Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-29-2017.pdf
PDF · 111.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, U., o zaplatenie 449,75 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 254,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 254,48 Eur od 13.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,16 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2017, doručenou súdu dňa 02.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 449,75 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 13.09.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle Zmluvy č. G. a Zmluvy č. G., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, vypožičal žalovanej 2 ks SIM kariet, ktoré umožnili žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca uzavrel so žalovanou splátkovú zmluvu, ktorá je obsiahnutá v Dohode o splátkach/Dodatku k Zmluve, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 6,60 Eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 158,40 Eur. Žalobca tiež uviedol, že si v konaní uplatňuje aj nárok na náhradu škody vo výške 195,27 Eur, a to za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia Apple iPhone 5C 8GB White vo výške 180 Eur a Nokia C2 vo výške 15,27 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/komunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Akciová cena jedného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 170 Eur, predajná cena 350 Eur a žalobcom uplatnená škoda 180 Eur a druhého mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia bola akciová cena 9 Eur, predajná cena 65 Eur a žalobcom uplatnená škoda 15,27 Eur. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 222,05 Eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu za mobilné telefóny ako aj nezaplatené splátky a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 125,97 Eur. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal žalobca, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 96,08 Eur a zvyšnej časti kúpnej ceny zariadenia za neuhradené splátky vo výške 158,40 Eur, aj nárok na zaplatenie sumy 195,27 Eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 13.09.2015.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadrila.
3. Podľa § 297 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Keďže súd mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 449,75 Eur, s poukazom na vyššie citované ustanovenia rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 19.01.2017, potvrdeniami o predĺžení viazanosti zo dňa 20.01.2017, zmluvou o pripojení č. G. zo dňa 14.02.2012, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. G. zo dňa 14.03.2015, dohodou o splátkach č. G. zo dňa 14.03.2015, zmluvou o poskytovaní verejných č. G. zo dňa 19.07.2012, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. G. zo dňa 19.07.2012, pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015, doručenkou, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.03.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.03.2015, faktúrou č. 2278491626 splatnou dňa 24.03.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.04.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.04.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.04.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.05.2015, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z pripojenej zmluvy o pripojení a zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorených medzi stranami konania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou boli uzavreté zmluvy, na základe ktorých žalobca vypožičal žalovanej 2 ks SIM kariet, prostredníctvom ktorých umožnil žalobca žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca taktiež uzatvoril so žalovanou splátkovú zmluvu, ktorá je obsiahnutá v Dohode o splátkach zo dňa 14.03.2015, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhradiť v 24. mesačných splátkach vo výške 6,60 Eur zvyšnú časť ceny telekomunikačného zariadenia vo výške 158,40 Eur. V bode 2.3 dodatku k zmluve bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť.
8. V spise sa nachádzajú faktúry, z ktorých vyplýva, že žalovanou neuhradená suma za elektronické komunikačné služby predstavovala sumu 222,05 Eur. Žalobca v pokuse o pokonávku vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy titulom neuhradených služieb, nezaplatených splátok zvyšnej časti kúpnej ceny za zariadenie po splatnosti, spolu s náhradou škody, vyúčtovanou z dôvodu porušenia zmluvných povinností, v celkovej sume 585,72 Eur najneskôr do 12.09.2015. Žalovaná pokus o pokonávku
prevzala dňa 23.07.2015 a reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 125,97 Eur. Vzhľadom na uvedené sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy za neuhradené elektronické komunikačné služby vo výške 96,08 Eur.
9. Podľa § 491 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (znenie platné a účinné v čase uzatvorenia predmetných zmlúv), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. V zmysle vyššie vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu spotrebiteľských zmlúv, keďže zmluvnými stranami sú na jednej strane žalobca ako dodávateľ a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripravených návrhov na uzavretie zmlúv, keďže sa jednalo o štandardné formulárové zmluvy žalobcu. Predmetom zmlúv bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb a predmetom Dodatkov k zmluvám predať mobilné telefóny. Predmetom zmlúv v spojení s dodatkami bol tiež záväzok žalovanej uhradiť všetky svoje finančné záväzky za predané mobilné telefóny a poskytnuté elektronické komunikačné služby žalobcom. Žalobca si svoje záväzky riadne plnil. Žalovaná svoje povinnosti vyplývajúce jej z predmetných zmlúv neplnila. Žalovaná využívala telekomunikačné služby žalobcu, na základe čoho jej žalobca vystavil vyššie uvedené faktúry v celkovej sume 222,05 Eur. Záväzok uhradiť jednotlivé sumy podľa vystavených faktúr v lehote ich splatnosti žalovaná neuhradila, na základe čoho ju žalobca vyzval pokusom o pokonávku na úhradu tejto pohľadávky do 12.09.2015. Žalovaná na pokus o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 125,97 Eur, preto sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 96,08 Eur. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 96,08 Eur, vyhovel. Taktiež mal súd za preukázané, že tým, že žalovaná riadne neuhrádzala mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia, porušila zmluvné povinnosti a žalobca jej zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 158,40 Eur, a preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.
14. Predmetom tohto konania, je aj nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 195,27 Eur, ktorú mala žalovaná spôsobiť tým, že získala mobilné telefóny za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazala používať služby žalobcu a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom následne porušila tento základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Nárok na náhradu škody žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi akciovou cenou telekomunikačných zariadení (mobilných telefónov) a ich predajnou (trhovou) cenou, pričom zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej.
15. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
16. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmlúv, konkrétne Dodatkov k zmluvám zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej tieto vyfakturoval. Žalobca v konaní nepreukazoval, že by žalovaná porušila svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepreukázal ani, že by k zániku zmluvného vzťahu vôbec došlo. Na základe uvedeného má súd za to, že k naplneniu prvého predpokladu pre uplatnenie nároku na náhradu škody došlo, a to porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
17. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu - vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
18. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) s porušením právnej povinnosti žalovanej.
19. Otázkou teda zostáva, či suma vo výške 195,27 Eur predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatkoch. Dodatok k zmluve je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii, resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanej pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1 bod 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca žalovanej odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 170 Eur a 9 Eur. V čl. 2 bod 2.1 je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. Zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu v prípade, že žalovaná poruší povinnosti, ktoré jej z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá v čl. 2 bod 2.5 Dodatku zmluvná pokuta.
20. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť
žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda, že ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa táto zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatkov k zmluvám a teda aj pri uzatváraní kúpnych zmlúv na mobilné telefóny mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnych zmluvách odpredať žalovanej mobilné telefóny so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je.
21. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si žalobca a žalovaná v Dodatkoch dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatkov patril, sa bude snažiť pretvoriť na taký iný právny nárok, ktorým tento nie je, v tomto prípade na nárok na náhradu škody.
22. Avšak, aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v celkovej sume 195,27 Eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu Apple iPhone 5C 8GB White vo výške 350 Eur a Nokia C2 vo výške 65 Eur a ich akciovou cenou vo výške 170 Eur a 9 Eur, za ktorú boli mobilné telefóny žalovanej skutočne odpredané, pričom pri výpočte spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Na neunesení dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o výšku náhrady škody, nič nemení ani jeho tvrdenie, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou. Jednak žalobca k tomuto tvrdeniu neuviedol, ako presne škodu vypočítal (možno však predpokladať, že ide o pomer mesiacov, ktoré zostávali do skončenia viazanosti a tzv. poskytnutej zľavy), a jednak takéto odvodzovanie škody od počtu mesiacov len potvrdzuje, že nejde o výpočet skutočnej škody, ako tvrdí žalobca, ale ide o paušalizáciu údajnej škody, teda opäť vo svojej podstate o zmluvnú pokutu. Navyše súd uvádza, že jediným údajom o predajnej cene mobilných telefónov odpredaných žalovanej je konštatovanie v čl. 1 bod 1.2 Dodatkov, podľa ktorého si je žalovaná vedomá, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu Apple iPhone 5C 8GB White bez zľavy z ceny s DPH je 350 Eur a mobilného telefónu Nokia C2 bez zľavy z ceny s DPH je 65 Eur. Dodatky, v ktorých sú uvedené vlastné údaje žalobcu týkajúce sa zmluvného vzťahu so žalovanou, nie sú dostatočným objektívnym dôkazom spôsobilým preukázať skutočnú trhovú cenu mobilných telefónov v čase uzavretia dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb.
23. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, mal súd za to, že uplatnený nárok na náhradu škody je v celom rozsahu nedôvodný, a preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 195,27 Eur s príslušenstvom zamietol.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaná neplnila včas a riadne záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostala sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do omeškania. Žalovanej preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy 254,48 Eur od 13.09.2015 (deň nasledujúci po dni, do ktorého žalobca v zmysle pokusu o pokonávku žiadal uhradiť dlžnú sumu, keď ročná sadzba úrokov z omeškania činila 5,05 %) do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd žalovanú zaviazal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 449,75 Eur, pričom bol úspešný v časti vo výške 254,48 Eur, čo predstavuje 56,58 % uplatneného nároku. Žalovaná bola úspešná vo zvyšnej časti čo predstavuje 43,42 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 13,16 % (56,58 % - 43,42 %). Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,16 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).