Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, A. 8, A., o zaplatenie 207,68 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2017 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu mu vo výške 207,68 eur, poplatok za upomienky 32,- eur, trovy mediačného konania 146,77 eur, spolu s úrokom 32 % ročne zo sumy 600,- eur od 20.08.2012 do 19.09.2012 v sume 15,78 eur, zo sumy 502,- eur od 20.09.2020 do 18.10.2012 v sume 12,32 eur, zo sumy 404,- eur od 19.10.2012 do 19.11.2012 v sume 10,98 eur, zo sumy 306,- eur od 20.11.2012 do 18.12.2012 v sume 7,51 eur, zo sumy 208,- eur od 19.12.2012 do 23.01.2013 v sume 6,38 eur, zo sumy 110,- eur od 24.01.2013 do 27.02.2013 v sume 3,28 eur, zo sumy 12,- eur od 28.02.2013 do 26.03.2013 v sume 0,27 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 207,68 eur od 06.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 576,- eur, a to v 12 mesačných splátkach vo výške 98,- eur, počnúc dňom 20.09.2012. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Dňa 30.09.2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky, na základe ktorej skutočnosti mal byť celý úver uhradený dňa 13.02.2014. Nakoľko žalovaný neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, žalobca ho vyzval na úhradu celého dlhu jednorázovo. V prípade porušenia podmienok zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť aj poplatok za zasielanie upomienok celkovo vo výške 32,- eur. Rovnako sa strany sporu zaviazali pred podaním návrhu na súd využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom v zmluve si dohodli, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi všetky náklady vzniknuté v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní; k urovnaniu sporu medzi stranami sporu mediačným konaním pred Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. nedošlo, pričom žalobca v tomto konaní vynaložil sumu 146,77 eur. Celkovo žalovaný uhradil žalobcovi sumu 784,- eur.

3. Súd žalobu doručil žalovanému do vlastných rúk, pričom vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že prebieha jednanie so žalobcom resp. jeho právnou zástupkyňou ohľadne mimosúdnej dohody, pričom o výsledku tohto rokovania bude žalovaný súd informovať. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.09.2017 žalovaný uviedol, že právnu zástupkyňu žalovaného kontaktuje každý týždeň približne dva mesiace, avšak doposiaľ nedostal vyjadrenie žalobcu na jeho návrh na kompromisné riešenie sporu. Iné vyjadrenie vo veci žalovaný nepodal.

4. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len C.s.p.), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2017 (§ 219 ods. 3 C. s. p. v spojení s § 300 C. s. p.).

5. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z obsahu listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu a to najmä: zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, žiadosť o úpravu splátkového kalendára, výpis z OR žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver vo výške 600,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť spolu s poplatkom 576,- eur, ktorú sumu 1.176,- eur mal žalovaný splácať v 12 mesačných splátkach, každá vo výške 98,- eur, počnúc dňom 20.09.2012. Dňa 30.09.2013 žalovaný žiadal žalobcu o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 60 dní, tak aby dátum prvej posunutej splátky bol 13.11.2013, ktorú žiadosť žalobca schválil.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy (ďalej v texte rozsudku len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy (ďalej v texte rozsudku len „Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a) Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi..

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

8. Podľa rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C 42/15, čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle že:

- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti v čl.10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči;

- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy v čl. 10 ods. 2 tejto smernice.

9. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

10. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

11. Bod 4. čl. 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

12. Záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere posúdil súd ako vzťah občianskoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, nakoľko tento spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku v rámci svojho podnikania, čo mal súd preukázané z výpisu z obchodného registra žalobcu a zároveň žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom nebolo preukázané a ani tvrdené, že by úver bol poskytovaný na účely výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Súd pri skúmaní podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere ustanovených v § 9 zistil, že v zmluve nie je, okrem iného, uvedené: doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; úroková sadzba spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) Zákona.

14. Pokiaľ v zmluve je uvedený údaj, že žalovaný je povinný platiť splátky počnúc 20.09.2012, uvedené nesvedčí tomu, že by bola naplnená zákonná obsahová náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona, nakoľko uvedením tohto údaja by malo byť zrejmé, presne v akých termínoch je žalovaný ako spotrebiteľ povinný platiť aj nasledujúce splátky, nielen prvú splátku. Naviac zo žiadosti o zmenu splátkového kalendára (samotný splátkový kalendár súdu v konaní predložený nebol) je zrejmé, že pokiaľ žalovaný žiadal o odklad splátok o 60 dní, pričom najbližšia splátka mala byť splatná 13.11.2013, je zrejmé, že splátka, o odklad ktorej žalovaný žiadal musela byť splatná 13.09.2013, a teda nie splátka, ktorá by bola splatná k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, hoc aj prvá splátka mala byť splatná k 20.09.2012. Rovnako zmluva neobsahuje žiadne údaje o splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy. Spotrebiteľovi musí byť poskytnutá jasná a zrozumiteľná informácia o časovom údaji, ktorý predstavuje dobu trvania zmluvy. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia doby trvania úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Spotrebiteľ musí mať presnú vedomosť o termíne splatnosti jednotlivých splátok, aby nemusel sám predpokladať, respektíve vypočítavať, na ktorý deň pripadne splatnosť tej ktorej splátky, prípadne v ktorých prílohách zmluvy má údaj o termínoch splátok ako základnej obsahovej náležitosti zmluvy o úvere hľadať, teda súd dospel k záveru, že spotrebiteľ nemohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok úveru.

15. Rovnako v predmetnej úverovej zmluve je uvedená len celková suma splátky, z nej však nevyplýva, koľko z tejto splátky sa priraďuje na splátku úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len to, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť sumu 1.176,- eur (600,- eur istina + 576,- eur poplatky) v splátkach po 98,- eur. Nebolo teda zrejmé, v akej konkrétnej sume je v každej splátke zarátaná časť zahŕňajúca istinu, úrok a poplatky, čo nepochybne neumožňuje spotrebiteľovi bez pochybností dospieť k záveru o rozsahu svojho záväzku.

16. Naviac zmluva neobsahuje žiaden údaj o výške úrokovej sadzby, výške RPMN, až v podanej žalobe žalobca uvádza, že poplatok 576,- eur je tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 poplatkami za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Súd až prepočítaním sumy 192,- eur, predstavujúcej 1/3 poplatku zistil, že výška úrokovej sadzby predstavuje hodnotu 32 % p.a, poplatky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť nie sú žiadnym spôsobom špecifikované, v konaní neboli nijako preukázané ani odôvodnené, čo do základu a výšky, hoci predstavujú sumu nie zanedbateľnú. Len pre úplnosť súd uvádza, že zmluva bola predložená vo forme jedného listu A4, ktorý obsahoval predtlačený formulár, vrátane jedného A4 listu, na ktorom boli vytlačené podmienky poskytnutia úveru, a teda suma 384,- eur, ktorú mali predstavovať náklady na jej vypracovanie, celkom zjavne nezodpovedajú akýmkoľvek skutočným nákladom, ktoré by mohli vypracovanie zmluvy sprevádzať. Rovnako v zmluve úplne absentuje údaj o RPMN, ktoré obe náležitosti sú zákonnými obsahovými požiadavkami na obsah zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 i), j) Zákona.

17. Nakoľko zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) Zákona, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona. Žalobcovi na základe uvedeného vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov.

18. Celková suma uhradená žalovaným bola 784,- eur, ako to vyplýva z obsahu podanej žaloby, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel. Nakoľko žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 600,- eur, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne, nakoľko záväzok žalovaného zanikol splnením (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto žalobu zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., pričom nárok na náhradu trov konania by patril žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania strane, ktorej žiadne trovy konania nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky,

by bolo vo svojej podstate popretím § 251 C. s. p., kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).