Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Co-222-2017.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/222/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne P.. T. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v O., M. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Záhorským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Malinová 13 proti žalovanému G.. T. F., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v O., Q. E. XXX, zastúpenému JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, o zaplatenie 2.250 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28.04.2017 č.k. 36C/115/2014-167
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovaný má nárok proti žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným v záhlaví priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 60% a nepriznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.
2. Rozhodol tak o trovách konania v spore, v ktorom sa žalobkyňa od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 2.250 Eur s príslušenstvom titulom kompenzácie za výhradné užívanie nehnuteľností a úpravy spôsobu užívania nehnuteľností ležiacich v obci O. - Q. E., v kat. úz. A. R., zapísaných na LV č. XXXXX na parcele č. XXXX/XX, záhrady o výmere 364 m2, parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 a chata súpisné č. XXX na parcele č. XXXX/XX.
3. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 29.3.2016, č.k. 36C/115/2014-79 konanie zastavil a vrátil žalobkyni súdny poplatok za návrh vo výške 128,30 €. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 531,77 €. Dopĺňacím uznesením zo dňa 11.4.2016, č.k. 36C/115/2014-83 uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 135 € titulom súdneho poplatku za odpor. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.7.2016, č.k. 9Co/356/2016-99 zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Právne vec posúdil podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Vychádzal pritom z princípov spravodlivosti a humanity.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď bez uvedenia dôvodu rozhodla sa nepokračovať v konaní, a vzala žalobu v celom rozsahu späť. Žalobkyňa musela mať vedomosti o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby a o procesných následkoch späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, pretože bola už pri podávaní žaloby na súd zastúpená advokátom.
6. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nebolo možné priznať žalovanému plnú náhradu trov konania, súd uznal majetkové, sociálne a osobné pomery žalobkyne. Z predložených dokladov súd zistil, že žalobkyňa je rozvedená žena, starajúca sa o nezaopatrené dieťa, ktoré študuje na vysokej škole. Žalobkyňa mala v roku 2016 príjem v priemernej výške 453,50 € mesačne. Výdavky žalobkyne predstavovali: plyn 12 €, elektrina 25 €, poplatky ÚBD Ťahanovce 155,10 €, odpad 20,95 €, cestovné 120 €, lieky 40 €, spolu 373,05 €. Žalovaný má pravidelný príjem z prvého zamestnania v priemernej výške 518 € mesačne, z druhého zamestnania za rok 2015 3.089 € a zo samostatnej zárobkovej činnosti 507,24 €. Výdavky žalovaného predstavujú: teplo 100 €, elektrina 118,50 €, splátka úveru 98 €, výživné 170 €, cestovné 120 €, lieky 15 €, telekomunikačné výdavky 60 €, spolu 681,50 €. Žalobkyňa a žalovaný majú v BSM záhradu a chatu v k.ú. A. R., ktorá bola predmetom sporu.
7. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že možno od žalovaného, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady v rozsahu 40% vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd sa v dostatočnej miere nevysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu a pri rozdelení pomerov priznaných trov 60% : 40% nebral do úvahy odôvodnenosť vyčíslených trov, na ktoré poukázala v predchádzajúcom odvolaní. Poukázala na to, že v konaní žalovaného na pojednávaní zastupoval koncipient. Zároveň poukázala na to, že súd nebral do úvahy ani skutočnosť potreby použitia osobného auta na trase Liptovský Mikuláš - Košice, na ktorej premáva množstvo výborných priamych spojov a ktoré advokátsky koncipient mohol využiť. Žalovaná strana na pojednávanie nebola pozvaná a nijak ho neovplyvnila. Súd nevzal do úvahy, že žalobkyňa je vyše sedem rokov odstavená od svojho majetku, ktorý za tie roky chátra, využíva ho žalovaný a nie je nádej, že po prisúdení žalobkyni väčšina vecí bude použiteľná. Aj túto skutočnosť považuje žalobkyňa za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa predložila súdu množstvo dôkazov svedčiacich v prospech odpustenia trov konania. Zároveň si dodatočne uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania na základe odvolania zo dňa 18.4.2016. Navrhla, aby jej odvolací súd odpustil trovy konania a zároveň si uplatnila náhradu trov tohto odvolacieho konania.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sama pred začatím pojednávania vzala svoj žalobný návrh späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Súd tento jej návrh v plnom rozsahu akceptoval, keďže konanie pred súdom bolo zastavené a tým nedostala strana sporu možnosť prednesu svojho návrhu a k ďalšej argumentácii v konaní. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, takže tvrdenie žalobkyne, že nebol žalovaný na pojednávanie predvolaný, je výmyslom právneho zástupcu žalobkyne. Čo sa týka spôsobu použitia dopravného prostriedku žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis neuvádza spôsob dopravy na pojednávanie, tento je výlučne na zvážení strany sporu a jeho právneho zástupcu. K tvrdeniu žalobkyne, že sa snažila dostať k svojmu majetku a urobila preto touto žalobou „pokus“ žalovaný uviedol, že samotný právny zástupca žalobkyne musel vedieť, že takáto žaloba je nedôvodná a bude zo strany súdu zamietnutá. Musel vedieť, aké následky takýto „pokus“ prináša. K prezentovaným dôkazom o ekonomickej situácii žalobkyne žalovaný uviedol, že spoločná dcéra nežije od mesiaca január 2007 v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, ale býva v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Žalobkyňa jej neprispieva žiadnou sumou okrem preposielania rodinných prídavkov vo výške 23 € mesačne, na rozdiel od žalovaného, ktorý jej platí riadne a včas stanovené výživné vo výške 170 € mesačne. Poukázal na to, že žalobkyňa ako zubná lekárka uviedla mesačný príjem vo výške 450 €, čo je zarážajúce. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo žalobkyni doručené dňa 11.7.2017.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
12. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, okrem dôvodov týkajúcich sa rozhodnutia o trovách odvolacieho konania (odsek 18 odôvodnenia napadnutého uznesenia), s ktorými sa odvolací súd v tomto rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti podľa CSP platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd zastavil konanie, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, ktorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. O zavinenie žalovaného pôjde, ak sa pre jeho správanie vzala žaloba späť, ktorá bola podaná dôvodne.
19. Ide teda o to, či sa žalobkyňa domohla uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bola žalobkyňa v meritórnom konaní úspešná alebo nie.
20. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 256 ods.1 CSP.
21. Žalobkyňa vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním bez uvedenia dôvodu, preto sa má za to, že procesne zavinila zastavenie konania. Žalovanému tak s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania.
22. Žalobkyňa sa však domáhala aplikácie ustanovenia § 257 CSP so zohľadnením jej finančnej situácie.
23. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v § 150 ods. 1 O.s.p., a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to § 257 CSP výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.
24. Splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepriznanie náhrady trov konania má predstavovať iba výnimočný prípad, keď by išlo o tak závažný zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by tento zásah predstavoval neprimeranú tvrdosť.
26. V prejednávanom spore súd prvej inštancie dôsledne preskúmal majetkové a osobné pomery strán sporu.
27. Pomery strany sporu je potrebné v kontexte tohto ustanovenia chápať ako spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jej sociálne, zárobkové a majetkové možnosti (počet osôb, ktoré poplatník je povinný vyživovať, jeho oprávnené potreby - bývanie, strava, uspokojovanie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb atď.).
28. V predmetnom prípade osobné, sociálne a osobitne majetkové pomery žalobkyne tak, ako boli zistené súdom prvej inštancie, neodôvodňujú záver, že u žalobkyne sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom pre nepriznanie trov konania žalovanému v plnom rozsahu. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali iným jej osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom, ako ich zistil súd prvej inštancie a ktoré by mohli mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Preto námietka žalobkyne, že predložila radu ekonomických dôkazov svedčiacich v prospech odpustenia trov konania, nie je náležitá. Je totiž vecou súdu, aby posúdil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom súd nie je viazaný stanoviskom a návrhom žiadajúcej strany sporu.
29. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že možno od žalovaného, ktorý by mal nárok na plnú náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady v rozsahu 40% vzniknuté v súvislosti s predmetným sporom hradil sám.
30. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
31. Odvolací súd záverom poznamenáva, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
32. V rozhodnutí o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie posúdi preukázanosť, odôvodnenosť a účelnosť vynaložených výdavkov, ktoré vznikli žalovanému v konaní v súvislosti s bránením práva (§ 251 CSP). Vysporiada sa teda aj s námietkami žalobkyne o účelnosti trov právneho zastúpenia žalovaného súvisiacimi s právnym zastúpením žalovaného na pojednávaní dňa 19.01.2016, ako aj s účelnosťou nákladov na dopravu na predmetné pojednávanie.
33. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, aj pokiaľ nepriznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, aj keď z iných, než súdom uvádzaných dôvodov.
34. Vzhľadom na procesný výsledok konania - zavinenie žalobkyne na zastavení konania - žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.
35. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).
36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že trovy konania vzniknuté v pôvodnom konaní pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní a v novom konaní pred súdom prvej inštancie tvoria jediný celok nových trov konania pred súdom prvej inštancie a že o nároku na náhradu týchto (všetkých) trov konania rozhodne súd prvej inštancie ako o jednom celku podľa procesného výsledku konania na súde prvej inštancie bez toho, aby trovy vzniknuté v jednotlivých štádiách konania vo výroku výslovne odlišoval.
37. Keďže trovy odvolacieho konania sa tak stávajú súčasťou trov prvoinštančného konania (uvedené platí len v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie - poznámka odvolacieho súdu), pre ich priznanie nie je rozhodujúci výsledok odvolacieho konania.
38. Aplikujúc vyššie uvedené v prejednávanej veci, výsledok odvolacieho konania o odvolaní žalobkyne zo dňa 18.04.2016 (vedené pod sp. zn. 9Co/356/2016), v ktorom bolo odvolaniu žalobkyne vyhovené
(napadnuté uznesenie bolo zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), nie je rozhodujúci z hľadiska nového rozhodnutia o trovách celého konania.
39. Rozhodujúci je procesný výsledok konania ako celku, a ten je taký, že procesne úspešným je žalovaný, ktorému patrí náhrada trov celého konania v rozsahu určenom súdom, t. j. 60% s poukazom na ust. § 257 CSP.
40. Nie je teda podstatným, či žalobkyni vznikli trovy odvolacieho konania a či si ich v predchádzajúcom odvolaní vyčíslila, pretože žalobkyni nepatrí náhrada trov konania.
41. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, ak žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a aj v tejto časti je odvolanie žalobkyne nedôvodné.
42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
43. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).