoval v odvolacom konaní správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval nepreukázanie žalobcom, že splnením záväzku žalovanému sa zmenšil majetok žalobcu, pričom došlo k zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v prospech žalovaného a v neprospech ostatných veriteľov.

23. Súd prvej inštancie správne vychádzal z osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktorými sú vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka - úpadcu, týka sa majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku, odporovacia žaloba je podaná v zákonom stanovenej lehote (prekluzívnej). Odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku podľa § 57 ods. 4 ZoKR, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám upravených v ZoKR a pre úspešné odporovanie musí byť splnená. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok ako objektívne ekonomický dôsledok vykonaného právneho úkonu. Zistenie, či právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, je vecou splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v každom konaní, v danom spore podľa § 101 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 1, 2 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase konania; prejednania a rozhodnutia veci samej (§ 470 ods. 2 prvá veta . Úspech žalobcu závisel od splnenia uvedených procesných povinností, pretože žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, že by majetok úpadcu v čase urobenia právneho úkonu nepostačoval na úhradu záväzku dlžníka existujúcich v čase urobenia úkonu a následne prihlásených a zistených v konkurze. Aj odvolací súd je názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by sa splnením záväzku zmenšil majetok dlžníka. Splnenie záväzku je potrebné posudzovať v súvislosti so zmluvou o dodávke tovaru, dodanému tovaru a splatnosťou záväzku. Skutočnosť o vzniku zmluvy o dodávke, jej splnenie dodaním tovaru, ako aj povinnosť zaplatiť za dodaný tovar, nebola v konaní žalobcom namietaná ani spochybnená. Potom samotný predaj tovaru za ekvivalentnú cenu nie je zmenšenie majetku, ale splnenie povinnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že nešlo o nedôvodný právny úkon. Predmetom úhrady bol záväzok splatný viac ako rok pred vyhlásením konkurzu. Poskytnutím finančného plnenia na majetkovú hodnotu, ktorú mal úpadca vo vlastníctve, plnil svoj záväzok vzniknutý z predchádzajúcej obchodnej spolupráce vyplývajúcej z kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k dodaniu tovaru dňa 31.08.2014. Preukázateľné išlo o dôvodné plnenie zo strany úpadcu. Na záver odvolací súd uvádza, že skutočnosť ukrátenia veriteľov musí byť preukázaná a nemôže byť predpokladaná. Práve naopak z inventúry záväzkov úpadcu vyplýva, že neexistovali iné súčasne alebo skôr splatné záväzky úpadcu, čo je základným predpokladom pre naplnenie hmotnoprávnej podmienky zvýhodnenia žalovaného oproti iným veriteľom. Žalobca plnil najstarší splatný záväzok.

24. Po posúdení právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie v bodoch 7, 8.1, 8.2, 8.3, 8.4, 9.1, 9.2, 9.3, 10, 11, 12 odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia uvádza, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval § 3 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 2, § 57 ods. 1, 2, 4, § 59 ods. 1, 2, 3, 4, § 63 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov a § 265 Obch. zák. správne konštatoval, že dôkazy nepostačili na preukázanie odporovateľnosti právneho úkonu.

25. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení a odvolacích dôvodov konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsah súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Žalobca podal žalobu o odporovateľnosť právnych úkonov proti žalovanému, ale v konaní nepreukázal, že by došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a tiež, že by malo dôjsť k ukráteniu veriteľov úpadcu t. j. nepreukázal ním uplatňovaný nárok. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .