Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/41/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: Y. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 233 4176, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 638,22€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 638,22€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 638,22€ od 24.2.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.02.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 638,22€ spolu s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe poukázal na to, že dňa 07.12.2010 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorá bola spotrebiteľkou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Na základe danej zmluvy mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 1500,-€. Žalovaný použil poskytnutý úver na osobné potreby za účelom financovania kúpy plastových okien do domácnosti. Žalobca uhradil na účet žalovaného ku dňu podania žaloby súhrnne sumu vo výške 2446,06€ V ďalšom žalobca poukázal na to, že úverová zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. f), j), k), preto sa daný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalobca poukázal na to, že celkové náklady spotrebiteľa nie sú vyčíslene správne, Žalobca riadne plnil svoje záväzky a žalovanému celkovo zaplatil sumu vo výške 2446,06€, tzn. o 938,61€ viac než mal žalovaný nárok, preto v rozsahu sumu 938,61€ došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, ktoré žiadal žalobca vydať vo výške 638,22 €. Keďže v zmluve absentovali obligatórne náležitosti, žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 19.02.2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia do 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný plnenie získané bez právneho dôvodu nevydal, preto sa obrátil so svojim nárokom na súd.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako podnikateľ, a nie ako spotrebiteľ. Z uvedeného dôvodu sa daný zmluvný vzťah nemá posudzovať ako spotrebiteľský a nemožno na neho aplikovať ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade ide o zmluvu o úvere uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, a teda sa jedná o absolútny obchod. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe - termín konečnej splatnosti je uvedený v bode 60., pričom žalobcovi bol zasielaný každý mesiac

výpis z účtu, kde ho žalovaný presne informoval o výške splátky, sumy v omeškaní, dátume splatnosti a podobne. Pokiaľ ide o vyčíslenie celkových nákladov spotrebiteľa, žalovaný poukázal na to, že do danej sumy sa neráta poistenie, nakoľko je dobrovoľné, a preto ho je potrebné zo splátok odpočítať. V závere žalovaný uvádza, že je absurdné tvrdiť, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom uzatvorenia úverovej zmluvy, keď bol žalobca dlžníkom žalovaného. Na prípadné omeškanie je potrebné aplikovať nariadenie vlády č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby žalobcu, výsluchom žalobcu, úverovou zmluvou zo dňa 11.05.2010, výpisom z úverového účtu, splátkovým kalendárom zmluvy, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, faktúrou za okná, účtovnou závierkou za rok 2010, predsporovou výzvou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 11.05.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v celkovej výške 1507,45 € za účelom kúpy plastových okien od výrobcu Euro Jordán s.r.o.. Žaloba bol v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Iba v časti, kde sa v zmluve uvádzajú podľa predtlačeného formulára údaje zamestnávateľa, boli uvedené jeho údaje ako SZČO. Zmluvné strany sa v zmluve súčasne dohodli, že žalobca bude úver uhrádzať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 56,37 € poštovou poukážkou na účet žalovaného. V úverovej zmluve bola dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 26,99% ročne, RPMN vo výške od 31% ročne, priemerná hodnota RPMN 20,58%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 1017,83€. Lehota splatnosti bola dojednaná na deň 28.05.2014.

5. Z výpisu z úverového účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný vyčerpal úver v celkovej výške 1507,45€ dňa 11.05.2010. Počnúc od 11.06.2010 poukazoval žalovanému splátky vo výške 56,37€. Žalovaný celkove na úver poukázal sumu vo výške 2446,06 €.

6. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania v auguste 2013.

7. Z predloženej ponuky a následne faktúry č. XXXXXXXXX firmy EURO JORDÁN, s.r.o. vyplýva, že uvedené doklady boli vystavené na žalobcu ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nakoľko žalobca v nich bol označený rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.

8. Z predloženej účtovnej závierky žalobcu nebolo zistené, že by v nej žalobca viedol daný úver poskytnutý žalovaným.

9. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii,

10. Podľa § 2 písm. c) bod 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti , invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

11. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

12. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej súd v celom rozsahu vyhovel. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že medzi zmluvnými stranami bola dňa 11.05.2010 uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko žalobca vystupoval v danom vzťahu ako spotrebiteľ, ktorý predmetný úver čerpal za iným účelom ako na výkon zamestnania, povolania, či podnikania a žalovaný (spoločnosť Home Credit Slovakia, s.r.o.) vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako podnikateľský subjekt, ktorý poskytuje bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov úvery za účelom uspokojovania ich spotrebiteľských potrieb. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobca mal v danom zmluvnom vzťahu vystupovať ako podnikateľský subjekt, bremeno tvrdenia v danom smere neuniesol a dané skutočnosti ničím nepreukázal. Naopak, žalobca súdu predložil doklady (ponuku fi EURO JORDÁN s.r.o., faktúru, účtovnú závierku), z ktorých vyplynulo, že žalobca daný úver čerpal ako fyzická osoba - občan na kúpu plastových okien do domácnosti. Uvedený účel pritom vyplýval aj zo zmluvy samotnej. Zo žalobcom predložených dokladov vyplynul jednoznačný záver, že žalobca finančné prostriedky z úveru nepoužil na podnikateľské aktivity, keďže v daným dokladoch bol označený rodným číslom a číslom OP, a nie identifikačnými údajmi podnikateľa (IČO, sídlo, ...). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je potrebné na uvedený zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy. Vykonaným prieskumom zmluvy súd ustálil, že predmetná zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti, tak ako ich vyžaduje citovaný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii v § 4 ods. 2. V zmluve nie sú uvedené výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v súlade s § 4 ods. 2 písm. i), v zmluve sú uvedené len splatnosti jednotlivých splátok k 28.dňu v mesiaci bez bližšieho rozčlenenia daných splátok na splátku istiny, úroku, či poplatku. V zmluve je ďalej uvedený nesprávny údaj o výške celkových nákladov spotrebiteľa, keďže tento údaj neobsahuje výšku splátky poistenia. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného v tom smere, že uvedený údaj netvorí súčasť celkových nákladov úveru, keďže žalobca dané poistenie uzatváral dobrovoľne. V § 2 písm. c) citovaného zákona sa síce uvádza, že do celkových nákladov úveru sa nerátajú poplatky za poistenie, avšak súčasne je na danom mieste uvedená výnimka z danej zásady, a to poistenie, ktoré je určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa, čo je práve daný prípad poistenia (vyplýva z bodu 61 úverovej zmluvy). Z uvedeného dôvodu aj dané poistenie tvorilo náklady spotrebiteľa na úver a výška splátky poistenia mala byť premietnutá do výšky celkových nákladov spotrebiteľa a taktiež aj do výšky RPMN. Keďže uvedené poplatky za poistenie neboli zohľadnené v ich výške, tieto údaje v zmluve neboli uvedené správne, a to v neprospech spotrebiteľa. Práve výška RPMN je údaj, ktorý pomáha spotrebiteľom zorientovať sa vo výhodnosti, na trhu poskytovaných úverov jednotlivými finančnými inštitúciami, v čase poskytovania úveru. Táto veličina totiž zohľadňuje všetky náklady, ktoré je nutné na úver vynaložiť, preto je pre spotrebiteľa dôležité poznať v čase podpisu zmluvy jej presnú výšku.

14. Pokiaľ ide o výhrady žalobkyne, že zmluva neobsahovala náležitosť - konečnú splatnosť úveru, či dobu trvania zmluvy, súd poukazuje na to, že tento údaj bol v zmluve uvedený v bode 60 danej zmluvy presným dátumom 28.05.2014. Takto vyjadrená lehota splatnosti úveru, je, dostatočným údajom, z ktorého je objektívne zistiteľné kedy úver nadobúda končenú splatnosť ako aj údaj o dobe trvania zmluvy.

15. Už samotná tá skutočnosť, že v zmluve absentuje údaj o presnej výške RPMN, či celkových nákladoch spotrebiteľa v čase podpisu zmluvy spôsobuje, že predmetný úver sa v súlade s § 4 ods. 3 považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd len podporne poukazuje na to, že sa stotožňuje aj s názorom žalobcu ohľadne neprimeranej výšky úrokovej sadzby, ktorá bola v zmluve dojednaná vo výške 26,99% ročne, ktorá výška prevyšuje niekoľkonásobne mieru úrokov z úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzavretia predmetnej zmluvy (okolo 9 - 11% pri bankových inštitúciách). Aj po zohľadnení určitej miery rizika nebankových subjektov, ktoré poskytujú úvery spotrebiteľom za

benevolentnejších podmienok ako samotné bankové inštitúcie, je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že takto dojednaná úroková sadzba je neprimerane vysoká, a teda ide v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie je potom potrebné naň prihliadať ako by nebolo obsahom zmluvy samotnej. Potom možno vyvodiť záver, že zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetný úver sa považuje s poukazom na § 4 ods. 3 písm. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii za bezúročný a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje údaje, ktoré zákon obligatórne požaduje (výška RPMN, výška úrokovej sadzby, celkové náklady spotrebiteľa, rozčlenenie splátok). Keďže mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca vyčerpal úver v celkovej výške 1507,45 €, pričom na účet žalovaného poukázal platby v celkovej výške 2446,06€, žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške rozdielu týchto súm, t.j. sumu vo výške 938,61€, žalobca však požadoval len sumu 638,22€, ktorú sumu mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splatením svojho splatného peňažného záväzku, pričom do omeškania sa dostal márnym uplynutím lehoty na plnenie stanovenej vo výzve zo dňa 19.02.2016 na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, na ktorú žalovaný nereagoval. Keďže daný záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, teda za účinnosti starej právnej úpravy (do 31.01.2013), žalobca má právo na úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c Nariadenia MSSR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (8,05 % ročne), a to od 24.02.2016, teda od márneho uplynutia lehoty na plnenie stanovenej vo výzve.

20. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.