Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/77/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu V. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.X., H. XXXX/XX, zastúpeného ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., Košice, Floriánska 19, IČO: 45946868, proti žalovanému GREF Thurzovka s.r.o., Košice, Hlavná 64, IČO: 51694522, zastúpenému MG LEGAL s.r.o., Košice, Hlavná 6, IČO: 53 549 996, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu -147 z 24.3.2022 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutom zamietavom výroku tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému z a k a z u j e previesť, scudziť, prenajať alebo akokoľvek zaťažiť nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXXX evidovanom úradom geodézie, kartografie a katastra - Okresným úradom Košice - katastrálnym odborom pre okres 802 Košice I, obec 598186 Košice - Staré Mesto, kat. úz. XXXXXX - I. K. ako byt č. XX na X. poschodí Bytového domu T. X, X, X, vchod „C“ so súp. č. XXXX a rovnako sa z a k a z u j e previesť, scudziť, prenajať alebo akokoľvek zaťažiť podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere 6642/724539 patriaci k bytu, a to do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením -147 z 24.3.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal z návrhu, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil zákaz žalovanému previesť, scudziť, prenajať alebo akokoľvek zaťažiť nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXXX evidovanom úradom geodézie, kartografie, a katastra - Okresným úradom Košice - katastrálnym odborom, pre okres Košice I, obec Košice - I. K., katastrálne územie I. K. ako byt č. XX na X. poschodí bytového domu T. X,X,X, vchod C so súp. č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere XXXX/ XXXXXX patriaci k bytu (spolu ďalej aj len „Nehnuteľnosti“), a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zároveň žalobca žiadal, aby mu súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci nahradenia prejavu vôle uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v zmysle uzatvorenej Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX zo dňa 6.8.2019. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu vyplynulo, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX zo dňa 6.8.2019, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi predmet plnenia

- byt s príslušenstvom a previesť na neho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, na základe čoho mu žalobca uhradil dňa 7.8.2019 prvú časť kúpnej ceny v sume 28.101,00 eur a dňa 25.5.2020 doplatok v sume 1.530,00 eur, pričom následne žalovaný informoval žalobcu listom, že výstavba sa ukončila dňa

28.1.2021, hoci žalovaný neskôr nesplnil svoj záväzok dodať byt v dohodnutej lehote, hoci aj predĺženej do termínu 31.10.2021 spojeného s podpísaním kúpnej zmluvy a byt v skutočnosti odovzdal v máji 2021 a navyše žalobcovi tri dni pred uplynutím lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy bol doručený žalovaným návrh Dodatku č. 3, ktorým okrem predĺženia lehoty na uzatvorenie kúpnej zmluvy boli menené jej podmienky spočívajúce o.i. v obmedzení ďalších vlastníckych práv žalobcu s bytom pri navrhovanej sankcii 20.000,00 eur a práve spätnej kúpy, s čím tento nesúhlasil a pri osobných rokovaniach bol informovaný o tom, že pre nenaplnenie podmienok stavby do 31.10.2021 zmluva o budúcej zmluve padá a bolo mu ponúknuté mimosúdne riešenie, v zmysle ktorého malo dôjsť k spätnému odkúpeniu bytu, s čím nesúhlasil a trval na dodržaní podmienok zmluvy a má odôvodnenú obavu, že žalovaný môže byt predať tretej osobe a v kontexte predošlého správania sa žalovaného nemôže očakávať zmenu jeho prístupu a realizáciu predaja. Z predložených dokladov mal osvedčené, že strany uzavreli zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov, na základe ktorej sa zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam na žalobcu a to v lehote do 31.10.2021 a keďže v určenej lehote k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, vyzýval žalobca žalovaného na splnenie povinnosti a z priloženého LV č. XXXXX mal osvedčené, že vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný a ku dňu rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnosti nie je vyznačená žiadna plomba. Citoval až 3, , , a a charakterizoval podmienky, za ktorých možno vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za to, že žalobca nijako neosvedčil, že žalovaný skutočne vyvíja kroky k predaju nehnuteľností inej osobe ako jemu a sám pritom potvrdil, že žalovaný mu v rámci mimosúdnych rokovaní ponúkol odkúpenie nehnuteľnosti za 20,000 eur plus vrátenie už zaplatenej časti kúpnej ceny a tak nie je osvedčené ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa necíti viazaný zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko v opačnom prípade by mu neponúkal plnenie. Naviac žalobca ani netvrdil, prečo by prípadný scudzovací úkon žalovaného na tretiu osobu nebol v jeho prípade absolútne neplatný. Tretie osoby pritom majú možnosť dozvedieť sa o tvrdenom nároku žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu priamo od žalovaného a tento v prípade preukázania porušenia svojej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu by žalobcovi zodpovedal za spôsobenú škodu. Vzhľadom na uvedené návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalovanému uložiť zákaz nakladať s nehnuteľnosťou až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zhrnul priebeh konania a argumentáciu súdu prvej inštancie použitú v odôvodnení a pokladal ju za svojvoľnú, arbitrárnu a nepreskúmateľnú, obsahujúcu závažné argumentačné vady. Bol toho názoru, že žalovaný preukázateľne porušil záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorý pre neho vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve a správa sa vo vzťahu k nehnuteľnosti ako vlastník a predchádzajúcou zmluvou sa necíti byť viazaný. Nič mu tak nebráni v tom, aby vlastníctvo k bytu previedol na akúkoľvek tretiu osobu. Trval na tom, že aktuálne nemá inú možnosť ako zabrániť potenciálnemu predaju predmetného bytu tretej osobe, ako práve žiadaním vydania neodkladného opatrenia. Poukázal špecificky na konanie žalovaného, ktorého záujmom evidentne je predať byt nie za 148.156,00 eur ale vzhľadom na situáciu na trhu s bytmi za hodnotu vyššiu, pravdepodobne aj viac ako 200.000,00 eur. Spochybnil argumentáciu použitú prvoinštančným súdom o možnostiach, ako sa tretie osoby môžu dozvedieť o jeho práve k bytu a označil konanie žalovaného za nepoctivé, prejavujúce sa napríklad vymýšľaním si ďalších dodatkov k zmluve, ktoré idú na jeho úkor, ako aj prejavený záujem „odkúpiť“ od neho byt za navrhnutú čiastku. O protiprávnom konaní žalovaného svedčí aj fakt, že hoci sa necíti byť viazaný zmluvou uzavretou s ním, nemá problém naďalej disponovať s čiastkou približne 30.000,00 eur, ktorú mu už vyplatil. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru nemá základné prvky logiky, argumentačnej celistvosti, je v rozpore s obsahom predložených podkladov a jeho vlastný obsah popiera samotný význam konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu pokladal napadnuté rozhodnutie za vecne správne, a preto ho navrhol potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Bol toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonom požadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Predovšetkým žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia. Uznal, že medzi stranami bola dňa 6.8.2019 uzatvorená zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dohoda o budúcom prevode vlastníctva bytu spolu s príslušenstvom, avšak následne došlo k uplynutiu doby platnosti tejto zmluvy, a keďže na jeho podnet žalobca neuzavrel dodatok k zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, záväzky z nej vyplývajúce zanikli dňom 31.10.2021. Súhlasil s tým, že žalobca nepreukázal, aby konal reálne kroky k tomu, aby nehnuteľnosť previedol na

inú osobu. Len teoretická možnosť previesť nehnuteľnosť nie je postačujúca pre osvedčenie reálnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na to, že nehnuteľnosť neponúka na odkúpenie tretím osobám je zrejmé, že na predmetnom liste vlastníctva sú na základe iniciatívy žalobcu zapísané dve informatívne poznámky o súdnych konaniach a tretie osoby tak bez akýchkoľvek ďalších podkladov a informácií majú vedomosť o tom, že vo väzbe k nehnuteľnosti prebiehajú dve súdne konania.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v a . Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

7. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené v , sú naplnené, pretože súd prvej inštancie na základe dostupných a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, pretože síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. To malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami a právami.

10. Žalobca žiadal pôvodne nariadenie neodkladného opatrenia pred iniciovaním konania vo veci samej, kde sa mienil domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru na základe uzatvorenej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX.

11. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný osvedčiť hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu. Pri osvedčení obavy, že exekúcia bude ohrozená má žalobca k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých využitie je navyše obmedzené povahou konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je súd povinný vždy dôsledne hodnotiť, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je presvedčivý, avšak hlavne pri neodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd vyžadovať v tomto štádiu procesu dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej návrh smeruje, bezprostredný úmysel (vnútorný vzťah k určitému právnemu následku) je osvedčiteľný len vo výnimočných prípadoch, prípadne s nepomernými ťažkosťami a to môže mať za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami by nebolo možné dosiahnuť. Efektívnosť neodkladného opatrenia je často determinovaná jeho včasnosťou, pričom skutočný úmysel konajúcej osoby je rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomu nemožno zabrániť. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takého rozhodnutia však v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou. Súd môže poskytnúť ochranu aj v prípade, ak je nárok,

ktorého uspokojenie má byť predmetom exekúcie aj v štádiu prebiehania konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch takáto pohľadávka nemusí byť ani riadne uplatnená žalobou.

12. V zmysle ods. l neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Čo možno neodkladným opatrením strane uložiť, je demonštratívne vymedzené v So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, pre jeho nariadenie nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; treba pritom brať do úvahy, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

13. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených dokladov.

14. Nemožno opomenúť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd musí brať zreteľ aj na proporcionalitu následku a príčinu jeho vzniku a treba zohľadňovať a zvažovať aj pozitívne a negatívne argumenty v kolízii sa nachádzajúcich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

15. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol majúc za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, keď nepreukázal, že žalovaný koná reálne kroky k tomu, aby spornú nehnuteľnosť previedol na inú osobu ako na neho, keď žalovaný sa evidentne cíti byť viazaný zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy a tretie osoby sa nakoniec majú možnosť dozvedieť o tvrdenom nároku žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy priamo od žalovaného. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a vyjadrení strán sporu má za to, že tento záver nie je správny.

16. Žalobca hodnoverne osvedčil, že medzi stranami sporu v minulosti vznikol právny vzťah na podklade zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (aj jej dodatku), na podklade ktorej žalobca legitímne očakával, že žalovaný s ním za dohodnutých podmienok v budúcnosti uzavrie zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov. Je evidentné, že žalovaný sa zmluvou o budúcej zmluve necíti byť viazaný tvrdiac, že záväzky z nej vyplývajúce zanikli dňom 31.10.2021. Medzi stranami tak panuje nesúlad a bude vecou dokazovania v konaní vo veci samej ustáliť, či na strane žalovaného existuje povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu a v záujme predchádzania budúcim možným sporom je potrebné obmedziť žalovaného v nakladaní s predmetom sporu. Neobstojí námietka žalovaného, že v nakladaní s bytom ho obmedzuje informatívna poznámka zapísaná na liste vlastníctva k nehnuteľnosti o konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže táto by samozrejme po odobrení preskúmavaného rozhodnutia z katastra bola odstránená. Je tiež iluzórne spoliehať sa na to, že o tvrdenom nároku žalobcu k bytu by tretie osoby informoval samostatný žalovaný. 17. Odvolací súd nepopiera, že je potrebné rešpektovať slobodu nakladania každého s vlastným majetkom, pričom zákaz dispozície s majetkom je zásahom do vlastníckeho práva podľa SR a nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, a to na základe zákona. Toto zaručené právo treba rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle , ktorým sa ukladá povinnosť nenakladať s určitými vecami alebo právami, a venovať pozornosť tomu, či uložením zákazu disponovať s nehnuteľnosťou nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru (princíp proporcionality).

18. Vychádzajúc zo situácie, aká bola vo veci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( ), zo správania žalovaného ako vlastníka nehnuteľností možno dôvodne usudzovať, že

napriek zmluve o budúcej zmluve uzavretej so žalobcom, sa ňou necíti viazaný. Za takýchto okolností, kedy žalobcovi hrozí, že aj v prípade úspechu v spore samom, príde o byt, ktorý by mu mal byť predaný na základe zmluvy o budúcej zmluve, má odvolací súd za to, že nedôjde k neprimeranému a neproporcionálnemu zásahu do vlastníckych práv žalovaného, pretože jeho vlastnícke práva k bytu aj v prípade nariadeného neodkladného opatrenia, zostávajú naďalej zachované a nedotknuté a neodkladné opatrenie ho obmedzuje len na určitý čas (do skončenia sporu vo veci samej, ).

19. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach (Krajský súd Košice č.k. , Krajský súd v Trnave č.k. , Krajský súd v Trenčíne č.k. , č.k. ), v ktorých boli nariadené neodkladné, resp. predtým predbežné opatrenia s dôvodmi, že vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných scudziť nehnuteľnosť by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľnosti, kedy by ochrana žalobcov bola značne znížená. Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, tak opatrenie je vo vzťahu k nemu bez významu a ak ho mal, tak potom bolo nariadené dôvodne.

20. Podľa 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Trvanie neodkladného opatrenia je viazané na skončenie konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , ktoré medzičasom začalo na návrh žalobcu (25.2.2022) a v ktorom sa tento okrem iného domáha voči žalovanému nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru.

22. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , . Žalovaný nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov a úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).