Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_25Cbi-6-2007.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/6/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu MTA spol. s r.o. v konkurze, Vydrany 495, IČO: 31430813, proti žalovanému: TM-STAV, s.r.o., Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, IČO: 31408320, zastúpený Mgr. Marekom Laktišom, advokátom, Mariánska 8, Nitra, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania voči úpadcovi: MTA spol. s.r.o. v konkurze, Vydrany 495, IČO: 31 430 813, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu MTA, spol. s r.o. ustanovený uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40K/14/2007-503 zo dňa 20.04.2007, podaním zo dňa 31.07.2007, doručeným na súd dňa 02.08.2007, žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 21.05.2004 uzavretá medzi úpadcom MTA spol. s r.o. v konkurze a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., zapísaných na LV č. XXXX na strane kupujúceho je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, že žalobca je vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny v sume 21 643 785 Sk (718 442,04 eura).
2. Pôvodne žaloba smerovala i voči spoločnosti FOOD POINT s.r.o. ako účastníkovi kúpnej zmluvy na strane kupujúceho, (v zmluve označená ako PENDALTY spol. s r.o.), označenej v konaní ako žalovaný 1, ale nakoľko konanie týkajúce sa tejto spoločnosti v súvislosti s určením právnej neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy bolo rozsudkom č. k. 25Cbi/6/2007-542 zo dňa 03.06.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 21CoKR/12/2011-661 zo dňa 21.02.2012 právoplatne skončené, na strane žalovaného zostala iba spoločnosť TM-STAV s.r.o., s ktorou ako účastníkom na strane žalovaného prvostupňový súd, vzhľadom k tomu, že voči tejto spoločnosti bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené odvolacím súdom, koná ďalej. Pre lepšiu zrozumiteľnosť odôvodnenia súd v odôvodnení bude používať označenie žalovaného 1 už len FOOD POINT, s.r.o., Družstevná 499, Vydrany, IČO: 35 729 783 (ďalej ako „FOOD POINT, s.r.o.“) a žalovaného 2 TM-STAV, s.r.o., Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, IČO: 31 408 320, už iba ako žalovaného.
3. Súd rozsudkom č. k. 25Cbi/6/2007-542 zo dňa 03.06.2011 určil, že kúpna zmluva zo dňa 21.05.2004 uzatvorená medzi spoločnosťou MTA spol. s.r.o. v konkurze, IČO: 31430813, so sídlom Vydrany 495 a FOOD POINT, s.r.o., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., okres K. D., obec E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vydaný Katastrálnym úradom v P., Správou katastra K. D. ako parcela č. XXX/X, druh pozemku - ostatné plochy,
výmera 218 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 3150 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 1864 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 2737 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 392 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1410 m2, stavby (mraziarenské a skladové hospodárstvo) súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a hnuteľným veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. V časti týkajúcej sa určenia vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., okres K. D., obec E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vydaný Katastrálnym úradom v P., Správou katastra K. D. ako parcela č. XXX/X, druh pozemku - ostatné plochy, výmera 218 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 3150 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 1864 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - orná pôda, výmera 2737 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 392 m2, parcela č. XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1410 m2, stavby (mraziarenské a skladové hospodárstvo) súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a k hnuteľným veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny v sume 718 442,04 eura spoločnosti MTA spol. s r.o. v konkurze, IČO: 31430813, so sídlom Vydrany 495 v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie FOOD POINT, s.r.o., žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaných.
5. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej spoločnosťou MTA spol. s r.o. v konkurze so sídlom Vydrany 495, IČO: 31430813 a FOOD POINT, s.r.o. dňa 21.05.2004 voči konkurzným veriteľom potvrdil a v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť spoločnosti MTA spol. s r.o. v konkurze so sídlom Vydrany 495 IČO: 31430813 sumu 718 442,04 eura rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že nepovažuje za skutkovo preukázané a správne právne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového súdu v časti uloženia povinnosti žalovanému vrátiť časť prijatej kúpnej ceny do majetkovej podstaty úpadcu, pretože v rozhodnutí uvedené okolnosti takýto záver nepotvrdzujú. Odvolací súd uviedol, že je potrebné dodržať dôslednosti pri posudzovaní a špecifikovaní skutkovej podstaty, na základe ktorej súd zaviazal žalovaného k plneniu, pretože odkaz na „prelínanie sa“ skutkových podstát z hľadiska ich špecifickosti neobstojí práve z dôvodu zákonom rôzne stanovených lehôt, počas ktorých sa možno odporovateľnosti domáhať. Zároveň odvolací súd uviedol, že ukracujúci právny úkon FOOD POINT, s.r.o. (§ 60 ZKR) mal súd v konaní skutkovo preukázaný a správne právne kvalifikovaný, ale táto skutková podstata neobstojí voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa musí vykonať dokazovanie, z ktorého jednoznačne ustáli skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu, na základe ktorej sa žalobca plnenia od žalovaného domáha, a to vzhľadom i na obsah žaloby, podľa ktorej sám žalobca označuje prijatie platby časti kúpnej ceny na účet žalovaného za právny úkon, ktorým bol žalovaný voči ostatným konkurzným veriteľom zvýhodnený (§ 59 ZKV).
7. Súd vo veci vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.2004 uzavretej medzi MTA spol. s. r.o. a PENDALTY spol. s r.o. (v súčasnosti FOOD POINT, s.r.o.) a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 21.05.2004 bola uzavretá kúpna zmluva medzi úpadcom ako predávajúcim a FOOD POINT, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., okres K. D., obec E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX a hnuteľným veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/6/2007-542 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/12/2011-661, ktorým bola určená právna neúčinnosť uvedenej kúpnej zmluvy voči konkurzným veriteľom vyplýva, že úpadca uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 21.05.2004, ktorou previedol na kupujúceho svoje nehnuteľnosti, ukrátil svojich veriteľov, pričom vedel, že týmto konaním mu nezostane žiaden majetok na uspokojenie ostatných veriteľov. Ďalej súd z čl. II. ods. 5 Kúpnej zmluvy zistil, že úpadca dohodol s FOOD POINT, s.r.o. zaplatenie celej kúpnej ceny tak, že žalovaný získal plnenie časti kúpnej ceny v sume 718 442,04 eura namiesto úpadcu, pričom platba časti kúpnej ceny predstavovala plnenie záväzku úpadcu voči žalovanému. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že plnením podľa predmetnej zmluvy bola uspokojená legitímna pohľadávka
žalovaného voči úpadcovi, pričom akákoľvek zodpovednosť za splnenie neskôr vzniknutých pohľadávok voči konkurzným veriteľom zodpovedá štatutárny orgán úpadcu. Súd nespochybňuje existenciu ani výšku pohľadávky žalovaného voči úpadcovi, ale to, že došlo k individuálnemu uspokojeniu pohľadávky tohto veriteľa a k porušeniu základnej funkcie konkurzného práva - pomerného upokojenia pohľadávok veriteľov z výťažku získaného speňažením majetku úpadcu. Zaplatením kúpnej ceny v prospech žalovaného - prednostným uhradením jeho pohľadávky došlo k ukráteniu ostatných veriteľov úpadcu, ktorí si pohľadávky prihlásili v konkurze, zároveň došlo k zvýhodneniu žalovaného, a teda právny úkon obsahuje znaky skutkovej podstaty ukracujúceho ako aj zvýhodňujúceho právneho úkonu.
8. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba aj v tejto časti je dôvodná a z dôvodov uvedených vyššie žalobe aj v tejto časti vyhovel rozsudkom č. k. 25Cbi/6/2007-722 zo dňa 31.10.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 25Cbi/6/2007-729 zo dňa 06.12.2012, keďže výroky pôvodného a tohto rozhodnutia súdu sú vzájomne súvisiace a podmienené.
9. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd za akúkoľvek cenu sa snaží získať pre žalobcu priaznivý výsledok, pričom takéto konanie je voči žalovanému nesprávne a nespravodlivé. Rozhodnutie prvostupňového súdu je zmätočné, pretože sa výlučne opiera o rozhodnutie, ktorým bola určená neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktoré rozhodnutie však považuje odvolateľ za nesprávne a voči nemu neaplikovateľné. Súd vôbec nevzal do úvahy snahu žalovaného, ktorý predkladal dôkazy, oproti čomu žalobca napriek závažnosti prípadu sa nedostavil na pojednávanie, vyhýbal sa odpovedi na konkretizovanie skutkovej podstaty právneho úkonu ktorému odporuje, zrejme z toho dôvodu, že nedodržal lehotu, počas ktorej si mohol právo odporovať uplatniť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v poradí prvý rozsudok prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa žalovaného zrušil a prvostupňovému súdu uložil povinnosť jednoznačne ustáliť skutkovú podstatu, na základe ktorého sa žalobca voči žalovanému plnenia domáha. Odvolateľ tiež poprel, že by priznal vedomosť o zlej hospodárskej situácii úpadcu ako ju interpretoval v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňový súd, vedený zrejme snahou vydať rozhodnutie v jeho neprospech. Prvostupňový súd dospel k chybnému právnemu názoru pri aplikovaní ustanovenia § 63 ZKR, pretože majetok úpadcu bol v dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy znížený o veci a nie o peňažnú sumu, preto je možné aplikovať iba ustanovenie § 63 ods. 1 ZKR a keďže predané nehnuteľnosti sa stále nachádzajú u účastníka konania, voči ktorému bola odporovateľnosť uplatnená, časť kúpnej ceny prijatá žalovaným nemôže byť považovaná za plnenie, ktoré by bolo poskytnuté z majetku úpadcu, pretože finančná suma bola poskytnutá zo strany kupujúceho. V danom prípade by tak nastala absurdnosť a nelogická domnienka, z ktorej by vyplývalo, že majetok úpadcu mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zahŕňať predmet predaja a súčasne aj kúpnu cenu. Žiadne ustanovenie ZKR, ale neumožňuje neoprávnene kumulovať majetkové hodnoty, a tým možnosť vrátiť do podstaty tak predané nehnuteľnosti ako aj peňažné prostriedky. Za takéhoto stavu tak bude môcť správca konkurznej podstaty požadovať vrátenie nehnuteľnosti do majetkovej podstaty a zároveň získa i žalovanú časť kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená žalovanému. Odvolateľ v závere odvolania poukázal na právnu úpravu jednotlivých skutkových podstát, ktoré súvisia s právom odporovať právnemu úkonu, keď pôvodne v žalobe žalobca uvádzal právny úkon bez primeraného protiplnenia (§ 58), ktorý je ale vzhľadom na lehotu pre jeho uplatnenie prekludovaný. Pri ukracujúcom právnom úkone upravenom v ustanovení § 60 ZKR prvostupňový súd nesprávne interpretoval pojem úmyselné ukrátenie, kedy by v súvislosti s úmyslom zmenšiť majetok nezostal už žiaden majetok, čo ale podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy nemožno takýmto spôsobom vyhodnotiť. Skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu ako jediná spadá do dodržania 5-ročnej lehoty pre uplatnenie nároku odporovateľnosti a tomuto ustanoveniu sa snaží účelovo prispôsobiť i výklad, vykonané dokazovanie a následne rozhodnutie vo veci prvostupňový súd. Okrem toho sa súd nevysporiadal ani s tým, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy žalovaný nemal vedomosť o existencii akýchkoľvek neuspokojených veriteľov, pred ktorými by mal byť zvýhodnený, a lehota na uplatnenie práva odporovateľnosti z titulu zvýhodnenia sa vzťahuje iba na právne úkony urobené počas jedného roka pred začatím konkurzu takže táto skutková podstata je voči žalovanému irelevantná. Necitlivé rozlišovanie a aplikácie ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa spája s negatívnymi následkami na hospodársku situáciu účastníkov a prvostupňový súd neprípustným spôsobom tiež prejudikuje platnosť kúpnej zmluvy, hoci ku dňu rozhodnutia je stále vedené konanie, v ktorom sa otázka neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy rieši, ktoré konanie je ale prerušené, avšak v
prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy by stratilo význam riešenie neúčinnosti, keďže neplatný právny úkon nemôže byť neúčinným.
10. Odvolací súd vec prejednal a opätovne zdôraznil prvostupňovému súdu, že žalobca odporoval právnemu úkonu, ktorým bola kúpna zmluva, ktorému návrhu súd vyhovel a kúpna zmluva bola vyhlásená voči konkurzným veriteľom za právne neúčinnú. Žalovaný však nebol účastníkom tohto právneho úkonu, jeho účet bol iba miestom, na ktoré bola kúpna cena poukázaná, ako správne uviedol i prvostupňový súd, čo ale nezaložilo dôvodnosť plnenia prvostupňovým súdom mu uloženej povinnosti. Právny vzťah, z titulu ktorého bolo žalovanému poskytnuté plnenie vznikol medzi úpadcom a žalovaným na základe zmluvy o dielo, s ktorou súvisel i nárok na zaplatenie ceny diela ako pohľadávky žalovaného v postavení veriteľa voči záväzku úpadcu. Tento záväzkový vzťah je prioritou a právnym úkonom, z ktorého musí prvostupňový súd v ďalšom vychádzať a nemôže preto na žalovaného aplikovať následky z neúčinnej kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný s úpadcom neuzatvoril. Ak má byť žalovaný zaviazaný na vrátenie prijatej sumy z titulu neúčinného právneho úkonu, neúčinným musí byť úkon medzi úpadcom a žalovaným, keď plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanému sa týkalo nároku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo, ktorej nebolo odporované a s ktorou skutočnosťou sa musí v prvom rade prvostupňový súd vysporiadať. Práve z uvedeného dôvodu odvolací súd už v rozhodnutí vydanom pod č. k. 21 CoKR/12/2011- 661 v tomto konaní zdôraznil potrebu vykonať dokazovanie a ustáliť právny úkon a s ním spojenú skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu a až na základe týchto skutkových zistení a ich právnom posúdení o veci voči žalovanému rozhodnúť.
11. Žalovaný v konaní namietal, že sa prvostupňový súd nezaoberal dodržaním prekluzívnej šesťmesačnej lehoty. K uvedenému odvolací súd uviedol, že táto lehota, upravená v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR bola dodržaná. Konkurz bol na majetok úpadcu vyhlásený zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 02.02.2007, tak právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. 03.02.2007. Žaloba bola doručená súdu dňa 02.08.2007, teda v zákonom určenej lehote, preto táto námietka žalovaného je neopodstatnená, rovnako ako i obrana súvisiaca s následkom neúčinného právneho úkonu (§63 ods. ods.1ZKR). Voľba spôsobu vrátenia majetku do podstaty či už vydaním prevedenej veci alebo peňažnou náhradou je na správcovi.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie keď mal za to, že súd prvého stupňa svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože skutočnosti vzídené z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom vo vzájomnej súvislosti nevyhodnotil, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa tak v ďalšom konaní musí zaoberať vyššie vytknutými nedostatkami pri zohľadnení námietok, ktoré v konaní pred prvostupňovým súdom i v rámci odvolacích dôvodov vzniesol žalovaný, zistené skutočnosti správne právne posúdiť a na ich základe o veci opäť rozhodnúť.
13. Na pojednávaní nariadenom na deň 21.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava svojich podaní a prednesov. S ohľadom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave, č. k. 21Cokr/7/2015-845, uviedol, že na postavenie žalovaného vo vzťahu k úpadcovi, sa vzťahuje ustanovenie § 62 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje aj proti tomu, kto mal z odporovacieho právneho úkonu dlžníka prospech. Žalovaný nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ktorej neúčinnosť bola právoplatne judikovaná, ale bez ďalšieho je osobou, ktorá z kúpnej zmluvy nadobudla prospech v podobe časti kúpnej ceny vo výške 718 442,04 eura. Vzhľadom na uvedené žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR a žalobca sa môže domáhať neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalovanému, aj keď nebol jej účastníkom, respektíve jej zmluvnou stranou. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 63 ods. 2 ZKR, v spojení s § 62 ods. 1 ZKR. V zmysle uvedeného je žalovaný povinný vydať plnenie na základe kúpnej zmluvy, nie na základe inej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že samotné určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy nestačí, ale je potrebné zo strany žalovaného vydať plnenie, ktoré získal na základe tejto zmluvy a na úkor ostatných konkurzných veriteľov. Nakoľko bola určená právna neúčinnosť kúpnej zmluvy ako celku, dotýka sa neúčinnosť aj čl. 2 ods. 5 kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého bolo žalovanému poskytnuté plnenie. Vzťah úpadcu a žalovaného titulom zmluvy o dielo, na ktorý poukázal odvolací súd žalobca považuje za irelevantný, nakoľko plnenie bolo žalovanému poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, nie zmluvy o dielo. Vo veci zmluvy o dielo žalobca nikdy nemal dôvod posudzovať odporovateľnosť tohto právneho úkonu, nakoľko má za to, že tento úkon nijakým spôsobom neukrátil veriteľov a ani nezvýhodnil
iného veriteľa, pričom v konaní nebolo sporné, že žalovaný v zmysle zmluvy o dielo toto dielo riadne vyhotovil a rovnako tak nebolo sporné, že dohodnutá odmena za vyhotovenie diela mu bola zo strany žalobcu zaplatená len čiastočne. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu je žalobca toho názoru, že už v predchádzajúcom konaní jednoznačne deklaroval a preukázal, že vo vzťahu k žalovanému rovnako ako v prípade obchodnej spoločnosti FOOD POINT, s.r.o., ide o ukracujúci právny úkon, v zmysle § 60 ZKR, ktorý bol urobený počas piatich rokov od začatia konkurzu v zmysle § 60 ods. 3 ZKR. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal naplnenie tejto skutkovej podstaty. Zámer ukrátiť veriteľov podľa žalobcu jednoznačne vyplýva aj zo spôsobu prevodu nehnuteľností, nakoľko kúpnou zmluvou sa prevádzali len aktíva spoločnosti na FOOD POINT, s.r.o.. Ďalej žalobca uvádza, že vedomosť žalovaného je daná aj uvedeným čísla bankového účtu žalovaného do kúpnej zmluvy, za účelom zaplatenia kúpnej ceny. Žalobca v konaní považuje za preukázané, že žalovaný evidoval viacerých veriteľov úpadcu, a to jednak s ohľadom na rokovania ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorej sa okrem úpadcu zúčastňovala aj M. J., a.s., pričom z predchádzajúceho konania bolo zrejmé, že M. J., a.s. rovnako ako FOOD POINT, s.r.o. vedeli, že uzatvorením tohto právneho úkonu sa ukracuje uspokojenie pohľadávok ďalších veriteľov. Žalovanému ako platiteľovi DPH bolo zrejmé, že aj v súvislosti s kúpnou zmluvou na strane žalobcu vznikne daňová povinnosť z celej kúpnej ceny.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Právny názor odvolacieho súdu považoval za záväzný. Odvolací súd určil povinnosť zaoberať sa vo vzťahu k povinnosti žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy výlučne právnym úkonom, ktorým je zmluva o dielo zo dňa 25.03.2003. Ako vyplýva z obsahu spisu, zo strany žalobcu nebolo do dnešného dňa relevantne uplatnená odporovateľnosť tohto právneho úkonu, čo konštatuje aj odvolací súd. Vzhľadom na skutočnosť, že právu odporovať zmluve o dielo sa viaže 6 mesačná prekluzívna lehota od vyhlásenia konkurzu, žalovaný konštatoval, že táto lehota nebola dodržaná, tým pádom právo domáhať sa odporovateľnosti žalobcu ohľadne zmluvy o dielo zanikla. Ďalej odvolací súd opakovane vyslovil potrebu správneho určenia skutkovej podstaty odporovateľnosti, ktorá by sa mala vzťahovať na zmluvu o dielo. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu v tom smere, že sa jedná o skutkovú podstatu podľa § 60 ZKR, a to jednak z titulu postavenia žalovaného ako veriteľa úpadcu a jednak z dôvodu absencie preukázania subjektívnej stránky tejto skutkovej podstaty, ktorou je úmysel úpadcu ako dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a zároveň vedomie žalovaného o takomto úmysle. Hypoteticky možno skúmať iba skutkovú podstatu odporovateľnosti podľa § 59 ZKR, teda odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Žalovaný poukázal na preklúziu, nakoľko zmluva o dielo a ani kúpna zmluva neboli urobené v lehote jedného roka od začatia konkurzného konania.
15. Právny zástupca žalobcu pred rozhodnutím súdu uviedol, že nárok žalobcu a povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 718 442,04 eura bol v konaní preukázaný, s ohľadom na vedomosť žalovaného o dôvodoch, ktoré spôsobujú ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu.
16. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
17. Podľa § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
18. Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
19. Podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
20. Podľa § 59 ods. 2 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
21. Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
22. Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
23. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
24. Podľa § 62 ods. 1 ZKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZKR právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
26. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
27. Podľa § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
28. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
29. Podľa § 392 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
30. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
31. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný v tomto konaní, žalovaný nebol účastníkom právne neúčinného právneho úkonu - kúpnej zmluvy, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté v tomto konaní. Z tohto dôvodu mu nevznikla povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu časť prijatej kúpnej ceny v sume 718 422,04 eura. Súd po vrátení veci z odvolacieho súdu nenariadil navrhnúť ďalšie dôkazy, nakoľko sa žalobca nedomáhal vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o
dielo uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, ale domáhal sa určenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi na základe právne neúčinnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a FOOD POINT s.r.o..
32. Súd po opätovnom prejednaní veci na pojednávaní dňa 21.11.2017 konštatuje, že vyplatenie sumy 715 422,04 eura žalovanému ako dlžnej sumy zo zmluvy o dielo, prostredníctvom poukázania časti kúpnej ceny z kúpnej zmluvy, je zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle § 59 ZKR. V skupine zvýhodňujúcich právnych úkonov sa demonštratívne vypočítavajú právne úkony, ktoré je možné považovať za zvýhodňujúce, a súčasne sú určené znaky, kedy sa môže iný právny úkon dlžníka považovať za zvýhodňujúci. Uvedené právne úkony sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Aj napriek dikcii zákona zvýhodňujúci právny úkon bude samozrejme aj taký právny úkon dlžníka, ktorým zvýhodní nielen jedného, ale aj niekoľko svojich veriteľov oproti iným svojim veriteľom. Medzi zvýhodňujúce právne úkony dlžníka patrí úkon, ktorým dlžník celkom alebo sčasti splnil pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, iným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, vzdal sa celkom alebo sčasti svojho práva, odpustil celkom alebo sčasti dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj neprospech alebo inak znevýhodnil seba na úkor veriteľov. V takomto prípade musí dôjsť k zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom, čo spôsobí ukrátenie pohľadávky aspoň jedného veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Z celého spisového materiálu má súd za to, že plnením žalovanému zo zmluvy o dielo v celej výške ceny diela bol zvýhodnený veriteľ oproti ostatným veriteľom, ktorí majú podliehať pomernému uspokojeniu svojich pohľadávok uplatnených v konkurze.
33. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Všetky tieto skutočnosti je povinný preukazovať žalobca. Povinný, voči ktorému sa nárok uplatňuje, musí preukazovať opak. Odporovať zvýhodňujúcemu právnemu úkonu je možné len vtedy, ak boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca doteraz nepodal odporovaciu žalobu vzťahujúcu sa na zvýhodňujúci právny úkon dlžníka - žalovaného, súd sa ďalej po vrátení veci ani nezaoberal zákonnom určených lehôt u zvýhodňujúceho právneho úkonu.
34. Súd po opätovnom právnom posúdení konštatuje, že takto podanej žalobe na zaplatenie sumy 718 422,04 eura nie je možné vyhovieť, nakoľko by žalovaný mal vrátiť plnenie z právneho úkonu - zmluvy o dielo, ktorý nebol odporovaný v zmysle ustanovení 59 ZKR a nasl.. Pre úspešné domáhanie sa tohto plnenia bolo potrebné, aby žalobca podal odporovaciu žalobu vzťahujúcu sa na právny úkon - zmluvu o dielo zo dňa 25.03.2003 a zároveň žalobu o určenie povinnosti žalovanému vrátiť plnenie vo výške 718 422,04 eura (v prípade určenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o dielo voči ostatným konkurzným veriteľom). Zmluva o dielo, ako právny úkon, nebola nikdy súdom určená za neúčinný právny úkon. Vzhľadom na uvedené, nemožno tak na žalovaného aplikovať následky z neúčinného právneho úkonu
- vrátenie peňažnej sumy, ak tento právny úkon za neúčinný vyhlásený nebol.
35. Podľa § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko žalobca bol neúspešný voči žalovanému v celom rozsahu a súd podanú žalobu voči žalovanému zamietol, čím bol žalovaný v úspešný v konaní voči žalobcovi v celom rozsahu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, preto súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovaného priamo voči úpadcovi.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).