Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/15/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: G. T., U..XX.X.XXXX, R. D., D. X, zastúpeného: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 11, proti žalovanému: H. L., U.. XX.X.XXXX, R. D., M. XX, zastúpenému: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 2, o zaplatenie 430 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 430 Eur s 5,05% úrokom z omeškania od 1.1.2015 až do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.1.2015 doručenou súdu 16.1.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 430 Eur s príslušenstvom ako aj trov konania z dôvodu, že žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej v apríli 2014 ústnou formou predal žalovanému štyri disky originál Audi 18 za vzájomne dojednanú kúpnu cenu vo výške 600 Eur. Žalovaný ako kupujúci sa zaviazal uhradiť predávajúcemu kúpnu cenu v po sebe nasledujúcich mesačných splátkach od 50 až do 100 Eur s tým, že kúpna cena musí byť uhradená v plnom rozsahu najneskôr do 31.12.2014. Poslednú splátku žalovaný uhradiť vo výške 30 Eur 1.10.2014, pričom už od počiatku nedodržiaval zmluvnými stranami dojednanú výšku splátok a nereagoval ani na upozornenia, telefonické výzvy žalobcu. Ku dňu podania žaloby nebola žalobcovi uhradená kúpna cena v rozsahu žalovanej sumy, t. j. 430 Eur.

2. Vo veci bol dňa 9.3.2015 vydaný platobný rozkaz, pričom proti tomuto platobnému rozkazu podal písomným podaním zo dňa 17.4.2015 žalovaný odpor. Vo svojom odpore proti tomuto platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že návrh na začatie konania je nedôvodný a poukázal na predčasnosť podanej žaloby. Konštatoval, že žalobca svoj nárok nepreukázal čo do dôvodu a výšky.

3. V predmetnej veci bolo súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s SMS komunikáciou medzi stranami sporu, písomnými podaniami strán sporu, faktúrou spoločnosti MORIS Slovakia s.r.o. ako aj cenníkom aktuálnych opráv a služieb pri diskoch z internetových stránok, ako aj ďalším spisovým materiálom.

4. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 13.10.2016 č. k. 10C 15/2015-73 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 430 Eur s 5,05% úrokom z omeškania od 1.1.2015 až do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň žalobcovi priznal aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu v apríli roku 2014 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou žalobca predal žalovanému štyri kusy diskov

originál Audi 18 za vzájomne dojednanú kúpnu cenu vo výške 600 Eur. Čas uzavretia kúpnej zmluvy ako aj predmet kúpy a rovnako ani kúpna cena neboli medzi stranami sporné. Spornou bola najmä splatnosť kúpnej ceny, pričom žalobca tvrdil, že cena mala byť uhradená v plnom rozsahu najneskôr do 31.12.2014. Podľa žalovaného kúpna cena bola ponechaná na vôli žalovaného bez určenia času.

6. Tvrdenie žalovaného, že nebola určená doba splatnosti pohľadávky vo výške 600 Eur bolo vyvrátené výpoveďou svedka H. Q.. Tento jednoznačne uviedol, že kúpna cena mala byť uhradená do konca roka 2014. Je tiež nepochybné, že žalovaný kúpené disky používal minimálne do nasledujúcej zimy, ako to uviedol svedok H. Q., resp. počas celého leta až do jesene, ako to uviedli svedok E. L. a napokon i samotný žalobca.

7. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach samotného žalovaného, ako aj s poukazom na výpoveď žalobcu, ale najmä svedka H. Q., sa dospelo k záveru, že kúpna cena tak ako bola dojednaná medzi žalobcom a žalovaným vo výške 600 Eur, mala byť splatná do konca roka 2014. Žalovaný si však túto svoju záväzkovú povinnosť vyplývajúcu z ústne uzavretej kúpnej zmluvy nesplnil. Navyše je len málo pravdepodobné, aby žalobca súhlasil s tzv. nekonečným termínom splatnosti kúpnej ceny, ako to prezentoval vo svojich vyjadreniach žalovaný. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní sa nevyhodnotil dôkaz v podobe potvrdenia autorizovaného autoservisu Moris Slovakia, s.r.o.. so sídlom v Košiciach, na ul. Alejovej č. 4 o tom, že boli zistené vady predmetu kúpnej zmluvy, spočívajúce vo vykrivení všetkých štyroch diskov a s dokladom o tom, akú peňažnú sumu by predstavovala oprava týchto diskov. Žalovaný nikdy netvrdil, aby mu vady predmetu kúpnej zmluvy bránili v užívaní predmetu kúpnej zmluvy. Vytýkané a preukázané vady predmetu kúpnej zmluvy teda nie sú tzv. neupotrebiteľnými vadami, ktoré by žalovanému znemožňovali užívanie predmetu kúpnej zmluvy. Vytýkané a preukázané vady predmetu kúpnej zmluvy sú vadami, ktoré sú odstrániteľné, pričom peňažná suma, potrebná na ich odstránenie, predstavuje uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny, ktorá zhruba korešponduje s výškou doplatku kúpnej ceny požadovanej žalobcom. Z postupu žalovaného a z jeho výslovného vyjadrenia v písomnom opakovanom vytknutí vád predmetu kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.2016 ďalej bezpochyby vyplýva, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil právo zo zodpovednosti za vady predmetu kúpnej zmluvy, a to primeranú zľavu z kúpnej ceny. S touto procesnou obranou žalovaného sa súd prvej inštancie nijako nevyrovnal a napadnutý rozsudok je v tomto smere zjavne nepreskúmateľný, nakoľko zostalo bez povšimnutia tvrdenie žalovaného o riadnom a včasnom vytknutí vád predmetu kúpnej zmluvy spolu s dôkazmi o existencii týchto vád a o čase ich vzniku, resp. existencii, ktoré na podporu svojich tvrdení predložil žalovaný. Žalovaný riadne a včas vytkol vady predmetu kúpnej zmluvy u žalobcu, existenciu a peňažnú hodnotu týchto vád náležite preukázal a svoju pohľadávku voči žalobcovi spočívajúcu v právnom nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny, si započítal s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny. Na základe jednostranného započítacieho prejavu žalovaného tak v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka zanikol aj nárok žalobcu na doplatok kúpnej ceny. Tieto okolnosti pri rozhodovaní vo veci samej zohľadnené neboli, čím prvoinštančný súd založil vadu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne meritórne rozhodnutie. Okrem toho žaloba žalobcu bola podaná predčasne. Strany sporu sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy výslovne dohodli na tom, že žalovaný zaplatí kúpnu cenu žalobcovi vtedy, keď bude môcť. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy okrem strán sporu nebol nikto iný prítomný. Výpoveď svedka H. Q. preto v tomto smere obstáť nemôže.

9. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo dňa 29.5.2017 č. k. 7 Co 231/2016 rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k otázke lehoty splatnosti uplatnenej pohľadávky bol vypočutý na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 svedok H. Q.. Tento vo svojej výpovedi potvrdil, že bol prítomný pri uzatváraní ústnej kúpnej zmluvy, pričom kúpna cena vo výške 600 Eur mala byť uhradená v splátkach najneskôr do konca roka 2014. Žalovaný ničím právne významným tento dôkaz nespochybnil. Napriek tomuto konštatovaniu nebolo možné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V priebehu

konania žalovaný poukázal na vady diskov spočívajúce v ich vykrivení a uplatnil si zľavu z kúpnej ceny vo výške 480 Eur. Zároveň si podľa ustanovenia § 480 a nasl. Občianskeho zákonníka započítal pohľadávku na zľavu z kúpnej ceny s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny v sume 430 Eur. Ako sa s touto skutočnosťou vyrovnal konajúci súd z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe. V odôvodnení rozhodnutia sa nenachádza žiadna zmienka o tom, ako sa vo veci vyhodnotil jednostranný prejav žalovaného smerujúci k započítaniu a rovnako z neho nevyplýva či predmet kúpnej zmluvy vykazoval vady alebo nie a teda či žalovaný si vôbec mohol v dôsledku vád zakúpeného tovaru uplatniť zľavu z kúpnej ceny. V tomto smere je preto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd uviedol, že bude úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiť všetky skutočnosti a dôkazy predložené žalovaným na preukázanie dôvodnosti ním uplatnenej započítacej námietky.

12. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zistil tento skutkový stav:

13. Strany sporu uzavreli v apríli 2014 kúpnu zmluvu, ktorou žalobca, teda predávajúci, predal žalovanému, t. j. kupujúcemu, štyri kusy diskov originál Audi 18 za vzájomne dojednanú kúpnu cenu vo výške 600 Eur. Čas uzavretia kúpnej zmluvy ako aj predmet kúpy a rovnako ani kúpna cena neboli medzi stranami sporné. Spornou bola najmä splatnosť kúpnej ceny, pričom žalobca tvrdil, že cena mala byť uhradená v plnom rozsahu najneskôr do 31.12.2014, pričom žalovaný tvrdil, že kúpna cena bola ponechaná na vôli žalovaného bez určenia času.

14. Na pojednávaní konanom 9.3.2016 žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, pričom konštatoval, že určite nenechal na žalovanom, aby mu zaplatiť 600 Eur vtedy, keď on bude mať peniaze, pričom ak by to ponechal na jeho vôli, mohlo by to byť dajme tomu aj o 20 rokov. Konštatoval, že spoločne so žalovaným išli do pneuservisu E. L. s tým, že tam disky boli osadené, boli v poriadku a žalovaný s nimi jazdil celé leto 2014. Ďalej žalobca uviedol, že disky neboli reklamované uňho vôbec, odkedy ich prevzal. Vie o tom, že žalovaný celé leto tieto disky používal. Žalobca ďalej vypovedal, že niekedy do septembra 2014 mu žalovaný zaplatil asi 140 Eur a to asi v 4 splátkach v hotovosti. Následne už prebiehala medzi nimi komunikácia formou SMS, pričom žalobca vyzýval žalovaného v septembri, aby mu zaplatil dlžnú sumu. Žalovaný sa stále ozýval, že zaplatí, nakoniec až v októbri 2014 dal žalobcovi 30 Eur a potom ho už nekontaktoval. Na tom istom pojednávaní vypovedal žalovaný, ktorý konštatoval, že v apríli 2014 sa so žalobcom dohodol na kúpe diskov za sumu 600 Eur, ktorú mal splatiť postupne v takej výške ako mu to výjde v daný mesiac. Uviedol, že v pneuservise p. L. sa stretol so žalobcom aj s p. Q., pričom p. L. mu vravel, že na dvoch diskoch sa nedalo osadiť závažie, že bol tam problém s vyvážením týchto dvoch diskov, išlo tam veľa závažia, viac ako je normál. Žalovaný sa v tom nevyznal, auto používal s tým, že do leta uhradil nejakých 170 Eur. So žalobcom sa dohodol na stretnutí, kde mu povedal, že chce vrátiť predmet plnenia, že disky sú krivé. Žalobca s tým nesúhlasil, žiadal doplatenie kúpnej ceny. Svedok E. L. na tomto pojednávaní uviedol, že obúval na tieto disky pneumatiky, pričom následne sa tieto disky vyvážili, pričom uviedol, že si nepamätá žiadnu skutočnosť, ktorá sa týka týchto konkrétnych diskov, či bolo používané nejaké zvýšené množstvo závažia alebo nie. Nepamätá si však, že by bol dal nejakému zákazníkovi koleso s tým, že koleso je zlé a stále sa to snaží nejako opraviť. Uviedol, že môže byť nezrovnalosť na diskoch alebo aj gumách. Pričom osadzoval aj nové gumy, ktoré boli úplne nové zakúpené a išlo tam veľa závažia. Niekedy sa stane, že aj na koleso nemusí ísť žiadne závažie, to je však skôr výnimočné.

15. V písomnom podaní zo dňa 16.2.2016 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatoval, že bezprostredne po osadzovaní diskov za prítomnosti žalobcu, žalovaného a ďalších osôb si žalovaný uplatnil právo zo zodpovednosti za vady zakúpených diskov, pričom týmto podaním konštatoval, že ide o opakované a písomné vytknutie vady zakúpených diskov spočívajúce vo vykrivení všetkých štyroch diskov. V tejto súvislosti si žalovaný opakovane a písomne uplatnil zľavu z kúpnej ceny, a to vo výške 480 Eur. Sumu 480 Eur vytýčil na základe tej skutočnosti, že podľa cenníka z internetových zdrojov, rovnanie disku stojí 25 Eur, pieskovanie disku od 25 Eur a lakovanie disku od 70 Eur, čo pri násobení počtu štyroch diskov dáva spolu sumu 480 Eur.

16. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 bol vypočutý svedok H. Q., ktorý uviedol, že žalobca so žalovaným sa dohadovali na cene diskov, pričom táto cena bola ustálená na 600 Eur. Po tom, čo ich vyskúšali, sa dohodli, že si ich žalovaný zoberie, dohodli sa na splátkach. Svedok Q. ďalej uviedol, že na týchto diskoch žalovaný jazdil od toho, čo ich prevzal až do nasledujúcej zimy s tým, že splátky mali

byť vo výške 50 Eur alebo viac, podľa možnosti žalovaného, a kúpna cena mala byť uhradená do konca roka, v ktorom bola uzatvorená kúpna zmluva. Ďalej svedok uviedol, že kým sa nezačal súdny spor, nemal vedomosť o tom, že by žalovaný namietal vady týchto diskov.

17. Následne bol na tomto pojednávaní ešte vypočutý svedok D. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že obe strany sporu boli uňho na návšteve a rozprávali sa pri návšteve ohľadom týchto diskov, avšak nevedel presne uviesť, ako tento rozhovor prebiehal. Konštatoval, že žalobca mu nič nedlhuje, tak ako to tvrdil žalovaný vo svojej výpovedi na prvom pojednávaní v tejto veci, pričom vo vzťahu k žalobcovi nemá žiaden vzťah. Svedok ešte uviedol, že videl kolesá po obutí, teda disky po obutí týchto kolies, pričom to bolo asi týždeň po obutí kolies. Už vtedy sa podľa jeho názoru strany sporu bavili o tom, že tieto disky sú krivé, na čo mal žalobca uviesť, že vie tento problém odstrániť. Žalobca na výpoveď tohto svedka reagoval v tom zmysle, že k stretnutiu, ako to popísal svedok, medzi stranami sporu a svedkom nikdy nedošlo, pričom sumu 480 Eur za úpravu diskov označil za značne nadhodnotenú, nakoľko konštatoval, že ak sú disky krivé, dajú sa vyrovnať za pár eur, 10 - 20 Eur.

18. Na pojednávaní konanom 21.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že nemožno započítať pohľadávku, ktorá neexistovala a neexistuje. Disky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy boli riadne používané. Navrhol žalobe opätovne vyhovieť a záverom uviedol, že odvolacím súdom nebol vytknutý samotný petit, bola však pertraktovaná otázka odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal, že z výpovede svedka L. vyplýva, že tento nepovedal, že videl, aby predmet kúpy bol vadný v čase kúpy, ale pri obúvaní auta sa disky mohli poškriabať. Rovnako tak právny zástupca žalobcu poukázal na SMS správy, z ktorých vyplýva, že vady nikdy vytýkané neboli, pričom tieto SMS považoval za exaktný dôkaz. Čo sa týka zodpovednosti za vady uviedol, že je na voľbe kupujúceho, resp. toho kto si uplatňuje zodpovednosť za vady či si tieto uplatní alebo pristúpi na kúpnu zmluvu. Aj keby sa pripustil prejav vôle vo vzťahu k zodpovednosti za vady dnes lehoty na realizovanie takéhoto prejavu vôle už uplynuli. Ešte záverom konštatoval, že svedok L. videl kolesá až po obutí, teda nejaký týždeň po uzavretí kúpnej zmluvy, pričom na týchto kolesách, resp. na týchto diskoch, ktoré boli obuté na pneumatikách rok jazdil. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že resp. aj svedok L., že obaja videli vadu, asi pri kúpe, že teda tie kolesá sú vadné asi cena zodpovedala tomu, aj s ohľadom na túto skutočnosť.

19. Právny zástupca žalovaného na tom istom pojednávaní konštatoval, že žalovaný si riadne a včas uplatnil vady z predmetu kúpy, t.j. zo štyroch vykrivených diskov. Uplatnil si ich ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy v lete 2014. Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2016 to potvrdil svedok L.. Ďalej právny zástupca žalovaného konštatoval, že 16.2.2016 aj písomne vytkol vady kolies, predložil aj faktúru aj cenníky opráv. Dôvodil, že započítal si podľa týchto cenníkov sumu v rozsahu doplatku kúpnej ceny. Dôvodil, že svedok L. uviedol, citoval z výpovede svedka, že obaja vedeli, t.j. kupujúci a predávajúci, že disky sú krivé, pričom to bolo hneď po tom čo sa uzavrela kúpna zmluva. Poukázal na to, že kolesá mali odstrániteľné vady, nie neupotrebiteľnú vadu, preto sa na nich jazdilo. Vady boli podľa nášho názoru riadne a včas vytknuté.

20. Na základe zisteného skutkové stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

23. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

24. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výške úrokov z omeškania je o 5 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná 1. dňu omeškania so splnením peňažného dlhu.

27. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení súd prvej inštancie uzatvára:

28. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom predmetom kúpy boli štyri disky na Audi s označením originál Audi 18 za kúpnu cenu vo výške 600 Eur, pričom obe strany sporu nepopierali, že k uzavretiu takejto kúpnej zmluvy došlo. Sporným bola splatnosť kúpnej ceny a taktiež žalovaným namietaná nedostatočná kvalita týchto diskov. Súd prvej inštancie sa preto riadil následovnou úvahou.

29. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný prevzal od žalobcu štyri kusy hliníkových diskov, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená v apríli 2014 a z doloženej SMS komunikácie, ktorá nebola popretá zo žalovanej strany vyplýva, že ešte v septembri 2014, resp. v októbri 2014 a následne v decembri 2014 žalovaný nespochybňoval svoju pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi. Tvrdenie žalovaného, že nebola určená doba splatnosti pohľadávky vo výške 600 Eur bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou svedka Q., ktorý jednoznačne uviedol, že splatiť sa mala kúpna cena do konca roka 2014. Taktiež je nepochybné, že žalovaný tieto disky používal minimálne do nasledujúcej zimy, ako to uviedol svedok Q., resp. počas celého leta až do jesene, ako to uviedli svedkovia L. a napokon aj samotný žalobca.

30. Neunikol pozornosti súdu aj rozpor vo výpovedi samotného žalovaného, ktorý konštatoval, že v lete 2014 zistil, koľko by stála oprava týchto diskov, pričom v SMS správach v októbri alebo koncom septembra ešte oznamoval žalobcovi, že má pripravené peniaze, avšak z tejto jeho výpovede svedčí, že nakoľko ak už mal za to, že kúpna cena 600 Eur je vysoká, resp. už nechce uhrádzať kúpnu cenu po odpočítaní nákladov za opravu vo výške 480 Eur, ako ich vyčíslil, táto jeho SMS komunikácia je v rozpore s tým, čo uviedol vo svojej ústnej výpovedi na pojednávaní. Rovnako je faktom, ako poukázal právny zástupca žalobcu, že v zápisnici z pojednávania zo dňa 9.3.2016 na č.l. 4 tejto zápisnice žalovaný uviedol žalobcovi, že chce vrátiť predmet plnenia, pretože disky sú krivé, pričom na strane 5 tejto zápisnice žalovaný uvádza: „Ja som mu neponúkal vrátenie diskov“, čo je taktiež v rozpore s jeho predchádzajúcou výpoveďou.

31. Súd prvej inštancie teda opätovne konštatuje, že vzhľadom na rozpory vo výpovediach samotného žalovaného ako aj s poukazom na výpoveď žalobcu, ale najmä svedka Q., je potrebné dospieť k záveru, že kúpna cena tak ako bola dojednaná medzi žalobcom a žalovaným vo výške 600 Eur, mala byť splatná do konca roka 2014. Žalovaný si však túto svoju záväzkovú povinnosť vyplývajúcu z ústne uzavretej kúpnej zmluvy nesplnil. Navyše je len málo pravdepodobné, že by žalobca súhlasil s tzv. nekonečným termínom splatnosti kúpnej ceny, ako to prezentoval vo svojich vyjadreniach žalovaný.

32. Započítanie je teda možné vykonať jednostranne (úkon započítania urobí jeden subjekt voči druhému bez ohľadu na súhlas druhej strany), alebo dvojstranne (obidve zúčastnené strany akceptujú započítanie). Z jednostranného započítania sú vylúčené niektoré druhy pohľadávok, ako pohľadávka na náhrade škody na zdraví (takéto pohľadávky však možno započítať navzájom), pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia, premlčané pohľadávky, súdne nežalovateľné pohľadávky, pohľadávky z vkladov a proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú (čo však neplatí naopak, pretože „V občianskoprávnych záväzkových vzťahoch je možné jednostranne započítať splatnú pohľadávku proti pohľadávke, ktorá ešte nie je splatná. Zánik pohľadávok v takomto prípade nastane okamihom, keď prejav vôle smerujúci k započítaniu dôjde veriteľovi pohľadávky, ktorá ešte nie je splatná.“ Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.1.2006, sp. zn. 32 Odo 1143/2004). Dohodou možno naopak započítať aj takéto pohľadávky.

33. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom ako aj pokynom odvolacieho súdu vo vzťahu k započítacej námietke uvádza, že túto považuje za účelovú zo strany žalovaného. Potvrdenie spoločnosti Moris Slovakia s.r.o. na sumu 480 eur ako náklady na vyrovnanie diskov považoval súd za irelevantné, nakoľko z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplynula snaha žalovaného uhradiť dohodnutú kúpnu cenu, ku ktorej úhrade však v dohodnutej výške nedošlo. Z výpovede svedka L. navyše vyplynulo, že obe zmluvné strany vedeli, že disky sú krivé (č. l. 4 zápisnice z 13.10.2016), pričom žalovaný výšku kúpnej ceny v tom čase nijako nenamietal, všetko vo svetle, že disky boli dlhší čas žalovaným používané, čo potvrdil svedok Q.. Procesnú obranu žalovaného súd prvej inštancie vníma len ako snahu dosiahnuť zníženie kúpnej ceny skrz započítaciu námietku, ktorú súd nepovažoval za dôvodnú. 34. Z týchto dôvodov preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, t. j. v rozsahu 100 %, žalovaný nemal úspech v konaní, preto má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.