Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-77-2017.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Csp/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanej: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, J. L. J., o zaplatenie 820,01 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 675,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 675,10 eur od 21.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.08.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 820,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.03.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 800,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 24,95 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, a preto žalobca listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29.10.2014. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 820,01 eur. Uvedená suma zahŕňa aj náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 11,99 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to listinu označenú ako „Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky“, predžalobnú upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a prehľad splátok a úhrad.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanou), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 21.11.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.
3. Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Žalobca uzatvoril dňa 10.03.2014 so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 800,- eur, ktorú sa žalovaná
zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 24,95 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 697,- eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na marec 2019 a splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná z pôžičky uhradila sumu 124,90 eur. Listom zo dňa 27.08.2014, označeným ako „predžalobná upomienka“, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie nedoplatku na splátkach v sume 107,30 eur bezodkladne s upozornením, že ak do 05.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiace 06/2014, bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. List bol žalovanej doručený dňa 11.09.2014. Dňa 29.10.2014 žalobca vypracoval list adresovaný žalovanej a označený ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, v ktorom uviedol, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 10.03.2014 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
5. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
6. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), 7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
11. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
12. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy
občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
15. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky (24,95 eur) a počet splátok (60), neobsahuje však výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej - ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch a poplatkoch.
16. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 800,- eur a žalovaná z úveru vrátila 124,90 eur. Zostáva jej tak uhradiť ešte 675,10 eur, keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 675,10 eur, čo je suma predstavujúca nesplatenú istinu poskytnutého úveru, keďže všetky doterajšie platby žalovanej možno započítať iba na istinu.
17. Súdu je známy aj právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti T. J., no podľa právneho názoru konajúceho sudcu nie je právny názor vyslovený v uvedenom rozsudku použiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti T. J.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany
sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere výšku splátky bez jej ďalšieho členenia by zároveň porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
18. Žalobca si uplatnil aj náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 11,99 eur, no ani tieto mu nebolo možné priznať, keďže v tejto časti svoj nárok nepreukázal. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, na čo konkrétne žalobca túto sumu vynaložil v súvislosti s vymáhaním pohľadávky.
19. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, bol by pri výške splátky 24,95 eur splatný v 33 mesačných splátkach, pričom 33. splátka by bola splatná 20.12.2016 a jej výška by bola už len 1,60 eur (800,- eur - 32 splátok x 24,95 eur = 33. splátka ako zostatok do istiny 800,- eur). Od nasledujúceho dňa, t. j. od 21.12.2016 je žalovaná v omeškaní so zaplatením celej pôžičky. Keďže žalovaná je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalovaná sa dostala s vrátením celej pôžičky do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stala celá pôžička splatnou splatnosťou poslednej splátky, ktorá by žalobcovi patrila, t. j. odo dňa 21.12.2016. Od tohto dňa preto patrí žalobcovi úrok z omeškania. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania skôr a vo vyššej výške, no nad rámec priznaného úroku z omeškania vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol ju aj v tejto časti. Žalobca tvrdil, že dňa 19.10.2014 listom zo dňa 29.10.2014 úver zosplatnil, a preto si uplatnil úrok z omeškania od 30.10.2014. Žalobca síce uvedený list predložil, no neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by ho bol doručil, alebo čo i len zaslal žalovanej, a preto nepreukázal, že k uvedenému dňu skutočne úver účinným spôsobom zosplatnil. Podľa názoru súdu zosplatnenie úveru je účinné iba vtedy, ak je veriteľom dlžníkovi preukázateľne oznámené. Keďže toto preukázané nebolo, nebolo možné žalobcovi priznať úrok z omeškania odo dňa 30.10.2014. Žalobca si zároveň neuplatňoval úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti a omeškania jednotlivých splátok ale na skutkovom tvrdení o splatnosti celého úveru, a preto žalobcovi nebolo možné priznať ani úrok z omeškania z jednotlivých splátok pred dňom 21.12.2016. Pokiaľ ide o výšku priznaného úroku z omeškania, tak vzhľadom na neskorší čas, od ktorého bol úrok z omeškania žalobcovi priznaný, zmenila sa aj výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, od výšky ktorej závisí aj priznaný úrok z omeškania. Žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania a táto bola ku dňu 21.12.2016 v sadzbe 0 %.
20. Súd vyhovel žalobe iba v časti 82,32 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 64,64 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 82,32 % a úspechom žalovanej 17,68 %. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pričom o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
21. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.