Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Benda & Partner, s.r.o., IČO: 36 826 511, Petra Bohúňa 1, 917 01 Trnava, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Gembický, advokát, E. Belluša 8, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: TIR PETROLEUM, s.r.o., IČO: 36 246 018, Nitrianska 5, 917 45 Trnava, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 9 856,26 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.03.2017 bola Okresnému súdu Trnava doručená žaloba o zaplatenie 9 856,26 eura, z dôvodu náhrady vzniknutej škody a ušlého zisku. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že je držiteľom nákladného vozidla (ťahač návesu) EČ C VIN: U značky DAF, typ: S variant: C veria: V rok výroby: 2013 (ďalej len „vozidlo“). V zmysle žaloby, dňa 14.06.2016 zamestnanec žalobcu načerpal na čerpacej stanici žalovaného pohonné hmoty v objeme 691,61 litra v hodnote 733,11 eura a ADBLUE v objeme 44,99 litra v hodnote 18,00 eur. Dňa 17.06.2016 vozidlo vyrazilo na nakládku tovaru do spoločnosti M. A., po naložení vozidlo pokračovalo do mesta Zwickau (Nemecko) cez Českú republiku. Počas jazdy sa na palubnej doske rozsvietilo upozornenie „výstraha motora“ a vozidlo začalo strácať výkon. Po vykládke, ďalšej ceste do mesta Berga a vyjdení na diaľnicu sa opäť zjavilo hlásenie „výstraha motora“ a vozidlo znova strácalo výkon. V autorizovanom servise boli zistené závady: tlak v nízkotlakovom palivovom systéme nízky, ručná pumpa v poriadku, kontrolné sklo na predfiltri znečistené kalom, v palivovom systéme znížený tlak pod 0,7 bar. Na vozidle boli vykonané opravy: výmena palivového predfiltra a hlavného filtra, filtrové sitko v ručnej pumpe vyčistené, nasávacie a spätné vedenie medzi rámom a ručnou pumpou opravené, lebo bolo zmrštené, kontrola po oprave, palivové tlaky v poriadku, chybové hlásenie vymazané cez diagnostiku. Cena servisných úkonov bola vyčíslená a zaplatená vo výške 753,05 eura bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Dňa 25.06.2016 bolo zadokumentované skorodované sitko v palivovej nádrži a bola odobratá vzorka paliva. Dňa 27.06.2017 boli opätovne menené filtre palivovej sústavy. Dňa 08.07.2016 bol vykonaný odber vzoriek nafty spoločnosťou Inšpekcia, VÚRUP, a.s.. Výsledok kontroly odobranej nafty bol taký, že vo vzorkách bolo zistené množstvo vody 2 810 mg/kg, čo 14,05 násobne prekračuje maximálne povolené množstvo Dňa 09.07.2016 bolo vozidlo prekontrolované v autorizovanom servise D.I.L.A.N Servis s.r.o., pričom boli zistené závady: korózia výpustnej skrutky palivovej nádrže, korózia sediel Smart vstrekovačov a korózia sediel DMCI púmp. Celková cena opravy bola uhradená vo výške 2 395,80 eura bez DPH. Podľa vyjadrení oboch servisov bola porucha funkcie motora spôsobená nadmerným množstvom vody v palive, čomu nasvedčuje korózia sitka a viečka palivovej nádrže, čiastočná korózia spojov vedenia z vnútra, korózia v oblasti vstupných otvorov palivového filtra, korózia výpustnej skrutky palivovej nádrže, korózia

sediel Smart vstrekovačov a korózia sediel DMCI púmp. Z dôvodu, že žalovaný predal žalobcovi výrobok, ktorý nezodpovedá technickej norme, vznikla žalobcovi škoda a ušlý zisk nasledovne: oprava v servise v Nemecku 753,05 eura, oprava v servise na Slovensku 2 395,08 eura, ušlý zisk za dobu nefunkčnosti vozidla 5 814,00 eur, mzda a odvody vodiča počas nefunkčnosti vozidla 600,00 eur, parkovné 70,00 eur, pohonné hmoty načerpané u žalovaného 624,13 eura, znalecký posudok 200,00 eura. Spolu pohľadávka žalobcu voči žalovanému je vo výške 9 853,26 eura. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu, úroky z omeškania a trovy konania.

2. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu technický preukaz vozidla, pokladničný blok za načerpané pohonné hmoty, werkstataufragsabrechnung Auftrabs - Nr.: RA315443, faktúra zo servisu D.I.L.A.N. Servis s.r.o. č. PK20133020, znalecký posudok, plnú moc a úrokové sadzby ECB.

3. Dňa 04.07.2017 doručil žalovaný svoje vyjadrenie k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedol, že popiera žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody a ušlého zisku v celom rozsahu a ohradzuje sa voči tvrdeniu, že predal žalobcovi výrobok, ktorý nezodpovedá technickej norme, ako aj to, že tu existovala príčinná súvislosť medzi natankovaním nafty do vozidla a vznikom poruchy funkcie motora na vozidle. Žiadna zo skutočností tvrdených žalobcom nepreukazuje, že porucha funkcie motora by bola zapríčinená práve v dôsledku tankovania vadnej nafty dňa 14.06.2016 na čerpacej stanici žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že ani zo znaleckého posudku predloženého žalobcom nie je možné preukázať kedy a akým spôsobom sa dostalo do paliva v palivovej nádrži až 14,05 násobne väčšie množstvo vody ako je povolené. O vzniku zodpovednosti za škodu možno vo všeobecnosti hovoriť len v prípade, ak dôjde k naplneniu základných predpokladov, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobca musí pritom preukázať, že nastali predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaný predložil súdu výsledok kontroly vykonaný odborne spôsobilou osobou zo dňa 25.08.2016, nakoľko žalovaný si už v minulosti uplatňoval nárok na náhradu škody prostredníctvom poisťovne, pričom žalovaný si nechal vykonať kontrolu oboch svojich skladovacích nádrží. Výsledky trojitej kontroly preukázali, že v nádržiach bol za posledný rok nulový stav vody, a že vozidlo by po načerpaní takto kontaminovanej nafty (prítomnosť nafty v nádrži v objeme až 300 - 400 litrov vody) bolo možné prejsť len niekoľko sto metrov. Podľa žalovaného, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nijako nepreukázal, že by nafta načerpaná na čerpacej stanici žalovaného obsahovala v čase jej natankovania uvádzané množstvo vody, ako aj že existuje príčinná súvislosť medzi natankovaním nafty do vozidla a vznikom funkcie motora na vozidle, čím nedošlo k naplneniu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaný na záver spochybnil jednotlivé položky výpočtu škody a ušlého zisku. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

4. Spolu s vyjadrením žalovaný predložil súdu aj plnú moc a oznámenie o výsledku kontroly zo dňa 25.08.2016.

5. Dňa 31.07.2017 bolo žalobcovi doručené uznesenie, ktorým ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k vyjadreniu žalovaného s poučením, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré ak strana nepredloží včas, nemusí súd prihliadnuť. Žalobca na výzvu súdu nereagoval a k vyjadreniu žalovaného sa nevyjadril.

6. Na pojednávaní dňa 21.11.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu v celom rozsahu. Žalobca si žalobou uplatnil škodu vzniknutú na vozidle, ktorá vznikla z dôvodu natankovania nekvalitnej nafty so 14,05 násobne prekračujúcim povoleným množstvom vody na čerpacej stanici žalovaného. Žalobca by vedel preukázať, na základe výpovede vodiča vozidla, že dňa 14.06.2016 natankoval na čerpacej stanici žalovaného pohonné hmoty v objeme 691,61 litrov. Následne bolo vozidlo odstavené na stráženom parkovisku, pričom vozidlo bolo neustále monitorované kamerovým systémom a po kontrole kamerového systému a nahrávok nebolo preukázané, že vozidlom bolo počas odstávky manipulované. Dňa 17.06.2016 vyrazil vodič vozidla na cestu, tak ako to bolo uvádzané v žalobe. Pri stúpaní pred Prahou vozidlo začalo vykazovať poruchu motora a stratu výkonu. V autorizovanom servise DAF - GÖPPL, v Nemecku, bol vykonaný servis v rozsahu, ako bolo uvádzané v žalobe. Podľa servisu príčinou poškodenia a vád na motore vozidla bolo nekvalitné palivo, pravdepodobne s vysokým množstvom vody. Na spiatočnej ceste sa na vozidle vyskytli rovnaké vady. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že všetky vady, ktoré sa v

priebehu cesty aj po návrate na vozidle vyskytli, boli zavinené bezvýhradne 14,05 násobne prekročeným množstvom vody v palive vozidla. Žalobca chcel zároveň preukázať, že sa s vozidlom od natankovania paliva nebolo tankované žiadne palivo na žiadnej inej čerpacej stanici, nádrž vozidla bola uzamknutá a nikto nemohol do palivového systému nič pridávať. Na otázku súdu, prečo sa žalobca nevyjadril k vyjadreniu odporcu právny zástupca žalobcu uviedol, že všetko podstatné bolo uvádzané v žalobe, pričom žalobca zvažoval navrhnúť znalecký posudok, avšak to si vyžaduje odsúhlasenie poisťovne. Znaleckým dokazovaním mienil žalobca preukázať pôvod vody, či sa jedná o kondenz alebo je daný iný pôvod vody v nádrži a aké bolo reálne množstvo vody.

7. Na pojednávaní predstúpila konateľka žalobcu, ktorá uviedla, že od doby zakúpenia, vozidlo bolo vždy pravidelne kontrolované. Zámer, že vodu by tam mohol vložiť vodič odmietla, nakoľko sa s vodičom dlho pozná, spolupracuje a sú vzájomne na sebe závislí. Vozidlo bolo od výrobcu opatrené prídavným filtrom na palivo. Vodič toto sklíčko na filtri každé ráno kontroloval a bolo vidieť, že sa na ňom nachádza kal alebo maz, ktorý to sklíčko zachytáva. Takto znečistené sklíčko konateľka žalobcu považovala za dôkaz o nekvalitnej nafte. Nafta bola u žalovaného tankovaná prvýkrát. Žalobca v 95 % - tách tankoval v Rakúsku stále na tých istých pumpách. Na Slovensko dochádzali vozidlá v prípade, ak potrebovali technický servis. Naposledy boli pohonné hmoty do vozidla tankované v Rakúsku, čo mienila konateľka žalobcu dokladovať faktúrami tankovacej spoločnosti. Auto po natankovaní bolo na parkovisku. Toto parkovisko bolo strážené vrátnikom ako i psom, zároveň bolo oplotené. Počas jazdy, kedy sa prejavila porucha, bolo auto monitorované satelitným systémom; auto fyzicky zvonka nevideli. Vodič to auto neopustil, iba ak na toaletu, aj počas prestávky zotrval v aute. Chyba na vozidle sa síce prejavila až po cca 200-300 km, ale je to v dôsledku toho, že to vozidlo bolo zaťažené len 3000 kg, pri tejto hmotnosti sa motor výrazne nenamáha. Chyba sa prejavila až po naložení väčšej záťaže 24,5 t. Filtre a všetky diely, ktoré boli menené v nemeckom servise boli opäť demontované a vymenené na Slovensku, čo preukázalo, že palivo, ktoré bolo v nádrži spôsobilo koróziu na všetkých dieloch, ktoré prišli do styku s palivom. Po dohovore so slovenským servisom im odporučili najprv certifikovaný odber nafty a až potom, aby dali auto na rozobratie toho, čo je pokazené a čoho sa to týka. Predbežná cena opravy servisom bola vyčíslená na cca 10 000 eur bez DHP, hlavné diely motora - vstrekovače a pumpy 6 ks, boli poslané na preskúšanie do firmy, ktorá testuje tieto diely a bolo určené, že stačí zrepasovať tieto DMCI pumpy a tým pádom bude zachovaná aj funkčnosť vstrekovačov, to znamená, že sa nemenili a neopravovali.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poprel uplatnený nárok na náhradu škody, čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, z akých podkladov vychádzal pri vyčíslení ušlého zisku náhrady uplatnenej škody. Zároveň žalobca nepreukázal, prečo si žiada 8 % úrok z omeškania a prečo práve od dátumu 02.09.2016 je žalovaný povinný platiť tieto úroky z omeškania až do zaplatenia. Podľa žalobcu vznik poruchy motora je priamym dôsledkom vadnosti predanej nafty, ktorú vodič žalobcu natankoval dňa 14.06.2016 na čerpacej stanici žalovaného, pričom žalobca automaticky vyvodil aj vznik zodpovednosti žalovaného za údajnú škodu. Žalovaný ohľadom tejto skutočnosti namietol, že na vznik zodpovednosti za škodu je potrebné splnenie troch základných predpokladov

- porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Z procesného hľadiska je na žalobcovi, aby preukázal, že nastali predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi natankovaným palivom a vznikom poruchy funkcie motora na vozidle žalobcu. Zároveň sa žalovaný ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že mu bol predaný vadný výrobok - nekvalitná nafta, ktorá nespĺňa technické normy. Žalovaný dôsledne dbal na dodržiavanie povinnosti pri skladovaní a predaji pohonných hmôt, vykonával pravidelnú údržbu nádrže, v ktorej bolo palivo, ako aj pravidelné cyklické kontroly stavu nádrže. Na svojich čerpacích staniciach mal nainštalované monitorovacie systémy pre palivové nádrže od renomovaného výrobcu. Tieto systémy sa skladajú z viacerých častí, z monitoru - hardwaru, ktorý je umiestnený vo vnútri čerpacej stanice a ďalšou časťou, okrem iného, je i palivová sonda. Palivová sonda je vkladaná priamo do nádrže s palivom a slúži na kontinuálne meranie hladiny paliva a vody. Na sonde sú umiestnené dva plaváky, vyšší monitoruje hladinu paliva v nádrži s presnosťou 0,1 mm. Je to z toho dôvodu, aby žalovaný vedel, kedy je potrebné doplniť zásoby paliva do nádrže a nižšie na dne nádrže je umiestnený plavák, ktorý indikuje hladinu vody v nádrži. Podľa predloženého obrázku, u žalovaného je sacie potrubie výdajných stojanov umiestnené 6-8 cm nad dnom. Vzhľadom na veľkosť nádrže a z toho dôvodu, že voda sa vždy nachádza na dne kvôli hustote, by sa v čase tankovania muselo v nádrži nachádzať 300 - 400 l vody, aby sa v čase tankovania mohla dostať do auta voda spolu s palivom v čase tankovania. Žalovaný zároveň uviedol, že pri takej vysokej kontaminácii, ako uvádza žalobca, by vozidlo prešlo len pár metrov v rámci Trnavy a nie do nemeckého mesta Leolds Grun. Žalovaný tiež poukázal

na fakt, že na nekvalitu paliva sa sťažoval len žalobca, čo pri tak vysokej kontaminácii, by bolo oveľa viac nespokojných zákazníkov. Z knihy reklamácií chcel žalovaný preukázať, že v čase, kedy žalobca tankoval palivo ani týždeň pred alebo týždeň po, ani mesiac, nebola evidovaná žiadna reklamácia týkajúca sa nekvality paliva. Žalobca sa už v minulosti, respektíve v roku 2016, pokúšal o náhradu údajnej škody a ušlého zisku. Preto dal žalovaný vykonať kontrolu nádrží odborne spôsobilej osobe. Na základe výsledkov tejto kontroly, dokonca až trojitej, na výskyt vody v nádrži bolo preukázané, že v nádrži sa žiadna voda nenachádzala. Sonda pri prvej kontrole vyhlasovala nulový stav vody. Toto zariadenie má aj archív, kedy bolo spätne zistené, že za posledný rok nebol zaznamenaný žiadny alarm, resp. výskyt vody. Druhá kontrola na výskyt vody v nádrži bola uskutočnená indikačnou pastou, tiež s negatívnym výsledkom. Treťou kontrolou bolo mechanické, ručným čerpadlom, odkalenie dna nádrže, taktiež bez prítomnosti vody. Tento výsledok kontroly žalovaný súdu preukázal spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe. Od doby natankovania vodičom po vyrazenie vozidla na cestu, auto stálo 3 dni, kedy bolo čisto v dispozícii vodiča žalobcu, resp. žalobcu. Strohé konštatovanie, že vozidlo bolo na stráženom parkovisku, ktoré je monitorované kamerovým systémom, a nikto nemohol do vozidla vniknúť, ani s ním manipulovať, je nepostačujúce a neznamená to, že pokiaľ je parkovisko strážené neexistuje situácia, aby sa s vozidlom akokoľvek manipulovalo. Nakoniec v samotnom 182/2016, o ktorý sa žalobca opieral vo svojej žalobe, je v závere uvedené, že z technického hľadiska nie je možné preukázať, kedy a akým spôsobom sa do paliva v nádrži motorového vozidla dostalo také množstvo vody. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a vôbec nepreukázal, že by nafta načerpaná na čerpacej stanici žalovaného obsahovala v čase je natankovania 14,05 násobne väčšie množstvo vody, ako je povolené ISO normou, ako aj to, že by tu existovala príčinná súvislosť medzi natankovaním nafty do vozidla a vznikom poruchy funkcie motora. Tým pádom nedošlo k naplneniu ani základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. V tomto prípade nemožno hovoriť o zodpovednosti žalovaného za údajnú škodu a už vôbec nie o náhrade za škodu.

9. Podľa § 181 ods. 2 sudca určil, že medzi stranami sú nesporné skutočnosti a to tankovanie vozidla žalobcu u žalovaného 14.06.2016 a sporné sú skutkové skutočnosti ako porušenie povinnosti žalovaného, výška škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom škody. Ako predbežný právny názor sudkyňa uviedla, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného, nepreukázal, kedy sa voda dostala do palivovej nádrže jeho motorového vozidla a taktiež nepreukázal výšku škody.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní požiadal súd o umožnenie doloženia vyhlásenia od spoločnosti IMV All trans, akým spôsobom bola vykonaná kontrola, že v dňoch od 14.06.2016 do 17.06.2016 s vozidlom nebolo manipulované. Navrhol tiež vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko momentálne je medzi stranami sporné, ako rýchlo sa prejaví závada na vozidle po natankovaní nafty so 14,05 násobným vyšším množstvom vody, než pripúšťa norma.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietol vykonanie ďalších dôkazov, pretože o týchto skutočnostiach žalobca už vedel a mohol ich uplatniť ako prostriedky procesného útoku alebo obrany včas, teda už pri podaní žaloby, ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ďalšie dokazovanie by len predlžovalo tento spor a bolo by neúčelne a zbytočné. Ak by sa aj vykonalo znalecké dokazovanie o rýchlosti prejavu závady na vozidle, stále to nepreukazuje príčinnú súvislosť, ako sa do nádrže vozidla dostala voda.

12. Právny zástupca žalobcu, na záver pred rozhodnutím súdu, uviedol, že bola preukázaná škoda, porušenie povinnosti. Žalobca uzatvoril, že závady v palivovom systéme boli spôsobené bezvýhradne nekvalitným palivom. Žalobca trval na tom, že do palivového systému nebolo od natankovania až do kontroly paliva zasahované, palivová nádrž bola uzamknutá.

13. Konateľka žalobcu na záver vyhlásila, že sa pridržiava prednesu právneho zástupcu žalobcu, zaručila sa za vodiča. Podľa názoru prítomnej, keď zákazník odíde z pumpy po natankovaní, nezaniká nejaký vzťah medzi poškodeným a predanou naftou.

14. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a vôbec nepreukázal, na základe akých dokladov vyčíslil údajnú škodu a ušlý zisk. Zároveň vôbec nepreukázal, že by nafta načerpaná na čerpacej stanici žalovaného obsahovala v čase natankovania niekoľkonásobné množstvo vody, ako je povolené a žalobca už v žiadnom prípade nepreukázal, že

by existovala príčinná súvislosť medzi natankovaním nafty na čerpacej stanici žalovaného a vznikom poruchy funkcie motora na vozidle žalobcu. Žalovaný má teda za to, že nedošlo k naplneniu ani základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda nemožno hovoriť ani o náhrade za údajnú škodu ani za ušlý zisk.

15. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

16. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

17. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

18. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

20. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca vykonal tankovanie u žalovaného a že na motore vznikla porucha. Súd ohľadom nevykonaného dokazovania uvádza, že dôkazy navrhované žalobcom na pojednávaní mali byť doložené k žalobe, najneskôr mali byť predložené alebo navrhnuté vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe ( tzv. replike). Žalobca o týchto dôkazných prostriedkoch vedel už v čase podania žaloby a preto mal na ich vykonanie poukázať už v žalobe. Súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, a to uznesením spolu s poučením, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd v tomto bode poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, t. j. osobou s právnickým vzdelaním, ktorá pozná obsah právnych predpisov, povinností zástupcu a povinností strán sporu. Za týchto okolností súd, vzhľadom na možnosť voľby, neprihliadol na žalobcom navrhované dôkazy a nepristúpil k ich vykonaniu. Súd má za to, že žiadnym z navrhovaných dôkazov by nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi natankovaním nafty na čerpacej stanici žalovaného a vznikom poruchy motora na vozidle žalobcu.

22. Súd vo veci uplatnenej náhrady škody a ušlého zisku poukazuje na úpravu zodpovednosti za vznik škody a na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje pojem náhrady škody v obchodných záväzkových vzťahoch a presnejšie ustanovuje predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle ustanovenia

§ 374 Obchodného zákonníka. V ďalších ustanoveniach zákona zákonodarca vymedzuje liberačné dôvody, vylúčenie zodpovednosti, spôsob a rozsah náhrady, povinnosť odvrátiť škodu a podobne. Právnu úpravu zodpovednosti za škodu zahŕňa aj Občiansky zákonník. Rozdiel medzi úpravou zodpovednosti za škodu v občianskom práve a obchodnom práve spočíva v tom, že kým podľa Občianskeho zákonníka sa na vznik zodpovednosti vyžaduje subjektívny prvok zavinenia, takúto podmienku nepredvída, naopak, konštruuje zodpovednosť na princípe objektívnej zodpovednosti. Subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť z obchodného záväzkového vzťahu sa zbaví zodpovednosti len vtedy, ak preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu je tak podľa Obchodného zákonníka objektívnou zodpovednosťou, čo možno z celkovej koncepcie tohto kódexu len predpokladať ( reguluje podnikanie a podnikateľ znáša riziká spojené s touto činnosťou, o to viac aj riziká, ktoré nemusí zaviniť). Tri predpoklady zodpovednosti (1) porušenie povinností zo záväzku, (2) vznik škody a (3) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti musia byť naplnené súčasne a ich existenciu preukazuje poškodený. Ak sú splnené tieto predpoklady a osoba, ktorá spôsobila škodu porušením povinnosti nepreukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, za vzniknutú škodu zodpovedá.

23. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že žalobca v podanej žalobe a ani následne v konaní nepreukázal vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. V rámci porušenia povinností žalovaným nebolo zistené, že voda bola prítomná v nádrži na čerpacej stanici žalovaného pred natankovaním, alebo v čase tankovania nafty žalobcom. Tým nie je naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným spočívajúcej v predaji vadnej nafty. Zo žiadneho dôkazu nebolo možné jednoznačne určiť, že by bol žalovaný v rozhodujúcom čase predával vadnú naftu so 14,05 násobným obsahom vody a teda v rozpore s normou STN EN ISO 12937. Túto skutočnosť nevedel jednoznačne určiť ani žalobcom určený znalec v znaleckom posudku predloženým žalobcom, keďže v znaleckom posudku bolo znalcom konštatované, že nie je možné z technického hľadiska preukázať kedy a akým spôsobom sa dostalo do paliva v palivovej nádrži vozidla žalobcu až 14,05 násobne väčšie množstvo vody ako je podľa normy dovolené. Na ďalšie žalobcom navrhované dôkazy súd neprihliadol, nakoľko ich neuplatnil včas v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, ako bolo uvedené vyššie. Súd za rozhodujúci považoval dôkaz predložený žalovaným - Oznámenie o výsledku kontroly oboch skladovacích nádrží žalovaného zo dňa 25.08.2016. Kontrola v nádržiach žalovaného bola uskutočnená v čase blízkom momentu tankovania, a to 23.08.2016. V predmetnom oznámení bolo okrem iného konštatované, že za posledný rok nebol v nádržiach ani jeden alarm vody, čo zahŕňa aj dátum tankovania pohonných hmôt žalobcom dňa 14.06.2016. Žalobcovi vznikla škoda na motore vozidla, avšak nebola preukázaná skutočnosť, že škodu spôsobil žalovaný svojím protiprávnym konaním a že je v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Súd uzatvára, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Zo žiadnych dôkazov súd nemohol jednoznačne vyvodiť záver o tom, že konanie žalovaného malo za následok vznik škody u žalobcu - na motore jeho vozidla. Súd tak konštatuje, že neboli súčasne naplnené všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu tak, ako to predpokladá zákon, pričom preukazovanie splnenia predpokladov v spore je povinnosťou žalobcu. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nebolo tak možné jeho žalobe vyhovieť.

24. Ohľadom výšky škody a ušlého zisku má súd za to, že žalobca žiadnym spôsobom nedokladoval určenie výšky škody a ušlého zisku a ani spôsob ich výpočtu. Zo spisového materiálu nebolo možné určiť, či prostriedky vynaložené na servis a opravu vozidla boli skutočne vynaložené. Žalobca nepredložil žiadne doklady o zaplatení opravy a ani dokumenty ohľadom priemernej mesačnej vyťaženosti vozidla, doklady ohľadom vyplatenia a výpočtu mzdy a odvodov vodiča počas nefunkčnosti vozidla, doklady ohľadom zaplateného parkovného. Samotné konštatovanie v žalobe, že takého náklady vznikli, respektíve môžu vzniknúť, ak takéto konštatovanie žalobca nepreukáže relevantnými dôkazmi, nemôže súdu postačovať pre určenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody v určitej výške. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ani v časti výšky škody a aj z týchto dôvodov nebolo tak možné jeho žalobe vyhovieť.

25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, nakoľko žaloba podaná žalobcom bola zamietnutá v celom rozsahu, čím bol žalovaný úspešný v konaní v celom rozsahu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).