Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-344-2016.pdf
PDF · 92.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/344/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu nebotra consulting s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 2563/13, 811 09 Bratislava, IČO: 46 123 920, právne zastúpeného Z.. F. E., advokátom, so sídlom Na Y. 3, XXX XX G. G., proti žalovanému AMS - PROFIT s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 45 951 756, právne zastúpený M. kanceláriou Z.. D. G. s.r.o., so sídlom Z. XXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 2.960 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/55/2015-97 zo dňa 01. júna 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.960 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.980 eur od 06.12.2014 do 25.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.960 eur od 26.12.2014 do 04.02.2015, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.960 eur od 05.02.2015 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 913,09 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 02.12.2014 Zmluvu o poskytnutí služby, na základe ktorej právny predchodca žalobcu v rámci výzvy KaHR-31DM-1401, vyhlásenej dňa 12.09.2014, z operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os: 3 - Cestovný ruch, Opatrenie : 3.1 - Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu, poskytol žalovanému dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazal za tieto poskytnuté služby zaplatiť. K uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí služby došlo dňa 02.12.2014 okamihom prijatia návrhu na uzavretie zmluvy zo dňa 26.11.2014 a to v písomnej forme, nakoľko podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Výlučne v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine, čo sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje. Právny predchodca žalobcu dňa 26.11.2014 zaslal žalovanému návrh na uzavretie zmluvy, pričom žalovaný tento návrh zmluvy bez akýchkoľvek výhrad podpísal a kópiu podpísanej zmluvy zaslal právnemu predchodcovi žalobcu dňa 02.12.2014, ktorým dňom došlo k prijatiu návrhu a týmto okamihom došlo k uzatvoreniu zmluvy v súlade s ust. § 43a ods. 1, ods. 2, § 43c ods. 1, ods. 2 a § 44 Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. II. ods. 2.2 Zmluvy o poskytnutí služby zmluva
nahrádza predchádzajúcu ústnu dohodu jej účastníkov a v zmysle čl. III. ods. 3.4 Zmluvy o poskytnutí služby žalovaný ako objednávateľ zobral na vedomie, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok je hodnotená v súťaži s inými žiadosťami a zároveň, že žalovaný tento nenávratný finančný príspevok môže získať, ale vopred naň nemá zákonný nárok. V zmysle citovaných ustanovení uzatvorenej zmluvy je nárok žalobcu dôvodný, pretože uzatvorená zmluva upravovala aj možnosť nezískania nenávratného finančného príspevku pre žalovaného, bez ohľadu na povinnosť žalovaného zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú odmenu. Preskúmaním Zmluvy o poskytnutí služby súd zistil, že v čl. IV. Ods. 4.2 Zmluvy o poskytnutí služby sa jej účastníci dohodli, že nezískanie nenávratného finančného príspevku pre žalovaného nie je dôvodom k nevyplateniu dohodnutej odmeny podľa č. 4.1a tejto zmluvy, z čoho je zrejmé, že žalovaný bo uzrozumený s tým, že v prípade nezískania nenávratného finančného príspevku je povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Súčasne žalovaný úhradou sumy 1.000 eur z faktúry č. 2704141130 vystavenej na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí služby v celkovej sume 1.980 eur uznal zvyšok dlhu žalobcu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný ani po zamietnutí žiadosti o nenávratný finančný príspevok nereklamoval služby právneho predchodcu žalobcu a tieto začal spochybňovať až v predmetnom súdnom konaní, čo súdu prvej inštancie považoval za účelovú obranu. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej istiny v sume 2.960 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúr, ktorými bola vyúčtovaná dohodnutá odmena za poskytnuté služby, zaviazal ho súd okrem istiny aj k úhrade úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.980 eur od 06.12.2014 do 25.12.2014, úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.960 eur od 26.12.2014 do 04.02.2015 a úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 2.960 eur od 05.02.2015 do zaplatenia, teda odo dňa omeškania žalovaného so zaplatením peňažného dlhu, ktoré omeškanie nastalo dňom nasledujúcim po dni splatnosti uvedených faktúr po zohľadnení úhrady v sume 1.000 eur zo dňa 04.02.2015. žalobca si zároveň v zmysle § 369c ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka uplatnil voči žalovanému aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnení pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované zo strany právnej zástupkyne žalovaného, a to výsluch konateľa spoločnosti Inthergroup s.r.o. S.. D. I. a výsluch konateľa žalovaného v súlade s ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhované dôkazy považoval súd prvej inštancie za neúčelné a nehospodárne. Podľa názoru súdu bol skutkový stav veci spoľahlivo zistený vykonaným dokazovaním tak listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ako aj vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania na pojednávaní a preto výsluch navrhovaných osôb považoval súd za nehospodárny a neúčelný. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovanému uložil nahradiť trovy konania v celej výške, a to z dôvodu, že žalobca mal v konaní plný úspech. Súd žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v celkovej sume 913,09 eur, ktoré mu vznikli na súdnom poplatku vo výške 177,50 eur a na trovách právneho zastúpenia v sume 735,59 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané a vypočítané v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15, § 16 ods. 3, ods. 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a pozaostávajú z nasledovných položiek: odmena 111,21 eur za prevzatie a prípravu veci, odmena 111,21 eur za písomné podanie na súd - návrh na začatie konania, odmena 111,21 eur za ďalšie písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu, odmena 111,21 eur za účasť na pojednávaní dňa 01.06.2016, režijný paušál v sume 25,17 eur za rok 2015 (3 x po 8,39 eur), režijný paušál v sume 8,58 eur za rok 2016, náhrada cestovných výdavkov na ceste Banská Bystrica - Partizánske a späť za účasť na pojednávaní dňa 01.06.2016 v sume 48,60 eur (200 km x 0,243 eur/km), náhrada za stratu času na ceste Banská Bystrica - Partizánske a späť za účasť na pojednávaní dňa 01.06.2016 v sume 85,80 eur (6 polhodín x 14,30 eur), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu v sume 612,99 eur a DPH 20 % v sume 122,60 eur, celkovo trovy právneho zastúpenia v sume 735,59 eur. Trovy právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivana Hegera, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm c) C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vypočuť svedka Mgr. D. I., ktorý mal v zastúpení žalovaného dojednávať s právnym predchodcom žalobcu podmienky Zmluvy o poskytnutí služby. Podmienky úhrady odmeny za plnenie predmetu zmluvy boli podľa žalovaného dohodnuté inak, ako je uvedené v zmluve. Túto skutočnosť mal potvrdiť navrhovaný svedok. Napadnutý rozsudok navrhol žalovaný zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, nakoľko ho považoval za nehospodárny a neúčelný. Skutkový stav považoval za spoľahlivo zistený z vykonaného dokazovania. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by zmenil pohľad na skutkový stav. Zmluva o poskytnutí služby bola riadne uzavretá dňa 02.12.2014 a žalovaný nemal k jej zneniu žiadne výhrady. Žalovaný čiastočne uznal svoj záväzok úhradou sumy 1.000 eur. Žalovaný žiadnu z faktúr či poskytnutých služieb nereklamoval. Napadnutý rozsudok navrhol žalobca potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení špecifikoval a vyčíslil.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správy právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka.
10. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) platného a účinného v čase rozhodovania, pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 a strany sporu poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť mal súd bez ohľadu na to, či je strana sporu (účastník konania) právne zastúpený.
11. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal, že nevykonanie ním navrhnutého dôkazu, vykonaním ktorého by súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhovaný svedok Mgr. D. I. a konateľ žalovaného mali preukázať inú dohodu podmienok úhrady odmeny za plnenie predmetu zmluvy ako bolo uvedené v zmluve.
12. Medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o poskytnutí služby v písomnej forme. V článku VII. bod 7.2 si zmluvné strany dohodli, že všetky zmeny zmluvy je možné uskutočniť len formou písomného, číslovaného a oboma zmluvnými stranami podpísaného dodatku k tejto zmluve. Pokiaľ boli ústne dohodnuté iné podmienky úhrady odmeny za plnenie predmetu zmluvy ako boli uvedené v zmluve, takto dohodnuté podmienky sú neplatné, nakoľko neboli uzavreté v písomnej forme v súlade s čl. VII. bod 7.2 zmluvy. Z tohto dôvodu odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie konštatuje, že vykonanie tohto navrhnutého dôkazu by bolo neúčelné a nehospodárne.
13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že reklamácia žalovaným tvrdenej vady podanej žiadosti nebola v konaní preukázaná. Žalovaný nepreukázal a ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení podľa § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie na svoje tvrdenia.
14. Súd prvej inštancie vyvodil zo skutkového záveru správny právny záver, keď konštatoval, že žaloba žalobcu je dôvodná.
15. Odvolacie dôvody prezentované žalovaným v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave ani v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolacia námietka týkajúca sa odňatia možnosti konania pred súdom je podľa odvolacieho súdu nedôvodná. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, pričom sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením nevykonania navrhnutého dôkazu súdom prvej inštancie.
16. Odvolací súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. a jeho aplikáciu v súvislosti s posudzovaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 C.s.p. nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ale len pri posudzovaní vecnej správnosti je nevyhnutné zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...“Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ... „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.
17. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti o výroku o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal proti žalovanému v rozsahu 100 %.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p).