Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/50/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Baran, v spore žalobcu Fermik, s.r.o., so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 36/83, IČO: 47 421 509, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Olejár, s.r.o., so sídlom Poprad, Mnoheľova 839/10, proti odporcovi PRO MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Magurská 37, Banská Bystrica, IČO: 36 824 640, zastúpenej E., v konaní o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 499/2015-80 zo dňa 8.12.2016, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na povinnosť vypratať byty č. XX, XX D. XX, nachádzajúcich sa v apartmánovom dome časť D., súp. č. XXX, byty XX, XX, XX D. XX, nachádzajúce sa v apartmánovom dome časť P., súp. č. XXX a byty č. XX, XX D. XX nachádzajúcich sa v apartmánovom dome časť A. súp. č. XXX v obci L. T. a odovzdať ich žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň zastavil konanie v časti uloženia povinnosti vypratať byty č. XX, XX D. XX, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil takto: 2. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Právny vzťah medzi stranami vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy súd posúdil podľa ust. § 663 a nasl. O.z. Žalobca v konaní preukázal uzavretie nájomnej zmluvy so žalovaným, predmetom ktorých boli byty zapísané na príslušných LV. Žalobca sa vlastníkom predmetných bytov stal n ich vydražením na dobrovoľnej dražbe. Súdu neboli predložené listinné dôkazy svedčiace o tom, že nájomcami predmetných bytov boli v čase vykonania dobrovoľnej dražby a v čase rozhodovania súdu iné osoby, ktorým by svedčilo užívacie právo. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z listín o priebehu dobrovoľnej dražby. Po ukončení nájomného vzťahu je preto žalovaný povinný predmet nájmu odovzdať. Skutočnosť, že žalovaný predmet nájmu užíval je preukázaná tiež správou energetickej spoločnosti preukazujúcou, že do predmetných bytov bola realizovaná dodávka elektriny na základe zmluvného vzťahu so žalovaným. Spochybnenie uzatvorenia nájomnej zmluvy vzhľadom k argumentom žalovaného súd nevyhodnotil ako dôvodné vychádzajúc z originálu nájomnej zmluvy a šetrenia policajného orgánu. Záujem žalovaného nájomnú zmluvu uzatvoriť preukazujú aj návrhy na predĺženie nájomnej zmluvy k jednotlivým bytom, ktoré sú štylisticky zhodné s predloženou nájomnou zmluvou. O existencii nájomného vzťahu svedčí aj platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.60Cb 1/2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi rovnakú čiastku aká bola dohodnutá v nájomnej zmluve. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2016. Po uplynutí doby nájmu a s prihliadnutím k dohode strán je žalovaný povinným nehnuteľnosti vypratať a odovzdať ich žalobcovi.

3. O späťvzatej časti súd zastavil konanie s poukazom na ust. § 145 a nasl. CSP, pričom priznal žalobcovi ako plne úspešnému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Svoje odvolanie odôvodnil skutočnosťou, že dňa 2.11.2016 mal autonehodu a následne bol hospitalizovaný v nemocnici v Banskej Bystrici, kde sa 8.11.2016 podrobil operácii a dňa 14.11.2016 bol prepustený do domáceho liečenia a do 18.1.2017 sa zdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu z dôvodu jeho imobility. Z týchto dôvodov si neuvedomil skutočnosť, že súd vytýčil pojednávanie na deň 8.12.2016, pričom v danom období bol v psychickom utlmení od liekov. Týmto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 5. Ďalším dôvodom podaného odvolania je skutočnosť, že súd prvej inštancie si v celom rozsahu osvojil tvrdenia žalobcu, pričom nie je pravdou to, že na základe nájomnej zmluvy o krátkodobom nájme boli byty dané do nájmu žalovaného, nakoľko takúto zmluvu žalovaný neuzavrel, na nájomnej zmluve z 1.4.2014 absentuje podpis štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý je oprávnený konať v mene spoločnosti. Namietol skutočnosť, že niektoré z bytov žalovaný neužíva a je nutné sa zaoberať aj pasívnou legitimáciou. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o trovách konania, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobca zobral v časti svoju žalobu späť a preto nemá právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Žalobca v svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nie je pravdou to, že na nájomnej zmluve absentuje podpis štatutára spoločnosti, ako to vyplýva z fotokópie spisu, ktorej originál mal súd k dispozícii. Pokiaľ sa týka späťvzatia žaloby, k tomu došlo z dôvodu predaja týchto bytov, a preto ku dňu rozhodnutia súdu žalobca nebol ich vlastníkom. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu napadnutým rozsudkom, ako aj odvolaním voči rozsudku a vyjadrením k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. správne a je dôvodné toto rozhodnutie potvrdiť postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 8. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ohľadom výroku I. 9. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces, odvolací súd dospel k názoru, že tieto námietky nie sú dôvodné. Z ustálenej judikatúry súdov SR možno konštatovať, že odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva, tým i právo účastníka, aby jeho vec prejednal v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, ako aj Ústavného súdu SR, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho konania, pričom o tomto práve má byť účastník konania poučený. Je už na účastníkovi konania, či svoje právo využije alebo nevyužije. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu procesným predpisom na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu bolo nepochybne zistené, že žalovanému, ktorým je obchodná spoločnosť, bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 8.12.2016 dňa 1.11.2016, ktoré prevzal konateľ spoločnosti osobne. Ako vyplýva z dôkazov predložených konateľom žalovaného, tento bol aj po autonehode pri vedomí, orientovaný, pričom z nemocničného ošetrenia bol prepustený dňa 14.11.2016. Až následne, teda dňa 21.11.2016 prevzal predvolanie na pojednávanie, teda už po ukončení jeho hospitalizácie, preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tieto skutočnosti, ktoré uviedol konateľ žalovaného v svojom odvolaní, považovať za relevantné vo vzťahu k posúdeniu otázky odňatia možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade procesne nepochybil a poskytol reálne možnosť žalovanému dostaviť sa na súdne pojednávanie a realizovať jeho procesné práva. To, že žalovaný cestou svojho konateľa toto právo nevyužil, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prípadu považovať za porušenie jeho práv vo forme odňatia možnosti konať pred súdom. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaným v tomto konaní je obchodná spoločnosť, ktorej konateľ mohol aj vzhľadom na svoj zdravotný stav poveriť zastúpením inú osobu, pričom zo spisu nepochybne vyplýva, že splnomocnil E. Š. na právne úkony v tomto konaní, pričom súd prvej inštancie na predmetné pojednávanie zaslal predvolanie tiež splnomocnenému zástupcovi na adresu uvedenú v splnomocnení (čl. 30 spisu), pričom táto na uvedenej adrese zásielku neprevzala. Aj tento postup súdu prvej inštancie svedčí o tom, že konal tak, aby umožnil žalovanému realizovať jeho základné procesné práva, preto odvolací súd vyhodnotil námietku porušenia práva na spravodlivý proces ako nedôvodnú.

10. Žalovaný namieta, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, nakoľko na nájomnej zmluve zo dňa 1.4.2014 absentuje podpis štatutárneho zástupcu. Ako to vyplýva z čl. 73 spisu, nájomná zmluva bola riadne podpísaná za prenajímateľa ako aj za nájomcu. Tento listinný dôkaz vyvracia tvrdenia žalovaného o absencii podpisu. K samotnej skutočnosti, či nedošlo k falšovaniu podpisov, sa vyjadril súd prvej inštancie, na závery ktorého odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. 11. K vznesenej námietke pasívnej legitimácie žalovaného v konaní z dôvodu nevyužívania niektorých bytov, poukazuje odvolací súd na ust. § 366 (novoty v odvolacom konaní), odvolací súd na tieto skutočnosti uplatnené až v odvolacom konaní neprihliadol a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového a právneho stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Žalovaný pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani nepredkladal žiadne dôkazy ohľadom týchto skutočností, a v danom prípade nie sú splnené ani podmienky pre použitie prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na tieto odvolací súd nemohol prihliadnuť. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva. V konaní bolo z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané vlastnícke právo žalobcu k bytom, ktorých vypratania sa domáhal. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje Občiansky zákonník v citovanom ust. § 126, z ktorého vyplýva, že vlastník má voči tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, možnosť domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje, pričom pri nehnuteľnosti terminológia používa pojem vypratanie. Bola splnená základná podmienka úspechu vlastníckej žaloby a to preukázanie vlastníckeho práva, teda aktívnej legitimácie žalobcu, zároveň žalovaný nepreukázal iné právo na užívanie nehnuteľnosti na základe platnej zmluvy, vecného bremena alebo inej skutočnosti. Z dôkazov, ktoré boli vykonané, vyplynulo, že nájomná zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi podpísaná, zanikla uplynutím času a preto ani odvolacie námietky žalovaného o tom, či táto nájomná zmluva bola platne podpísaná alebo nebola, neboli relevantné pre posúdenie nároku žalobcu, nakoľko v čase rozhodovania ako súdu prvej inštancie, tak aj odvolacieho súdu, už platnosť spornej nájomnej zmluvy uplynula. Z tohto dôvodu odvolacie námietky žalovaného ohľadom podpísania tejto zmluvy neboli relevantné, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, ktorá by ho oprávňovala užívať predmetné nehnuteľnosti, preto bolo právne dôvodné podanému návrhu vyhovieť po jeho úprave vo forme čiastočného späťvzatia. 13. Odvolací súd taktiež zhodnotil za nedôvodné odvolanie žalovaného, ktorým napadol výrok súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti uloženia povinnosti vypratať byty č. 21, 37 a 43. Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu v tejto časti došlo pred začatím pojednávania vo veci samej, preto nebolo nutné žiadať o súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby v zmysle § 146 ods. 1 CSP. Na právny vzťah účastníkov strán sporu sa nevzťahuje režim ust. § 146 ods. 2 CSP, nakoľko z osobitného predpisu nevyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami. 14. Pokiaľ sa týka výroku, ktorým vyslovil súd prvej inštancie, že žalobca mal právo na náhradu trov v rozsahu 100 %, odvolací súd dospel k záver, že je dôvod na zrušenie rozhodnutia o náhrade trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal so skutočnosťou, že žalobca zobral späť žalobu v časti o vypratanie troch bytov, ktoré odôvodnil len skutočnosťou, že došlo k predaju týchto bytov. Táto otázka je relevantná pre posúdenie práva na náhradu trov konania, pričom táto skutočnosť nebola zohľadnená v rozhodnutí súdu prvej inštancie, preto v tejto časti ide o nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorého súčasťou sú aj trovy konania. Z vyššie uvedených dôvodov preto v tejto časti bola vec zrušená a vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie riadne odôvodniť rozhodnutie o trovách konania so zohľadnením procesnej situácie, kedy došlo k späťvzatiu žaloby v časti bez zavinenia žalovaného. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).