Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-26-2017.pdf
PDF · 148.96 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, správca úpadcu: PROFITUBE spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Jazerná 3, IČO: 36 026 042, zastúpeného: Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štrbská 4, IČO: 36 855 910 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, IČO: 00 151 742, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Priznáva žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.11.2011 domáhal zaplatenia sumy 780.506,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 8.1.2012 až do zaplatenia. Pôvodne bolo konanie vedené pod sp.zn. 24 C 261/2011.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že Daňový úrad Košice IV kompenzoval daňové nedoplatky navrhovateľa na dani z pridanej hodnoty s nadmerným odpočtom navrhovateľa, napriek tomu, že rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ktorými bol navrhovateľovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty, v čase kompenzácie neboli vykonateľné a aj v súčasnosti sa naďalej v súdnom konaní preskúmava ich zákonnosť. Navrhovateľ totiž žalobou zo dňa 19.11.2007 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR napadol všetky rozhodnutia o daňových nedoplatkoch, na ktoré Daňový úrad Košice IV poukázal vo svojich oznámeniach o kompenzácii nadmerného odpočtu. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR je vedené na Krajskom súde v Bratislave. Ešte pred rozhodnutím vo veci samej Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.11.2007 odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, ako aj daňového úradu ako prvostupňového orgánu a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/303/2007, 2S/309/2007, 2S/310/2007, 2S/311/2007, 2S/312/2007, 2S/313/2007, 2S/314/2007, 2S/315/2007, 2S/316/2007 zo dňa 23.7.2008 napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Na základe odvolania Daňového riaditeľstva SR Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.5Sžf/91/2008 zo dňa 20.10.2009 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.2S/303/2007 zo dňa 23.7.2008 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR však bol nálezom Ústavného súdu SR č. III ÚS/273/2010 zo dňa 27.10.2010 zrušený a vrátený Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR tak v konaní pod sp.zn. 1Sžf/1/2010 pokračuje v rozhodovaní o zákonnosti predmetných rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, na základe ktorých vznikli daňové nedoplatky navrhovateľa. V súčasnosti bolo toto konanie uznesením zo dňa 22.3.2011 prerušené, nakoľko Najvyšší súd SR predložil Súdnemu dvoru Európskej únie podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Navrhovateľ
mal za to, že kompenzácia nadmerného odpočtu navrhovateľa, vrátane prevedenia preplatku na úhradu nedoplatku inej dane zo strany Daňového úradu Košice IV bola neoprávnená a predčasná a navrhovateľovi tak bola spôsobená škoda v celkovej výške cez 780.506,02 EUR. V čase vykonania kompenzácií (2008 až 2009) s daňovými nedoplatkami a prevedenia preplatkov navrhovateľa, t.j. dňa 24.9.2008, 22.12.2008, 27.3.2009 a 24.4.2009, bola totiž v súlade s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2007 odložená vykonateľnosť rozhodnutí, na podklade ktorých mali tieto daňové nedoplatky navrhovateľa vzniknúť. Odklad vykonateľnosti pritom trval až do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe žalobcu, t.j. až do právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/91/2008 zo dňa 20.10.2009, ktorým Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.7.2008 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. V súčasnosti je však už aj uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušený a vo veci sa tak naďalej koná. Navrhovateľ mal za to, že odkladom vykonateľnosti rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR v čase kompenzácie neexistovala žiadna povinnosť, ktorá by navrhovateľa zaväzovala platiť sumu dane určenú v týchto rozhodnutiach. Vzhľadom k neexistujúcej povinnosti platiť daň, preto v tejto súvislosti nie je možné hovoriť ani o daňových nedoplatkoch a preto ani neexistoval zákonný dôvod, ktorý by umožnil použiť nadmerný odpočet na kompenzáciu neexistujúceho nedoplatku. Mal za to, že takýto postup Daňového úradu Košice IV bol nesprávny a navrhovateľovi tak bola spôsobená priama finančná škoda, pretože Daňový úrad Košice IV nevrátil navrhovateľovi nadmerné odpočty a preplatky, ktoré si uplatnil v celkovej sume 780.506,02 EUR. Jeho postupom bol priamo zmarený účel a podstata odkladu vykonateľnosti v zmysle ustanovenia § 250c O.s.p., ktorý pojem tak úplne stratil svoje opodstatnenie, nakoľko navrhovateľa neochránil pred vznikom finančnej ujmy. Navrhovateľ mal za to, že je absurdné, že napriek tomu, že o zákonnosti vzniku daňových nedoplatkov navrhovateľa nie je ani v súčasnosti právoplatne rozhodnuté, jeho časť už bola konaním Daňového úradu Košice IV (vykonaním kompenzácie) uspokojená. V dôsledku postupu daňového úradu sa navrhovateľ dostal do úpadku a v súčasnosti sa preto nachádza v konkurze. Spoločnosť PROFITUBE s.r.o. plne počítala s finančnými prostriedkami, ktoré mala získať za nadmerný odpočet a plánovala ich použiť na plnenie svojich záväzkov voči veriteľom a zabezpečenie riadnej prevádzky podniku. Konaním daňového úradu bola neočakávane obraná o značné finančné prostriedky, s ktorými počítala, čím sa dostala do omeškania s plnením svojich ďalších záväzkov a následne tak do úpadku, platobnej neschopnosti a následného vynúteného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca konkurznej podstaty sa domáha náhrady spôsobenej škody v súlade so zákonnými povinnosťami pri správe majetku úpadcu, špecifikovanými v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj v zákone č. 8/2005 Z.z. o správcoch. O predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody požiadal žiadosťou zo dňa 6.7.2011.
3. Žalovaný potvrdil, že dňa 7.7.2011 mu bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Namietal, že navrhovateľ už dňa 8.11.2011, bez toho, aby bol jeho nárok v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v lehote do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti vopred predbežne prerokovaný, podal žalobu o náhradu škody. Mal za to, že zákonná povinnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je stanovená obligatórne a bez tohto sa poškodený nemôže domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pre nesplnenie tejto podmienky žiadal konanie zastaviť. Potvrdil tvrdenie navrhovateľa, že kompenzácia bola správcom dane realizovaná dňa 24.9.2008, dňa 22.12.2008, dňa 27.3.2009 a dňa 24.4.2009. Na základe potvrdzujúcich rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR platobné výmery nadobudli právoplatnosť dňa 27.11.2007. Potvrdil, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.11.2007 odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňového úradu, ako aj ďalší postup v rámci tohto konania, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Dodal, že po vrátení veci Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie Najvyšší súd SR v konaní, v ktorom pokračuje pod sp.zn. 1Sžf/1/2010 uznesením zo dňa 22.3.2011 konanie prerušil z dôvodu predloženia veci súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, pričom odložil aj vykonateľnosť rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR do ukončenia konania o prejudiciálnej otázke. Odporca mal za to, že vzhľadom k tomu, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v daňovom konaní nie je ešte do dnešného dňa ukončené, žaloba o náhradu škody bola na súd podaná predčasne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody nielen titulom nesprávneho úradného postupu, ale aj titulom nezákonného rozhodnutia daňových orgánov, odporca poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej sa o škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu jedná v prípadoch, keď škoda bola vyvolaná inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Mal za to, že pri uplatňovaní nároku na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí potom navrhovateľ nespĺňa podmienky, ktoré vymedzuje zákon č. 514/2003 Z.z., nakoľko v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Keďže rozhodnutia daňového úradu, ktorými bola navrhovateľovi dorubená daň, neboli doteraz pre nezákonnosť zmenené alebo zrušené, pretože konanie o preskúmanie rozhodnutí daňového riaditeľstva doteraz nebolo ukončené, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Takto nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody ani z titulu nezákonného rozhodnutia, ani z titulu nesprávneho úradného postupu, pričom ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nárok nie je možné priznať. 4. Súd vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom č.k.24 C 261/2011-187 zo dňa 20.9.2012 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 780.506,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 8.1.2012 až do zaplatenia.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11 Co 62/2013 zo dňa 25.9.2013.
6. Žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.4 Cdo 98/2014-317 zo dňa 23.9.2014 odmietol.
7. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k.III.ÚS 630/2015-45 zo dňa 11.5.2016 vyslovil, že základné právo žalovaného na súdnu ochranu bolo vyššie citovaným uznesením dovolacieho súdu porušené, uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ústavný súd v odôvodnení nálezu poukázal na to, že do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
V tomto smere považoval ústavný súd za nevyhnutné poukázať na podstatné okolnosti prejednávanej kauzy, ktoré nastali ešte v prvostupňovej fáze konania.
Okresný i krajský súd v odôvodnení svojich rozsudkov uzavreli, že titulom priznania uplatneného nároku na náhradu škody bol nesprávny úradný postup daňových orgánov, nie ich nezákonné rozhodnutia. Suma priznanej náhrady škody a zdôvodnenie meritórneho rozhodnutia v tejto časti však zreteľne preukazuje, že tak okresný súd, ako aj krajský súd škodu vyčísľovali tak, ako keby priznávali náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami. V situácii, keď celá suma nárokovaného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (780 506,02 EUR) bola započítaná na daňové nedoplatky v podstatne vyššej celkovej sume (približne 3,5 milióna EUR), je zreteľné, že o škode v sume 780 506,02 EUR plynúcej práve z vykonania kompenzácie by bolo možné uvažovať len za podmienky, ak by sporné daňové nedoplatky v celom ich rozsahu nemali zákonný základ.
Ak by suma škody bola skutočne vyčísľovaná ako spôsobená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vykonaní kompenzácie v čase, keď vykonateľnosť preskúmavaných daňových rozhodnutí bola súdnym rozhodnutím odložená, potom konajúce súdy nemohli obísť skutočnosť, že vznik nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty a uplatnenie práva platiteľa dane na jeho vrátenie samy osebe nevyvolávajú bez ďalšieho povinnosť daňového úradu uplatnenú sumu vrátiť. Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom a účinnom v čase realizácie spornej kompenzácie uprednostňoval v § 63 ods. 8 použitie sumy požadovanej na vrátenie na započítanie nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty alebo aj na iných daniach toho istého daňového subjektu. Teda len preukázanie, že v tomto čase nemal žiadne daňové nedoplatky, by mohlo viesť k záveru, že nevrátenie celej sumy uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty predstavovalo škodu na strane žalobcu.
Ústavný súd v tomto smere poukázal na prejudiciálny význam rozhodovacích procesov, ktoré paralelne s konaním o náhrade škody prebiehali. Išlo o súdny prieskum právoplatných rozhodnutí daňových orgánov zakladajúcich sporné daňové nedoplatky, ako aj o konanie Súdneho dvora o predbežnej otázke podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ani jedno z uvedených konaní, ktoré jediné mohli právne záväzným spôsobom potvrdiť alebo vyvrátiť zákonnosť daňových rozhodnutí zakladajúcich daňové nedoplatky, nebolo v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku okresného súdu (20. septembra 2012) právoplatne ukončené. Nemožno preto súhlasiť s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého bolo „irelevantné, že konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí daňových orgánov zatiaľ nie je právoplatne skončené.“ Priznanú sumu náhrady škody by totiž bolo možné právne založiť len na závere o nezákonnosti platobných výmerov, ktorým boli kompenzované daňové nedoplatky vyrubené. Súdy úplne ignorovali eventualitu, že v závislosti od výsledku prejudiciálnych konaní sa započítanie môže ukázať po stránke hmotnoprávnej v plnej miere opodstatnené a súladné s právom. V takej skutkovej a právnej situácii, aká v predmetnom sporovom konaní vznikla, totiž bolo potrebné vziať do úvahy, že ak by daňový úrad uplatnený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vrátil a následne by v konaní o tzv. správnej žalobe bola konštatovaná zákonnosť problematických daňových rozhodnutí, potom by v sume daňových nedoplatkov musel daňový úrad od vymáhať aj sumu zodpovedajúcu vrátenému nadmernému odpočtu na dani z pridanej hodnoty a o žiadnej škode by nebolo možné uvažovať.
Okrem toho okresný súd, ktorý v merite rozhodoval v čase, keď konanie v správnom súdnictve nebolo právoplatne ukončené, bol povinný vziať na zreteľ prezumpciu zákonnosti a správnosti napadnutých platobných výmerov (odklad ich vykonateľnosti na túto ich vlastnosť nemal žiaden vplyv). Právoplatnosť, a tým aj prezumpcia správnosti a zákonnosti sporných platobných výmerov nebola v žiadnej fáze konania v správnom súdnictve, ani konania o žalobcovej žalobe o náhradu škody de iure spochybnená (dokonca ani po prvých rozsudkoch prvostupňového súdu v správnom súdnictve, ktorými boli platobné výmery zrušené; tieto rozsudky totiž nikdy nenadobudli právoplatnosť). Napokon sa definitívne potvrdila zamietnutím správnej žaloby v decembri 2012. V týchto okolnostiach vyhodnotiť započítaný a v dôsledku toho nevrátený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty ako skutočnú škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v kompenzácii je v extrémnom rozpore so základnými zásadami interpretácie a aplikácie práva.
Po rozhodnutí okresného súdu na prvom stupni došlo k právoplatnému ukončeniu prejudiciálnych konaní, ktorých výsledok svedčal proti žalobcovmu nároku na náhradu škody v sume, v akej bola priznaná. Tento argument však žalovaný v prvostupňovej fáze základného sporového konania objektívne využiť nemohol, pretože prejudiciálne konania ukončené ešte neboli. Keď potom v odvolacom štádiu konania argumentoval rozsudkom Súdneho dvora i právoplatným výsledkom súdneho prieskumu sporných daňových rozhodnutí, krajský súd iba formálne konštatoval nedostatok vplyvu tohto dôvodu na prvostupňové rozhodnutie okresného súdu s poukazom na § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úplne opomínajúc možnosť prednášania novôt podľa § 205a ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd dovolaciemu súdu vytkol, že relevanciu rozsudku Súdneho dvora i spôsobu právoplatného ukončenia súdneho prieskumu sporných platobných výmerov posudzoval len v relácii k protiprávnemu konaniu ako podmienke priznania nároku na náhradu škody a nie v relácii k samotnej škode.
8. Po vrátení veci ústavným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4 Cdo 149/2016 zo dňa 24.5.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11 Co 62/2013 zo dňa 25.9.2013, ako aj rozsudok Okresného súdu Košice i č.k.24 C 261/2011-187 zo dňa 20.9.2012 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Najvyšší súd rozsudky súdov nižšej inštancie zrušil s poukazom na ust. § 237 ods.1 písm.f) O.s.p. z dôvodu, že postupom súdu bola odňatá účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, spočívajúca v práve na presvedčivé a dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Najvyšší súd, súd viazaný právnym názorom ústavného súdu poukázal na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšej inštancie v súvislosti s vysporiadaním s návrhom žalovaného na vykonanie dôkazu rozhodnutím Súdneho dvora o predbežnej otázke podľa čl.267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie výsluchom žalovanej a o porušení zásad spravodlivého súdneho konania nevykonaním tohto dôkazu. Výhrady, vyslovené náleze sa obsahovo - po vecnej (skutkovej i právnej) stránke rovnako týkajú oboch rozsudkov súdov nižšej inštancie, preto pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu ústavného súdu prichádzalo v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie týchto rozsudkov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu.
10. Z oznámenia Daňového úradu Košice IV zo dňa 4.9.2008 o kompenzácii nadmerného odpočtu súd zistil, že daňový úrad oznámil spoločnosti PROFITUBE s.r.o., že nadmerný odpočet vo výške 12.056.276,- Sk (400.195,04 EUR), ktorý si uplatnila dokumentom Riadne daňové priznanie vzor 2007 dňa 25.7.2008 za zdaňovacie obdobie jún 2008, bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, s tým, že kompenzácia bude vykonaná dňa 24.9.2008.
11. Z rozhodnutia Daňového úradu Košice IV č. 698/230/68821/08/Tak zo dňa 17.9.2008 o reklamácii súd zistil, že reklamácii spoločnosti PROFITUBE s.r.o. zo dňa 17.9.2008 proti postupu správcu dane pri kompenzácii nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2008 vo výške 12.056.276,- Sk, nebolo vyhovené.
12. Z oznámenia Daňového úradu Košice IV zo dňa 2.12.2008 o kompenzácii nadmerného odpočtu súd zistil, že daňový úrad spoločnosti PROFITUBE s.r.o. oznámil, že nadmerný odpočet vo výške 2.835.051,- Sk (94.106,45 EUR), ktorý si uplatnila dokumentom Riadne daňové priznanie vzor 2007 dňa 27.10.2008 za zdaňovacie obdobie september 2008, bude v tejto výške použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, s tým, že kompenzácia bude vykonaná dňa 22.12.2008.
13. Z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu Daňového úradu Košice IV zo dňa 18.3.2009 súd zistil, že daňový úrad spoločnosti PROFITUBE, s.r.o. oznámil, že nadmerný odpočet vo výške 171.953 EUR, ktorý si uplatnila dokumentom Riadne daňové priznanie vzor 2007 dňa 26.1.2009 vo výške 171.953 EUR za zdaňovacie obdobie december 2008, bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti s tým, že kompenzácia bola vykonaná dňa 27.3.2009.
14. Z oznámenia Daňového úradu Košice IV o kompenzácii nadmerného odpočtu zo dňa 6.4.2009 súd zistil, že daňový úrad oznámil spoločnosti PROFITUBE s.r.o., že nadmerný odpočet vo výške 110.290,98 EUR, ktorý si uplatnila dokumentom Riadne daňové priznanie vzor 2009 dňa 25.2.2009 vo výške 110.298 EUR za zdaňovacie obdobie január 2009, bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, s tým, že kompenzácia bude vykonaná dňa 24.4.2009.
15. Z oznámenia Daňového úradu Košice IV o prevedení preplatku na úhradu nedoplatku inej dane zo dňa 16.4.2009 súd zistil, že daňový úrad oznámil spoločnosti PROFITUBE s.r.o., že preplatok vo výške 3.635,69 EUR, ktorý jej vznikol zaplatením dane z príjmov právnickej osoby dňa 31.3.2008 vo výške 97.509,26 EUR za zdaňovacie obdobie 2007, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol uhradený v lehote splatnosti, ďalej že preplatok vo výške 0,01 EUR, ktorý jej vznikol zaplatením dane z príjmov právnickej osoby dňa 29.3.2000 vo výške 17.066 EUR za zdaňovacie obdobie 1999, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, ďalej, že preplatok vo výške 200 EUR, ktorý jej vznikol zaplatením dane z príjmov právnickej osoby dňa 31.3.2008 vo výške 390.295,89 EUR za zdaňovacie obdobie 2007, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol uhradený v lehote splatnosti a napokon, že preplatok vo výške 124,85 EUR, ktorý vznikol zaplatením dane z príjmov právnickej osoby dňa 31.3.2009 vo výške 124,85 EUR za zdaňovacie obdobie 2008, sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol uhradený v lehote splatnosti.
16. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15067/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2005 v sume 23.832.072,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76845/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
17. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15068/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2005 v sume 6.460.000,- Sk. Z rozhodnutia
Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76846/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
18. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15069/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005 vo výške 31.876.742,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76848/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
19. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15070/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2005 vo výške 18.540.850,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76850/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
20. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15071/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 10.357.150,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76851/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
21. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15072/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 4.000.417,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76853/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
22. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15073/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 4.733.521,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76855/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu potvrdilo.
23. Z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/15074/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že spoločnosti PROFITUBE s.r.o. bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2006 v sume 4.263.099,- Sk. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12581-76857/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
24. Z rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/14099/07/Ral zo dňa 27.6.2007 súd zistil, že daňový úrad znížil platiteľovi dane - spoločnosti PROFITUBE s.r.o. nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2006 o sumu 5.047.465,- Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 20.769.659,- Sk, s tým, že tento bude vrátený v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/221/12580-76829/2007/990447-r zo dňa 25.10.2007 súd zistil, že daňové riaditeľstvo potvrdilo vyššie citované rozhodnutie daňového úradu.
25. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 S/303/2007-242, 2 S/309 až 316/2007-242 zo dňa 26.11.2007 súd zistil, že v právnej veci žalobcu PROFITUBE s.r.o. proti žalovanému Daňové riaditeľstvo SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, krajský súd rozhodol tak, že odložil vykonateľnosť vyššie citovaných deviatich napadnutých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, vrátane prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.11.2007 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného, ktorými ako odvolací správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Týmito rozhodnutiami prvostupňový daňový orgán vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty spolu v celkovej výške 104.063.851,- Sk a jedným rozhodnutím mu správca dane znížil
nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty o sumu 5.047.465,- Sk a priznal nadmerný odpočet v sume 20.769.659,- Sk.
26. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/303/2007, 2S/309//2007, 2S/310/2007, 2S/311/2007, 2S/312/2007, 2S/313/2007, 2S/314/2007, 2S/315/2007, 2S/316/2007-269 zo dňa 23.7.2008 súd zistil, že v právnej veci žalobcu PROFITUBE s.r.o. proti žalovanému Daňové riaditeľstvo SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného súd rozhodol tak, že všetky napadnuté rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 25.10.2007, ako aj rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 27.6.2007 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
27. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Sžf/91/2008 zo dňa 20.10.2009 súd zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/303/2007-269 zo dňa 23.7.2008 zmenil tak, že žalobu zamietol.
28. Z nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 283/2010-46 zo dňa 27.10.2010 súd zistil, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Sžf/91/2008 zo dňa 20.10.2009 bol zrušený a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.
29. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžf/1/2010 zo dňa 22.3.2011 súd zistil, že v právnej žalobcu PROFITUBE s.r.o. proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v daňovom konaní súd rozhodol tak, že konanie prerušil a súdnemu dvoru Európskej únie predložil podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Zároveň Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR zo dňa 25.10.2007 až do ukončenia konania o prejudiciálnej otázke.
30. Po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-165/11 zo dňa 8.12.2012, ktorým súdny dvor vyslovil, že predaj tovaru v posudzovanom prípade podlieha DPH, Najvyšší súd SR rozsudkom č.k.1Sžf/1/2010 zo dňa 11.12.2012 rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 2S 303/2007 zo dňa 23.7.2008 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.
31. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 26 K 5/2009 zo dňa 27.4.2009 súd zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti PROFITUBE, s.r.o., Jazerná 3, Košice.
32. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 26 K 5/2009 zo dňa 20.7.2009 súd zistil, že za správcu konkurznej podstaty tohto úpadcu bol ustanovený JUDr.Ján Pirč, advokát.
33. Podľa ust. § 27 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
34. Podľa ust. § 2 písm.a) citovaného zákona, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
35. Podľa ust. § 3 ods.1 písm.d/ citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
36. Podľa ust. § 3 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
37. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
38. Podľa ust. § 9 ods.2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
39. Podľa ust. § 17 ods.1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
40. Podľa ust. § 25 ods.1 citovaného zákona, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom ( odkaz na Občiansky zákonník).
41. Podľa ust. § 7 ods.1 zákona č.575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre informatizáciu spoločnosti, koordináciu štátnej pomoci a pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou cien a cenovej kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi.
42. Podľa ust. § 2 zákona č.150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, v znení účinnom do 31.8.2011, daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "daňové riaditeľstvo") a daňové úrady.
43. Podľa ust. § 3 ods.6 písm.c/ a d/ citovaného zákona, daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva rozhoduje ako orgán najbližšie nadriadený vo vzťahu k daňovým úradom a obciam v daňovom konaní, rozhoduje v daňovom konaní o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a obcí a preskúmava právoplatné rozhodnutia daňových úradov a obcí mimo odvolacieho konania, rozhoduje o povolení obnovy konania alebo nariaďuje obnovu konania, ak v daňovom konaní rozhodovalo v poslednom stupni.
44. Podľa ust. § 4 ods.3 citovaného zákona, daňový úrad
a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č.511/1992 Zb.) v rámci ktorej najmä 1. eviduje a registruje daňové subjekty, 2. eviduje a účtuje daňové príjmy, 3. vyhľadáva neregistrované daňové subjekty, 4. vymáha daňové nedoplatky vrátane nedoplatkov na zrušených daniach a na odvodoch platných do 31. decembra 1992, 5. vypracúva metodiku daňovej kontroly a plán daňovej kontroly, 6. riadi pracovisko daňového úradu, 7. kontroluje daňové subjekty,
c) rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom alebo daňovým riaditeľstvom alebo vykonanej spoločne.
45. Podľa ust. § 1 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov ( ďalej len “citovaný zákon“), v znení neskorších právnych predpisov, tento zákon upravuje správu daní.
46. Podľa ust. § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 citovaného zákona, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
47. Podľa ust. § 48 ods.5 citovaného zákona, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
48. Podľa ust. § 48 ods.8 citovaného zákona, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.
49. Podľa ust. § 63 ods.8 citovaného zákona, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.
50. Podľa ust. § 63 ods.1 citovaného zákona, daňový preplatok (ďalej len "preplatok") je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
51. Podľa ust. § 63 ods.2 citovaného zákona, preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
52. Podľa ust. § 244 ods.1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
53. Podľa ust. § 47 ods.4 zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších právnych predpisov, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
54. V predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom daňového úradu. Nesprávny úradný postup daňového úradu mal podľa tvrdenia žalobcu spočívať v tom, že vykonal kompenzáciu pohľadávky daňového úradu voči pohľadávke spoločnosti PROFITUBE s.r.o. napriek tomu, že vykonateľnosť rozhodnutí, z ktorých vyplývala pohľadávka daňového úradu, bola rozhodnutím súdu odložená.
55. Vzhľadom k tomu, že nesprávneho úradného postupu sa mal daňový úrad dopustiť v období od septembra 2008 do apríla 2009, teda v čase, kedy nadobudol účinnosť zákon č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (1.7.2004), vychádzajúc z prechodného ust. § 27 ods.1 citovaného zákona, súd po právnej stránke predmetnú vec posúdil podľa tohto zákona.
56. Citovaný zákon v ust. § 3 ods.1 rozlišuje základné formy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa písm.d/ citovaného ustanovenia, jednou z foriem zodpovednosti štátu je zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci ich nesprávnym úradným postupom.
57. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nesprávneho úradného postupu sú: 1. nesprávny úradný postup 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
58. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z., zodpovednosť štátu je objektívneho charakteru a teda, bez ohľadu na zavinenie. Štát sa teda takejto zodpovednosti, za podmienky kumulatívneho splnenia všetkých troch vyššie uvedených predpokladov, nemôže zbaviť.
59. Z právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej činnosti súdov, ktoré vykladajú pojem nesprávneho úradného postupu vyplýva, že ide o prípady škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej
moci, ako rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre činnosť a postup orgánov verejnej moci a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti, avšak bez bezprostredného odrazu v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto hľadiska sa za nesprávny úradný postup považuje tiež aj nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, ktoré malo byť v súlade s právnymi predpismi vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť orgánu verejnej moci alebo iné vady v postupe či v spôsobe vedenia konania, to všetko samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s daným postupom. Podľa konkrétnych okolností môže nesprávny úradný postup predstavovať v podstate akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu, ak pri nej alebo v dôsledku nej dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre jeho postup alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou tohto postupu.
60. V danom prípade súd preskúmaval postup daňového úradu pri správe daní. Daňové úrady sú orgány verejnej moci (štátne orgány), ktorým zákon zveril právomoc vykonávať správu daní ( § 4 ods.3 zákona č.150/2001 Z.z. o daňových orgánoch) postupom upraveným zákonom č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
61. Súd mal za preukázané a ani medzi sporovými stranami nebolo sporné, že Daňový úrad Košice IV použil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, na ktorej vrátenie si uplatnila nárok spoločnosť PROFITUBE s.r.o., na kompenzáciu daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty tohto daňového subjektu a teda, že vykonal kompenzáciu vzájomných pohľadávok ( t.j. pohľadávky tohto daňového subjektu na vrátenie nadmerného odpočtu dane s pohľadávkou štátu na zaplatenie daňového nedoplatku ) a zároveň, že preplatok tohto daňového subjektu na dani z príjmov právnickej osoby použil na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty.
62. V konaní nebolo sporné, že predmetom kompenzácie bola pohľadávka spoločnosti PROFITUBE s.r.o. voči štátu v rozsahu 780.506,02 EUR (t.j. suma, uplatnená žalobou titulom náhrady škody).
63. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Daňový úrad Košice IV spoločnosti PROFITUBE s.r.o. kompenzáciu, ako aj použitie preplatku na dani na úhradu nedoplatku na dani oznámil listami zo dňa 4.9.2008, 17.9.20078, 2.12.2008, 18.3.2009, 6.4.2009 a 16.4.2009, s poukazom na ust. § 63 ods.8 a § 63 ods.2 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
64. Možnosť uplatnenia vyššie uvedeného postupu daňových úradov - t.j.použitie nadmerného odpočtu dane na kompenzáciu daňového nedoplatku a zároveň aj použitie preplatku na dani na úhradu daňového nedoplatku, za splnenia stanovených podmienok predpokladá a upravuje zákon č.511/1992 Z.z. o správe daní a poplatkov, v znení platnom v čase vykonania kompenzácie, v ustanoveniach § 63 ods.8 a § 63 ods.2.
65. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 19.11.2007 v rámci správneho súdnictva domáhal preskúmania zákonnosti deviatich rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR zo dňa 25.10.2007, ktorými Daňové riaditeľstvo SR ako druhostupňový orgán potvrdilo deväť rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 27.6.2007. Práve týmito rozhodnutiami (ôsmymi) bol spoločnosti PROFITUBE s.r.o. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, január 2006, február 2006, apríl 2006 a máj 2006 spolu v celkovej výške 104.063.851,-Sk a jedným rozhodnutím jej správca dane znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty o sumu 5.047.465,-Sk. Konanie o predmetnej žalobe bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 S 303/2007, 2 S 309,310,311,312,314,315,316/2007. Žalovaný nespochybňoval, že kompenzácia bola realizovaná práve vo vzťahu k týmto nedoplatkom na dani.
66. Súd mal ďalej za preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2 S 303/2007-242 a 2 S/309 až 316/2007-242 zo dňa 26.7.2007 s poukazom na ust. § 250c veta druhá O.s.p. odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR, vrátane prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe na preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.2S 303/2007 zo dňa 23.7.2008 vo veci v prvom stupni rozhodol tak, že žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR vrátane prvostupňových rozhodnutí Daňového úradu pre vybrané subjekty zrušil ako nezákonné a
vec vrátil Daňovému riaditeľstvu na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.5 Sžf 91/2008 zo dňa 20.10.2009 tak, že Najvyšší súd SR žalobu zamietol. Ústavný súd SR však svojim nálezom č.k. III.ÚS 283/2010-46 zo dňa 27.10.2010 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2009. Najvyšší súd SR po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením č.k. 1 Sžf 1/2010 zo dňa 22.3.2011 konanie o preskúmanie zákonnosti prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálnej otázky a zároveň odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí Daňového riaditeľstva až do ukončenia konania o prejudiciálnej otázke. Po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-165/11 zo dňa 8.12.2012, ktorým súdny dvor vyslovil, že predaj tovaru v posudzovanom prípade podlieha DPH, Najvyšší súd SR rozsudkom č.k.1Sžf/1/2010 zo dňa 11.12.2012 rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 2S 303/2007 zo dňa 23.7.2008 zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.
67. Zhrnúc vyššie uvedené skutkové okolnosti je zrejmé, že postup podľa ust. § 63 ods.8 a § 63 ods.2 zákona č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len „kompenzácia“), bol zo strany Daňového úradu Košice IV realizovaný v čase (september 2008 až apríl 2009 ), kedy už rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave - uznesením č.k. 2 S 303/2007-242 a 2 S/309 až 316/2007-242 zo dňa 26.7.2007 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutí, ktorými bol vyrubený nedoplatok na dani, použitý na kompenzáciu.
68. Z hľadiska splnenia prvej základnej podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za vznik škody, t.j. nesprávneho úradného postupu, súd prvej inštancie mal za to, že postupu daňového úradu podľa ust. § 63 ods.8 a § 63 ods.2 zákona č.511/1992 Zb. a teda, realizácii kompenzácie, bránila skutočnosť, že došlo k odkladu vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí daňových orgánov.
69. Tento záver je však relevantný len vo vzťahu k posudzovaniu protiprávneho konania ako k prvej podmienke priznania nároku na náhradu škody. Tento záver však neprihliada na to, či takýmto protiprávnym konaním došlo aj k škode, ako čo je ďalšia základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody. Pre správne posúdenie predmetu konania je totiž relevantný záver, ktorý vyplynul z právoplatného ukončenia súdneho prieskumu sporných platobných výmerov.
70. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná a zároveň napraviteľná všeobecným ekvivalentom, najmä peniazmi. Zákon č.514/2003 Z.z. v ust. § 17 ods.1 ustanovuje, že sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnou škodou sa rozumie taká škoda, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred udalosťou, ktorá vznik škody spôsobila a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu.
71. O škode v sume 780 506,02 EUR plynúcej práve z vykonania kompenzácie by totiž bolo možné uvažovať len za podmienky, ak by sporné daňové nedoplatky v celom ich rozsahu nemali zákonný základ. Teda len preukázanie, že v tomto čase žalobca nemal žiadne daňové nedoplatky, by mohlo viesť k záveru, že nevrátenie celej sumy uplatneného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty predstavovalo škodu na strane žalobcu. Priznanú sumu náhrady škody by totiž bolo možné právne založiť len na závere o nezákonnosti platobných výmerov, ktorým boli kompenzované daňové nedoplatky vyrubené. V priebehu tohto konania došlo k právoplatnému ukončeniu prejudiciálnych konaní, ktorých výsledok svedčal proti žalobcovmu nároku na náhradu škody. Výsledok preskúmania daňových rozhodnutí v správnom súdnictve je jednoznačný - správna žaloba bola v decembri 2012 právoplatne zamietnutá a teda, započítanie sa ukázalo po stránke hmotnoprávnej v plnej miere opodstatnené a súladné s právom. Za takýchto okolností by vyhodnotenie započítaného a v dôsledku toho nevráteného nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty ako skutočnej škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v kompenzácii, bolo v extrémnom rozpore so základnými zásadami interpretácie a aplikácie práva.
72. Vyššie uvedený právny názor je v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR, vysloveným v náleze č.k.III.ÚS 630/2015-45 zo dňa 11.5.2016.
73. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že neboli splnené všetky podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za škodu. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
74. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
75. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
76. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Súd žalobu zamietol, preto žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).