Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/61/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Lesné pozemkové spoločenstvo PETIJA a spol. Orkucany, so sídlom 083 01 Sabinov, ul. Prídavková č. 9, IČO: 42 381 347, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému Lesné družstvo HRUN Bodovce, so sídlom Bodovce č. 32, IČO: 36 517 542, zastúpenému JUDr. Gabrielou Polaščákovou, nar. 16.10.1973, bytom Červenica 64, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 6.858,12 eura zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Znalec F.. M. Y. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca žalobou podanou na súde dňa 27.11.2013 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 11.880,- eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom parcely registra „. registrovanej na mape určeného operátu pod parcelným číslom XXX/XX - lesné pozemky o výmere 79.410 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Bodovce. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26 D 753/03. Potom čo zdedil parcelu v súlade s § 15 ods. 3 zák. č. 181/1995 Z.z. v platnom znení pristúpil k zmluve o založení Lesnej spoločnosti PETIJA a spol. Orkucany a bol zapísaný ku dňu 20.07.2003. Lesná spoločnosť PETIJA a spol. Orkucany je zapísaná v evidencii pozemkových spoločenstiev Obvodného lestného úradu v Prešove pod číslom D. - XXXX/ SB ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Žalovaný je zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu v Prešove v oddiely Dr. vložka čís. XXXXX/P. V predmete činnosti má aj piliarsku výrobu a porež dreva, služby v rámci lesníctva a ťažby dreva. Z jeho poverenia a Lesnej spoločnosti PETIJA a spol. Orkucany podal predseda spoločenstva F.. Z. K. trestné oznámenie, uplatnil nárok na náhradu škody. Uznesením povereného príslušníka PZ Sabinov zo dňa 30.10.2013, ČVS: ORP - 1064 SB-PO-2013 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od 21.07.2010 do 31.12.2010 došlo v katastri obce Bodovce okres Sabinov z lesného dielca č. XXX hraničiacich parciel XXX/X a XXX/XX patriacich do lesného pôdneho fondu na základe súhlasu na ťažbu dreva č. X/XXXX Lesného družstva Hrun Bodovce a lesného hospodárskeho plánu k označeniu, výrubu a prevozu drevnej hmoty o celkovom množstve 360 m3 palivového dreva rôznych listnatých drevín na skládku v Bodovciach a k jeho odpredaju, čím mala byť spôsobená škoda vo výške 11.880,- eur pre Lesnú spoločnosť Petija a spol. Orkucany. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že na parcele žalobcu č. XXX/XX bolo vyrúbaných 360

m3 dreva, čo predstavuje spôsobenú škodu vo výške 11.880,- eur. Aj napriek tomu, že trestné stíhanie bolo povereným príslušníkom PZ zastavené, z trestného spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný z parcely č. XXX/XX bez súhlasu žalobcu vyrúbal a previezol drevnú hmotu v celkovom množstve 360 m3, čím mu spôsobil škodu vo výške 11.880,- eur. Žalovaný tým, že vyťažil drevnú hmotu z parcely, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, porušil právnu povinnosť a svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške 11.880.- eur. Žalovaný sa dostal so zaplatením sumy 11.880,- eur do omeškania ku dňu 16.02.2013.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v minulosti boli pozemky v danej lokalite nadobudnuté kúpou a rozhranie vlastníckych a užívacích práv medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX a mpč. XXX, k. ú. Bodovce bolo v teréne stabilizované hraničnými kopcami, ktoré sú identifikovateľné aj v súčasnosti. Pôvodnú parcelu mpč. XXX. k.ú. Bodovce užíva v súčasnosti Lesná spoločnosť Petija a spol. Orkucany a z druhej strany pôvodnú parcelu mpč. XXX, k.ú. Bodovce užíva Lesné družstvo HRUN Bodovce. Uvedená historická hranica, fyzicky identifikovateľná v teréne, bola do podania tejto žaloby obojstranné dobromyseľné rešpektovaná. Žalovaný vykonáva lesnú výrobu na základe nájomných zmlúv z jednotlivými vlastníkmi pozemkov a platného lesného hospodárskeho plánu (ďalej aj „LHP“) pre obhospodarovateľa Lesné družstvo HRUN Bodovce. Predmetom tohto LHP a užívania zo strany žalovaného je aj jednotka priestorového rozdelenia lesa (lesný dielec) č. XXX, k. ú. Bodovce, na ktorom bola vykonaná ťažba dreva. Pôvodný žalobca, po tom čo zdedil parcelu H.-D. č. XXX/XX, pristúpil v roku 2003 k zmluve o založení Lesnej spoločnosti Petija a spol. Orkucany. Lesná spoločnosť Petija a spol. Orkucany má svoj vlastný LHP, ktorého predmetom nie je lesný dielec č. 566, k. ú. Bodovce a nikdy ani nebol predmetom užívania zo strany tejto spoločnosti. Hranica medzi pozemkami, ktoré obhospodaruje Lesné družstvo HRUN Bodovce (lesné dielce č. 566, 569, 570....) a pozemkami, ktoré obhospodaruje Lesná spoločnosť Petija a spol. Orkucany (lesné dielce č. 565, 567, 568....) bola vyznačená v teréne Lesnou spoločnosťou Petiia a spol. Orkucany ešte pri preberaní pozemkov od Lesov š.p., odštepného závodu Prešov v roku 1993 s tým, že táto hranica tvorí vlastnícku hranicu medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX a mpč. XXX, k. ú. Bodovce a lesný dielec č. XXX patrí do časti, ktorú obhospodaruje žalovaný. Táto hranica bola Lesnou spoločnosťou Petija a spol. Orkucany vyznačená už 3x, naposledy v roku 2012, pričom nedošlo k žiadnemu posunu hranice, stále bola rešpektovaná pôvodná hranica (nikto, ani žalobca nepopieral túto hranicu, nenamietal, že hranica má prebiehať inak). Žalovaný začal hospodáriť na pozemkov v tejto lokalite až v roku 2006, od kedy prebral hospodárenie od Lesov š.p. v takých hraniciach, ako boli vyznačené v teréne medzi Lesnou spoločnosťou Petija a spol. Orkucany a obhospodarovateľom Lesné družstvo HRUN Bodovce. Hranica medzi pozemkami, ktoré obhospodaruje Lesné družstvo HRUN Bodovce a pozemkami, ktoré obhospodaruje Lesná spoločnosť Petija a spol. Orkucany je v teréne zreteľne vyznačená hraničnými kopcami, ktoré boli osadené pri kúpe už pred viac ako 100 rokmi a táto hranica bola hranicou vlastníckou medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX a mpč. XXX, k. ú. Bodovce. Takto bola hranica rešpektovaná a podľa tejto hranice boli pozemky užívané (držané) už právnymi predchodcami súčasných vlastníkov pozemkov v tejto lokalite a aj súčasnými vlastníkmi, ako aj užívateľmi. Z tejto hranice vychádzali aj jednotlivé LHP pre Lesné družstvo HRUN Bodovce a pre Lesnú spoločnosť Petija a spol. Orkucany. Lesná spoločnosť Petija a spol. Orkucany, ako aj žalobca vedeli, že sporná časť (lesný dielec č. XXX) patrí do obhospodarovania Lesného družstva HRUN Bodovce a voči tomu nič nenamietali. Priebeh hraníc dotknutých pozemkov v k. ú. Bodovce podľa stavu ROEP nezodpovedá vlastníckym vzťahom tak, ako boli nadobudnuté kúpou pred viac ako 100 rokmi. Tieto hranice boli vtedy vyznačené hraničnými kopcami, ktoré sú tam dodnes. V rámci konania ROEP došlo k chybnému zákresu priebehu hraníc dotknutých pozemkov. V danom prípade ťažba na lesnom dielci č. XXX nebola vykonaná protiprávne, ale na základe súhlasu na ťažbu dreva č. 1/2010 zo dňa 21.7.2010, ktorý bol vydaný Odborným lesným hospodárom na základe LHP pre Lesné družstvo HRUN Bodovce a v súlade s hranicou, ako bola vyznačená Lesnou spoločnosťou Petija a spol. Orkucany a odovzdaná na obhospodarovanie žalovanému vlastníkmi pozemkov (prenajímateľmi). Táto hranica zodpovedá vlastníckej hranici, založenej už v dávnej minulosti pri kúpe predmetných pozemkov právnymi predchodcami súčasných vlastníkov a bola a je rešpektovaná aj súčasnými vlastníkmi, vrátane Lesnej spoločnosti Petija a spol. Orkucany. Stromy na ťažbu boli riadne vyznačené fialovou farbou. Žalovaný nemal žiaden dôvod pochybovať o oprávnenosti ťažby na lesnom dielci č. 566. Poukazujúc na uvedené, žalovaný svojim konaním nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu. Zo strany žalovaného nešlo o žiadne protiprávne konanie. Obhospodarovanie bolo v hraniciach, ako boli vyznačené v teréne historicky, podľa vlastníckym vzťahom už z minulosti a podľa stavu, ako bola hranica vyznačená Lesnou spoločnosťou

Petija a spol. Orkucany. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže ťažba na lesnom dielci č. XXX bola vykonaná v auguste 2010. Poškodený uplatnil nárok na súde žalobou dňa 27.11.2013, teda po uplynutí troch rokov od vykonania ťažby. Žalovaný zároveň namietal aj rozsah a výšku uplatňovanej škody, ktorá nebola preukázaná.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2014 postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu, a preto súd uznesením zo dňa 11.9.2014 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca S. K. a aby na jeho miesto vstúpil ako žalobca Lesné pozemkové spoločenstvo PETIJA a spol. Orkucany, so sídlom 083 01 Sabinov, ul. Prídavková č. 9, IČO: 42 381 347.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, výsluchom znalca, obhliadkou na mieste samom, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Výpisom z LV č. XXX na č.l. 3, Evidenciou pozemkových spoločenstiev na č.l. 4, Výpisom z Obchodného registra na č.l. 5, Námietkou voči uzneseniu z mimoriadnej výborovej schôdze na č.l. 6, Vyjadrením žalovaného na č.l. 37-39, fotokópiou mapy na č.l. 40, Opisom porastu a plán hospodárskych opatrení na č.l. 41-44, Súhlas na ťažbu dreva č. 1/2010 na č.l. 45, Potvrdením o zápise zmeny údajov do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou na č.l. 70-71, Vyjadrením zo dňa 12.10.2015 na č.l. 72-74, Prílohou č. 1 - Jednotka priestorového rozdelenia lesov na č.l. 75, Rozhodnutím Krajského úradu v Prešove na č.l. 76, Prílohou č. 1 na č.l. 77, fotokópiou mapy na č.l. 78, Zápisnicou z doplnkového konania vo veci odvolania na č.l. 79, Odvolaním proti rozhodnutiu na č.l. 80, fotokópiou mapy na č.l. 81, Lesným hospodárskym plánom na č.l. 82, fotokópiou mapy na č.l. 83, Lesohospodárskym plánom na rok 2004-2013 na č.l. 84-85, Programom starostlivosti o lesy na č.l. 86-87, fotokópiou mapy na č.l. 88, Žiadosťou o upresnenie výmeru lesných pozemkov na č.l. 89, Protokolom Krajského úradu v Prešove na č.l. 90-91, Prezenčnou listinou na č.l. 92, Dohodou o ukončení nájmu na č.l. 93-94, Hlásením zmien na č.l. 95, Záznamom na č.l. 96, Programom starostlivosti o lesy 2014-2023 na č.l. 97-98, Znalecký posudkom č. XX/XXXX na č.l. 103-112, Sťažnosťou na č.l. 117-120, Rozhodnutím Okresného úradu v Sabinove na č.l. 121, Výpisom z pozemkovej knihy na č.l. 122-124, Dohodou č. 1 PO/2007 na č.l. 125-128, fotokópiou mapy na č.l. 129, Znalecký posudkom - výpočet ceny lesného pozemku, lesného porastu na č.l. 130-144, Žiadosťou o upresnenie výmeru lesných pozemkov na č.l. 145, Spresnením výmery lesných pozemkov na č.l. 146-152, Zápisnicou na č.l. 153-155, Rozhodnutím Krajského úradu v Prešove na č.l. 156-158, fotokópiou mapy na č.l. 159, Opisom porastu a plán hospodárskych opatrení na č.l. 160-164, Zápisnicou z kontroly dodržiavania predpisov lesohospodárskeho plánu na č.l. 165, Záznamom na č.l. 166, Záznamom na č.l. 167, Zápisnicou z doplnkového konania na č.l. 168, Žiadosťou o vytýčenie, určenie hraníc na č.l. 169, Urgenciou na č.l. 170, fotokópiou mapy na č.l.171, Súhlasom s ťažbou dreva č. 1/2010 na č.l. 172, Uznesením z mimoriadnej výborovej schôdze na č.l. 173, Sťažnosťou - oznámenie výsledku prešetrenia na č.l. 178, Záznamom na č.l. 179, mapami na č.l. 180-183, Vyjadrením k náhrade škody na č.l. 193, Výpisom z uznesenia výborovej schôdze na č.l. 194, Oznámením výsledku preskúmania podnetu na znalca na 197-198, Súhlasom so späťvzatím žaloby v časti na č.l.. 202, Žiadosťou na č.l. 205, Dohodou č. 1-PO/2007 na č.l. 209-212, fotokópiou mapy na č.l. 213, Výkazom vykonaných hospodárskych opatrení na č.l. 214-215, Výpočtom na č.l. 216, Výpisom na č.l. 217-219, Stanoviskom k výpovediam svedkov na č.l. 230, Stanoviskom k hranici v katastrálnom území Bodovce na č.l. 227-229, Vyjadrením zo dňa 15.3.2017, fotografiami, geometrickým plánom, Vyjadrením zo dňa 18.3.2017, Zverejneným stavom a schváleným stavom po ROEPke, Výpisom z LV č. XXX, Listom na č.l. 291, Protokolom o vytýčení hranice pozemku na č.l. 292, Vytyčovacím náčrtom na č.l. 293-294, Mapou na č.l. 295, Rozsudkom Najvyššieho súdu na č.l. 296-299, Odpoveďou na námietky voči výpisu ROP pre katastrálne územie Orkucany na č.l. 304, Výpisom z LV na č.l. 305, Oznámením na č.l. 306, fotografiami nachádzajúcimi sa v prílohovej obálke, Geometrickým plánom G1-17/2017, Sťažnosťou na č.l. 311 a zistil tento skutkový stav:

5. Štatutárny zástupcu žalobcu I. S. pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1994 prevzali pozemky po znárodnení, ktoré nastalo v roku 1958. Vtedy došlo k znárodneniu 127 ha pozemkov, pričom bolo im vrátených iba 120,95 ha. Prebehol prvý lesohospodársky plán a to od 1994 do 2003. Zo spornej parcely XXX mali v lesohospodárskom pláne 9,29 ha. Hospodárenie dostali, avšak s podmienkou, že musia vytýčiť hranice 120,95 ha podľa dielcov čo aj spravili. V lesohospodárskom pláne od roku 2004 do roku 2013 nemali z parcely XXX ani hektár a z parcely XXX mali 12,87 ha. Sporná hranica bola vyznačená ručne medzi týmito dvomi spornými parcelami. Ďalej uviedol, že k výrubu došlo v júli 2010 a skončilo sa

v decembri 2010. O škode sa dozvedel až na základe telefonátu s pánom S.. Keď išiel z poľovačky, tak ho zastavil I. K., vtedajší lesný hospodár s tým, že mu povedal či nevie niečo o spornej hranici. Vtedy do toho vstúpil. Štatutárom žalobcu je až od roku 2014. Telefonát prebehol medzi pánom S. a pánom S., ktorý bol vtedy predsedom spoločnosti. Bolo to 28.10.2012. O tomto telefonáte sa dozvedel od pána K.. Následne bolo zvolané zhromaždenie F.. S. a pánom S., kde predmetom toho bolo vyrovnanie.

6. Štatutárny zástupca žalovaného Z. S. pri svojom výsluchu uviedol, že ťažba prebehla v júli až septembri 2010, kedy bol členom družstva. Potvrdil, že žalobcovi bolo vydaných iba 120 ha, ale bolo to iba papierové a v skutočnosti bolo vydaných 127 ha. V roku 2011 žalobca vyznačil hranice medzi pozemkami a v 2012 opäť došlo k vyznačeniu hranice. V 2012 sa stretli s pánom S. s tým, že je potrebné ísť do terénu, urovnať si hranicu. V januári 2013 sa opäť stretli s tým, že pána S. zaujímala už iba nová hranica medzi pozemkami. V apríli mali spoločne ísť so žalobcom vytýčiť hranicu do terénu avšak kvôli zlému počasiu nemohol ísť. Potom mu volali, že idú s geodetom, pričom z dôvodu pracovnej vyťaženosti nemohol ísť. Následne hranicu vymerali sami a mu poslali protokol o vytýčení hraníc. Ďalej uviedol, že v októbri 2012 telefonoval s pánom S.. Predmetom rozhovoru bolo to, že mu povedal, že hranica medzi pozemkami, ktorú určilo lesné pozemkové spoločenstvo Orkucany sa láme do ľava a žeby to bolo treba dať do poriadku. Tak sa dohodli, že tam pôjdu. Témou nebola vyťažená drevná hmota, ale hranica z roku 1994.

7. Svedok F.. S. S. pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2011/2012 bol predsedom žalobcu. V októbri 2012 mu zavolal pán S. a oznámil, že pravdepodobne ťažia na ich poraste. Hneď kontaktoval lesného hospodára I. K. a ten mu koncom októbra, na základe preštudovania máp oznámil, že čiastka XX je ich. Následne zvolali výbor s tým, že bude potom zvolaný výbor ako ich družstva, tak aj žalovaného. Stretli sa v januári. Pred tým sa ešte mali stretnúť na tvári miesta v lese. Mali ísť aj zástupcovia od pána S., avšak títo nakoniec nešli z dôvodu toho, že nasnežilo. Od žalobcu tam išli a zistili, že čiastka XX patrí im. Dňa 31.1. sa stretli obidva výbory s tým, že sa chceli dohodnúť. Tohto stretnutia sa zúčastnil aj lesný hospodár žalovaného a na otázku, koľko bolo vyťažených odpovedal, že to bolo 360 m3. Chceli sa dohodnúť buď na vydaní drevnej hmoty, alebo na zaplatení finančnej čiastky s čím žalovaný nesúhlasil. Chceli dať vymerať hranicu geodetom a aby sa žalovaný na tom podieľal v 50% na nákladoch. On s tým nesúhlasil. Nakoniec to dali vymerať v roku 2014. Ďalej uviedol, že k vyrúbaniu dreva došlo v 2010, pričom ale nevedeli, že sa jedná o ich drevo. O množstve sa dozvedeli až 31.1.2013 od F.. H.. Ďalej uviedol, že hranica bola vyznačená a pás dvoch metrov bol vyrúbaný. Zúčastnil sa pri vytyčovaní hraníc a sporná čiastka 16 sa nachádzala v časti Lesného družstva Hrun - Bodovce.

8. Svedok S. K., pôvodný žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že o škode sa dozvedel ako člen dozornej rady, keď sa stretli výbory a to 31.1.2013. Pred týmto dňom nemal vedomosť o ťažbe. Vlastnícke právo nadobudol dedením, pričom nemal vedomosť o priebehu hraníc.

9. Svedok Z. E. pri svojom výsluchu uviedol, že bol predsedom Lesného družstva Hrun - Bodovce. Táto vec sa týka ťažby v roku 2010. Vtedy ťažili podľa plánu ako má byť. Začalo sa v júli 2010 a skončilo sa v auguste 2010. Pred tým ako začnú ťažiť majú vo zvyku informovať družstvá. O začatí ťažby informoval pána I. S.. Ten prišiel počas ťažby a povedal mu, že neťažia na vlastnom pozemku, ale chodia po ich pozemku. Od neho chcel vedieť, kadiaľ ide hranica a ten mu povedal, že hranica ide tamaď, kadiaľ im ju odovzdali štátne lesy. Ďalej uviedol, že potom, čo preberali lesy roku 2006, tak mali pokyn, aby vyznačili hranice z ich strany a tieto boli vyznačené farebným štvorcom. Malo sa jednať o starú hranicu, pričom nemá vedomosť, že by bola iná hranica. Ťažba bola vykonávaná na časti XXX a keď lesný hospodár zistil, že niečo nie je v poriadku, tak presunul ťažbu do Škarednej. A to bolo vtedy, keď sa zistilo, že hranica sa zatáča do ľavej strany, pričom hranica by mala ísť rovno.

10. Svedok Š. S. pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2010 rúbali na strane žalovaného, nie na strane žalobcu a rúbali podľa starej hranice. Pamätá si, že stará hranica bola už 100 rokov, táto hranica nebola nikdy žalobcom spochybnená, až teraz. Tieto lesy boli kúpené od pána Zomboriho pred rokom 1900. Kupované bolo na dva krát, a preto sú tam dve mená, Z. I. M. N.. M. Z. E. N... Hranica medzi účastníkmi bola vyznačená v teréne. Bola vyznačená kopcami. V 50tých rokoch celé územie premerali s dvoma inžiniermi. Hranica nebola nikdy spochybňovaná. Spor nastal až vtedy, keď si žalobca vymeral hranicu. Žalovaný stále hospodáril po starú hranicu. Ďalej uviedol, že bol prítomný vtedy, keď lesy odovzdávali

Lesnému družstvu Petija a vtedy aj ukazoval hranice. Pamätá si, že bol prítomný pán S. K. a súhlasil s hranicou, ako ukázal a hranica bola takto vyznačená.

11. Na pojednávaní dňa 23.9.2016 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 6.858,12 eura späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.

12. Znalec F.. M. Y. pri svojom výsluchu uviedol, že bol požiadaný o zistenie, či ROEPka bola spracovaná správne. Na podklade máp zistil, že hranica nie je správne zakreslená. Na podklade pozemkovo-knižnej mapy, mapy pôvodného pozemkového katastra, teda na podklade týchto dvoch máp, zakreslil hranicu. Aj ROEPka mala byť spracovaná na základe týchto dvoch máp. Vychádzal z mapy z roku 1870 - 1880 a mierky 1:2880. Pozemkovo knižná mapa vznikla na základe mapy pôvodného pozemkového katastra, na základe priameho mapovania. Vlastníci označovali svoje hranice. Čo sa týka presnosti týchto máp, polohová odchýlka pri mapách 1:2880 je určená zo vzorca, ale je definovaná rozdielom v polohe súradníc bodov až 1,49 m dĺžkového. Ak by ten istý bod určovali dvaja, traja a viacerí geodeti a určia ho s presnosťou, že sa vojdú do tej polohy, čiže dajaký krúžok okolo bodu do 1,49 tak považuje sa to meranie za totožné a je to ten istý bod. Čo sa týka plošnej odchýlky, tak tá sa taktiež určuje, ale pomocou vzorca. Je závislá od veľkosti plochy, ktorá je meraná a určovaná a mení sa priamo úmerne aj s tou plochou. Ďalej uviedol, že už v roku 1958 sa vedelo, že to nie je taká plocha, aká je uvedená v pozemkovej knihe. Záväzné je geometrické určenie parciel, nie výmera. Na otázku prečo spracovateľ ROEPky inak zakreslil mapu uviedol, že pri námietkovom konaní žalobca nesúhlasil s takýmto spracovaním ROEPky a chýbalo im 7 ha, tak táto sa podľa vyjadrenia spracovateľky rozhodla prepracovať túto ROEPku.

13. Svedok Ľ. H. pri svojom výsluchu uviedol, že od roku 2007 robí odborného lesného hospodára pre Lesné družstvo Hrun Bodovce. Po roku 2010 vyznačoval ťažbu pre žalovaného. Vychádzal z lesného hospodárskeho plánu a máp. V teréne vychádzali z hranice, ktorá bola vyznačená vedľajším susedom, žalobcom v tomto konaní. Vyznačili dva pásy. Ťažba prebehla v tom roku. Svedok rešpektoval hranicu, ktorá bola vyznačená žalobcom. Mali všetky papiere, ktoré boli nevyhnutné pre vykonanie ťažby. Dielec, na ktorom sa vykonávala ťažba, mal 4 ha a bol vo vlastníctve Lesného družstva Hrun Bodovce. Ďalej uviedol, že ťažba dreva je v lesnom hospodárskom pláne a ťažbovej mape. Les je rozdelený na dielce a podľa lesohospodárskeho plánu sa v jednotlivých dielcoch vykonáva ťažba, avšak nekopíruje to vlastnícku hranicu. Ťažilo sa na dielci XXX. Hranica bola vyznačená červenou farbou a bielou farbou bola porastová hranica. Nemal vedomosť o tom, aby na dielci XXX niekedy ťažil žalobca a nikdy nebol upozornený, že ťaží na pozemku žalobcu.

14. Svedok Z. H. pri svojom výsluchu uviedol, že pracoval v Štátnych lesoch. Ďalej uviedol, že hranica medzi žalobcom a žalovaným prechádza poniže lúky. Hraničné body boli kopce a bodovský les bol starý, pričom orkucanský bol nový. V súčasnosti je hranica posunutá, pričom je zaznačená podľa nového kopca a tento sa posunul smerom do vlastníctva žalovaného. Stará hranica bola označená tak, že medzi hranicami pozemkov bol vyrúbaný priesek, ktorý je možné vidieť. Nesúhlasil so záznamom zo dňa 15.12.1993 a mal za to, že hranica bola stále určiteľná. V roku 1993 bola určená hranica červenými značkami na stromoch.

15. Svedok F.. M. O. pri svojom výsluchu uviedol, že z jednej strany sú pozemky, ktoré vlastní jeho otec a tieto sú združené v Družstve Bodovce a z druhej strany sú pozemky v družstve Petija. Od roku 1990 bol starostom obce Šarišské Sokolovce a v tom čase spravoval aj veci Družstva Bodovce. Hranica bola vytýčená hraničnými kopcami, resp. hraničnými kameňmi. Ďalej uviedol, že fotkách v spise sa nachádzajú pôvodné hraničné kamene medzi pozemkami, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou ide o historické kopce.

16. Svedok S. K. pri svojom výsluchu uviedol, že bol predsedom Lesného spoločenstva Petija a spol. Orkucany od 1993 do 1998 roku. Pokúšal sa o prinavrátenie lesov pôvodným vlastníkom na základe reštitučného zákona a takto vzniklo Lesné pozemkové spoločenstvo Petija a spol. Orkucany. Bol pri odovzdávaní lesov. Hospodáriť mohli až vtedy, ak bol prijatý lesohospodársky plán. Ďalej uviedol, že lesy v prírode poznali podľa toho, že vrchná hranica bola známa podľa toho, že tam boli kopce a koliky a spodná bola podľa potoka a tak je to aj do dnes. Sporná bola to horná hranica a na tvári miesta sa dohodli, že sa tam prerúbe pás a tak to aj spravili. Bol prítomný pri spisovaní záznamu v roku 1993 a hranica sa mala určiť podľa dohody medzi spoločenstvom Petija a Hrun Bodovce. Bolo to kvôli tomu, že táto hranica bola sporná. Vytýčenie hraníc bolo nevyhnutné kvôli tomu, aby bol prijatý lesohospodársky

plán. Dohodli sa na hranici, bol vyrúbaný dvojmetrový pás medzi spoločenstvami a bolo to vyznačené kolíkmi a kopcami.

17. Svedkyňa F.. F. Y. pri svojom výsluchu uviedla, že pôvodne ROEPku robila Geodézia Prešov. Prevzala túto agendu v značnom štádiu rozpracovateľnosti. Od správnych orgánov dostala pokyn, že v tejto oblasti je značný rozdiel vo výmerách jednotlivých parciel. Mala čo najviac priblížiť tieto parcely výmerom z Pozemkovej knihy. Boli dve skupiny parciel, medzi ktorými bola určitá hranica, keďže jeden urbariát mal viac a druhý menej, tak sa prerozdelila táto hranica podľa výmer, tak ako bolo v pozemkovej knihe. Nemala vedomosť o tom, aby boli námietky zo strany účastníkov. Výsledky zverejňoval správny orgán a boli na nahliadnutie na Okresnom a Obecnom úrade.

18. Znalec F.. M. Y. v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval, že spracovateľ ROEP pri digitalizácii hraníc parciel (XXX-XXX)/. až /. nedodržal geometrické určenie hraníc týchto pozemkov a „vyrábal“ hranice týchto parciel tak, aby zachoval ich výmeru. Takto došlo k posunu posudzovanej hranice do pôvodného pozemku mpč. 195 na úkor plochy a výmery tejto parcely. Terajšia hranica medzi parcelami D. H. XXX/XX M. XXX/l je nesprávna, nakoľko nevychádza z historických máp, ktoré sú súčasťou katastrálneho operátu Nie je odvodená z historickej pozemkovoknižnej mapy v ktorej bola pôvodne určená a táto mapa bola podkladom ako mapa určeného operátu pre spracovanie ROEP. Sporná plocha má byť súčasťou parcely D. H. XXX/X a malá by byť v užívaní Lesného družstva HRUN Bodovce.

19. Žalobca s vyššie uvedeným znaleckým posudkom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení zo dňa 15.2.2016 uviedol, že znalec sa nevysporiadal s časťou obsahu - § 70 KZ pokračovania v odseku (2) výmera katastrálnych území žalobcu a žalovaného pre poníženie výmery Lesnej spoločnosti Petija a spol. Orkucany oproti výpisu z pozemkovej knihy, K. ú. Bodovce číslo zápisnice 107. Ďalej uviedol, že dňa 15.12.1993 po obhliadke v teréne zástupca žalovaného Š.Y. S. svojím podpisom potvrdil, že hranice medzi urbárskou spol. Bodolácke Zadky (dnes družstvo Hrun Bodovce) - Lesná spoločnosť Petija a spol. Orkucany - Lesná spoločnosť Hradová Hora (vlastníctvo Bodoviec dodnes neodovzdané) určia v teréne, vyznačia užívatelia po vzájomnej dohode.

20. Okresný úrad Prešov dňa 19.1.2016, na žiadosť žalobcu oznámil, že Lesné pozemky v obhospodarovaní žalobcu sú zaradené vo Vlastníckom celku „Lesné PS Petija a spol. Orkucany“, ktorý je súčasťou Lesného celku „Neštátne lesy na LHC Prešov“. Podľa platného programu starostlivosti o lesy 2014-2023 je výmera lesných pozemkov v obhospodarovaní žalobcu 127,4451 ha. Z toho je 124,4913 ha lesných porastov a 2,9538 ha sú lesné pozemky bez lesných porastov.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že S. K. je vlastníkom parcely registra „. registrovanej na mape určeného operátu pod parcelným číslom XXX/XX - X. K. o výmere 79.410 m2. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26 D 753/03.

22. Podľa súhlasu na ťažbu dreva 1/2010 bol súhlas na ťažbu vydaný dňa 21.7.2010 s platnosťou do 31.12.2012.

23. Dňa 15.8.1994 požiadal žalobca Regionálnu pozemkovú a informačnú službu MP Prešov o vytýčenie hraníc medzi spoločnosťami Orkucany a Bodovce. Dňa 4.5.1995 urgoval túto žiadosť.

24. Podľa záznamu zo dňa 15.12.1993 sa prítomní Š. S., S. V.. S. K. M. D. N. dohodli, že hranice určia a v teréne vyznačia po vzájomnej dohode.

25. Podľa stanoviska k hranici v katastrálnom území Bodovce, ktoré podpísali vlastníci lesných pozemkov v katastrálnom území Bodovce, je hranica v teréne jasne vyznačená hraničnými kopcami, ktoré sú na nezmenenom mieste už vyše 100 rokov. V teréne je jasne vidieť rovný pás široký asi 2 až 3 metre medzi časťou Bodovce a Orkucany.

26. Podľa znaleckého posudku č. 5/2017 bola žalobcovi spôsobená škoda v objeme 285,98 m2, čo je 9.438,- eur.

27. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa § 106 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

34. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

35. Podľa § 51a ods. 8 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení účinnom do 30.6.2016, ak účastník konania alebo strana v konaní predloží posudok od osoby zo zoznamu podľa odseku 1, postupuje sa rovnako ako pri posudku ustanoveného znalca. Túto osobu je spravidla potrebné vypočuť na trovy účastníka alebo strany, ktorá posudok predložila.

36. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

37. Podľa § 146 ods. CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

38. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti v časti zaplatenia sumy 6.858,12 eura a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zastavil.

39. Po späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo rozhodnúť o náhrade škody vo výške 5.021,88 eura s príslušenstvom.

40. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že žalovaný z parcely č. 185/16 bez súhlasu pôvodného žalobcu vyrúbal a previezol drevnú hmotu v celkovom množstve 360 m3, čím spôsobil škodu pôvodnému žalobcovi, ktorý nárok previedol na žalobcu. Procesná obrana žalovaného spočívala

v námietke premlčania a taktiež v tom, že nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu a to existencia samotnej škody na strane poškodeného, nakoľko pôvodný žalobca nebol vlastníkom parcely, na ktorej mala byť spôsobená škoda.

41. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

42. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, a preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu tak z výsluchu pôvodného žalobcu vyplynulo, že tento sa o škode a kto za ňu zodpovedá dozvedel až dňa 31.1.2013, keď sa stretli výbory strán. Iný deň nebol v konaní preukázaný a ani nevyplynul z výsluchov svedkov. Žaloba bola podaná dňa 27.11.2013, t.j. v 2 ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o 3 ročnú objektívnu premlčaciu dobu tak žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že k ukončeniu ťažby došlo v decembri 2010, žalovaný uviedol, že k ukončeniu došlo v septembri 2010 a svedok Z. E. v auguste 2010. Podľa súhlasu na ťažbu dreva 1/2010 bol súhlas na ťažbu vydaný dňa 21.7.2010 s platnosťou do 31.12.2012. Nakoľko z výsluchov strán a svedkov nebolo možné zistiť, kedy presne došlo k ukončeniu ťažby a vzhľadom na súhlas s ťažbou, ktorý bol do 31.12.2010, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v 3 ročnej premlčacej dobe.

43. Súd sa následne zaoberal vecou samou. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi. Ako už bolo vyššie uvedené obrana žalovaného spočívala v tom, že nebol splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu a to existencia samotnej škody na strane poškodeného, nakoľko pôvodný žalobca nebol vlastníkom parcely, na ktorej mala byť spôsobená škoda. Súd obranu žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok vypracovaný znalcom F.. M. Y., ktorý v znaleckom posudku dospel k záveru terajšia hranica medzi parcelami D. H. XXX/XX a XXX/ l je nesprávna, nakoľko nevychádza z historických máp, ktoré sú súčasťou katastrálneho operátu Nie je odvodená z historickej pozemkovoknižnej mapy v ktorej bola pôvodne určená a táto mapa bola podkladom ako mapa určeného operátu pre spracovanie ROEP. Sporná plocha má byť súčasťou parcely D. H. XXX/X a malá by byť v užívaní Lesného družstva HRUN Bodovce. K posunu hraníc došlo z dôvodu toho, že spracovateľ ROEP pri digitalizácii hraníc parciel (XXX-XXX)/. až /. nedodržal geometrické určenie hraníc týchto pozemkov a „vyrábal“ hranice týchto parciel tak, aby zachoval ich výmeru. Tento záver znalec zopakoval aj pri svojom výsluchu, pričom opakovane uviedol, že na podklade máp zistil, že hranica nie je správne zakreslená. Tieto závery boli potvrdené aj svedkyňou F.. F. Y., ktorá pri svojom výsluchu potvrdila, že dostala pokyn od správneho orgánu, aby čo najviac priblížila tieto parcely výmerom z Pozemkovej knihy. To, že hranica bola medzi pozemkami nesprávne zakreslená vyplynulo aj výsluchu svedkov a obhliadky na mieste samom. Aj samotný svedok S. K., ktorý bol predsedom Lesného spoločenstva Petija a spol. Orkucany od 1993 do 1998, pri svojom výsluchu potvrdil, že sa dohodli na hranici, bol vyrúbaný dvojmetrový pás medzi spoločenstvami a bolo to vyznačené kolíkmi a kopcami. Táto hranica bola ukázaná aj na obhliadke na mieste a je zobrazená aj fotografii v spise na č.l. 241. Žalobcovu obranu voči znaleckému posudku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd má za to, že znalecký posudok má všetky náležitosti znaleckého posudku. Tento bol vypracovaný v čase, keď nebol ešte účinný a teda ani nemusel obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý vedomé nepravdivého znaleckého posudku. Táto doložka bola však súdu žalovaným doručená a navyše

znalec aj pri svojom výsluchu potvrdil, že si je vedomý nepravdivého znaleckého posudku. Okrem toho súd poukazuje aj na znenie § 51a ods. 8 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení účinnom do 30.6.2016, t.j. do účinnosti CSP, podľa ktorého ak strana predloží posudok od osoby zo zoznamu znalcov, posudzuje sa rovnako ako pri posudku ustanoveného znalca. Súd poukazuje aj na to, že ak žalobca s týmto znaleckým posudkom nesúhlasil, mal možnosť navrhnúť, aby súd ustanovil znalca, alebo predložiť súkromný znalecký posudok. To sa však nestalo. Žalobca v konaní ďalej napadol znalecký posudok tým, že takýmto posudkom by došlo k zníženiu výmery o 7 ha. K tomu súd uvádza a bolo to aj konštatované v znaleckom posudku, že výmera nie je záväzný údaj. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že takýto znalecký posudok nemôže byť spôsobilý na zápis vlastníckeho práva tak k tomu súd uvádza, že predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva. Tento znalecký posudok mal slúžiť ako obrana žalovaného voči tvrdeniam žalobcu a nebol vyhotovený za účelom vykonania zmien údajov ako poklad na zápis vlastníckeho práva. Žalobca síce predložil súdu geometrický plán, avšak tento nespochybňuje závery uvedené v znaleckom posudku, a ktoré vyšli najavo aj výsluchmi svedkov, keďže týmto geometrickým plánom došlo iba k zameraniu parcely, ktorá bola evidovaná v registri KN „E“ do stavu registra KN „C“, pričom tento vychádza z chybnej hranice, ktorá je zakreslená v súčasnej katastrálnej mape a bola prevzatá z nesprávne vykonanej ROEP. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že pri spracovaní ROEP došlo k nesprávne určenej hranice a sporná časť parcely, na ktorej došlo k ťažbe dreva, nebola vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu, a teda pri ťažbe v roku 2010 právnemu predchodcovi žalobcu nemohla byť spôsobená škoda ako jeden z predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

44. Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý navrhol žalovaný, nakoľko tento návrh súd vyhodnotil ako neúčelný a nehospodárny. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok, ktorý ak žalobca spochybňoval, bol to on a nie žalovaný, ktorý mal podať návrh na naradenie znaleckého dokazovania. Ak žalobca takýto návrh nepodal súd nevidí žiaden logický dôvod, pre ktorý by mal takémuto návrhu žalovaného vyhovieť.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 6.858,12 eura späť, preto v tejto časti zavinil zastavenie konania a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

46. Pokiaľ ide o znalečné, súd znalcovi F.. M. Y. priznal trovy konania za znalecké úkony v rozsahu 100% proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).