Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-43-2017.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému Z. Z., nar. 8.X.XXXX, bytom Y., J. XX/ XXXX, o zaplatenie sumy 1.978,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.705,- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobcu z a m i e t a .
III. Konanie čiastočne zastavuje o zaplatenie sumy 33,- eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 76 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.978,02 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky dňa 15.12.2013, ktorú uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku a ktorá predstavovala nesplatenú časť poskytnutého úveru. V priebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 33,- eur s príslušenstvom. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 118,50 eur a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalovaný zostal v súdnom konaní nečinný. Na svoju obranu nevyužil prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP.
3. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania neustanovili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali. Žalovaný, ktorý predvolanie na pojednávanie v mieste bydliska v odbernej lehote neprevzal, neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal, čo oznámil e-mailovou správou zo dňa 19.11.2017. Súd v súlade s ust. § 180 ods. 1 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4620505497 zo dňa 15.12.2013, Všeobecných obchodných podmienok veriteľa z čl. 4 spisu, predžalobnej výzvy zo dňa 26.3.2014, fotokópie doručenky od žalovaného zo dňa 9.4.2014, splátkového kalendára žalovaného z čl. 7 spisu, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2017, prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.6.2017, žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 19.6.2017, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 15.12.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4620505497, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v celkovej sume 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 71,82 eur po dobu 48 mesiacov. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na mesiac december 2017. Ročná úroková sadzba predstavovala 32%, RPMN 32%. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 21,09%. Celkom sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 3.350,40 eur, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali sumu 1.350,- eur. Na splatenie úveru žalovaný poukázal celkom sumu 295,- eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára z čl. 7 spisu.
6. Dňa 26.3.2014 veriteľ upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu existencie dlhu v sume 207,82 eur. Vyzval ho, že ak do 6.5.2014 nezaplatí úverovú splátku splatnú v januári 2014, bude úver zosplatnený. Žalovaný prežalobnú výzvu prevzal dňa 9.4.2014.
7. Dňa 20.6.2017 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému oznámila, že ku dňu 19.6.2017 pohľadávku voči nemu v sume 2.405,39 eur postúpila žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
8. Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 15.12.2013 bola medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku a žalovaným uzavretá podľa príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov.
9. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§1 ods. 1).
10. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§1 ods. 2).
11. Podľa § 2 písm. d/, g/, h/, i/, j/, l/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
15. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že dňa 15.12.2013 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4620505497, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v celkovej sume 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 71,82 eur po dobu 48 mesiacov. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na mesiac december 2017. Ročná úroková sadzba predstavovala 32%, RPMN 32%. Priemerná hodnota RPMN predstavovala 21,09%. Celkom sa žalovaný zaviazal vrátiť sumu 3.350,40 eur, z ktorej jeho celkové náklady predstavovali sumu 1.350,- eur. Na splatenie úveru žalovaný poukázal celkom sumu 295,- eur, čo vyplýva z jeho splátkového kalendára z čl. 7 spisu.
17. V súlade s cit. ust. § 2 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení neskorších predpisov, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi nesplatený zostatok úveru v sume 1.705,- eur, ktorý predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 2.000,- eur a zaplatenými úverovými splátkami v celkovej sume 295,- eur.
18. Súd dojednanie zmluvného úroku vo výške 32% ročne v zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 15.12.2013 považoval za neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, dojednané v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvný úrok vo výške 32% ročne z hodnoty úveru 2.000,- eur je podľa názoru súdu neadekvátny k výške úveru a predstavuje takmer tretinu z jeho hodnoty, sumu 640,- eur ročne, čo v danej situácii je možné považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je dojednanie platenia zmluvného úroku vo výške 32% ročne z úveru poskytnutého v sume 2.000,- eur neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a žalobcovi z neplatného právneho úkonu v časti zmluvného úroku nie je možné plnenie priznať. Porovnaním priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách v čase poskytnutia úveru žalovanému bolo zistené, že priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti" so splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci december 2013, kedy bola uzavretá zmluva o úvere, predstavovala 14,79% ročne (štatistický údaj NBS za rok 2013). Dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy viac ako o 100% prevyšuje priemernú úrokovú mieru zo spotrebiteľských úverov pre kategóriu "domácnosti". Za neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi súd považoval aj dojednanie výšky celkových nákladov žalovaného s úverom v sume 1.350,- eur, výška ktorých z poskytnutého úveru v sume 2.000,- eur je neprimeraná k výške poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému a dosahuje 67,5% z hodnoty úveru, čo je možné považovať za úžeru. Definícia úžery je od 1.6.2014 priamo zakotvená už aj v Občianskom zákonníku. V novele Občianskeho zákonníka, Zákona č. 106/2014 Z.z. je v § 39a definovaná úžera ako neplatný právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Podľa prechodných ustanovení Zákona č. 106/2014 Z.z., § 879r, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. S poukazom na prechodné ustanovenie novely Občianskeho zákonníka súd na daný právny vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 15.12.2013 na nároky žalobcu ust. § 39a Občianskeho zákonníka aplikovať nemohol, preto
na uplatnený nárok aplikoval ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Po zohľadnení neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 15.12.2013 v časti dojednania zmluvných úrokov vo výške 32% ročne a neplatných nákladov žalovaného v sume 1.350,- eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť, je jeho povinnosťou zaplatiť žalobcovi len nesplatenú časť úverovej istiny bez akéhokoľvek navýšenia o zmluvné úroky a náklady, t.j. sumu 1.705,- eur.
19. Súd súčasne poukazuje na to, že úverová zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov, t.j. termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pri absencii ktorej sa poskytnutý spotrebiteľský úver podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj v tomto prípade žalovaného zaťažuje povinnosť zaplatiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, t.j. sumu 1.705,- eur. Významom § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške a ako dlho bude povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov - dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Z úverovej zmluvy nie je zrejmé, v akých termínoch bol žalovaný povinný poukazovať veriteľovi úverové splátky. Pre určenie termínu splátky nestačí len uvedenie výšky splátky a ich počtu, ale pre spotrebiteľa je podstatné mať vedomosť o tom, v ktorý konkrétny deň príslušného mesiaca je povinný dodávateľovi poukázať splátku, čo je dôležité pre posúdenie riadneho a včasného splácania úveru spotrebiteľom, ktoré má význam pre predchádzanie sankciám dodávateľa za oneskorené splácanie úveru.
20. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia vyššej sumy, než mu bola priznaná, bola s poukazom na uvedené dôvody jeho žaloba v prevyšujúcej časti ako nedôvodná zamietnutá.
21. Omeškanie žalovaného bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o najľahšej pôžičke je potrebné považovať za občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný od 20.5.2014, t.j. deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, na ktorú bol žalovaný upozornený v predžalobnej výzve zo dňa 26.3.2014, ktorú prevzal dňa 9.4.2014. Predčasné zosplatnenie úveru bolo medzi zmluvnými stranami dojednané v článku 12.4.Všeobecných úverových podmienok.
22. V časti, v ktorej žalobca zobral podanú žalobu späť, bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 CSP.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu vo veci. Úspech žalobcu vo veci predstavoval 88%, jeho neúspech 12%. Čistý úspech žalobcu predstavuje 76%, čomu zodpovedá aj výška jeho nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.