Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-63-2016.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/63/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou Mgr. Martinou Kmeťkovou v spore žalobcu: LEONTEUS, s. r. o., IČO: 45 256 764, Ventúrska 3, 811 01 Bratislava právne zastúpeného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému: IKEA Centres Slovensko, s.r.o., IČO: 35 849 363, Ivanská cesta 16, 821 04 Bratislava právne zastúpenému OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, Gorkého 6, 811 01 Bratislava - Staré mesto, o zaplatenie 15 027,53 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.06.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15.027,53 eur titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.11.2014 so žalovaným uzatvoril zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca užíval priestory v nákupnom centre Avion Shopping Park Bratislava, kde prevádzkoval predajný kiosk na predaj syrov a doplnkového tovaru. Žalovaný vystavoval faktúry na úhradu nájomného vopred a požadoval vopred aj jeho úhradu. S týmto žalobca nesúhlasil a nájomné uhrádzal tak, ako to vyplývalo zo zmluvy a zákona. Žalovaný zároveň konal v rozpore s vlastnými internými pravidlami (IWAY standard, 4. vydanie zo dňa 04.06.2008). Žalovaný poslal dňa 11.11.2015 návrh dodatku, ktorý upravoval spôsob úhrady nájomného na úhradu vopred. Naďalej však nebolo podľa názoru žalobcu z návrhu dodatku zrejmé, či sa má nájomné uhrádzať mesačne, štvrťročne alebo inak a na základe znenia zmluvy bolo aj naďalej možné, aby žalovaný vyfakturoval žalobcovi nájomné aj za celú dobu nájmu. Preto žalobca dodatok odmietol. Žalovaný listom zo dňa 18.11.2015 od zmluvy odstúpil, odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 25.11.2015 s termínom sťahovania k 30.11.2015. Lehotu 5 dní nemožno považovať za primeranú. Ako dôvod omeškania žalovaný uviedol omeškanie žalobcu s platením nájomného. Žalobca považoval odstúpenie za neplatné a dôvody za vykonštruované, o čom žalovaného informoval. Z dôvodu ochrany svojho dobrého mena sa napokon so žalovaným dohodol na ukončení nájmu, a to k 13.12.2015. Po ukončení nájmu musel žalobca svoj predajný stánok urýchlene demontovať a následne ho predať. Pretože stánok je úplne špecifickým zariadením, neexistuje preň trh v pravom slova zmysle. Žalobca ho preto musel predať jedinému možnému záujemcovi, spoločnosti Sálem, s.r.o., a to za cenu 16.667 eur bez DPH, žalobcovi týmto vznikla škoda vo výške 12.667 eur. Za obdobie od 01.01.2015 do 13.12.2015 vykázal žalobca na účtovnom stredisku Avion zisk vo výške 2.327 eur. Nájom mal pôvodne trvať do 30.11.2016. Predčasným ukončením nájmu vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku vo výške 2.360,56 eur. Ide o ušlý zisk, ktorý by žalobca mohol dosiahnuť za obdobie od 14.12.2015 do 30.11.2016, keby nedošlo k predčasnému ukončeniu nájmu. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rámci zmluvného vzťahu so žalobcom
konal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čím žalobcovi spôsobil škodu. V rozpore so zmluvou totiž voči žalobcovi uplatňoval požiadavky, na ktoré nemal právo, čím vytvoril situáciu, kedy bol žalobca nútený svoje podnikanie v nákupnom centre žalovaného ukončiť a odpredať svoj predajný stánok so stratou. 2. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť z dôvodu absencie podmienok pre vznik nárokov z titulu náhrady škody, najmä protiprávneho konania žalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a následkom. Žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom slobodne dohodu o ukončení nájomného vzťahu z 30.11.2015, ktorou zhodne prejavili vôľu v zmluvnom vzťahu nepokračovať. Skutočnosť, že sa žalobca rozhodol uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj stánku za nižšiu cenu (4000 eur oproti nadobúdacej 16.000 eur) nemá žiadnu kauzálnu súvislosť s konaním žalovaného. To, že po zániku nájmu sa stánok stane prebytočným, mal a musel žalobca vedieť už pri vzniku nájmu, a s týmto nákladom mal preto pri bežnej starostlivosti počítať. Nebol daný žiadny dôvod domnievať sa, že opotrebovaný stánok predá za nákupnú cenu nového tovaru alebo cenu blížiacu sa tejto hodnote. Nie je dôvod predpokladať, že by cena dosiahnutá na „second handovom“ trhu po riadnom ukončení nájmu do 30.11.2016 bola vyššia ako získaných 4.000 eur, naopak skôr sa možno domnievať, že čím dlhšie by bolo zariadenie využívané, tým väčšia by bola opotrebovanosť a nižšia predajná cena. Zo žaloby ďalej nevyplýva žiadne protiprávne konanie žalovaného, ktoré by viedlo k vzniku škody. Zánik nájmu nastal na základe slobodného prejavu vôle žalobcu - dohody o skončení nájmu. Pred zánikom nájmu bol žalobca zo strany žalovaného opakovane upozorňovaný na nedodržanie platobnej disciplíny a skutočnosť, že nájomné sa hradí na mesiac vopred. Nájomca naopak trval na tom, že nájomné bude hradiť až na konci mesiaca, t.j. po tom, ako priestor užíval - t.j. už z vygenerovaného zisku. Keďže žalobca dôvodil nejasnosťou zmluvy, chcel žalovaný nezrovnalosti odstrániť dodatkom, čo však žalobca odmietol. Úhradou mesačne vopred však nemôže nájomcovi hroziť ujma, keďže aj tak je zánik nájmu viazaný na výpovednú dobu. Úhradou pozadu by prenajímateľ ľahko mohol prísť o odplatu za svoje služby, a možnosť využiť zákonné zabezpečovacie inštitúty (napr. zádržné právo). V nájomnej zmluve zo dňa 06.11.2014 bolo jasne zakotvené, že nájomné za každý mesiac sa hradí na základe faktúry. Uvedeným spôsobom boli platobné podmienky upravené dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne, neodporujúc zákonu. 3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a prednesmi právnych zástupcov strán sporu. 4. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bol odo dňa 06.11.2014 zmluvou o nájme založený obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobcovi ako nájomcovi priestory, a to v pasáži budovy Avion Shopping Park Bratislava v Bratislave (ďalej len „Centrum“), s rozlohou 10 m2. Nebolo sporné ani to, že priestory boli žalobcovi odovzdané za účelom realizácie predajného kiosku, na povolené užívanie - predaj syrov, doplnkových delikates, prívlastkových vín a potrieb na servírovanie syrov. Nebolo sporné to, že zmluva o nájme bola dojednaná na dobu určitú, a to do 30.11.2016, avšak k ukončeniu zmluvy došlo predčasne, a to na základe dohody o ukončení zo dňa 30.11.2015, na základe ktorej sa strany dohodli, že doba nájmu skončí dňa 13.12.2015, 21.00 hod. Zároveň nebolo sporné, že odstúpeniu od zmluvy, ktoré malo nadobudnúť účinnosť dňa 30.11.2015, strany po vzájomnej dohode neprikladali právne účinky, a teda odstúpením nebola žiadna zo strán viazaná. 5. V konaní bol sporný nárok žalobcu na náhradu škody čo do základu aj výšky. 6. Právni zástupcovia strán zotrvali na svojej argumentácii. 7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 8. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. 9. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 10. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 11. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 12. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok. 13. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a prípadne zavinenie (na ktoré sa v obchodnoprávnych vzťahoch neprihliada). Žalobca v priebehu konania nekonkretizoval, v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, len všeobecne uviedol, že sa žalovaný voči nemu nesprával korektne, čiže konal v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd v tejto súvislosti uvádza, že konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, i keby v danom prípade nastalo, samo o sebe nemôže spôsobovať vznik škody, a na tom základe si žalobca nemôže uplatňovať náhradu škody. Dôsledkom pri konaní v rozpore s poctivým obchodným stykom je len to, že takýto výkon práva by nepožíval právnu ochranu. Z ustanovenia § 265 Obch. zák. však nie je možné domáhať sa aj náhrady škody. Nárok na náhradu škody by bol vznikol iba vtedy, keby žalovaný konal v rozpore so zmluvou alebo zákonom, s čím by v priamej súvislosti žalobcovi vznikla škoda. 15. V danom prípade žalobca nepreukázal, že došlo porušeniu zmluvy či zákona zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný pri fakturovaní nájomného konal v rozpore so zákonom o dani z pridanej hodnoty, súd takého tvrdenie nemal za preukázané. Žalobca slobodne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným dňa 06.11.2014 tým, že podpísal zmluvu o nájme. Žalobca od počiatku vedel aké je znenie zmluvy čo do úpravy fakturácie nájomného, ak mal voči nemu výhrady, pre ktoré by do zmluvného vzťahu so žalovaným nevstúpil, mal znenie zmluvy pripomienkovať alebo zmluvu nepodpísať a hľadať si iný priestor pre svoju prevádzku. Žalobca zmluvu o nájme podpísal, čím bol uzrozumený s jej znením. Podpisom zmluvy mu vznikli zmluvné práva a povinnosti. Hlavnou povinnosťou žalobcu bolo platiť nájomné, ktoré bolo stanovené vo výške 1.974,95 eur bez DPH za jeden mesiac nájmu s tým, že bude hradené nájomcom formou bezhotovostného bankového prevodu na účet prenajímateľa uvedený na faktúre so splatnosťou 10 dní. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si nájom fakturoval mesačne vopred. Fakturáciu vopred však nemožno považovať za fakturáciu v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z.z., resp. iným zákonom. Súdu je známe, že fakturovanie vopred je bežné v zmluvných vzťahoch, najmä vo vzťahoch z nájomných zmlúv a je akceptovateľné pre obe zmluvné strany. Samotný zákon č. 222/2004 Z.z. takúto fakturáciu sám pripúšťa v ust. § 19 ods. 4, keď uvádza, že ak je platba prijatá pred dodaním služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatej platby. Uvedené znamená, že žalovanému vznikla daňová povinnosť dňom, kedy žalobca faktúru vystavenú za nájom vopred zaplatil. Na okraj je potrebné uviesť, že uvedený predpis je verejnoprávnym predpisom, na základe ktorého vznikla zákonná povinnosť len žalovanému ako daňovníkovi. Žalobca z neho nemá zákonný titul vyvodzovať si svoje nároky súkromnoprávneho charakteru. 16. Bol to práve žalovaný, ktorý sa snažil vyjsť žalobcovi v ústrety a navrhol dodatok k nájomnej zmluve, v ktorom si bolo jasne upravené, že nájomné bude nájomcom hradené vopred. Žalobca bez dôvodu tento dodatok odmietol s tým, že bude postupovať podľa zmluvy. Z faktúr vystavených žalobcovi a dokladov o úhrade nájomného za celé obdobie zmluvného vzťahu vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý si sústavne nesplnil svoje povinnosti riadne a včas, a všetky faktúry uhrádzal po lehote splatnosti, a to od omeškania v trvaní 1. dňa až po 35 dní omeškania. Žalovaný bol tak v zmysle príslušných ustanovení zmluvy oprávnený zmluvu vypovedať, resp. okamžite od nej odstúpiť, k čomu aj došlo. Napokon sa zmluvné strany dohodli, že na odstúpenie nebudú prihliadať a uzatvorili Dohodu o ukončení zo dňa 30.11.2015, v zmysle ktorej došlo k ukončeniu nájmu dňa 13.12.2015 o 21.00 hod. Dohodu o ukončení žalobca uzatvoril dobrovoľne, čím prejavil, že nechce zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalovaným, ohľadom ktorého mal počas trvania zmluvy aj tak výhrady, ktoré odmietal riešiť. Z takéhoto konania nemožno vyvodiť, že by žalovaný porušil nejakú svoju zmluvnú či zákonnú povinnosť, správal by sa v rozpore s poctivým obchodným stykom. Naopak bol to žalobca, ktorý zmluvu porušoval tým, že faktúry uhrádzal po lehote splatnosti. Sumy, ktoré si žalobca v konaní uplatňoval tak nemožno ustáliť, že by vôbec vznikli v príčinnej súvislosti s neoprávneným konaním žalovaného. Na základe uvedeného súd konštatuje súd nemal preukázanú základnú podmienku pre priznanie náhrady škody, a to porušenie zmluvnej či zákonnej povinnosť žalovaného. Nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody. Na základe tohto už nebolo potrebné zaoberať sa samotnou uplatnenou výškou škody, nakoľko to už nebolo potrebné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalobca pri fakturácií nájomného porušoval svoje interné normy, súd konštatuje, že z týchto noriem si žalobca nemôže uplatňovať svoje nároky, nakoľko tieto normy neboli súčasťou zmluvy o nájme, teda strany sporu nimi vo svojom zmluvnou vzťahu neboli žiadnym spôsobom viazané. Tieto normy platili len pre žalovaného, a za ich dodržanie sa žalovaný môže zodpovedať výlučne materskej spoločnosti vo Švédsku. 17. S poukazom na uvedené súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný a z toho dôvodu mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.