Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ladislav Zubárik, s miestom podnikania Ľ. Štúra 374/8, 019 01 Ilava, IČO: 31 039 561, právne zastúpený: Mgr. Petra Hrubová, advokátka so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, IČO: 42 152 321, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cbi/12/2015-371 zo dňa 09. augusta 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e; odvolanie žalovaného proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, o d m i e t a.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky proti žalovanému vo výške 120.948,48, zloženej z istiny vo výške 116.985,53 eur a úroku z omeškania vo výške 3.962,95 eur, z titulu náhrady vyplateného plnenia podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prihlásenej do reštrukturalizačného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38R/9/2014 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 10.02.2015, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 6/S-29. Vo výroku II. súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta a vo výroku III. zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. Podanou žalobou sa proti žalovanému domáhal určenia, že prihlásená pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, žalovanému, prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného súhrnnou prihlášku nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.02.2015 pod poradovým číslom 2 (číslo pohľ. 6/S-29) v sume 132.282,55 eur titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je čo do výšky oprávnená a nesporná. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.01.2015, sp. zn. 38R/9/2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21.01.2015, č. OV 013/2015, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a za správcu ustanovil JUDr. O. I.. V predmetnej reštrukturalizácii si žalobca prihlásil svoju pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 134.489,32 eur a to súhrnnou prihláškou

nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.02.2015. Správca v rámci lehoty na popieranie pohľadávok poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku pod poradovým číslom 2 (číslo pohľadávky 6/S-29) v celom rozsahu vo výške 132.282,55 eur, a to na základe podania zo dňa 26.03.2015, označeného ako zaslanie výpisu zo zoznamu pohľadávok, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2015. Správca poprel predmetnú prihlásenú pohľadávku čo do výšky, nakoľko podľa vyjadrenia správcu nie je možné bez úradného prekladu dokladov v nemeckom a anglickom jazyku posúdiť prihlásenú pohľadávku a zároveň, že žalobca nepredložil záznam polície o dopravnej nehode. Dôvod popretia pohľadávky prihlásenej pod poradovým číslom 2 uvedený správcom v podaním zo dňa 26.03.2015 žalobca považuje za právne nepodstatný. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok uplatnil sumu celkom vo výške 134.489,32 eur pričom pohľadávka prihlásená pod poradovým číslom 2 vo výške 132.282,55 eur pozostáva z istiny vo výške 116.985,53 eur, úroku z omeškania vo výške 8.412,02 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 6.885,- eur. Žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému na základe skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol občiansko-právny vzťah podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Dňa 13.08.2012 zavinil žalovaný ako vodič motorovým vozidlom značky S., D.: IL - XXX BN, ktorého bol zároveň držiteľom v čase poistnej udalosti, dopravnú nehodu. V dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť W. ME Y., vecná škoda správe ciest, škoda na zdraví osobe S. H. a náklady spojené s právnym zastúpením spoločnosti X. S. A.. Vzhľadom na to, že k vozidlo nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 19.03.2013 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 55.067,81 eur, z toho suma vo výške 3.500,- eur predstavuje poplatok podľa systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje, dňa 23.04.2013 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 45.758,87 eur, dňa 20.05.2013 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 12.274,40 eur, z čoho suma vo výške 1.601,01 eur predstavuje iné výdaje delegovaných ŠU, na ktoré si žalobca nárok neuplatňuje, dňa 08.08.2013 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 6.775,91 eur a dňa 12.03.2014 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 2.229,55 eur. Žalobca si teda splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe § 24 ods. 7 zákona, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si veriteľa listom zo dňa 08.04.2013 označeným ako výzva na náhradu poistného plnenia, uplatnil právo na náhradu poistného plnenia vo výške 51.567,81 eur voči žalovanému, pričom v predmetnom liste vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu uhradil do 08.05.2013. Žalobca si ku predmetnej pohľadávke v súlade s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka uplatnil zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 5,50 % ročne zo sumy 51.567,81 eur od 09.08.2013 t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky v zmysle výzvy na náhradu poistného plnenia do začatia reštrukturalizačného konania a vo výške 5,50 % ročne zo sumy 63.188,17 eur od 03.12.2013 t. j. odo dňa nasledujúceho po dni podania žaloby zo dňa 02.12.2013 na Okresnom súde Trenčín do začatia reštrukturalizačného konania. Zo sumy vo výške 2.229,55 eur si žalobca úrok o omeškania neuplatnil. Náklady z uplatnenia vo výške 6.885,- eur predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu. Žalobca k súhrnnej prihláške pripojil v prílohe podania výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel preukazujúci, že žalovaný je držiteľom predmetného motorového vozidla, emailovú komunikáciu s poisťovňami o neexistencii povinného zmluvného poistenia, výpisy zo systému ako aj výpisu z účtu, preukazujúce, že žalobca skutočne uhradil poškodenému z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v poslednom rade priložil dokumentu v cudzom jazyku preukazujúce výšku škody. Žalobca nemôže súhlasiť s popretím pohľadávky zo strany správcu z dôvodu, že nedisponuje úradným prekladom dokladov v nemeckom a anglickom jazyku, preukazujúcich výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky. Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) v ustanovení § 29 upravuje základné náležitosti, ktoré musí prihláška obsahovať, pričom podľa § 29 prvá veta, sa k prihláške pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Predmetné ustanovenie zákona

teda zakotvuje povinnosť veriteľa k prihláške vždy pripojiť všetky listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. V tomto prípade pôjde o vyššie uvedenú dokumentáciu, a to výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, výpis zo systému žalobcu, emailovú komunikáciu s poisťovňami o neexistencii povinného zmluvného poistenia, výpis z účtu žalobcu, debetné avízo a doklady v cudzom jazyku preukazujúce výšku škody. Správca poprel pohľadávku žalobcu čo do výšky práve z dôvodu, že podklady preukazujúce výšku škody boli žalobcovi predložené v inom ako slovenskom jazyku. „Pokiaľ ide o jazykovú stránku listín, ktoré sa prikladajú k prihláške, zákon obligatórne nevyžaduje, aby listiny, ktoré sú v cudzom jazyku, boli predložené do slovenského jazyka. Otázka prípadného prekladu bude preto vždy závisieť od požiadavky správcu, ktorý bude pohľadávku skúmať. Od požiadavky správcu tiež závisí, či bude požadovať úradný alebo laický preklad listín“ (zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, G. K., F. D. 2012). Podľa § 122 ods. 1 ZoKR ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Z vyššie citovaného ako aj samotného § 29 ZoKR vyplýva, že preklad listín dokladajúcich pohľadávku nie je obligatórnou náležitosťou prihlášky. Nakoľko správca je v zmysle ZoKR povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, teda starostlivosťou primeranou jeho funkcii, je pri skúmaní cudzojazyčných dokumentov pre neho nepreskúmateľných resp. nezrozumiteľných, oprávnený požiadať veriteľa o zabezpečenie ich prekladu. Podľa § 129 ods. 1 ZoKR, pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia ako správcovi počas konkurzu pri zisťovaní majetku podliehajúceho konkurzu. Podľa § 73 ods. 2 ZoKR posledná veta, spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto majetku je úpadca povinný odovzdať správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu“. Pokiaľ ide o obsahové náležitosti zoznamu záväzkov, tieto podrobne ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z.. Zoznam záväzkov musí v zmysle § 5 ods. 2 písm. e/ vyhlášky okrem iného obsahovať aj „označenie súdneho alebo iného sporu, ak je peňažný záväzok predmetom takéhoto sporu“. Žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanému pred povolením reštrukturalizácie uplatnil na tunajšom súde, a to návrhom na začatie konania zo dňa 02.12.2013. Dané súdne konanie bolo na Okresnom súde Trenčín vedené pod sp. zn. 37Cb/28/2014. Žalobca počas konania na základe výzvy súdu zo dňa 12.09.2014 zaslal konajúcemu súdu podaním zo dňa 24.10.2014 označeným ako vyjadrenie na výzvu súdu, preklad sporných cudzojazyčných listín, tvoriacich prílohu žaloby. Žalobca dokonca na žiadosť právneho zástupcu žalovaného, ktorý v tom čase už pripravoval potrebné podklady pre správcu, zaslal právnemu zástupcovi žalovaného prostredníctvom emailovej komunikácie Záznam polície o dopravnej nehode. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že správca musel mať vedomosť o súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, vedenom pod sp. zn. 37Cb/28/2014, pričom ako správca mal v zmysle ZoKR oprávnenie na nahliadnutie do spisového materiálu predmetného konania, a teda aj prístup k prekladu dokumentov v cudzom jazyku preukazujúcich výšku škody. Nakoľko v zmysle vyššie uvedeného je dlžník povinný správcovi odovzdať všetky doklady podliehajúce reštrukturalizácii, ktoré pre správcu v tejto veci pripravoval právny zástupca žalovaného, ktorý disponoval aj záznamom polície o dopravnej nehode, je zrejmé, že týmto dokumentom musel správca pri skúmaní pohľadávky žalobcu disponovať. Žalobca je toho názoru, že dôvod popretia správcom nemá oporu v zákone, nakoľko slovenský preklad listín, ktoré sú v cudzom jazyku, nie je obligatórnou náležitosťou prihlášky. Správca bol zároveň v zmysle zákona oprávnený v takomto prípade vyzvať žalobcu na zaslanie úradného resp. laického prekladu. Správca jednak disponoval správou o nehode v cudzom jazyku a jednak mal oprávnenie resp. prístup k prekladu všetkých podkladov preukazujúcich výšku škody, ktoré boli súčasťou súdneho spisu pod sp. zn. 37Cb/328/2014.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v reštrukturalizácií ju čo do dôvodu a výšky poprel. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojej pohľadávky, keď ako právny dôvod jej vzniku neuviedol, že žalovaný dňa 13.08.2012 zavinil dopravnú nehodu v dôsledku čoho vznikla škoda, ktorú zo zákona z garančného fondu uhradil poškodenému. Za nedôvodný považoval návrh z dôvodu, že žalobca k prihláške do reštrukturalizácie nedoložil záznam o dopravnej nehode a všetky listiny týkajúce sa dopravnej nehody predložil v cudzom jazyku bez úradného prekladu. Poukázal na ust. § 122 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o práve opraviť a doplniť prihlášku v 30 dňovej lehote, pričom žalobca toto právo nevyužil, ako aj na ust. § 29 ods. 6 citovaného zákona podľa ktorého je veriteľ povinný k prihláške pripojiť listiny preukazujúce vznik pohľadávky, avšak záznam o dopravnej nehode nepredložil, čím neuniesol dôkazné bremeno. Dal do pozornosti konanie vedené na Okresnom súdu Trenčín sp.zn. 37Cb/28/2014, z ktorého vyplýva, že bol účastník dopravnej nehody dňa 13.08.2012, ale popiera, že by bol vinníkom výlučne sám. Na vozovke nastala kolízia viacerých áut, pričom túto on nezavinil. Len v dôsledku jazykovej bariéry z nehody vyšiel ako vinník. Na pojednávaní dňa 09.08.2016 poučený

zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a právny zástupca žalovaného na písomnom podaní zo dňa 24.03.2016.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov s výpisom z obchodného registra na žalobcu z 23.04.2015, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/9/2014-121, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 38R/9/2014-126, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 6/S-29, prihláška pohľadávky do reštrukturalizácie, výpis z obchodného registra na žalobcu z 24.03.2016, výpis zo živnostenského registra na žalovaného, výpis z obchodného registra na žalobcu z 02.06.2016, výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 02.06.2016, výpis z obchodného registra na žalobcu z 09.08.2016 a výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 09.08.2016.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie § 1, § 119 ods. 1, § 121 ods. 1, § 124 ods. 1, 2, 4, 5, 6 ZoKR, § 29 ods. 1, 6 zákona ZoKR, § 1, § 3 ods. 1, 3, § 20 ods. 1, § 20 ods. 1 písm. a), § 24 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 7 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o znení a doplnení niektorých zákonov.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané riadne prihlásenie pohľadávky žalobcu do reštrukturalizácie žalovaného z titulu regresného nároku podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z. z., prihláškou, ku ktorej žalobca pripojil listiny, ktoré mali preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku, ktoré boli v inom ako slovenskom jazyku. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Rovnako sporné ani nebolo, že k úhrade plnenia za žalovaného žalobcom skutočne došlo. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že reštrukturalizačný správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v plnom rozsahu dôvodne, čo do dôvodu aj výšky. V prihláške pohľadávky žalobca síce odôvodnil svoju pohľadávku ako nárok, ktorý mu vznikol z dôvodu, že z garančného fondu v zmysle zákona uhradil za žalovaného škodu spôsobenú dopravnou nehodou so zavinením žalovaného, ale zároveň v prihláške nedoložil záznam o dopravnej nehode a všetky listiny týkajúce sa dopravnej nehody, ak ich doložil tieto boli v cudzom jazyku bez úradného prekladu, pričom poukázal aj na to, že v zmysle § 29 ods. 6 ZoKR je veriteľ povinný k prihláške pripojiť všetky listiny preukazujúce v nej uvádzané skutočnosti, pričom záznam o dopravnej nehode k prihláške nepripojil a podľa názoru žalovaného nie je možné doplniť tieto listiny v rámci konania o určení popretej pohľadávky, pričom je povinnosťou veriteľa riadne a včas podať prihlášku a priložiť k nej listiny preukazujúce tvrdenia uvádzané v prihláške.

7. K argumentom žalovaného, ohľadom nedostatkov prihlášky a listín k nej pripojených, ktoré uviedol na svoju obranu v tomto spore, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 121 ZoKR prihláška musí byť podaná u správcu v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, pričom na náležitosti prihlášky v reštrukturalizácii sa použijú primerania ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 ZoKR, t. zn. ustanovenia upravujúce prihlasovanie pohľadávok v konkurze. V zmysle § 29 ods. 6 ZoKR sa k prihláške pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ je povinný k prihláške pripojiť všetky listiny tak, aby bola jednoznačne preukázaná dôvodnosť a oprávnenosť ním prihlásenej pohľadávky. Zákon výslovne neuvádza, či predložené listiny, ktorými veriteľ uplatňuje svoj nárok musia byť pripojené k prihláške v úradnom jazyku resp. s úradným prekladom. Musia byť však pripojené tak, aby prihláška, ktorú si veriteľ v reštrukturalizačnom konaní uplatnil bola riadne preukázateľná, t. zn. nakoľko zákon takúto povinnosť veriteľovi neukladá, bude vždy na komunikácii veriteľa so správcom, či bude správca akceptovať listiny v úradnom jazyku resp. na preukázanie dôvodnosti prihlásenej pohľadávky bude akceptovať aj cudzojazyčné listiny a rovnako bude na komunikácii správcu a veriteľa, či bude potrebné ich preloženie úradným prekladom resp. prekladom laickým. V uvedenom prípade, správca poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu nepreukázania dôvodnosti pohľadávky z dôvodu predloženia listín v inom ako úradnom jazyku a nezabezpečenia ich prekladu. Správca pri každej prihlásenej pohľadávke v zmysle § 124 vykonáva jej porovnanie s účtovníctvom dlžníka, zoznamom záväzkov, prihliadne aj na vyjadrenie dlžníka či vykoná vlastné šetrenie. Ak napriek všetkému, správca v zákonnej lehote 30 dní zistí spornosť prihlásenej pohľadávky, takúto pohľadávku poprie. Ak preto správca nemal preklad listiny, ktorú považoval za podstatnú pre uznanie prihlásenej pohľadávky, realizoval len svoje zákonné právo a pohľadávku poprel. Avšak žalobca má

v zmysle zákona možnosť si svoju pohľadávku uplatniť v incidenčnom konaní v rámci ktorého má právo jej dôvodnosť riadne preukázať vo vzťahu k dôvodom popretia.

8. Súd prvej inštancie nesúhlasil so žalovaným, že ak žalobca v prihláške pohľadávky v rámci reštrukturalizácie nepredložil správcovi preklad záznamu o dopravnej nehode, nemôže tak urobiť v rámci incidenčného konania. Súd je názoru, že je vecou žalobcu, ako svoju popretú pohľadávku preukáže ak bola pohľadávka popretá len z dôvodu nepreskúmateľnosti, pre nepredloženie do úradného jazyka požadovaných písomností, žalobca v rámci incidenčného konania tento dôvod, odstránil. Všetky listiny preložené do úradného jazyka, boli spolu so žalobou doručené aj žalovanému, pričom následne po doručení žalovaný použil vo veci vyššie uvedenú obranu. Rovnako súd prvej inštancie mal za to, že je na zodpovednosti veriteľa ako podá svoju prihlášku pohľadávky, či k nej listiny pripojí, pričom ak by aj žiadnu listinu k prihláške nepripojil a následne by bola jeho pohľadávka popretá, súd má za to, že veriteľovi v rámci platnej právnej úpravy nič nebráni, listiny preukazujúce dôvodnosť svojho nároku uplatneného prihláškou, predložiť v rámci incidenčného konania. Preto obranu žalovaného v časti, v ktorej namietol včasnosť predloženia listinných dôkazov preukazujúcich uplatnený nárok v reštrukturalizácii, súd považuje za nedôvodnú.

9. K vyjadreniu žalovaného, že správca nemohol požiadať o preklad žalobcom tvrdenej listiny v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/28/2014, súd prvej inštancie bol opačného názoru, práve s odkazom na vyššie uvedené ustanovenie § 124 ZoKR, v zmysle ktorého správa vykonáva aj vlastné zisťovanie týkajúce sa prihlásenej pohľadávky. Ak preto, správca požadoval preloženú listinu a ak mal vedomosť, že je preložená v uvedenom konaní, jej vyžiadaniu nič nebránilo, a jej vyžiadanie podľa názoru súdu by nebolo uprednostnením jedného veriteľa pred druhým, či zvýhodňovaním veriteľa, žalobcu tak ako to na to poukazoval žalovaný, ale iba výkonom jeho správcovských oprávnení aj za účelom odstránenia rozporov, predídeniu prípadnému súdnemu konaniu a tým aj možným nákladom dlžníka, v podobe trov konania. Konkrétny postup, v predmetnej veci, však bol v kompetencii správcu, ktorému postup, ktorý zvolil, v predmetnej veci, zákon umožňuje.

10. Z vykonaného dokazovania a z vyjadrení strán sporu mal súd prvej inštancie za to, že v konaní sporné nebolo, že žalobca v súvislosti s predmetnou nehodou poskytol plnenie vo výške 116.985,53 eur. Obdobnou situáciou sa už v rámci právneho posúdenia zaoberal aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí č. k. 23Co/25/2013-366 zo dňa 30.06.3014, s ktorým sa súd stotožňuje, na ktoré poukazuje a z ktorého vyplýva, že podľa rozhodnutia Komisie z 28.06.2003 o uplatňovaní smernice rady 72/166EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, bola členským štátom EÚ uložená povinnosť zdržať sa vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území ďalších tam uvedených členských štátov, okrem iných aj na území Slovenska. V prílohe citovaného rozhodnutia Komisie je dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov EHS a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa príslušné kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia ako aj záväzné predpisy prijaté Radou Kancelárií. Podľa vnútorných predpisov prijatých Radou kancelárií pre všetky záležitosti výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám, v najlepšom záujme poisťovateľa. Z ustanovení vnútorných predpisov Rady kancelárií, ktoré sú súčasťou Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov vyplýva, že žalobca nebol oprávnený prehodnocovať oprávnenosť nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný národnou kanceláriou a požiadaný nárok bol povinný uhradiť. Systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je predmetnom harmonizácie európskeho práva. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ EHS z 16.09.2009 „zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonať prostredníctvom dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným, alebo nepoisteným“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je súčasťou európskeho práva a slúži na vykonania citovanej smernice. Orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o

náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení. Bolo by preto v rozpore aj s právom Európskej únie, keby k takémuto spochybňovaniu dochádzalo zo strany iných vnútroštátnych orgánov (vrátane súdov) iných členských štátov, ako je štát, v ktorom došlo ku škodovej udalosti. Takéto spochybňovanie by nieslo chaos do systému zavedeného citovanou smernicou a bolo v priamom rozpore s jej cieľmi, ako je ochrana poškodených pri nehodách motorových vozidiel, rýchla a účinná likvidácia škody a vyhnutie sa nákladným súdnym konaniam.

11. Preto ani obranu žalovaného, v rámci ktorej žalovaný čiastočne poprel svoje zavinenie na predmetnej dopravnej nehode súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú.

12. Súd prvej inštancie v konaní mal preukázané, že k motorovému vozidlu žalovaného nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uvedené ani sám žalovaný nijak nespochybňoval. Ustanovenie § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. ukladá povinnosť pri tuzemskom motorovom vozidle tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, uzatvoriť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak ku vozidlu ktorým bola spôsobená škoda, nebola uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uhrádza vzniknutú škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. Slovenská kancelária poisťovateľov, teda žalobca. Následne ak Slovenská kancelária poisťovateľov uhradí škodu vzniknutú nepoisteným motorovým vozidlom, má podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. právo na náhradu toho čo plnil za toho, kto zodpovedá za škodu. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ku ktorému nebola uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovedá osoba, ktorá má povinnosť zmluvu uzatvoriť. Ak by teda povinná osoba, žalovaný, ktorý bol v dokladoch k predmetnému vozidlu zapísaný ako držiteľ vozidla od 24.05.2004 a ktorý bol držiteľom vozidla aj v čase dopravnej nehody, zmluvu uzatvoril, potom by škodu uhradila poisťovňa s ktorou by bola zmluva uzatvorená. Keďže tomu tak nebolo, škoda bola uhradená z prostriedkov žalobcu, na ktorého súčasne prechádza právo regresu, právo vymáhať uhradenú škodu od osoby, ktorá svoju povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu nesplnila, teda žalovaného. Nakoľko voči žalovanému bola povolená reštrukturalizácia, prihlásil si žalobca dôvodne svoj nárok voči žalovanému do reštrukturalizácie.

13. Čo sa týka výšky škody, ktorá bola rovnako popretá pre nepreskúmateľnosť, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca dostatočne preukázal výšku poskytnutého plnenia partnerskej poisťovni v Nemecku, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané postupné platby a to vo výške 55.067,81 eur dňa 19.03.2013, vo výške 45.758,87 eur dňa 23.04.2013, vo výške 12.274,40 eur dňa 17.05.2013, vo výške 6.755,91 eur dňa 08.08.2013 a vo výške 2.229,55 eur dňa 12.03.2014 t. j. celkom 122.086,54 eur, z ktorých si voči žalovanému neuplatnil sumu 5.101,01 eur t. j. uplatnil si vyplatené plnenie vo výške 116.985,53 eur. Správca úpadcu poprel prihlásenú pohľadávku pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nepredloženie prekladu pripojených listinných dôkazov, avšak po ich pripojení a oboznámení sa s ich obsahom, súd dôvody na popretie pohľadávky žalovaného nezistil, preto v tejto časti žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

14. Nakoľko reštrukturalizačný správca poprel prihlásenú pohľadávku ako celok pre jej nepreskúmateľnosť, súd preskúmaval aj úrok z omeškania, pričom zistil, že tento si žalobca prihlásil čiastočne dôvodne, čiastočne dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca výzvou zo dňa 08.04.2013 vyzval žalovaného na úhradu vyplateného plnenia vo výške 51.567,81 eur v lehote do 08.05.2013, preto ak si žalobca uplatnil z tejto sumy úrok z omeškania až od 09.08.2013 uplatnil si ho od obdobia neskoršieho na aké mal nárok, pričom tento nárok bol aj do reštrukturalizácie prihlásený dôvodne a to v sume 3.962,95 eur. Ďalej žalobca poukazoval na to, že si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 63.188,17 eur od 03.12.2013 a to od nasledujúceho dňa od podania žaloby na súd. Avšak samotná žaloba nemá sama o sebe účinky výzvy, nakoľko tieto nastávajú až doručením žaloby dlžníkovi, pričom toto ani sám žalobca, kedy k tomu došlo netvrdil, preto ak si uplatnil úrok z omeškania iba odo dňa doručenia žaloby, dôvodnosť úroku z omeškania v tejto časti súd preukázanú

nemal, súd nemal preukázané, kedy k výzve na plnenie došlo, preto ak bola pohľadávka popretá pre nepreskúmateľnosť, bola popretá v tejto časti dôvodne.

15. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie 6.885,- eur ako zaplatený súdny poplatok v súdnom konaní, ktorý bol rovnako pre nepreskúmateľnosť popretý. K tomuto žalobcom uplatnenému nároku súd uvádza, že súdny poplatok je súčasťou náhrady trov konania, s tým, že tento nárok vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa rozhodne o skončení konania vo veci samej v rámci ktorého sa zároveň rozhodne aj o trovách konania. Preto vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu rozhodnutia, ktorým by žalobcovi proti žalovanému bol priznaný nárok v uplatnenej výške na náhradu trov konania, súd žalobu v tejto časti zamietol.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v predmetnej veci na základe návrhov tak, že vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu v konaní predniesli, okrem výsluchov žalovaného a svedka JUDr. O. I.. Súd mal za to, že dokazovanie vykonané listinnými dôkazmi bolo dostatočné na zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie v predmetnej veci, vykonaním žalovaným navrhnutých dôkazov by k podstatnej zmene skutkového stavu nemohlo dôjsť takým zásadným spôsobom, aby to mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Preto vyhodnotil dôkazy navrhnuté žalovaným ako dôkazy v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a dokazovanie týmto spôsobom neuskutočnil a navrhnuté dôkazy nevykonal.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní takmer plne úspešný, neúspešný bol iba v časti príslušenstva prihlásenej pohľadávky, priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný proti všetkým jeho výrokom, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď na skutkový stav aplikoval zákonné ustanovenia, ktoré nesprávne interpretoval. Uviedol, že v žalobe na určenie popretej pohľadávky sa veriteľ môže domáhať len toho čo uviedol v prihláške. Nie je možné v takomto konaní priznať veriteľovi viac. Žalobca v prihláške uviedol, že si uplatňuje nárok titulom dopravnej nehody, ale nepredložil záznam o dopravnej nehode. Žalobca nesplnil kogentné ustanovenia zákona § 20 ods. 6 ust. č. 7/2005 ZoKR počas prihlásenia pohľadávky do reštrukturalizácie, a preto nie je oprávnený tieto pochybenia dodatočne zhojiť v tomto konaní. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že správca mal možnosť žiadať od veriteľa predloženie dokladov resp. si tieto mohol zabezpečiť so súdneho spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/28/2014 z dôvodu, že správca má na popretie pohľadávky 30 dní a nie je oprávnený na nahliadnutie do súdnych spisov, nakoľko nekoná v mene úpadcu. Ďalším odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nesprávnemu naformulovaniu petitu nemá pre vec význam. Je názoru, že súd prvej inštancie nebol oprávnený petit

- žalobný nárok v rozhodnutí vo veci samej upraviť v prospech žalobcu. Tým bola zrušená rovnosť účastníkov konania a žalobca bol zvýhodnený. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. V odvolaní sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Do pozornosti odvolaciemu súdu dal to, že k prihláške je veriteľ vždy povinný pripojiť všetky listiny, ktoré preukazujú v nej uvedené skutočnosti, t.j. všetku dokumentáciu, z ktorej pohľadávka vyplýva. Správca podľa žalobcu disponoval všetkými nevyhnutnými listinami preukazujúcimi dôvodnosť prihlásenej pohľadávky, no napriek tomu žalobca spolu s incidenčnou žalobou predložil preklad listín preukazujúcich výšku škody, ako aj Záznam polície o dopravnej nehode, čím dôvod na popretie prihlásenej pohľadávky odstránil. Zdôraznil, že pokiaľ ide o listiny, ktorými sa preukazujú skutočnosti v prihláške, tieto môže veriteľ pripojiť k prihláške prípadne aj neskôr po tom, čo prihláška bola doručená správcovi, t.j. kedykoľvek počas reštrukturalizácie.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu 100% trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

22. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

23. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

24. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

26. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky úkonov súdu a strán sporu vykonané do 30.06.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

27. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, Občianskeho a Obchodného zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

28. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci.

29. V súlade s § 387 ods. 3 druhá veta odvolací súd posudzoval podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného za ktoré považoval tvrdenia, že ak veriteľ v reštrukturalizácií k prihláške nepredložil prílohy v úradnom jazyku, nie je možné tento nedostatok odstrániť v incidenčnom spore, ako aj tvrdenie, že petit návrhu musí byť špecifikovaný a súd nie je oprávnený upravovať petity v prospech žalobcu.

30. Konkurzné konanie je osobitným druhom súdneho konania. Základný vzťah medzi Civilným sporovým poriadkom (ďalej len CSP, predtým Občianskym súdnym poriadkom) a Zákonom o konkurze a reštrukturalizácií je vzťahom subsidiarity. V konkurznom konaní a v konaní o reštrukturalizácií a v konaní o oddlžení majú prednosť procesné normy Zákona o konkurze a reštrukturalizácií pred procesnými normami CSP. Táto situácia nastane vtedy, ak procesné úkony subjektov konkurzného konania, reštrukturalizačného konania a konania o oddlžení sú upravené aj aj v Zákone o konkurze a reštrukturalizácií. Pokiaľ Zákon o konkurze a reštrukturalizácií nemá význam určitých procesných inštitútov vôbec alebo ich upravuje len čiastočne a tieto sú upravené v CSP, aplikujú sa tieto na konkurzné konanie, reštrukturalizácie konania a konania o oddlžení sú upravené aj aj v Zákone o konkurze a reštrukturalizácií. Pokiaľ Zákon o konkurze a reštrukturalizácií nemá úpravu určitých procesných inštitútov vôbec alebo ich upravuje len čiastočne a tieto sú upravené v CSP, aplikujú sa tieto na konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie o oddlžení primerane.

31. Prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie upravuje ust. § 121 ZoKR, ohľadom náležitosti prihlášky ZoKR odkazuje na primerané použitie ust. § 29 ods. 1 až 6 a 8 ZoKR, ktorú upravujú náležitosti prihlášky do konkurzu. Ak prihláška neobsahuje základné náležitosti ustanovené zákonom (§ 29 ods. 1 ZoKR) na prihlášku sa v reštrukturalizácií neprihliada. Po posúdení právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie v bodoch 29. 30. 31. 32. (rozsudku súdu prvej inštancie) odvolací súd s poukazom na usta. § 29 ods. 6 ZoKR uvádza, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval správne citované ustanovenie keď konštatoval, že veriteľ pripojil k prihláške všetky listiny preukazujúce tvrdenia uvedené v prihláške. Z výslovnej citácie zákona (§ 29 ods. 6 ZoKR) nevyplýva povinnosť veriteľa uplatňujúceho svoj nárok v prihláške, listiny pripojiť v úradnom jazyku. V takomto prípade, ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácií neobsahuje procesný postup, použijú sa ustanovenia Civilného sporového poriadku, konkrétne čl. 6 ods. 1 CSP, ktorým upravuje princíp rovnosti sporových strán (predtým § 18 O.s.p.); § 155 ods. 2 podľa ktorého ak podanie alebo dôkaz nie je predložený v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí sám. Z vyššie uvedeného vyplýva skutočnosť, že ak listinný dôkaz nie je predložený v úradnom jazyku, toto bez ďalšieho nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby a v reštrukturalizačnom konaní popretie pohľadávky, len z tohto dôvodu. Správca mal vyzvať veriteľa na predloženie listinných dôkazov v úradnom jazyku, prípadne mohol aj sám preklad zabezpečiť. Nie nezanedbateľnou skutočnosťou je zistenie, že žalobca v incidenčnom konaní vo veci samej spolu so žalobou predložil preklad listín preukazujúcich výšku škody a Záznam Polície o dopravnej nehode. Súd prvej inštancie preto správne v bode I. výroku rozsudku určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky špecifikovanej v tomto bode.

32. Pokiaľ sa týka odvolania proti výrokovej časti II. v ktorej bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, tak v tejto časti odvolanie žalovaného bolo odmietnuté. Podľa § 386 písm. b/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Citované zákonné ustanovenia upravujú podmienku prípustnosti odvolania z hľadiska subjektu tak, že právo podať odvolanie proti rozhodnutia súdu prislúcha strane, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je teda skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu (napríklad nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania, atď.). V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd konštatuje, že predmetným výrokom nebolo zasiahnuté do práv a povinností žalovaného ako odvolateľa, napadnutý výrok nevyznel v jeho neprospech, z čoho možno vyvodiť, že u žalovaného nebol splnený zákonný subjektívny predpoklad na podanie odvolania voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku II. odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP.

33. Zároveň potvrdil výrok čísla III, týkajúci sa náhrady trov konania, pretože žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti konania a výrok súdu prvej inštancie je v súlade s § 255 CSP. Odvolací súd sa zaoberal

aj námietkou žalovaného podľa ktorej mal súd prvej inštancie porušiť rovnosť účastníkov konania tým, že nesprávny petit sám naformuloval. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje z dôvodu, že výrok bol len štylistický upravený, aby bol výrok vykonateľný. Súd prvej inštancie vychádzal z obsahu spisu a rozhodol len o tom, čo žiadal žalobca.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .