Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-7-2017.pdf
PDF · 164.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobkyne I/: P. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. W. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Alena Nguyenová, advokátka, Mládežnícka 17, 974 04 Banská Bystrica, a žalobcu II/: G.. Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.. W. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, proti žalovanému: U.. P.. Q. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. X. XXXX/X, XXX XX N., občan SR, v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu I/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 17C/113/2013 sa z a m i e t a .
II. Žaloba žalobcov I/ a II/ o vylúčenie veci z exekúcie sa z a m i e t a .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa I/ podala na tunajšom súde dňa 02. 03. 2017 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd vylúčil z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. U. Ď. pod sp. zn. Ex/2523/16 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. P. a to byt č. X vo vchode č. XX na prízemí obytnej budovy súpisné č. XXXX, postavená na parc. č. KNC XXXX a XXXX, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 8136/34055, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8136/34055 k pozemkom identifikovaným v petite žaloby. Žalobu odôvodnila tým, že súdny exekútor JUDr. Ď. vedie exekúciu v prospech oprávneného a to E. T. (pôvodne označená žalovaná v tomto konaní) proti povinnému spoločnosť Sekier, s. r. o. Žalobkyni bola exekútorom doručená Vyhláška o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 06. 02. 2017, z ktorej vyplýva, že predmetom dražby okrem iného má byť byt, v ktorom žalobkyňa trvale býva ako nájomníčka od roku 1959. K tomuto bytu má všetky práva vyplývajúce z nájomného vzťahu vrátane práva na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za zostatkovú hodnotu v zmysle ustanovení § 16, § 17, § 18 zákona č. 182/1993 Z. z. (ďalej len ZoVB). V zmysle § 17 ods.5 ZoVB byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu. Dražbou bytu by bolo právo žalobkyne zasiahnuté, pretože príklepom na dražbe sa vlastnícke právo prevádza na tretiu osobu, t. j. vydražiteľa. Súčasný vlastník nehnuteľnosti má zákonnú povinnosť odpredať byt žalobkyni ako nájomníčke za zostatkovú hodnotu, čomu zodpovedá právo nájomníčky na takýto prevod bytu. Dražba v rámci exekučného konania by bola jednoznačne protizákonná a na ujmu práv žalobkyne ako nájomníčky. Podľa oznámenia exekútora sa dražba má konať dňa 15. 03. 2017 na exekútorskom úrade. Je síce pravdou, že uvedená nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného, avšak preukázateľne tu existuje iné vecné právo viažuce sa k predmetu nehnuteľnosti patriace žalobkyni, vyplývajúce z nájomnej zmluvy dojednanej v minulosti medzi právnymi predchodcami povinného a žalobkyňou ako nájomníčkou. Žalobkyňa je nájomníčkou na základe rozhodnutia bývalého MNV zo dňa 19. 08. 1957 v spojení s nájomnou zmluvou zo dňa 24. 02. 1959. Nájomnú zmluvu v tom čase podpisoval t. času
nebohý manžel žalobkyne U. F.. Vznikol im spoločný nájom bytu manželov. Listom zo dňa 12. 02. 1997 požiadal nájomca U. F. o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, dňa 27. 02. 1997 svoju žiadosť dopĺňal o požadované údaje. Žalobkyňa s právnym predchodcom povinného uzavrela Zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. V tomto prípade ide o nájom bytu tzv. privatizovaných bytových domov, ktoré požívajú osobitnú ochranu podľa § 16 ods.1 a nasledujúce ZoVB. Žalobkyňa poukázala na to, že vlastník bytu uzavrel dňa 30. 09. 2008 kúpnu zmluvu s treťou osobou, na ktorú previedol vlastnícke právo k bytu. Žalobkyňa ako nájomníčka svoje práva bránila v súdnom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/70/2010. Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 08. 2012 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/96/2012 zo dňa 26. 06. 2013 bola obrana žalobkyne vyhodnotená ako dôvodná a v nadväznosti na to rozhodnutím Okresného úradu Zvolen č. V3364/2008 bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech tretej osoby zamietnutý. V odôvodnení súdne rozhodnutia poukázali na to, že vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech tretej osoby je v rozpore so zákonom a daná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Bol porušený zákon a to konkrétne § 16 ods.1 ZoVB. Toto ustanovenie je účinné doposiaľ a znamená obmedzenie práva vlastníka bytu nakladať s nehnuteľnosťou. Pokiaľ nájomný vzťah trvá, vlastník nemôže predať byt nikomu inému. Jedná sa o kogentné ustanovenie a predstavuje obmedzenie zmluvného prevodu vlastníctva k bytu pri prvom prevode na fyzickú osobu. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobkyňa poukázala na to, že pred tunajším súdom prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 6C/54/2007 o neplatnosť výpovede z nájmu bytu zo dňa 23. 02. 2007, ktorá jej bola daná zo strany povinného. Rozsudkom zo dňa 21. 05. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/913/2015 zo dňa 23. 11. 2016 bolo určené, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Žalobkyňa má zato, že exekúcia na predmetnú nehnuteľnosť je priamo zo zákona neprípustná a preto ako nájomca s právom na odkúpenie tohto bytu si uplatňuje právo voči oprávnenému v súlade s § 55 ods.1 Exekučného poriadku žalobou o vylúčenie veci z exekúcie. Žalobkyňa zdôraznila, že v exekučnom konaní oprávnený, povinný ako aj súdny exekútor mali už na začiatku exekúcie vedomosť o tom, že na byty, ktoré sú vo vlastníctve povinného sú viazané nájomné zmluvy, z ktorých vyplývajú práva nájomcov na odkúpenie bytov do ich osobného vlastníctva za zostatkovú odkupnú hodnotu podľa predpisov ZoVB. Predmetný zákon však priamo vylučuje vydraženie bytu, pokiaľ sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi. To znamená, že pokiaľ povinný subjekt je v pozícii dlžníka a nie je schopný alebo ochotný plniť svoje záväzky, oprávnený by sa bez existencie tohto zákonného ustanovenia mohol uspokojiť z majetku povinného pozostávajúceho aj z predmetných bytov, tak ako sa povinný o to snaží v danom exekučnom konaní. Uvedené však nie je v súlade s koncepciou a účelom privatizácie bytového fondu. Osobitná zákonná úprava zachováva právo nájomcov podľa § 16 ods.1 ZoVB na prednostný privilegovaný prevod vlastníctva bytu. O tomto zákonnom ustanovení vie aj súdny exekútor, napriek tomu vykonáva exekúciu aj predajom týchto nehnuteľností. Žalobkyňa preto listom zo dňa 13. 02. 2017 oznámila exekútorovi, že ako nájomníčka bytu má právo na jeho odkúpenie, preto ho nemožno vydražiť. Povinný mal už dávno splniť svoju povinnosť a byt nájomcovi odpredať, keďže nájomca opakovane žiadal o odpredaj predmetného bytu. Súdny exekútor v rámci exekúcie má rešpektovať, že povinný si musí svoju povinnosť voči nájomcovi splniť a z takto získaných finančných prostriedkov môže ďalej uspokojovať veriteľov povinného. Zároveň dňa 13. 02. 2017 žalobkyňa podala cestou súdneho exekútora návrh na zastavenie exekučného konania č. Ex/2523/16. Následne spolu s podanou žalobou žalobkyňa podala v exekučnom konaní aj návrh na odklad exekúcie. Žalobkyňa napokon poukázala na to, že aj žalovaná E. T. (oprávnená v exekučnom konaní) bola v minulosti v súdnom spore s povinným ako aj s nájomcom iného bytu č. XX, pretože bola treťou osobou, ktorá nadobudla daný byt do osobného vlastníctva v rozpore so zákonom, t. j. na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Oprávnená si uplatňovala voči povinnému svoje nároky a na základe rozhodnutia súdu, ktoré sa stalo exekučným titulom bol podaný návrh na vykonanie tejto exekúcie. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel. V priebehu konania žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podala návrh na pripustenie zmeny - pristúpenie účastníka do konania na strane žalobcov a to o žalobcu II/ G.. Q. F. - svojho syna, ktorý v predmetnom byte býva od roku 1959 nepretržite a po smrti svojho otca zostal bývať v byte so svojou matkou. Dohodli sa, že byt budú užívať ako spoloční nájomcovia a táto dohoda bola akceptovaná zo strany prenajímateľa, o čom svedčí potvrdenie MPBH, s. r. o. z 30. 12. 2004. Tým došlo k vzniku spoločného nájmu bytu na základe dohody medzi žalobcami I/ a II/ a prenajímateľom v zmysle § 700 ods.2 OZ. Navrhovaný žalobca II/ bol aj v iných konaniach v pozícii nájomcu napr. v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 17C/233/2009 o určenie vlastníckeho práva a neplatnosť právnych úkonov. Navrhovaný žalobca II/ s pristúpením do konania súhlasil, preto súd uznesením z 28. 09. 2017 rozhodol tak, že pripustil do konania na strane
žalobcu pristúpenie žalobcu II/ G.. Q. F.. Žalobca II/ sa v celom rozsahu stotožnil s podanou žalobou ako aj so skutkovou a právnou argumentáciou žalobkyne I/.
2. Žalovaná E. T. doručila súdu dňa 23. 03. 2017 vyjadrenie k žalobe, s ktorou v celom rozsahu nesúhlasila. Poukázala na to, že žalobkyňa nemá žiadne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a teda nemá žiadnu legitimáciu žalobu podať. Mala za to, že na exekúciu predajom nehnuteľnosti nie je potrebný súhlas osoby oprávnenej z vecného bremena z predkupného práva súhlas spoluvlastníkov nehnuteľnosti a teda ani súhlas nájomcov. Predmetný § 17 ods. 5 ZoVB sa nevzťahuje na sporný byt, pretože žalobkyňa nezdokladovala, že predmetný byt by bol predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, t. j. žalobkyni. Žiadosť žalobkyne o odkúpenie bytu zo dňa 27. 02. 1997 adresovaná spoločnosti Bučina - byty, s. r. o. je absolútne bezpredmetná, pretože od jej podania ubehlo 20 rokov a medzi tým došlo k dvom zmenám vlastníckych práv k predmetnému bytu. Pokiaľ by žalobkyňa mala skutočný záujem na odkúpení bytu, obchod by sa dávno zrealizoval. Žiadosť žalobkyne o odkúpenie bytu zo dňa 09. 09. 2016 adresovaná spoločnosti Sekier je výslovne účelová, pretože žiadosť bola podaná po upovedomení o začatí exekúcie spôsobom - predajom nehnuteľnosti. V predmetnej žiadosti žalobkyňa žiadala o to, aby v lehote do 30-tich dní od doručenia žiadosti bolo o nej rozhodnuté, teda do 09. 10. 2016. V období najmenej 5 mesiacov po uplynutí lehoty nijako nekonala, nepodala žalobu na súd, aby rozhodol o tejto jej žiadosti. Z uvedeného vyplýva, že predmetný byt t. času nie je predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Ncdo/22/2007 zo dňa 25. 06. 2008, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti sa spája len s existenciou predbežného opatrenia, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k exekvovanej veci, ak toto bolo vydané v konaní o určenie vlastníctva. Podľa rozhodnutia potom neprichádza do úvahy vzťahovať uvedené aj na prípady vydania predbežného opatrenia v konaní o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, t. j. žaloba na plnenie. Konanie na uloženie vyhlásenia vôle nie je konanie o určenie vlastníctva ani iné určovacie konanie. Žalobkyňa nedoložila žiadny doklad o tom, že by bolo vedené súdne konanie o určenie vlastníctva k exekvovanej veci. Citovaným rozhodnutím NS SR bol daný výklad k ustanoveniu § 134 ods.2 EP. V zmysle § 55 EP môže osoba tvrdiaca, že má vlastnícke právo k majetku, ktorý je predmetom exekúcie, podať žalobu o vylúčenie veci, v spojení s návrhom na odklad exekúcie podľa § 56 ods.2 EP. Žalobkyňa podala návrh na odklad exekúcie. Takáto osoba má tiež možnosť oznámiť svoje práva pred dražbou, čo by malo za následok, že toto právo aj po dražbe zostane zachované (§ 140 ods.1, 2 EP). V zmysle § 55 ods.1 EP má oprávnená osoba, t. j. osoba nezúčastnená na exekúcii podať tzv. excindačnú žalobu, jedná sa o osobu, ktorá má k majetku postihnutého exekúciou právo, ktoré vylučuje, aby tento majetok bol použitý k nútenému výkonu rozhodnutia. Nie každé právo však odôvodňuje vylúčenie veci z exekúcie. Dôkazné bremeno o existencii práva k veci nepripúšťajúceho exekúciu zaťažuje tretiu osobu, v tomto konkrétnom prípade žalobkyňu a neunesenie tohto bremena má za následok zamietnutie žaloby. Žalovaná má zato, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že predmetný byt by bol predmetom prevodu do jej vlastníctva a teda nemá dôvod na podanie tzv. excindačnej žaloby podľa § 55 ods.1 EP. Žalovaná uviedla, že je oprávnenou voči povinnému spoločnosti Sekier na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/218/2011 zo dňa 07. 10. 2014, ktorým jej boli priznané práva na peňažné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1547/2014 zo dňa 10. 03. 2016. Následne dňa 13. 07. 2016 podala žalovaná návrh na výkon rozhodnutia na exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Ďuricu o vymoženie pohľadávky. Exekučné konanie sa vedie pod sp. zn. Ex/2523/2016, pričom od povinného bola doposiaľ vymožená čiastka vo výške cca 2.400,-- € napriek tomu, že sa aktívne snažila ochrániť svoje práva už v konaní sp. zn. 12C/218/2011, kedy bol zamietnutý jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa povinný nezbavoval svojho majetku ani ho nezaťažoval záložným právom. Napriek tomu, že oba súdy konštatovali, že povinný kontinuálne zaťažuje svoj majetok právami tretích osôb, čím reálne ohrozuje prípadný výkon budúceho práva, na druhej strane konštatovali, že nie je naplnená zákonná podmienka primeranosti, pretože budúca pohľadávka oprávnenej činila 50.166,-- € a žiadala predbežným opatrením obmedziť povinného v nakladaní s celým majetkom, ktorého hodnota podľa obchodného registra bola vo výške 6.049.300,-- Sk. Preto bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Žalobkyňa poukázala na to, že je sama starobnou dôchodkyňou a do dnešného dňa sa nemôže domôcť vrátenia vlastných peňazí, ktoré nadobudla celoživotnou prácou ona a jej nebohý manžel. Okrem toho žalovaná poukázala i na to, že práva a povinnosti zo Zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 5 ods. 8 ZoVB). V prípade, že dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do
právneho postavenia prenajímateľa (§ 680 OZ). V zmysle uvedeného tak prevodom vlastníckych práv k predmetnému bytu nebudú nijako dotknuté práva žalobkyne vyplývajúce z jej nájomnej zmluvy.
3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej písomným podaním doručené súdu 12. 04. 2007 uviedla, že k predmetnému bytu má ako nájomníčka všetky práva vyplývajúce z nájomného vzťahu vrátane práva na odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva za zostatkovú hodnotu v zmysle ustanovení ZoVB. Z tohto dôvodu má aktívnu legitimáciu podať žalobu v tejto veci, pretože jej prinálež iné vecné právo viažuce sa k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že byt, v ktorom už roky býva ako nájomníčka, patrí medzi byty, o ktorých hovorí citovaný zákon. Poprela, že by jej žiadosti o odkúpenie bytu boli výslovne účelové. Tvrdila, že vždy mala a aj stále má záujem o odkúpenie bytu do svojho vlastníctva, avšak zo strany vlastníka nebola ochota previesť jej byt za podmienok v zmysle zákona. Svojich práv sa vždy musela domáhať na súde. Okrem žiadosti o odkúpenie bytu z roku 1997 s vlastníkom bytu viac krát komunikovala, zasielala mu list v roku 2008, následne v roku 2014. Vlastník sa roky bránil prevodu predmetného bytu za podmienok a cenu v zmysle ZoVB a tlačil na ňu ako na nájomcu, aby byt odkúpila za trhovú hodnotu. Pohľadávka vlastníka t. j. spoločnosti Sekier vznikla práve z dôvodu, že v rozpore so zákonom predal v roku 2008 byt iného nájomcu pána O. W. Č.. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX na X. poschodí obytnej budovy Ľ.. C., súpisné číslo XXXX. Uvedený nájomca sa rovnako domáha odkúpenia bytu súdnou cestou. Žalovaná kupovala danú nehnuteľnosť hoci mala vedomosť o aký byt ide, že tam viaznu práva nájomcov a je tam osobitný ochranný režim v zmysle zákona. Podľa vyjadrenia pána O., žalovaná v čase pred prevodom bytu nebola tento fyzicky pozrieť, nikdy u nich v byte nebola, nesprávala sa ako štandardný kupca, všetko bolo vopred dohodnuté. Vlastník bytu mal záujem byt predať za trhovú cenu a tým obísť nájomcu. Rovnaký priebeh sa týkal aj bytu, ktorého nájomkyňou je žalobkyňa. Tento byt bol predaný tretej osobe JUDr. T. a rovnako táto kúpna zmluva bola vyhlásená za absolútne neplatný právny úkon z tohto istého dôvodu. Ani JUDr. T. si neprišiel prezrieť pred kúpou predmetný byt, bol osobou priamo prepojenou s vlastníkom bytu. Žalobkyňou uvádzanými rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR bola konštatovaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že ňou bol porušený zákon a to konkrétne § 16 ods.1 ZoVB s tým, že pokiaľ nájomný vzťah trvá, vlastník nemôže predať byt nikomu inému. Vlastník bytu - spoločnosť Sekier, s. r. o. je obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa výpisu z obchodného registra má majetok viac ako 6 miliónov €. Súdny exekútor by mal preto pohľadávku veriteľa t. j. žalovanej v rámci exekučného konania uspokojiť iným spôsobom, nie práve vydražením predmetného bytu, ktoré užíva žalobkyňa ako nájomníčka, pretože jeho prevod na tretiu osobu, inú než nájomca je zákonom obmedzený.
4. Žalovaná na vyjadrenie žalobkyne zaslala súdu stanovisko dňa 09. 05. 2017, v ktorom zotrvala na svojich doterajších stanoviskách. K námietkam žalobkyne ohľadne kúpy bytu uviedla, že pri kúpe predmetného bytu dňa 13. 08. 2008 uhradila celú kúpnu cenu 46.803,43 € (1.410.000,-- Sk). Uhrádzala aj náklady spojené s vkladovým konaním. Následne uhrádzala všetky náklady vlastníka spojené s užívaním bytu a platila tiež daň z nehnuteľnosti za celé obdobie rokov 2010 až 2013. Pri podpise predmetnej kúpno-predajnej zmluvy konala v omyle, pretože predávajúci v zmluve prehlásil, že prevod nehnuteľnosti nie je nijakým spôsobom obmedzený. Predávajúci ju pri podpise zmluvy ubezpečoval, že napriek tomu, že v byte býva nájomca, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/165/2006 a tvrdil, že prevod bytu do jej vlastníctva bude bez problémov. Byt nekupovala zo špekulatívnych dôvodov, jej syn sa bol pozrieť do bytu pred jeho kúpou s vtedajším spolumajiteľom Sekier, s. r. o. G.. C., takže v tomto smere tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé. Poukázala na to, že konanie predávajúceho je predmetom preverovania Okresnou prokuratúrou Zvolen. Námietky, prečo súdny exekútor uplatňuje svoje právo na byt, ktorého nájomcom je žalobkyňa je vecou exekútora. Podľa jej vedomostí však ostatné nehnuteľnosti, ktoré vlastní spoločnosť Sekier, okrem bytov, kde sú nájomcami žalobkyňa a pán U. O., zaťažila táto spoločnosť záložným právom v prospech tretích osôb a podľa údajov z verejne dostupného registra účtovných závierok MF SR, spoločnosť Sekier za rok 2015 mala základné imanie vo výške 6.049.300,-- €, pričom za rok 2015 mala neuhradenú stratu z minulých rokov - 5.551.526,-- €. Je teda otázne aký iný majetok okrem týchto dvoch bytov by exekútor ešte mohol predať. Žalovaná ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/165/2006 z 22. 06. 2007, v ktorom konal NS SR o dovolaní navrhovateľov, ktorí sa pred prvostupňovým súdom OS Zvolen v konaní sp. zn. 9C/124/2004 domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného pri uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol byt v spoločnom nájme navrhovateľov vychádzajúci z toho, že žalovaný ako vlastník bytu im tento odmietol predať za regulovanú cenu v zmysle § 18, § 18a, § 18b ZoVB. Uvedený návrh navrhovateľov bol zamietnutý z dôvodu, že žalobcovia získali byt do užívania rozhodnutím
spoločnosti Bučina NP. Následne došlo k privatizácii týchto bytov a bytový fond bol vložený do majetku akciovej spoločnosti Bučina, a. s. Zvolen, ktorá spoločnosť založila spoločnosť Bučina - byty, s. r. o. Do tejto založenej spoločnosti pôvodná spoločnosť Bučina, a. s. vložila celý bytový fond. Spoločnosť Bučina - byty, s. r. o. sa stala spoločníkom obchodnej spoločnosti Sekier, s. r. o. Zvolen a bytový fond vložila do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad. Navrhovateľom bol ponúknutý byt na odkúpenie za vyššiu cenu ako je regulovaná, s čím navrhovatelia nesúhlasili. Prvostupňový súd po preskúmaní veci konštatoval, že navrhovatelia nemajú právo na odkúpenie bytov za tzv. regulované ceny, rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici, dovolanie navrhovateľov bolo zamietnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. V zmysle uvedených rozhodnutí sa na spoločnosť Sekier nevzťahuje povinnosť predať nájomcovi t. j. žalobkyni byt za regulovanú cenu tak, ako sa toho žalobkyňa neustále domáha. Uvedené vyplýva aj z poslednej predloženej žiadosti žalobkyne zo dňa 11. 04. 2017 adresovanú spoločnosti Sekier, ktorou sa domáha odpredaja bytu za sumu 469,-- €.
5. Písomným podaním doručené súdu dňa 21. 08. 2017 navrhla žalobkyňa I/ prostredníctvom právnej zástupkyne zmenu účastníkov na strane žalovanej s poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen č. k. 10Er/308/2016 došlo k zmene účastníkov konania na strane oprávneného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. 06. 2017. Táto skutočnosť vylučuje pasívnu legitimáciu súčasnej žalovanej, preto žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu na strane žalovanej s tým, že na miesto doteraz žalovanej, do konania vstupuje U.. P.. Q. T.. Uznesením zo dňa 23. 08. 2017 súd pripustil zmenu na strane žalovaného a v ďalšom konal s novým žalovaným U.. P.. Q. T.. Nový žalovaný sa v celom rozsahu pridržal všetkých vyjadrení podaných doteraz žalovanou a zotrval na nich.
6. Písomným podaním doručené súdu 08. 11. 2017 žalobca II/ poukázal na to, že pred tunajším súdom sa vedie konanie pod sp. zn. 17C/113/2013 o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy a navrhol, aby si ho súd pripojil. Na pojednávaní dňa 21. 11. 2017 žalobca II/ poukázal na to, že pred tunajším súdom sa vedie skutkovo a právne obdobná vec vo vzťahu k inej bytovej jednotke pod sp. zn. 7C/8/2017, kde bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 17C/113/2013. Žalobca II/ navrhol, aby súd rovnako v tejto veci prerušil konanie do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 17C/113/2013, k jeho procesnému návrhu sa pripojila aj žalobkyňa I/. Žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom na prerušenie konania, pretože predmetom súdneho konania sp. zn. 17C/113/2013 je žiadosť nájomcov o predaj bytu za regulované ceny. S touto otázkou sa už vysporiadal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/165/2006 takým spôsobom, že spoločnosť Sekier, s. r. o. nemá povinnosť predávať byty za regulovanú cenu tak, ako sa toho domáhajú nájomcovia. Preto uvedené konanie nemá priamy dopad na rozhodnutie v tu prejednávanej veci. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k návrhu na prerušenie konanie a návrh žalobcu I/ na prerušenie konania zamietol (výrok č. I rozsudku).
7. Podľa § 164 C. s. p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo súd dal na také konanie podnet.
8. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/113/2013 zo dňa 25. 10. 2016 súd zistil, že žalobcovia U. O. a B. O. sa žalobou zo dňa 02. 05. 2013 proti žalovanému Sekier, s. r. o. domáhali nahradenia vyhlásenia vôle na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa ustanovení ZoVB. Žiadali, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára Zmluvu o prevode vlastníctva bytu s príslušenstvom v zmysle ZoVB, pričom kúpna cena je vypočítaná v zmysle § 18 a nasl. ZoVB. Súd žalobu zamietol, nakoľko vyhodnotil postavenie žalovaného spoločnosti Sekier, s. r. o. tak, že tento nie je osobou uvedenou v § 17 ods.3 ZoVB, t. j. osobou, ktorá je povinná predávať byty za tzv. regulovanú cenu. Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný, vec na odvolanie žalobcov od 27. 03. 2017 sa nachádza na Krajskom súde Banská Bystrica.
9. Z uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/8/2017 zo dňa 02. 11. 2017 súd zistil, že v konaní žalobcu U. O. proti žalovanému U.. P.. Q. T., o vylúčenie veci z exekúcie sa žalobca domáhal, aby súd vylúčil z exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom U.. Ď. pod sp. zn. Ex/2523/2016 a to bytu, ktorého nájomcom je žalobca. Konajúca sudkyňa rozhodla o prerušení konania o vylúčenie veci z exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 17C/113/2013, nakoľko dospela k záveru, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci o vylúčenie veci z exekúcie. Súd tak rozhodol s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania a považoval za správne konanie o vylúčenie veci z exekúcie prerušiť a vyčkať do právoplatného skončenia iného konania vedeného pred tunajším súdom.
10. V tu prejednávanej veci sudkyňa konštatuje, že vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 17C/113/2013 sa rieši otázka medzi inými sporovými stranami o nahradenie prejavu vôle spoločnosti Sekier, s. r. o. na uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcami U. O. a B. O.. Sudkyňa konštatuje, že toto konanie nemá právny význam pre rozhodnutie súdu v tu prejednávanej veci, nakoľko sa jedná o iných účastníkov konania, iný predmet sporu - iná bytová jednotka a vo vzťahu k žalobe žalobkyne o vylúčenie veci z exekúcie tu prejednávanej veci je výsledok predmetného konania bez právneho významu. Súd preto konštatuje, že návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia veci pod sp. zn. 17C/113/2013 je nedôvodný. Preto bol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnutý.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní a to v neprítomnosti žalobkyne I/, ktorej neprítomnosť bola ospravedlnená jej právnou zástupkyňou z dôvodu veku a zdravotného stavu a zároveň žiadala, aby sa vykonalo pojednávanie v jej neprítomnosti, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu II/, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci stav veci.
12. Žalobca II/ na pojednávaní uviedol, že žiadosť o odkúpenie bytu podávali prvý krát v roku 1997 a to spoločnosti Bučina, a. s. V tom čase boli podávané hromadné žiadosti o odpredaj bytov vzhľadom na prevod týchto bytov zo štátu na uvedenú spoločnosť. Za Bučinu jednala dr. O., ktorá bola poverená vybavením predaja bytov. Ona pripravovala zmluvy aj inkasovala peniaze. Bol prísľub, že odpredaj bytov bude realizovaný a preto ešte otec žalobcu II/ podával žiadosť, tento v roku 1998 zomrel. Žalobca II/ si pamätal, že ešte na výzvu spoločnosti dopĺňali údaje týkajúce sa užívateľov bytu. Následne im prišlo oznámenie, že byty budú prevedené na spoločnosť Bučina, s. r. o., a že sa pozastavuje odpredaj bytov, bolo to v roku 1999. V roku 2000 im prišlo oznámenie, že následne boli byty vložené do spoločnosti Torit Broker, ktorá sa premenovala na spoločnosť Sekier. V tomto období nebol odpredaný žiaden byt. Následne chodili osobne sa informovať na stav pre vodu a aj písomne urgovali spoločnosť Sekier. Za spoločnosť Sekier vystupovala pani O., pán D. a G.. Y.. Každý nájomca si vybavoval prevod bytu individuálne. Žalobca II/ sa bol spolu so svojou matkou informovať, čo je s ich žiadosťami, bolo im oznámené, že sa to celé pripravuje. Následne zistili, že došlo k prevodu troch iných bytov, avšak na ich žiadosť nebolo nijako reagované. Žalobca II/ šiel priamo na pani O., ktorá mu oznámila, že vtedajší spoločník Sekiera pán Nemčík nesúhlasil s predajom bytu ich rodine, ale dôvod im neuviedli. Žalobca II/ sa domnieval, že to bolo z dôvodu, že on v tom čase pôsobil v združení Občania Sekiera Zvolen, ktoré zastupovalo nájomcov predmetných bytov, pretože spoločnosť Sekier pri odpredávaní bytov začala ceny dvíhať a z pôvodných cien, za ktorú sa ceny predávali cca 5.000,-- až 10.000,-- Sk sa cena za odpredaj zdvihla na 30.000,-- až 70.000,-- Sk. Združenie sa snažilo o zachovanie pôvodnej kúpnej ceny. Združenie podalo aj žalobu na súd voči spoločnosti Bučina, s. r. o., avšak z dôvodu prevodu sa menil žalovaný, bolo to niekedy v roku 2003, predmetom žaloby bolo uskutočnenie prevodov bytov do osobného vlastníctva. Žaloba však bola zamietnutá z dôvodu, že každý vlastník bol povinný podať si samostatnú žiadosť, ev. aj žalobu sám za seba. Po ukončení predmetného súdneho konania sa žalobca II/ opätovne dostavil za pani O., čo je s jeho žiadosťou o odpredaj bytu, na čo mu ona zopakovala, že spoločnosť nesúhlasí s odpredajom tohto bytu. Preto podali žalobu na súd na nahradenie prejavu vôle, ktorá sa viedla pred tunajším súdom pod sp. zn. 8C/253/2005. Súd však ich žalobu zamietol z dôvodu premlčania. Nasledovali jednania so zástupcami spoločnosti Sekier s tým, že im bolo prisľúbené, že vec sa bude riešiť, avšak dostali ponuku na odkúpenie bytu za sumu 2.140.000,-- Sk s tým, že musia zložiť 2/3 ceny. S týmto postupom oni nesúhlasili. Dňa 30. 05. 2008 podali opätovne spoločnosti žiadosť o odkúpenie bytu prevzatú pánom C., na ktorú neprišla žiadna reakcia. Následne im bolo oznámené, že byt odkúpil U.. T. a podmienky nájmu zostávajú zachované. Bolo im oznámené číslo účtu, na ktoré majú uhrádzať úhrady za byt. Po overení tejto skutočnosti na katastri nehnuteľností za byt uhrádzali na oznámené číslo účtu. Spomínané združenie iniciovalo cez Okresnú prokuratúru preverenie tohto predaja a výsledkom bolo podanie žaloby a Krajský aj Najvyšší súd SR rozhodli tak, že predmetný predaj bol v rozpore so zákonom, pretože bolo porušené prednostné predkupné právo nájomcu. Následne došlo k opätovnému prevodu bytov na Sekier a znovu žalobca jednal s vlastníkom o odpredaji bytu. Bola mu daná ponuka na odpredaj bytu za sumu 30.000,-- Sk v hotovosti naraz, s čím žalobca nesúhlasil. K vybaveniu ich žiadosti o odpredaj bytu nedošlo, preto v roku 2014 aj v roku 2016 oznámili spoločnosti, že trvajú na týchto žiadostiach, následne však už spoločnosť Sekier nereagovala a konateľ spoločnosti po predmetných súdnych konaniach odmietal s nimi komunikovať. Túto vec konzultuje so svojim právnikom,
žalobca nevedel o tom, že by na súde bola podaná žaloba vo veci odpredaja bytu. Žalobca ďalej poukázal, že oprávnený z exekučného konania v tomto prípade pochybil, keď ako kupujúci si riadne na katastri nepreveril stav veci a teda nemuselo dôjsť k celej tejto situácii.
13. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/218/2011 zo dňa 07. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/1547/2014 zo dňa 10. 03. 2016 bol žalovaný Sekier, s. r. o. zaviazaný zaplatiť žalobkyni E.Ľ. T. sumu 46.803,43 € spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia súvisiacej s vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti a to 3 izbového bytu č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu, súpisné číslo XXXX na ulici Ľ.. C. Q. N. s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch. Neplatnosť kúpnych zmlúv vyplynula z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/58/2010 z 24. 09. 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/1/2011 zo dňa 08. 06. 2011. Predmetom vydania bezdôvodného obohatenia boli finančné prostriedky a to kúpna cena za predaj bytu, platené služby spojené s užívaním bytu, ktoré hradila žalobkyňa a úhrady daní z nehnuteľností a poplatkov za vkladové konanie. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 29. 04. 2016 a vykonateľný dňa 03. 05. 2016.
14. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10Er/308/2016 mal súd preukázané, že na podklade vyššie citovaného rozsudku podala oprávnená E. T. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie priznanej pohľadávky u súdneho exekútora U.. Ď.. Dňa 15. 07. 2016 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a to vedenej na LV č. XXXX konkrétne byt č. X vo vchode XX na prízemí (byt, ktorého nájomcami sú tu žalobcovia), ako aj na LV č. XXXX, byt č. XX vo vchode XX na X. poschodí (byt, ktorého nájomcami sú B. Y. U. O.). Na iné nehnuteľnosti sa uvedené upovedomenie nevzťahovalo (čl. 51). Podľa Vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 06. 02. 2017 bolo súdnym exekútorom oznámené, že dňa 15. 03. 2017 o 09.30 hod. sa bude konať dražba týchto nehnuteľností s tým, že všeobecná cena bytu vrátane príslušenstva a podielu na spoločných častiach a zariadeniach a spoluvlastníckeho podielu k pozemku bola určená na 53.300,-- €, ktorá je zároveň najnižším podaním. Uznesením zo dňa 2. 08. 2017 exekučný súd na žiadosť P. F. povolil odklad exekúcie do právoplatnosti skončenia veci o žalobe navrhovateľky na vylúčenie veci z exekúcie.
15. Žalobcovia nájomný vzťah k predmetnému bytu preukázali dokladmi - rozhodnutie bývalého MNV vo Zvolene zo dňa 19. 08. 1957 Nájomnou zmluvou z 24. 02. 1959, evidenčným listom na výpočet úhrad za užívanie bytu (čl. 29 až 31), potvrdením MPBH, s. r. o. z 20. 12. 2004 o nájomnom pomere žalobcov I/ a II/ k predmetnému bytu (čl. 133).
16. Listom zo dňa 12. 02. 1997 (čl. 28) U. F. adresoval spoločnosti Bučina, a. s. žiadosť o kúpu bytu spolu s manželkou P. ako nájomcovia bytu vo Zvolene, ulica W. Č.. XXXX/XX. Listom zo dňa 21. 02. 1997 (čl. 137) spoločnosť Bučina - byty, s. r. o. adresovala U. F. odpoveď na žiadosť z 12. 02. 1997, v ktorej uviedla, že po získaní všetkých kompetencií bude pristúpené v tomto roku k predaju bytov záujemcom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Odpredaj sa uskutoční v dvoch etapách a v prípade reálneho záujmu žiadali o doplnenie osobných údajov. Listom zo dňa 27. 02. 1997 U. F. adresoval spoločnosti Bučiny - byty, s. r. o. doplnenie údajov k žiadosti (čl. 27), kde doplnil osobné údaje k svojej osobe, osobe P. F. a osobe G.. Q. F. s tým, že v súčasnosti byt užívajú 3 osoby, za ktoré uviedol požadované údaje. Listom zo dňa 29. 12. 2006 G.. Q. F. adresovanú Mestu Zvolen (čl. 135) žiadal ako nájomník o prevod bytu do osobného vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993. Listom zo dňa 30. 05. 2008 adresovaný spoločnosti Sekier, s. r. o. (čl. 78) žalobkyňa I/ poukázala na to, že trvá na prevode bytu do svojho osobného vlastníctva, pretože žiadosť bola podaná a doručená vo februári 1997 a žiada o jej kladné vybavenie. Poukázala pri tom na osobné jednania v zastúpení synom G.. F. dňa 27. 05. 2008, ako aj na list zo 07. 03. 2008 a žiadala o prehodnotenie ceny, ktorá nezodpovedá skutočnosti v zmysle zákona. List bol prevzatý dňa 30. 05. 2008 pánom C.. Listom zo dňa 04. 12. 2014 žalobkyňa I/ adresovala spoločnosti Sekier, s. r. o. urgenciu (čl. 79) s poukazom na to, že listom zo 14. 10. 2014 žiadala o vyriešenie práva na odkúpenie bytu. Uviedla, že v roku 2007 bol vypracovaný odborný posudok G.. U. Š., kde cena bytu bola určená na 469,-- € (14.129,-- Sk). Žiadala o možnosť odkúpenia bytu za takto stanovenú cenu. Listom zo dňa 09. 09. 2016 žalobkyne I/, adresovaný spoločnosti Sekier, s. r. o. (čl. 36) žiadala žalobkyňa o prevod vlastníctva bytu v zmysle § 16 ods.1 ZoVB do 30-tich dní od doručenia žiadosti.
17. Žalobcovia predložili súdu prvú stranu rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/233/2009-109 v právnej veci žalobcov U. Y. U. Č., za účasti vedľajších účastníkov na strane navrhovateľov okrem iných G.. Q. F. Y. P. F. proti odporcovi Sekier s. r. o. o určenie vlastníckeho práva a vyhlásenie neplatnosti právnych úkonov, ktorým bol návrh navrhovateľov zamietnutý. Keďže v tomto smere sporové strany nevzniesli žiadne dôkazné návrhy, z uvedeného súd konštatuje, že sa zrejme jedná o konanie tvrdené žalobcom II/, v ktorom boli uplatňované nároky nájomcov v súvislosti s odkúpením bytov za regulované ceny.
18. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/253/2005 súd zistil, že žalobkyňa P. F. podala dňa 30. 12. 2005 žalobu proti spoločnosti Sekier o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorého bola nájomníčkou, pričom kúpna cena mala byť vypočítaná podľa ustanovenia § 18 a nasl. ZoVB vo výške 16.283,-- Sk. Rozsudkom zo dňa 16. 08. 2006 bola žaloba žalobkyne zamietnutá, pretože žalovaný vzniesol vo veci odôvodnenú námietku premlčania. Súd pri tom konštatoval, že v zmysle § 29 ods.2 ZoVB sa navrhovateľ mohol žalobou domáhať uplatnenia svojho práva na súde po uplynutí 2 rokov odo dňa doručenia takejto žiadosti, t. j. do 22. 02. 1999. Premlčacia doba -všeobecná 3 roky uplynula dňom 22. 02. 2002. Keďže žaloba bola podaná na súde 30. 12. 2005, námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobcu bola dôvodná a súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 02. 10. 2008 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, dovolanie žalobkyne bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 09. 2009 odmietnuté ako procesne neprípustné.
19. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/165/2006 zo dňa 22. 06. 2007 vyplynulo, že pred Okresným súdom Zvolen sa viedlo konanie pod sp. zn. 9C/124/2004 vo veci navrhovateľov U. Y. E. P. proti žalovanému Sekier, s. r. o. o nahradenie vyhlásenia vôle odporcu pri uzavretí kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je byt v spoločnom nájme žalobcov a to za kúpnu cenu regulovanú v zmysle § 18, § 18a, § 18b ZoVB. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný ako vlastník bytov nie je subjektom uvedený v ustanovení § 17 ods.3 ZoVB a ani právnickou alebo fyzickou osobu, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa zákona č. 92/1991 Zb. a teda nie je povinný prevádzať byt za tzv. regulované ceny ako sa toho domáhali žalobcovia. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. 02. 2006 sp. zn. 12Co/86/2005 napadnutý rozsudok súdu I. stupňa potvrdil. Zhodne ako prvostupňový súd i odvolací súd konštatoval, že spoločnosť Sekier, s. r. o. nebola subjektom, ktorá je povinná predať byty za tzv. regulovanú cenu s tým, že povinnosť uplatniť nároky pri prevode vlastníctva bytu na doterajšieho nájomcu podľa ZoVB sa viaže k subjektu vlastníctva a nie k jeho objektu. Proti rozsudku odvolacieho súdu sa žalobcovia dovolali a Najvyšší súd SR dospel k záveru, že dovolanie žalobcov nie je dôvodné. Najvyšší súd konštatoval, že nemožno prisvedčiť názoru žalobcov, že charakter bytu, ktorý prešiel do vlastníctva spoločnosti Bučina - byty, s. r. o. sa nezmenil. Vychádzajúc z účelu Zákona o vlastníctve bytov, Najvyšší súd SR konštatoval, že bytový fond, ktorý bol vložený do vlastníctva Bučina - byty, s. r. o. nestratil ako predmet svoj charakter bytov, ktoré je možné na žiadosť odpredať a v tomto smere vlastník bytov bol ochotný aj prevod uskutočniť, ale nemohol nadobudnúť charakter bytov, ktorých cena je tzv. regulovaná cena v zmysle § 18 a nasledujúce ZoVB, nakoľko subjekt vlastníctva t. j. vlastník zo zákona túto povinnosť nemal, keďže nebol subjektom, ktorý je regulovanou cenou viazaný v zmysle § 17 ods.3 ZoVB. Preto ho nemôže zaťažovať povinnosť uvedená v petite žaloby, ktorým sa žalobcovia domáhali nahradenia vyhlásenia vôle tohto žalovaného.
20. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/96/2012 zo dňa 26. 06. 2013 vyplynulo, že súd ním potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/70/2010 zo dňa 28. 03. 2012. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie Správy katastra Zvolen pod č. V 3364/2008 zo dňa 09. 12. 2008, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva pre P.. G. T. a to k bytu č. X (byt, ktorého nájomcom sú tu žalobcovia) a to na podklade Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30. 09. 2008 medzi predávajúcim Sekier, s. r. o. a kupujúcim P.. G. T.. Najvyšší súd SR poukázal na vecnú správnosť rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici s poukazom na odôvodnenie tohto rozhodnutia. Najvyšší súd SR sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia Krajským súdom Banská Bystrica, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom s poukazom na § 16 ZoVB. Krajský súd vo svojom rozhodnutí na strane 7 a 8 konštatoval, že § 16 ods.1 ZoVB zabezpečuje bývanie pre všetkých nájomcov bytov, pričom toto ustanovenie obmedzuje vlastníka bytového domu vo vzťahu k bytom v bytovom dome, toto obmedzenie vlastníka bytového domu je vo verejnom záujme. Každý vlastník bytového domu, ktorý sa rozhodne byty v ňom odpredať je zákonom obmedzený pri nakladaní s nimi tak, že tieto byty, ktoré sú prenajaté na dobu neurčitú,
nemôže predať iným osobám ako ich nájomcom. Krajský súd konštatoval, že byt nachádzajúci sa v bytovom dome sa môže stať samostatným predmetom vlastníctva podľa v zákone obsiahnutej právnej konštrukcie na základe rozhodnutia vlastníka nehnuteľnosti - bytového domu, odpredať niektorý z bytov. Následne po odpredaji prvého z bytov sú predmetom vlastníctva už len jednotlivé byty a nie bytový dom, resp. jeho časť. Zákon o vlastníctve bytov v § 16 ods.1 poskytuje nájomníkom bytov v nájomných vzťahoch založených zmluvami na dobu neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky vo vzťahu ku všetkým bytom v jeho bytovom dome. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel využitia bytového domu - predmetu vlastníctva je nepochybne obmedzením vo verejnom záujme. V súlade s Ústavou SR je možné obmedziť vlastnícke právo na základe zákona a vo verejnom záujme. Žiadne ustanovenie o vlastníctve bytov nezužuje platnosť tohto ustanovenia len pre niektorých vlastníkov bytových domov. To znamená, že platí pre všetkých vlastníkov bytových domov bez rozdielov. Nie je preto podstatné, kto je vlastníkom bytového domu, resp. od koho bytový dom nadobudol. Platí to pre každého vlastníka bytového domu, či je to štát, obec alebo súkromná osoba.
21. V dôsledku predmetných rozhodnutí Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor dňa 13. 01. 2014 rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade Kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2008 v prospech P.. G. T..
22. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/54/2007 zo dňa 21. 05. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/913/2015 zo dňa 23. 11. 2016 súd zistil, že žalobkyňa P. F. podala proti žalovanému spoločnosť Sekier žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Žalobkyni bol dňa 28. 02. 2007 doručený list zo dňa 23. 02. 2007 označený ako Výpoveď z nájmu bytu bez nároku na bytovú náhradu z dôvodu pre nezaplatenie nájmu alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, pričom sa malo jednať o nedoplatok v celkovej výške 39.858,-- Sk s príslušenstvom. V liste však nebolo uvedené ako vznikol predmetný nedoplatok. Žalobe žalobkyni bolo vyhovené z dôvodu, že výpoveď z nájmu bytu nebola adresovaná aj druhému nájomcovi - synovi žalobkyne G.. Q. F. ako aj z dôvodu neurčitosti samotnej výpovede. Odvolací súd potvrdil závery prvoinštančného súdu.
23. Z uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/3/2017 zo dňa 24. 04. 2017 právoplatný 01. 06. 2017 súd zistil, že súd zamietol návrh žalobkyne P. F. proti žalovanej I/ E. T. a žalovanému II/ U.. U. Ď.
- súdnemu exekútorovi na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným zdržať sa dražby bytu, ktorého je nájomníčkou. Súd konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože obsahom neodkladného opatrenia sa žalobkyňa nedomáha dočasnej úpravy hmotno-právnych pomerov, ale procesného obmedzenia súdneho exekútora, aby tento nemohol vykonávať úkony v exekučnej veci. Účel, ktorý sleduje žalobkyňa je možné riešiť len príslušným zákonným procesným postupom v rámci konkrétnej exekúcie. Žalobkyňa v návrhu nepreukázala ani právny vzťah medzi ňou a žalovaným I/ a teda nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu a ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného I/.
24. V obdobnej veci rozhodol Okresný súd Zvolen uznesením sp. zn. 6C/6/2017 zo dňa 08. 03. 2017 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v právnej veci žalobcu U. O. proti žalovanému I/ E. T., žalovanému II/ U.. U. Ď. - súdny exekútor, ktorým by súd zakázal žalovaným I/ a II/ zdržať sa dražby nehnuteľnosti bytu, ktorého bol nájomcom a to až do právoplatného skončenia veci vedenej pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 17C/113/2013, v ktorej veci sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle spoločnosti Sekier, s. r. o. na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorého je nájomníkom za tzv. regulovanú kúpnu cenu v zmysle ZoVB. Súd konštatoval nedôvodnosť návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2017.
25. Podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom sporného bytu spoločnosť Sekier, s. r. o. v podiele 1/1 s pozn. upovedomenia Ex/2523/16-10 o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti povinného F. XXX/ XXXX, zapísané dňa 18. 07. 2016.
26. Lustráciou súdnych konaní súd nezistil, že by žalobcovia viedli pred tunajším súdom iné konanie týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva k predmetnému bytu.
27. Podľa § 243h zák.č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok
- ďalej len EP), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
27.1. Podľa § 55 EP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.
27.2. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa ods. 2, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
27.3. Podľa § 16 ods. 1 zák.č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ZoVB), byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
27.4. Podľa § 17 ods. 5 ZoVB, byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcov nemožno vyhovieť. Predmetom žaloby je návrh žalobcov o vylúčenie bytu z exekúcie vedenej súdnym exekútorom U.. U. Ď. pod č. Ex/2523/2016 vo veci oprávnenej - pôvodne E. T., t. času Q. T. proti povinnému - spoločnosť Sekier, s. r. o., na podklade exekučného titulu - súdne rozhodnutie. Žalobcovia sú nájomcami predmetného bytu a tvrdia, že byt nemôže podliehať exekúcii, pretože je predmetom prevodu do ich osobného vlastníctva. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou vecnej legitimácie na strane žalobcov vznesenej zo strany žalovaného. Procesné podmienky na podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie sú uvedené v § 55 ods.1 EP, ktoré priznáva právo akejkoľvek tretej osobe uplatniť voči oprávnenému návrhom na súde žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, pokiaľ má táto osoba právo na vec, ktorá nepripúšťa exekúciu. Pre zistenie, či táto tretia osoba je vo veci aktívne legitimovaná, je potrebné posúdiť z hľadiska hmotné práva, či takáto osoba má právo na vec, ktorá exekúciu nepripúšťa. Uvedené zákonné ustanovenie vychádza z toho, že pri exekúcii ide o donútenie povinného k splneniu jeho povinnosti a toto donútenie má v zásade postihnúť iba povinného. V niektorých prípadoch však fakticky výkon rozhodnutia môže postihovať aj tretie osoby a v takom prípade sa tretia osoba môže brániť len vylučovacou (excindačnou) žalobou. V danom prípade je teda aktívne legitimovaná tretia osoba, ktorej vec bola neprávom postihnutá exekúciou a pasívne legitimovaným je oprávnený. Predmetný žalobný návrh teda znie na vylúčenie veci z exekúcie a nejde o žalobu hmotného práva, ale o žalobu procesnú, ktorá je inštitútom slúžiacim na zabezpečenie neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade žalobcom je tretia osoba, odlišná od účastníkov exekučného konania, pokiaľ sa exekúciou zasahuje do jej práv k veci. Pod právom k veci sa rozumie akékoľvek vecné právo a to najmä vlastnícke právo ako aj právo toho, kto podľa zákona požíva ochranu ako vlastník (§ 126 ods.2 Občianskeho zákonníka), právo držby (§ 129, § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že nie len vlastník veci sa môže domáhať ochrany pred nedovolenou exekúciou. S poukazom na § 126 ods.2 OZ súd konštatuje, že rovnakú právnu ochranu ako vlastníkovi poskytuje § 55 ods.1 EP aj tomu, kto je oprávnený mať vec u seba. Uvedené sa môže vzťahovať nielen na oprávneného držiteľa s poukazom na § 130 OZ, ale aj na oprávneného detentora, ktorými v tomto prípade sú žalobcovia I/ a II ako nájomníci predmetného bytu. Nájomný vzťah žalobcov I/ a II/ k predmetnému bytu nebol spochybnený, žalobcovia ho pred súdom preukázali, preto súd konštatuje, že sú aktívne legitimovaní na podanie excindačnej žaloby.
29. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že majú zákonné právo na odkúpenie bytu v zmysle § 16 ods.1 ZoVB s tým, že výslovné znenie § 17 ods.5 ZoVB stanovuje, ak sú byty predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno ho vydražiť. Vo svojej právnej argumentácii poukázali na právne hodnotenie skutkovej situácie Krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR, keď povinný z exekúcie ako vlastník predmetného bytu tento byt previedol na tretiu osobu, t. j. nie na nájomcov bytu, ktorý prevod súdy posúdili ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu porušenia § 16 ods.1 ZoVB. Žalobcovia zotrvali na svojich tvrdeniach, že výlučnými subjektami, ktoré môžu nadobudnúť predmetný byt sú oni ako nájomcovia, pričom majú záujem o odkúpenie tohto bytu, čo doložili rôznymi
žiadosťami adresovanými jednotlivým vlastníkom predmetného bytu (nakoľko došlo k opakovaným zmenám na strane vlastníka bytového domu). Žalobcovia zotrvali na svojom tvrdení, že majú nárok na odkúpenie bytov za tzv. regulované ceny v zmysle § 18 a nasledujúce ZoVB. Žalovaný poukázal na to, že nie sú splnené podmienky, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie, pretože predmetný byt nie je predmetom prevodu do vlastníctva doterajších nájomcov. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia doposiaľ neuzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva bytu so súčasným vlastníkom bytov z dôvodu, že nedošlo k dohode o cene nehnuteľnosti, pretože vlastník bytu nesúhlasí s prevodom za tzv. regulovanú cenu. V tomto smere poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré boli potvrdené aj Najvyšším súdom SR, ktorý sa stotožnil s tým, že režim odpredaja bytov nájomníkom vlastníkom spoločnosťou Sekier nespadá pod regulovanú cenu podľa § 18 a nasledujúce ZoVB. Napriek tomu, že žalobcovia podávajú opakované žiadosti o odkúpenie bytu, ich snaha je len formálna, svojho práva sa nedomáhajú žiadnou inou cestou. Súd konštatuje, že v minulosti sa žalobcovia domáhali žalobou nahradenia prejavu vôle zo strany vlastníka bytu - spoločnosť Sekier, s. r. o. k uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetný byt a to za cenu regulovanú podľa § 18 a nasledujúce ZoVB. Ich žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že sa svojho práva nedomáhali včas (konanie pred OS Zvolen pod sp. zn. 8C/253/2005). Okrem opakovaných žiadostí vo vzťahu k vlastníkovi bytu sa iným spôsobom svojho práva na odkúpenie bytu žalobcovia nedomáhali, čo mal súd preukázané z registra aktuálnych súdnych konaní. Hoci žalobcovia žiadali, aby súd ich žalobu posúdil v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/96/2012, súd žalobcom pripomína, že v predmetnom rozhodnutí sa ani Krajský súd Banská Bystrica ani Najvyšší súd SR nezaoberali cenou bytu pre prípad prevodu bytu do vlastníctva žalobcom ako doterajším nájomcom. V citovaných rozhodnutiach súdy výlučne konštatovali porušenie zákonného predkupného práva nájomcov na odpredaj bytu podľa § 16 ods.1 ZoVB. Je treba žalobcom pripomenúť, že otázku tzv. regulovanej ceny, ktorú by mal súčasný vlastník bytu - spoločnosť Sekier, s. r. o. uplatniť pri predaji predmetných bytov do vlastníctva doterajším nájomcom, bola komplexne posudzovaná súdmi všetkých stupňov a to v neprospech tvrdenia žalobcov (konanie pred OS Zvolen sp. zn. 9C/124/2004). Napriek tomu žalobcovia aj v tomto súdnom konaní deklarovali, že nesúhlasia s návrhmi vlastníka bytu na odkúpenie bytu za trhovú cenu, ktorú im vlastník bytu navrhoval. Súd tak konštatuje, že žalobcovia bez akéhokoľvek právneho dôvodu odmietajú návrhy vlastníka bytu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu do ich vlastníctva ako doterajším nájomcom. Takýto stav potom súd nemôže posúdiť ako stav predpokladaný v § 17 ods.5 ZoVB, t. j., že predmetný byt je predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi. Ďalej súd konštatuje, že uvedený § 16 ods.1 ZoVB bráni vlastníkovi domu vykonať prevod predmetného bytu do vlastníctva tretej osoby okrem nájomcu tohto bytu, avšak z uvedeného zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť záver, že by toto ustanovenie bránilo vykonávať exekúciu na daný byt. Je treba prisvedčiť žalovanému, že v prípade nadobudnutia bytu treťou osobu v rámci exekúcie, zostáva nájomcom právo nájmu zachované a rovnako im nič nebráni príp. dohodnúť sa s novým vlastníkom bytu na odpredaji tohto bytu do ich osobného vlastníctva. Rovnako tak žalobcovia ako nájomcovia majú možnosť pri exekúcii nadobudnúť byt do osobného vlastníctva ako vydražitelia tohto bytu. Právo na nadobudnutie vlastníctva k bytu preto exekúciou nie je dotknuté. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú nadobudnutia bytu za tzv. regulovanú cenu, súd konštatuje, že toto právo im nepatrí ani v prípade, ak by k exekúcii nedošlo. Preto ani žalobcami tvrdené právo na odkúpenie bytu za regulované ceny vykonanou exekúciou nemôžu byť dotknuté. Súd preto uzatvára, že nezistil dôvody, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie dražbou predmetného bytu, preto žalobu žalobcov v celom rozsahu považoval za nedôvodnú a zamietol ju (výrok č. II rozsudku).
30. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy súd prizná náhradu trov konania úspešnej strane. V tomto prípade bol úspešný žalovaný, ktorý však vyslovil, že mu žiadne trovy nevznikli a preto si ich náhradu neuplatňuje. Súd vo výroku vyslovil, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva (výrok č. III rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.