Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. M. č. XX/X, XXX XX P., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom J. M. Hurbana č. 16, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/3610 zo dňa 27.03.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: MT3/PPŤZPAPČ/PPNK/SOC/2015/35677 zo dňa 05.08.2015 podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) nevyhovel žiadosti, ktorú podal 29.05.2015 účastník konania a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení poukázal na komplexný posudok zo dňa 28.07.2015, v ktorom stanovil mieru funkčnej poruchy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na 50 % a uvedenú formu kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia neodporučil v oblasti zvýšených výdavkov. Posudkový lekár posúdil zdravotné postihnutie klienta na základe doložených lekárskych vyšetrení, pričom dospel k záveru, že F. H. je schopný bez pomoci premiestniť sa k prostriedkom hromadnej prepravy osôb, nastupovať do nich a vystupovať a tiež zvládať v nich situácie na miestach vyhradeným pre osoby so zdravotným postihnutím. Je schopný pohybovať sa chôdzou krok za krokom, prípadne aj so zastavovaním v dosahu aspoň 200 metrov, a to aj na nerovnom povrchu, zvládne chôdzu po schodoch v rozsahu jedného poschodia smerom hore aj dole, je schopný zvládnuť vstávanie a posed, je schopný používať aj bariérové dopravné prostriedky. Pri sociálnom pohovore uviedol, že sa prepravuje osobným motorovým vozidlom do zamestnania, na rôzne rodinné a občianske aktivity. Podľa lekárskeho posudku nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pritom odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou zo základných zákonných podmienok na poskytnutie tohto peňažného príspevku.

2. Na základe podaného odvolania proti tomuto rozhodnutiu vydal žalovaný rozhodnutie č.k.: UPS/US7/SSVODdPPKPC1/SOC/2016/249 zo dňa 23.02.2016, v ktorom jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca, ktorej súd rozsudkom č.k. 21S/75/2016-56 zo dňa 7. decembra 2016 vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo, že lekársky posudok vyhotovený druhostupňovým správnym orgánom bol zo dňa 03.02.2016, v spise žalovaného sa nachádza aj lekársky

posudok zo dňa 17.02.2016, kde je konštatované, že doložené vyšetrenia nemajú vplyv na odkázanosť na individuálnu prepravu. To znamená, že uvedené vyšetrenia nemohli byť podkladom pre lekársky posudok zo dňa 03.02.2016. Je zrejmé, že komplexný posudok, ktorý je zo dňa 11.02.2016, nemohol reagovať na tzv. doplnenie lekárskeho posudku, ktoré je zo dňa 17.02.2016, pričom sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tvrdil, že pri rozhodovaní vychádzal z komplexného posudku zo dňa 11.02.2016. Rozhodnutie žalovaného je potom nedostatočne zdôvodnené, keď tento nereagoval na námietky, ktoré vzniesol žalobca priamo v odvolacom konaní v súvislosti s novopredloženými lekárskymi nálezmi, preto bude potrebné, aby žalovaný zahrnul do odôvodnenia rozhodnutia aj tzv. lekársky posudok zo dňa 17.02.2016, ktorý vychádzal aj z ďalších doložených lekárskych vyšetrení žalobcu, ktoré neboli obsahom lekárskeho posudku zo dňa 03.02.2016. Bude sa pritom zaoberať najmä námietkou žalobcu v prípade jeho problémov s ramenom, či je schopný udržať sa vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb počas jazdy (§ 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona).

3. Žalovaný v ďalšom konaní vykonal nové dokazovanie a opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím č.k. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/3610 zo dňa 27.03.2017. Týmto odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že v súlade s § 11 zákona opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a vyhotovil nový lekársky posudok č. ZA/2017/3658/2 zo dňa 24.02.2017, v ktorom posudková lekárka stanovila mieru funkčnej poruchy účastníka 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.A. bod 1. písm. d) k zákonu. Z medicínskeho hľadiska ide o poruchy chrbtice, chronická lumbalgia a sacroilealgia obojstranne, stav po hemilaminektómii, stav po ruptúre dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena a iné. Z doloženého neurologického nálezu 1/2016 a výsledku ďalších odborných vyšetrení je chôdza samostatná, s diskrétnou klaudikáciou vľavo, ortopéd odporučil používanie bedrového pásu s výstužou. Navýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy by nemalo vplyv na posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu, pretože vzhľadom na základné ochorenie je miera funkčnej poruchy u ochorenia s najvyšším percentuálnym ohodnotením 50 %, už z čoho vyplýva, že sa jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudková lekárka ohodnotila zdravotný stav klienta, pričom sa bližšie zaoberala, či sú splnené v prípade odkázanosti na individuálnu prepravu a konštatovala, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situáciu v ňom podľa § 14 ods. 6 zákona. Nemá praktickú ani úplnú slepotu obidvoch očí. Ortopedickým vyšetrením bolo objektívne zistené ľahké obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe - hybnosť v ramene bez ovplyvnenia, svalová sila je oproti druhej strane obmedzená, pričom však stav nemožno porovnať so stratou jednej končatiny, pričom legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu predpokladajú stratu oboch končatín. Ľavý ramenný kĺb ho významne neobmedzuje pri preprave verejnými hromadnými prostriedkami - hybnosť v danom kĺbe je plná a oslabená je len svalová sila, čo nemožno považovať sa stratu schopnosti udržať sa v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy. Klient nemá dokumentované poruchy v oblasti komunikácie, orientácie, zmyslového vnímania, ani ďalšie poruchy uvedené v § 14 ods. 6 písm. c) zákona. Pri posudzovaní zdravotného stavu v rámci vykonanej lekárskej posudkovej činnosti boli posudzované všetky predložené dôkazy o zdravotnom stave, ktoré predložil účastník konania aj v rámci odvolacieho konania, aj tie, ktoré boli posudzované v predchádzajúcom konaní v lekárskom posudku zo dňa 17.02.2016. Samotné obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe zodpovedá miere funkčnej poruchy 20 %. Na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/75/2016-56 zo dňa 07.12.2016 boli výsledky ortopedického vyšetrenia MUDr. L. zo dňa 04.02.2016, z traumatologického vyšetrenia MUDr. I. zo dňa 09.11.2012, traumatologického vyšetrenia MUDr. M. 31.08.2014 premietnuté do lekárskeho posudku zo dňa 24.02.2017 a tiež komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.03.2017. Nakoľko odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je jednou z legislatívnych podmienok pre poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a odvolací orgán na základe zdravotnej dokumentácie obsiahnutej v príslušnej spisovej dokumentácii dospel k záveru, že účastník túto zákonnú legislatívnu podmienku nespĺňa, nie je možné uvedený peňažný príspevok navrhnúť.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Rozhodnutie nie je dostatočné odôvodnené, chýba relevantná právna argumentácia, z akých ustanovení správny orgán vychádzal pri úvahe o jeho zdravotnom stave, iba konštatoval, že príspevok nepriznal. Najmä nevysvetlil, či je schopný udržať sa v prostriedku hromadnej dopravy pri obmedzení hybnosti v ramennom kĺbe, ktorá zodpovedá miere funkčnej poruchy 20 %. Ďalej rozhodnutie neobsahovalo

konkrétnu argumentáciu vo vzťahu k ním uvedeným tak sociálnym ako aj zdravotným problémom, ktoré uviedol v odvolaní, pričom citoval časť odvolania o tom, akým spôsobom by prípadne cestoval v autobuse MHD (poukazoval na nešetrnú jazdu vodičov MHD, strkanie ľudí v autobuse, obsadené miesta ŤZP v autobuse, atď.). Zároveň bol nedostatočne zistený stav ohľadne jeho zdravotného stavu, keď opakovane neboli vôbec posudzované závery najmä ohľadom manévrovania tela v krížovej oblasti, keď nesmie robiť rotácie, predkláňať sa, dvíhať, nosiť, nesmie pobývať v chlade a vlhkom prostredí. Žalovaný len konštatoval, že utrpel ruptúru dlhej hlavy dvojhlavového svalu, avšak pohyblivosť riešil len vo vzťahu pre bolesti chrbtice. Bolo povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť aktuálny odborný lekárky nález s poukazom na § 11 ods. 6 zákona, pričom oň bol povinný požiadať posudkový lekár poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 11 ods. 5 zákona. Opätovne konštatoval, že posudkový lekár sa zaoberal výlučne bolesťami súvisiacimi s chrbticou, avšak postihnutie ramena s nosným systémom drženia tela v prostriedkoch MHD veľmi úzko súvisí. Správne orgány porušili § 11 ods. 2 zákona, pretože obsah lekárskych nálezov neposkytol v dostatočnej miere odpovede na to, či skutočne nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či miera funkčnej poruchy bola posudzovaná komplexne. Ďalej uviedol, že správny orgán nesprávne právne aplikoval § 14 ods. 6 zákona, keď správny orgán podľa neho konštatoval, že pre splnenie podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je potrebné splniť všetky podmienky uvedené v týchto písmenách kumulatívne, pričom podľa žalobcu tieto podmienky stačí splniť fakultatívne. Rozhodnutie malo obsahovať vyhodnotenia nesplnenia podmienok tohto ustanovenia vo vzťahu ku každej z podmienok obsiahnutých pod písm. a), b) alebo c). Ďalej namietal, že splnenie podmienky pod písm. c) je absurdné až nemožné, pretože ak by žiadateľ trpel poruchami uvedenými v tomto ustanovení, vôbec by mu nemohol byť vystavený, resp. bol by mu odobraný vodičský preukaz. K nedostatkom dôvodov rozhodnutia doplnil, že posudok neobsahuje závery posudzovania odkázanosti v bodovom vyjadrení, ale len stupeň odkázanosti I. bez bližšieho odôvodnenia. Tiež mu mala byť zvýšená miera funkčnej poruchy o 10 % vzhľadom na iné závažné problémy, a to aj s poukazom na obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe, kde obmedzeniu zodpovedá funkčnej poruche 20 %. Na záver poukázal na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím č. 317/2010, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku právoplatnosť 25.06.2010. Žiadal prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové posúdenie.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.08.2017. Opätovne poukázal na to, že bol vypracovaný nový lekársky posudok druhostupňového správneho orgánu zo dňa 24.02.2017, ktorý určil mieru funkčnej poruchy žalobcu na 50 % a zohľadnil všetky lekárske nálezy, ktoré žalobca v rámci odvolacieho aj predchádzajúceho konania predložil. Prihliadol na to, že u neho sa jedná o poruchy chrbtice, že má chronickú lumbalgiu a prihliadol aj na zdravotný stav ohľadne ľavého ramena. Tu poukázal na to, že ide o stav po ruptúre dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena. Základom bol neurologický nález z januára 2016 a ďalšie odborné vyšetrenia, podľa ktorých je chôdza menovaného samostatná, s diskrétnou klaudikáciou vľavo a nemá odporučenú ani dokladovanú potrebu používania žiadnych oporných ortopedických pomôcok pri chôdzi. Naopak je odporúčaná pohybová životospráva vertebropata - diskopata. Utrpel ruptúru dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena, riešená bola konzervatívne, čo zodpovedá miere funkčnej poruchy 20 %. Na splnenie podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom postačuje splnenie jednej zákonnej podmienky uvedenej v § 14 ods. 6 písm. a) - c) zákona. Ani jedna v konkrétnom prípade u žalobcu nebola splnená. Spochybňovanie podmienok upravených v § 14 ods. 6 písm. c) nie je namieste, pretože poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla nie je determinované schopnosťou fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím riadiť osobné motorové vozidlo. Žalobca napáda závery komplexného posudku v oblasti sebaobsluhy, ktoré však nesúvisia s peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla. Posúdenie stupňa odkázanosti menovaného na pomoc inej fyzickej osoby nie je v súvislosti s týmto konaním rozhodujúce. Poukázal na § 34 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán zhodnotil dôkazy predložené k žiadosti v zmysle platnej legislatívy (§ 55 ods. 3 zákona). Všetky predložené lekárske nálezy vyhodnotil druhostupňový správny orgán v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline. Ďalšie dokazovanie nepovažoval za potrebné, nakoľko odkázanosť za požadovaný peňažný príspevok je podmienená odkázanosťou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Námietky uvádzané v žalobe preto považoval za neopodstatnené. Žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.11.2017.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s § 199 a nasl. SSP, pričom zistil, že námietkam v žalobe nie je možné priznať úspech, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov:

9. Zo správneho spisu vyplýva, že dôvodom zrušenia pôvodného druhostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 2.2016 rozsudkom Krajského súd v Žiline č.k. 21S/75/2016-56 zo dňa 7. decembra 2016 bola tá skutočnosť, že žalovaný sa v komplexnom posudku nezaoberal ďalším lekárskym posudkom, ktorý bol v tejto veci vydaný (po vydaní v poradí prvého lekárskeho posudku druhostupňového správneho orgánu zo dňa 03.02.2016), ktorý bol datovaný dňom 17.02.2016, pričom v tomto lekárskom posudku boli zohľadnené nové lekárske nálezy, ktoré predložil žalobca v rámci odvolacieho konania. Po zrušení v poradí prvého druhostupňového správneho rozhodnutia ďalej druhostupňový správny orgán v rámci lekárskej posudkovej činnosti vyhodnotil všetky tieto lekárske nálezy predložené žalobcom v novom lekárskom posudku zo dňa 24.02.2017. Konkrétne vyhodnotil neurologické vyšetrenie MUDr. Q. zo dňa 13.01.2016, ortopedické a traumatologické vyšetrenie MUDr. M. zo dňa 31.08.2014, traumatologické vyšetrenia MUDr. I. z 22.09.2012, ďalšie traumatologické vyšetrenia MUDr. I. zo dňa 01.10.2012 a 08.10.2012, ako aj vyšetrenie MUDr. D. zo dňa 09.11.2012 a ortopedické vyšetrenie MUDr. L. zo dňa 04.02.2016. Posudkový lekár všetky tieto objektívne nálezy pojal do diagnostického - funkčného hodnotenia, a to vo vzťahu ku klinickej diagnóze, kde bola zahrnutá porucha chrbtice, chronická bolesť v krížovej oblasti chrbtice, stav po ruptúre dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena a ďalšie diagnózy a do druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona, a to ako 1./ poruchy chrbtice XII.A.I.d 50 % a 2./ obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe XII.B1.13a 20 %. Bola stanovená miera funkčnej poruchy v percentách 50 % podľa bodu 1./ poruchy chrbtice. Zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % nebolo vykonané. Posudková lekárka v lekárskom posudku uviedla, že sa jedná o klienta s ťažkým zdravotným postihnutím po opakovanej operácii bedrovo - krížovej chrbtice v roku 2010 a 2013 s čiastočným efektom, pretrvávajúcimi chronickými bolesťami chrbtice, na príslušnej liečbe má stabilizovaný stav, nie je doporučená ani dokladovaná potreba používania oporných ortopedických pomôcok pri chôdzi, ortopédom doporučené používanie bedrového pásu s výstužou, chôdza je samostatná s diskrétnou klaudikáciou vľavo, neurológom doporučená pohybová životospráva vertebropata - diskopata. V roku 2014 utrpel ruptúru dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena riešená konzervatívne (pre operačné riešenie sa pacient nerozhodol). Ortopedickým vyšetrením bolo objektívne zistené ľahké obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe - hybnosť v ramene bez ovplyvnenia, svalová sila obmedzená oproti druhej strane, stav nemožno považovať, že ide o stratu jednej končatiny. Klient nemá dokumentované poruchy v oblasti komunikácie, orientácie, či zmyslového vnímania, ťažké sfinkterové poruchy, ťažkú kardiopulmonálnu nedostatočnosť či závraty, úplnú stuhnutosť váhonosných zhybov. Podľa odborných vyšetrení nie sú splnené kritéria odkázanosti na individuálnu prepravu. Ľavý ramenný kĺb ho významne neobmedzuje pri preprave verejnou hromadnou dopravou - hybnosť v danom kĺbe je plná, len oslabená svalová sila. Záver k druhu odkázanosti podľa § 14 bol ten, že nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať, vystupovať z neho a zvládnuť situáciu v ňom podľa § 14 ods. 6 zákona. Nemá praktickú ani úplnú slepotu obidvoch očí. Na základe tohto lekárskeho posudku bol vypracovaný komplexný posudok zo dňa 16.03.2017. V ňom, čo sa týka oblasti sebaobsluhy, nebol vyhodnotený zdravotný stav žalobcu podľa z.č. 448/2008 Z.z. stupňom odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 28.03.2017 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v

špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

Podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

Podľa § 14 ods. 6 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. citovaného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. 11. Krajský súd v Žiline po dôkladnom oboznámení sa s predloženým správnym spisom zaujal právny názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci týkajúceho sa zdravotného stavu žalobcu a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom zdôvodnil. Žalobca v rámci odvolacieho konania predložil žalovanému nové lekárke nálezy, s ktorými sa žalovaný v rámci pokračovania v správnom konaní po zrušení pôvodného druhostupňového správneho rozhodnutia riadne oboznámil a vykonal ich ohodnotenie lekárskou posudkovou činnosťou v zmysle § 11 zákona. Všetky predložené lekárske nálezy boli riadne vyhodnotené posudkovým lekárom, ktorý k nim zaujal odborné stanovisko. K tomuto stanovisku sa správny súd nevyjadruje, pretože sa jedná o odborné závery, ktoré nie je oprávnený posudzovať. Tieto závery posudzuje len z hľadiska, či sú objektívne, či sú logické z hľadiska formálnej logiky a či sú úplné. Všetky tieto kritéria boli v danom prípade zohľadnené, a preto je potrebné konštatovať, že lekársky posudok správneho orgánu druhého stupňa je objektívny odborným dôkazom a podkladom na to, aby bol použitý na vypracovanie komplexného posudku a následne na vypracovanie druhostupňového správneho rozhodnutia. Lekársky posudok je aj dostatočne zdôvodnený vo vzťahu k žiadanej kompenzácii - kompenzácii zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V danom prípade bolo potrebné zistiť, či žaloba ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Tieto podmienku sú uvedené v § 14 ods. 6 zákona písm. a) až c) a s tieto podmienky sa posudkový lekár a následne aj žalobca riadne vyhodnotili. Pritom osobitne bola vyhodnotená podmienka premiestňovania sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy (písmeno a), ako aj podmienky uvedené v písmene b) (nastupovanie, udržanie sa vo vozidle, vystupovanie z neho) ako aj podmienky v písmene c), u ktorých nebolo medzi účastníkmi sporné, že tieto podmienky u žalobcu nenastali.

12. Vo vzťahu k prvej námietke, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, prečo v danom prípade žalobca je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do neho, udržať sa v ňom počas jazdy ako aj na ďalšie

úkony spojené s cestovaním vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Žalovaný poukázal na všetky žalobcom predložené (či už v prvostupňovom konaní alebo v odvolacom konaní) lekárske nálezy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že čo sa týka premiestnenia sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy (§ 14 ods. 6 písm. a) zákona č. 447/20008 Z.z.), hlavná diagnóza - porucha chrbtice a chronická bolesť v krížovej oblasti chrbtice mu dovoľuje premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy. Hoci u neho pretrvávajú chronické bolesti chrbtice, jeho stav je stabilizovaný, nie je mu doporučená ani dokladovaná potreba používania oporných ortopedických pomôcok pri chôdzi, ale ortopédom je doporučené len používanie bedrového pásu s výstužou, jeho chôdza je samostatná s diskrétnou klaudikáciou vľavo, čo však nie je dôvodom na to, že by sa nemohol premiestniť k vozidlu. Naopak, neurológom je doporučená pohybová životospráva vertebropata, t.j. pre človeka, ktorý trpí bolesťami krížov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej konštatoval, že žalobca utrpel ruptúru dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena, ktorá bola riešená konzervatívne, čo mu nebráni nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy a udržať sa v čom počas jazdy, čiže ani ust. § 14 ods. 6 písm. b) citovaného zákona nebolo naplnené. Podľa žalovaného, ktorý vychádzal zo žalobcom predložených lekárskych nálezov, ide - čo sa týka ramena - o ľahké obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe, pričom hybnosť v ramene nebola ovplyvnená, iba bola obmedzená svalová sila oproti druhej strane. Podľa lekárskeho posudku sa jedná o takéto obmedzenie len v ramene vľavo, pričom rameno vpravo nie je postihnuté vôbec. Za takýchto okolností posudkový lekár konštatoval, že toto obmedzenie nie je možné považovať ani za stratu jednej končatiny a takáto porucha nemá vplyv na odkázanosť na individuálnu prepravu, keďže ľavý ramenný kĺb žalobcu významne neobmedzuje pri preprave verejnou hromadnou dopravou, pričom zdôraznil, že hybnosť v danom kĺbe je plná. Z týchto dôvodov aj obmedzenie hybnosti v ramennom kĺbe ohodnotil len na 20 %. Posudkový lekár teda vzal do úvahy obe základné zdravotné postihnutia žalobcu a napadnuté rozhodnutie sa k nim obom riadne vyjadrilo. Že neboli naplnené podmienky ust. § 14 ods. 6 písm. c) citovaného zákona, medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné, keďže žalobca žiadne dôkazy na preukázanie diagnóz uvedených v tomto ustanovení ako nepredložil. Rozhodnutie tiež bolo riadne odôvodnené citovanými ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov (§ 14 ods. 6, § 2 ods. 3, príloha č. 3, časť XII.A.1.písm. b), § 4 ods. 6 písm. c) zákona č. 453/2003 Z.z., § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z., § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. citovaného zákona). Tieto ustanovenia zákona aj správne aplikoval v súlade so zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ by posudkový lekár vo svojom posudku niektorý predložený lekársky nález neuviedol alebo by ho nevyhodnotil, uvedené by bolo potrebné vyhodnotiť ako nedostatočne zistený skutkový stav a uvedené by malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (rovnako rozsudok NS SR č.k. 9Sžso/231/2015 zo dňa 31.05.2017). Súd zdôrazňuje, že s námietkami žalobcu o nedostatočnej hybnosti tela sa žalovaný dôsledne oboznámil, porovnal predložené lekárske nálezy, tieto vyhodnotil a zaujal k nim odborné a následne a právne stanovisko.

13. Nie je dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalobca požadoval, aby žalovaný odpovedal na každú jeho nastolenú otázku uvedenú v odvolaní, najmä keď sa jednalo o právne irelevantné tvrdenia, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú vyhovenie jeho žiadosti (napr. že je pre neho nedôstojné, aby v autobuse denne upozorňoval ľudí, aby do neho nestrkali, aby ho pustili sadnúť alebo že v autobuse mu spolucestujúci nechtiac ublížili a strčili ho do chrbta počas jazdy). Uvedené námietky sa týkajú zväčša kultúry cestovania vo verejnej hromadnej doprave, resp. počtu cestujúcich v takýchto verejných hromadných prostriedkoch, čo však žiadnym spôsobom nesúvisí s ohodnotením zdravotného stavu žalobcu, ktoré ohodnotenie je jediným kritériom pre poskytnutie požadovanej kompenzácie. Takýmto kritériom v žiadnom prípade nemôže byť (podľa názoru žalobcu) nedôstojné podmienky cestovania v hromadnej doprave, resp. preplnené prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Preto ak tieto závery nie sú konkrétne uvedené v napadnutom rozhodnutí, toto nie je na závadu, keďže nie sú vo svojej podstate právne relevantné pre posúdenie žiadosti žiadateľa podľa zákona č. 447/2008 Z.z..

14. Ani námietka, že podľa prvostupňového lekárskeho posudku môže prejsť najviac 200 metrov k zastávke verejnej hromadnej dopravy, avšak v skutočnosti musí prekonať 300 - 400 metrov zo zastávky do miesta výkonu práce, nie je dôvodná. Z lekárskeho posudku prvého stupňa (ako to vyplýva z komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.07.2015) vyplýva, že je schopný pohybovať sa chôdzou krok za krokom prípadne až zastavením dosahu aspoň 200 metrov a to aj na nerovnom povrchu, zvládne chôdzu po schodoch v rozsahu jedného poschodia smerom hore aj dolu, je schopný zvládnuť vstávanie a posed, je schopný používať aj bariérové dopravné prostriedky. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že prvostupňový lekársky posudok uviedol, že môže prejsť

najviac 200 metrov. So záverom tohto lekárskeho posudku potom korešponduje aj lekársky posudok druhého stupňa vyhotovený po zrušení pôvodného druhostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.02.2017, ktorý neobmedzuje možnosti žalobcu pešo sa premiestniť k zastávke verejnej hromadnej dopravy na konkrétnu vzdialenosť, ale naopak konštatuje, že chôdza je samostatná, neurológom je doporučená pohybová životospráva a účastník nepoužíva ortopedické oporné pomôcky pri chôdzi. Teda všetky vykonané dôkazy sú vo vzájomnej súvislosti a v konečnom dôsledku preukazujú rovnakú skutkovú situáciu v otázke premiestňovania sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy (§ 14 ods. 6 písm. a) citovaného zákona), a to tak, že žalobca túto schopnosť má.

15. Čo sa týka ďalšej námietky, a to nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď poukazoval, že neboli posudzované závery najmä ohľadne manévrovania s telom v krížovej oblasti a tiež nezaoberaním sa obmedzenia ramena, správny súd konštatuje, že aj táto námietka je plne nedôvodná. Žalovaný posúdil všetky žalobcom predložené lekárske nálezy, a to či už staršieho dáta predložené ešte počas prvostupňového správneho konania, ale aj nové lekárske nálezy, ktoré predložil až v rámci odvolacieho konania, a to konkrétne neurologické vyšetrenie MUDr. Q. z januára 2016, ortopedické a traumatologické vyšetrenie MUDr. M. z 31.08./2014 ohľadne poranenia svalu a šľachy dlhej hlavy bicepsu ramena vľavo, ďalej traumatologické vyšetrenia MUDr. I., a to či už z 22.09.2012, kedy si žalobca zapílil do stehna motorovou pílou alebo ďalšie traumatologické nálezy toho istého lekára zo dňa 01.10.2012 a 08.12.2012, kde konštatoval diagnózu laessio part. quadriceps. Ďalej sa oboznámil s lekárskym nálezom MUDr. D. zo dňa 09.11.2012 ako aj s ortopedickým vyšetrením MUDr. L. zo dňa 04.02.2016, ktorý sa týkal ruptúry dlhej hlavy bicepsu vľavo. Pokiaľ teda posudkový lekár žalovaného zohľadnil všetky predložené odborné vyšetrenia a vyslovil určitý odborný nález týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu, ktorý nie je v logickom rozpore s týmito lekárskymi nálezmi, je potrebné konštatovať, že skutkový stav bol zistený náležite a úplne. Úlohou súdu je okrem iného vyhodnotiť úplnosť a presvedčivosť lekárskych posudkov a najmä tú skutočnosť, či súčasťou lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného, boli všetky zásadné lekárske vyjadrenia. Pokiaľ sa tak stalo, lekársky posudok je potrebné považovať za úplný a presvedčivý a vychádzať z neho. Lekársky posudok taktiež obsahuje aj jeho obligatórnu náležitosť, a to zdôvodnenie aplikácie § 12 ods. 3 citovaného zákona (zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 %). Samotné zdôvodnenie neaplikácie tohto ustanovenia potom obsahovalo napadnuté rozhodnutie, pričom sa súd stotožnil s týmto názorom, právna relevancia tohto navýšenia by bola najmä vtedy, ak by bola určená miera funkčnej poruchy v rozsahu 40 %, čo by znamenalo, že v prípade zvýšenia miery funkčnej poruchy o 10 % už by bola osoba posudzovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v súlade s § 2 ods. 3 citovaného zákona. Žalobca bol uznaný za takúto osobu už podľa ohodnotenia jeho základnej poruchy (podľa prílohy č. 3 k citovanému zákonu XII.A.I.d) a na splnenie podmienok v § 14 ods. 6 zákona samotné zvýšenie miery funkčnej poruchy vplyv nemá.

16. Čo sa týka posudzovania odborných právnych otázok zo strany súdu, žalovaný ako orgán rozhodujúci o priznaní či nepriznaní požadovanej kompenzácie disponuje odborným personálom, v danom prípade odborom posudkového lekárstva, ktorý je kompetentný vysloviť odborný názor na zdravotný stav posudzovanej osoby. Sám žalovaný potom, pokiaľ ide o odborné právne otázky, je kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy. Úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale na základe podanej žaloby v intenciách jej žalobných bodov preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutie správnych orgánov. Ak správny orgán v rámci správneho uváženia posudzoval odbornú otázku, správny súd hodnotí skutočnosť, či správny orgán v rámci správnej úvahy nepostupoval v rozpore so zásadami logického myslenia. V týchto intenciách správny súd dospel k záveru, že žalovaný vyhodnotil odborné závery vyslovené v lekárskom posudku druhého stupňa zo dňa 24.02.2017 v súlade so zásadami logiky, nevynechal pritom hodnotenie žiadneho zásadného dôkazu, ktorý predložil žalobca, a preto je potrebné konštatovať, že skutkový stav bol zistený dostatočne.

17. Ďalšou námietkou bolo, že bolo povinnosťou správneho orgánu zabezpečiť aktuálny odborný lekársky nález s poukazom na § 11 ods. 6 citovaného zákona. Táto námietka je taktiež nedôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný posudzoval všetky žalobcom predložené lekárske správy a nálezy a všetky riadne vyhodnotil. Jednalo sa nielen o aktuálne lekárske nálezy, t.j. nie staršie ako šesť mesiacov odo dňa vypracovania lekárskeho posudku (dňa 24.02.2017), ale aj staršie lekárske nálezy. Tým, že žalobca žalovanému predložil určitý okruh listinných dôkazov (časť zdravotnej dokumentácie), nie je možné vytýkať žalovanému, že ich vyhodnotil a že z ich obsahu mal jednoznačne zistený skutkový stav týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu, teda že správny orgán vychádzal z dostupnej zdravotnej

dokumentácie žalobcu. Aj na konanie vo veciach kompenzácie sa vzťahuje . Inštitút súčinnosti je ustanovený vo viacerých miestach Správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojich tvrdení má súčasne aj povinnosť dôkaz správnemu orgánu predkladať. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkazných povinností podmieňujúce výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný. Pokiaľ teda žalobca správnemu orgánu predložil určité kvantum listinných dôkazov a nežiadal, aby správny orgán zabezpečil aj ďalšie dôkazy a ani sám tieto ďalšie dôkazy v správnom konaní správnemu orgánu nepredložil a pokiaľ správny orgán pokladal predložené dôkazy za dostatočne preukazujúce skutkový stav, nie je možné konštatovať, že správny orgán mal povinnosť si zadovážiť iné dôkazy (ktoré žalobca ani nekonkretizoval a ani neuviedol, či také listinné dôkazy existujú). V zmysle § 11 ods. 5 citovaného zákona posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. Avšak ani táto hypotéza právnej normy v danom prípade nebola naplnená, pretože lekárske nálezy predložené žalobcom takúto vadu nevykazovali, teda neboli neúplné a nebolo potrebné postupovať podľa tohto ustanovenia.

18. Je tiež nedôvodná žalobná námietka, že z lekárskeho posudku vyplýva, že sa zaoberal výlučne bolesťami súvisiacimi s chrbticou a nie postihnutím ramena. Toto konštatovanie z lekárskeho posudku ani z komplexného posudku absolútne nevyplýva. Naopak, z týchto posudkov je jednoznačné, že sa zaoberali nielen poruchou chrbtice a bolesťou v krížovej oblasti chrbtice, ale aj stavom po ruptúre dlhej hlavy dvojhlavého svalu ľavého ramena, teda obmedzením hybnosti v ramennom kĺbe, čo vyplýva priamo z diagnosticko - funkčného hodnotenia v časti B. lekárskeho posudku.

19. Nedôvodná je aj námietka, že bol porušený § 11 ods. 2 citovaného zákona, lebo obsah lekárskych nálezov neposkytoval odpovede na to, či skutočne nie je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Tu treba uviesť, že to, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, bolo vyslovené v lekárskom posudku zo dňa 24.02.2017, a preto nie je namieste tvrdenie, že predložené lekárske nálezy toto nepreukazovali. Na druhej strane z tejto námietky vyplýva, že samotný žalobca výpovednú hodnotu lekárskych nálezov, ktoré predložil, spochybnil a sám uviedol, že ich obsah neposkytoval v dostatočnej miere odpovede na konkrétne odborné otázky. Ak mal žalobca takýto názor, nič mu nebránilo do vydania napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôkazy. Keďže tento názor však vyslovil prvý krát až v žalobe, táto námietka sa súdu javí ako účelová. Pokiaľ žalovanému z predložených listinných dôkazov vyplýval nesporne skutkový stav týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu, nebol dôvod na konzultovanie lekárskej posudkovej činnosti či už so všeobecným lekárom alebo špecialistom v príslušnom špecializačnom odbore.

20. Ďalšou námietkou bolo, že žalovaný nesprávne interpretoval ust. § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) citovaného zákona, keď mal za to, že pre priznanie nároku bolo potrebné splniť podmienky obsiahnuté pod písmenami a), b) aj c) súčasne a podľa žalobcu stačilo splnenie podmienok pod jednotlivými písmenami. Táto právna argumentácia žalobcu je plne irelevantná, pretože žalovaný vo svojom rozhodnutí takýto právny názor neprezentoval. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudzoval, či boli naplnené jednotlivé kritéria § 14 ods. 6 písm. a), b) alebo c) jednotlivo. Uviedol, že nebola naplnená podmienka nemožnosti premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, ani nastupovať do neho, udržať sa v ňom, či vystupovať z neho, ani podmienka nezvládnutia inej situácie v ňom tak, ako boli špecifikované v tomto ustanovení pod písmenami a), b) alebo c). Na námietku o splnení podmienky uvedenej v písmene c) § 14 ods. 6 osobou, ktorej nie je možné vydať vodičské oprávnenie. Súd uvádza, že sa jedná o hypotetickú námietku, pretože vo vzťahu k žalobcovi neboli ani tvrdené, ani preukázané žiadne ťažké zdravotné postihnutia uvedené v tomto ustanovení.

21. K námietke, že posudok (nie je zrejmé, či lekársky posudok alebo komplexný posudok) neobsahuje závery posudzovania odkázanosti v bodovom vyjadrení, ale len stupeň odkázanosti I, súd poukazuje na to, že bodové vyjadrenie sa v lekárskom posudku nestanovuje, ale stanovuje sa percentuálne vyjadrenie a toto bolo dané v stanovení miery funkčnej poruchy v percentách a v diagnostickom - funkčnom hodnotení pri druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.. Samotný záver posudzovania jednotlivých druhov odkázanosti je vyjadrený slovnou formou. Samotný záver ku konkrétnemu druhu odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 je súčasťou lekárskeho posudku v zmysle § 11 ods. 11 citovaného zákona. V danom prípade týmto

záverom je zhodnotenie k odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 citovaného zákona a toto slovné vyjadrenie bolo súčasťou lekárskeho posudku. Pokiaľ mal žalobca na mysli vyjadrenie stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, táto odkázanosť sa posudzuje podľa iného zákona (z.č. 448/2008 Z.z.), nemá žiaden vplyv na posúdenie odkázanosti podľa § 14 ods. 6 z.č. 447/2008 Z.z. a preto nebola súčasťou komplexného posudku zo dňa 16.03.2017 (a to ani v slovnom spojení: stupeň odkázanosti I, ako to uvádza žalobca v žalobe).

22. Posledná námietka sa týkala potreby zvýšiť mieru funkčnej poruchy o 10 % vzhľadom na iné závažné problémy. Súd sa k tejto námietke vyjadril vyššie v odôvodnení (bod 15.) s tým, že v lekárskom posudku bola uvedená jeho obligatórna časť, a to či v danom prípade došlo k zvýšeniu miery funkčnej poruchy o 10 % podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona alebo nie. Samotné zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % by v danom prípade nemalo vplyv na záver o odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keď zdravotné problémy, pre ktoré podľa neho nemôže používať vozidlá verejnej hromadnej dopravy (poruchy chrbtice a svalu ľavého ramena), boli ohodnotené a vyhodnotené v rámci prijatého záveru v lekárskom posudku so záverom, že žalobca na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom odkázaný nie je.

23. Poukaz na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím uverejnený v Zbierke zákonov č. 317/2010 Z.z. nie je konkrétnou žalobnou námietkou.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácií § 175 ods. 1 SSP, § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP. Žalobca nebol úspešný účastník konania, a preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanému súd rovnako nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.