Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/198/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: V., zastúpenému JUDr. Monikou Furdovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Werferova 1, o zaplatenie 1 675,95 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 114,98 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 675,95 Eur od 1. 6. 2009 do 10. 10. 2011 a úrokov vo výške 25 % zo sumy 1 675,95 Eur od 1. 6. 2009 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 2. 4. 2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1 675,95 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 3. 11. 2008 bola medzi žalobcom BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, a.s. a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPÔŽIČKA, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť účet pre žalovaného, uchovávať peňažné prostriedky majiteľa a uskutočňovať na jeho príkaz peňažné zúčtovania.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 10. 4. 2014 č.k. 15C/198/2013-62 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 675,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1 675,95 Eur od 1. 6. 2009 do zaplatenia, úrokom vo výške 25 % zo sumy 1 675,95 Eur od 1. 6. 2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 20. 10. 2015 č.k. 2Co/780/2014-83 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Uložil súdu prvej inštancie skúmať podmienky uplatneného premlčania nároku a skúmať prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v zmluve o poskytnutí úveru žalovanému.

4. Rozsudkom zo dňa 4. 1. 2016 č.k. 15C/198/2013-97 súd žalobu zamietol pre uplatnenie premlčania žalovaným podľa § 101 až 110 Občianskeho zákonníka, konanie o zaplatenie úrokov vo výške 25 % ročne zo sumy 1 675,95 Eur od 11. 10. 2011 do zaplatenia a konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1 675,95 Eur od 1. 6. 2009 do 10. 10. 2010 zastavil pre späťvzatie návrhu, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 15. 6. 2017 sp. zn. 2Co/303/2016 zrušil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. 6. Podľa skutkového a právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, žalobca v žalobe uvádza, že prvá splátka, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, bola splatná dňa 31. 5. 2009 a žiadne ďalšie splátky už uhradené neboli. Z výpisu účtu žalobcu vedeného žalovanému však vyplýva, že od februára 2009 boli zasielané žalovanému iba upomienky a účtované poplatky za ne s tým, že žiadne platby zo strany žalovaného na splácanie úveru realizované neboli (dňa 8. 1. 2009 z výpisu z účtu vyplýva, že bola prijatá medzibanková platba vo výške 50,- Eur). Evidentne z toho vyplýva, že najmenej od februára 2009 žalovaný nesplácal úver, žalobca mu posielal iba telefonické upomienky a až 16. 3. a 6. 4. sú evidované výzvy na úhradu - vymáhanie s tým, že sa účtovali sankcie za jednu výzvu po 16,60 Eur. Napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádza dôkazy ako žiadosť o poskytnutie úveru, zmluva o poskytnutí úveru, harmonogram splátok, tieto dokumenty k žalobe nepriložil. Je priložený len výpis z účtu bez harmonogramu splátok a odstúpenie od zmluvy. Pre určenie dĺžky premlčacej doby a začiatku plynutia je rozhodujúce zistenie, či zákon pre daný vzťah neupravuje premlčaciu dobu inak, teda či platí všeobecná premlčacia doba a zistenie, či jej začiatok je totožný s § 101 Občianskeho zákonníka alebo či nie je upravený inak alebo či nie je viazaný na iné právne skutočnosti. Súd prvej inštancie presne neuviedol začiatok a koniec plynutia premlčacej doby, len konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný, lebo od zmluvy žalovaný písomne odstúpil až listom zo dňa 4. 10. 2013, takmer 3 roky po uzavretí zmluvy. Nie je možné zistiť, či počiatok premlčania počítal súd prvej inštancie od dátumu uzavretia zmluvy a z akých dôvodov. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalovaný v odpore a v priebehu konania svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky. Úlohou súdu bude doplniť dokazovanie relevantnými dôkazmi, hlavne tými, na ktoré sa žalobca odvoláva, posúdiť dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným, zaoberať sa prejavom žalovaného o uznaní dlhu, jasne a presne určiť začiatok premlčacej doby.

7. Dňa 3. 11. 2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o vedení bankových bežných a sporiacich účtov a zmluva o používaní platobných kariet mBank. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vedení účtov boli potvrdenie o zriadení účtu, potvrdenie o zriadení účtu vydané na základe neskoršej dispozície majiteľa, obchodné podmienky otvárania a vedenia bežných účtov a sporiacich účtov a všeobecné obchodné podmienky BRE BANK SA, sadzobník - zoznam poplatkov v mBank.

8. Podľa výpisu z účtu predloženého žalobcom zo dňa 3. 7. 2012 žalovaný neuhrádzal žalobcovi mesačné splátky pravidelne a včas, preto žalovaný odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička listom zo dňa 4. 10. 2011.

9. Žalobca predložil Všeobecné obchodné podmienky BRE BANK SA, pobočka zahraničnej banky v Slovenskej republike účinné od 11. 11. 2007, Obchodné podmienky poskytovania hotovostných úverov mBank, mPôžička účinné od 1. 8. 2009, kópiu uzatvorených zmlúv o vedení účtov, výpis z účtu, odstúpenie od zmluvy, návrh úhrady dlhu a doklad o doručení odstúpenia od zmluvy.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (a to už v podanej žalobe, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom). Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23. 10. 2017 trval na vznesenej námietke premlčania. Dňa 11. 3. 2008 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o vedení bankových, bežných a sporiacich účtov a zmluva o používaní platobných kariet mBank. Nakoľko žalovaný neuhrádzal žalobcovi mesačné splátky včas, resp. nezaplatil viac ako dve splátky, došlo k odstúpeniu od zmluvy o úvere zo strany žalobcu dňa 4. 10. 2011 s účinnosťou dňa 10. 10. 2011. Poslednú splátku mal žalovaný zaplatiť

8. 1. 2009. Podľa všeobecných obchodných podmienok mBank mal žalobca vypovedať zmluvu do 30 dní potom, čo prestal žalovaný splácať dlh. Argumentácia žalobcu, že odstúpiť do 30 dní bolo jeho právo, nie povinnosť, je účelové a práve naopak žalovaný má za to, že neodstúpenie žalobcu v lehote danej v jeho všeobecných obchodných podmienkach bolo za tým účelom, aby sa dlh žalovaného úročil čo najdlhšiu možnú dobu. Žalobca neodstúpením od zmluvy do 30 dní porušil všeobecné obchodné podmienky, ktoré si sám stanovil, lebo od zmluvy odstúpil až v októbri 2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 2. 4. 2013, teda rok a pol po odstúpení od zmluvy. Dlžník, teda žalovaný, sa dostal do omeškania od februára 2009, to je dátum, od kedy sa má počítať začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Koniec premlčacej doby je potom február 2012. Žaloba na súde bola podaná dňa 2. 4. 2013, preto nárok žalobcu je premlčaný. Tvrdenia o uznaní dlhu zo strany žalovaného žalovaný dôrazne odmietol. Na pojednávaní, kedy malo dôjsť k takémuto prejavu, žalovaný vo svojej výpovedi len konštatoval uzavretie zmluvy zo dňa 11. 3. 2008, výšku pôžičky a aj to, že z finančných dôvodov nebol schopný uhrádzať splátky. To však neznamená automaticky, že dlh uznal. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30. 9. 2008 sp. zn. 33Odo/1344/2006. Ak sa aj žalovaný vyjadril o svojom dlhu voči žalobcovi, nemožno to považovať za uznanie práva dlžníkom, ktoré by malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka, ale len za konštatovanie, potvrdenie o pôžičke peňazí.

12. Žalovaný na pojednávaní dňa 24. 10. 2017 vypovedal, že dlh, ktorý je predmetom konania neuznáva. Nemal prehľad o tom, aké má práva a povinnosti má a počas výsluchu na predchádzajúcom pojednávaní bol v strese. Tento jeho prejav však nie je možné považovať za uznanie dlhu čo dôvodu a výšky.

13. Žalobca na pojednávaní dňa 24. 10. 2017 nevedel predložiť originál uzatvorených zmlúv ani podrobný harmonogram splátok, pretože nimi v písomnej forme už nedisponuje. Podľa názoru žalobcu 3- ročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 11. 10. 2011 po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému a teda žaloba bola podaná včas, v rámci plynutia premlčacej doby.

14. Súd posúdil právne vec nasledovne:

15. Podľa § 290 účinného od 1. 7. 2016 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 296 spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Vo výpočte spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení pred novelou č. 568/2007 Z.z.) až do 1. 1. 2008 nebolo možné nájsť úverovú zmluvu, avšak súčasne nemožno zabudnúť, že už od 25. 11. 2004 bolo účinné ustanovenie § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa (doplnené novelou - zákonom č. 616/2004 Z.z.). Z uvedeného teda vyplýva, že podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v rozhodujúcom čase (11. 3. 2008) za spotrebiteľskú zmluvu bolo možné považovať zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, pričom súčasne v tom čase účinné ustanovenie § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa umožňovalo, aby sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, primerane použili ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 6. 2013 sp. zn. II. ÚS 329/2013).

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

25. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

26. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá.

27. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1 560,97 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1 560,97 Eur od 11. 10. 2011 do zaplatenia poskytnutej žalovanému na základe uzatvorených zmlúv o vedení účtov a používaní platobných kariet žalobcu. 28. Žalovaný uzatvoril zmluvy ako spotrebiteľ, preto sa na neho vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka. 29. Ako vyplýva z výpisu z účtu predloženého žalobcom zo dňa 3. 7. 2012, dňa 8. 1. 2009 bola prijatá od žalovaného posledná medzibanková platba vo výške 50,- Eur. 30. Žaloba bola podaná na súde dňa 2. 4. 2013, preto všetky splátky splatné do dňa 2. 4. 2010 sú premlčané a predmetom žaloby mohlo byť len zaplatenie splátok splatných po apríli 2010. 31. Na vznesenú námietku premlčania žalovaným bol súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný prihliadnuť. 32. Nebolo možné ustáliť celkovo dlžnú sumu splátok po apríli 2010, keďže z výpisu z účtu vyplýva, že od februára 2009 žalovaný nesplácal úver. Následne mu žalobca posielal telefonické upomienky a v dňoch 16. 3. a 6. 4. 2009 sú evidované výzvy na úhradu - vymáhanie s tým, že sa účtovali žalobcom sankcie za jednu výzvu po 16,60 Eur. 33. Nebolo možné ustáliť, či došlo k mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka a kedy sa tak stalo. 34. Žalobca žiadne iné dôkazy súdu nepredložil.

35. Zmluvy mohli byť žalobcom vypovedané pre nesplatenie splátok žalovaným s okamžitou platnosťou, teda kedykoľvek. Už v marci 2009, resp. vo februári 2009, keď prestal žalovaný dlh splácať, mohol žalobca od zmlúv odstúpiť. 36. Žalobca odstúpil od uzatvorených zmlúv až listom zo dňa 4. 10. 2011 (po viac ako dvoch rokoch od nezaplatenia prvej splátky úveru), pričom podľa všeobecných obchodných podmienok - bod 4.3.4 mohol odstúpiť kedykoľvek, s okamžitou účinnosťou. 37. Zásielku o prevzatí odstúpenia od zmluvy si žalovaný prevzal dňa 10. 10. 2011, kedy došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy. 38. Námietka žalobcu, že od nasledujúceho dňa od prevzatia zásielky o odstúpení od zmlúv, t.j. od 11. 10. 2011 bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu a vtedy začala plynúť premlčacia lehota, je preto neopodstatnená.

39. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

40. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok, čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť sa vyžaduje písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samo splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou k vzniku práv a povinností z neho vyplývajúcich (rozsudok NS SR z 30. 5. 2015 sp. zn. 8MCdo/1/2014).

41. Uznanie dlhu nezakladá právnu domnienku, že uznaná pohľadávka v čase jej uznania trvala. Má účinky z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby, nie iné účinky, preto ak je uznaná čo len predpokladaná pohľadávka, prípadne pohľadávka neoprávnená čo do výšky, uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje práva na námietky týkajúce sa jej existencie. Uznanie nároku v priebehu občianskeho súdneho konania musí súd vyhodnotiť v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, teda v súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. S uznaním nároku teda nie sú spojené osobitné procesné účinky a súd musí skúmať, či z hľadiska hmotného práva obstojí nárok žalobcu na uznávací prejav žalovaného. 42. Opačný výklad by sa priečil účelu zákona a základným zásadám v občiansko-právnych vzťahoch vyjadrených v úvode Občianskeho zákonníka.

43. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 5. 2013 uviedol, že uznáva pohľadávku voči žalobcovi vo výške istiny a vo výške zmluvného sankčného úroku. Na pojednávaní dňa 6. 8. 2013 uviedol, že nárok uznáva. Z celkového posúdenia obsahu odporu, ako aj prejavu žalovaného na pojednávaní vyplýva, že žalovaný len konštatoval uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 11. 3. 2008, výšku pôžičky, aj to, že z finančných dôvodov nebol schopný uhrádzať splátky. 44. Tento prejav žalovaného však nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Napokon to potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24. 10. 2017. 45. Uznanie záväzku urobené podľa § 558 Občianskeho zákonníka je povinne spojené s vyhlásením dlžníka, že svoj dlh zaplatí, čo v danom prípade splnené nebolo. 46. Dlh žalovaného sa premlčal pred takýmto vyhlásením žalovaného. Pri premlčanom dlhu ma také uznanie nároku právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, pričom žalovaný o premlčaní nevedel, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. 47. Je iba ťažko predstaviteľné, že by sa žalovaný ako spotrebiteľ dobrovoľne a bez poskytnutia akejkoľvek výhody zo strany žalobcu v čase, keď jeho dlh už bol premlčaný, pri riadnom oboznámení so všetkými okolnosťami prípadu, rozhodol zhoršiť si svoje postavenie a znova by obnovil a predĺžil žalobcovi dobu, do kedy si môže žalobca od neho dlh vymáhať, a to až na 10 rokov (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 48. Z uvedených dôvodov konštatovanie uzavretia zmluvy o úvere v odpore a na pojednávaní nie je uznaním dlhu ani nevyvoláva žiadne právne účinky, to znamená, že žalobný návrh je premlčaný.

49. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako celok zamietol.

50. O zastavení konania v časti istiny, úrokov a úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP, lebo žalobca zobral žalobu čiastočne v časti istiny a úrokov späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, lebo mal vo veci prevažujúci úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.