Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1261/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu J.. V. L., W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., K. XX, zastúpenej Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., K. XX, proti žalovanému W. R., nar. XX. XX. XXXX, zom. XX. XX. XXXX, a na jeho miesto nastupujúcim dedičom mal. F. W., nar. XX. XX. XXXX a F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. č. XX, obaja zastúpení Q.. Q. W., S. XXX/XX, D. N. S., o návrhu na ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/223/2007-325 zo dňa 08. 08. 2014, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobkyne J.. V. L., W. na ochranu vlastníckeho práva vo forme vydania a vypratania nehnuteľností vedených na LV č. XXX Správy katastra Žiar nad Hronom v kat. úz. K., identifikovaných ako CKN parcela č. XXX/X, CKN parcela č. XXX/X, CKN parcela č. XXX/X a CKN parcela č. XXX zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s odôvodnením, že otázka prejudiciálneho určenia vlastníckeho práva bola vyriešená v konaní pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009, dotýka sa tých istých nehnuteľností, účastníkov konania, preto žalobkyňa nedisponuje aktívnou legitimáciou pre úspešné uplatnenie nároku na ochranu vlastníckeho práva.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovali na to, že rozhodnutie súdu nie je správne, lebo v rámci konania sp. zn. 7C/223/2007 nebola s konečnou platnosťou vyriešená otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania. V konaní vedenom pod sp. zn. 6C/226/2009 konal súd prvej inštancie aj krajský súd o úplne inom predmete konania, než o tom, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu. Záver súdu o tom, že otázka vlastníckeho práva bola definitívne vyriešená v konaní sp. zn. 6C/226/2009 nie je preto správny. V rámci podanej žaloby o ochranu vlastníckeho práva sa mal preto súd prvej inštancie zaoberať otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva. Tvrdila, že žalovaný W. R. nemohol získať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, vydržaním, pretože uvedené nehnuteľnosti nebolo možné vydržať, pretože išlo o skonfiškovanú pôdu. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, skôr nadobudol jej právny predchodca - otec, ktorému boli nehnuteľnosti navrátené, pričom po jej otcovi prebehlo aj dedičské konanie, kde predmetné nehnuteľnosti boli prejednané a boli aj predmetom rozhodnutia. Vo vzťahu k jej otcovi išlo totiž o dekonfiškáciu majetku a navrátenie vlastníctva, preto vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam nemohol neskôr nadobudnúť niekto iný a už vôbec nie na základe vydržania. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

3. Na podané odvolanie žalobkyne sa vyjadril písomne žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako správny. Taktiež

vychádzal z toho, že v konaní pod sp. zn. 6C/226/2009 o určenie vlastníckeho práva bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke tak, že žalobe žalobkyne vyhovené nebolo, preto o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté. Nemohla sa preto žalobkyňa domáhať ochrany vlastníckeho práva a vypratania predmetnej nehnuteľnosti ešte žalovaným W. R., nar. XX. XX. XXXX. Žiadal preto zohľadniť dôvody podaného vyjadrenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p. Do ust. § 470 ods. 1, 2 boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 CSP.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. Za účinnosti tohto procesného predpisu bolo súdom konané so stranami sporu a vykonávané dokazovanie a taktiež bolo rozhodnuté vo veci rozsudkom o veci samej a proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. bol podaný aj opravný prostriedok - odvolanie ako i vyjadrenie k podanému odvolaniu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené sa musel krajský súd vyporiadať s otázkou, či môže preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov odvolania, ktoré bolo podané do 30. 06. 2016. Z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. totiž vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Krajský súd však pristúpil k rozhodnutiu v danej veci za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, tak musel skúmať, či aj tento nový procesný predpis má obdobu tomuto ustanoveniu. Porovnaním obidvoch úprav krajský súd zistil, že obsahom zhodná úprava je v ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Na základe uvedeného potom krajský súd mohol preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania žalobkyňou napriek tomu, že bolo podané do 30. 06. 2016, pretože takýto postup mu umožňoval aj nový procesný predpis.

9. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce K., na LV č. XXX vedeného správou katastra Žiar nad Hronom, a to CKN parciel č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX, zamietol z dôvodu, že prejudiciálna otázka určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bola riešená už v konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009. Súd mal preto za to, že žalobkyňa v danom prípade nedisponovala, ani nedisponuje aktívnou legitimáciou pre úspešné uplatnenie nároku podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Preto žalobu žalobkyne nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú.

10. S takýmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasila žalobkyňa a poukazovala na to, že tento záver súdu prvej inštancie nie je správny, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009 bol riešený úplne iný predmet sporu ako ten, ktorý je predmetom tohto konania.

11. Krajský súd zistil, že obsahom predmetu konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009 bolo pôvodne to, že žalobkyňa sa domáhala, že je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností v kat. území obce K., vedených na LV č. XXX správou katastra Žiar nad Hronom ako CKN parcely č. XXX, CKN parcely č. XXX/X, CKN parcely č. XXX/X a XXX/X, ako aj parcely č. XXX. Neskôr žalobkyňa podala návrh na zmenu podanej žaloby a žiadala určiť, že vyššie uvedené nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, teda žalobkyne J.. V. L., W. a jej manžela Q. L., ktorý bol súdom pribratý do konania ako účastník na strane žalobkyne. V rámci konania však bol podaný zo strany žalobcov aj eventuálny petit, ktorým žiadali určiť pre prípad, že by nebolo vyhovené ich primárnemu petitu, že do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne Q. R., zom. XX. XX. XXXX patria nehnuteľnosti tam uvedené a týkalo sa to aj parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie na strane 8 rozsudku vyplýva, že súd nemohol podanej žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území K., zapísaných na LV č. XXX ako CKN parciel č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X, ako aj parcely č. XXX z dôvodu, že žalobca 2/ Q. L. nebol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pretože tento vedel od roku 1982, že dedením po poručiteľovi Q. R. sporné parcely patria do vlastníctva jeho manželky a nemohol ich preto nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva titulom vydržania tak, ako to bolo prezentované v rámci konania. Aktívne legitimovanou na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva bola výlučne žalobkyňa 1/ J.. V. L., W.. V rámci riešenia otázky vlastníckeho práva mal totiž súd za to, že rozhodnutie konfiškačnej komisie v sídle Národného výboru v K. č. XX/XX-X/X č. ONV XXX/XXXX zo dňa 04. 12. 1946 sa týkalo uvoľnenia pôdohospodárskeho majetku po rodičoch H. R. a jeho manželke R.. Na základe konfiškačného rozhodnutia a dekonfiškácie mal súd za to, že právny predchodca žalobkyne Q. R. nadobudol vlastnícke právo k parcelám v pozemnoknižnej vložke č. XXX v podiele 1/2 a následne titulom dedenia aj žalobkyňa 1/. Aj keď súd konštatoval túto okolnosť, tak v dôvodoch poukázal na to, že bol v danom konaní viazaný rozhodnutím o pripustení zmeny žalobného návrhu, a teda aj viazaný dispozičným oprávnením žalobcu, ktorému len sa umožňovalo nakladať s konaním alebo jeho predmetom. Primárnemu petitu žalobkyne o tom, že predmetné nehnuteľnosti mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva, nebolo možné vyhovieť. Potom nebolo možné vyhovieť ani alternatívnemu petitu, pretože jeden petit negoval druhý, ktorý nemohol popri prvom obstáť, a to z dôvodu, že žalobca 2/ nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

12. Pre predmet sporu sú vyššie uvedené okolnosti z rozhodnutia súdu prvej inštancie podstatné najmä pre posúdenie otázky, či otázka vlastníckeho práva vo vzťahu k žalobkyni bola vyriešená už v inom konaní, a to konkrétne pod sp. zn. 6C/226/2009 Okresného súdu Žiar nad Hronom.

13. V tejto súvislosti s rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 6C/226/2009 je podstatný aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13Co/154/2010-349 zo dňa 28. 09. 2010, ktorý v druhom výroku rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby, ktorá došla okresnému súdu dňa 20. 05. 2010 a ktorou bolo žiadané, aby súd určil, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou pozemkov v katastrálnom území K. ako CKN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a CKN parcely č. XXX a XXX. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že predmetnou zmenou sa žiadalo to, čo sa žiadalo už pôvodnou žalobou zo dňa 02. 10. 2009, pričom okresný súd vo vzťahu k pôvodnej žalobe nevykonal žiadne dokazovanie, a to z dôvodu, že žalobkyňa v súdnom konaní požiadala o pripustenie ďalšieho žalobcu do konania a neskôr bola žaloba zásadne zmenená. Neboli teda dané dôvody na pripustenie zmeny žaloby.

14. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 6C/226/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nerozhodoval o petite, ktorým by sa žalobkyňa J.. V. L., W. domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov v katastrálnom území K. vedených na LV č. XXX správou katastra Žiar nad Hronom ako CKN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX a XXX. Je nesporné, že súd prvej inštancie konal úplne o inom upravenom petite žaloby a tento nepovažoval za dôvodný. V tomto konaní však súd, pokiaľ sa jednalo o prejudiciálnu otázku vlastníckeho práva, poukázal na to, že na podanie určovacej žaloby by bola aktívne legitimovaná len žalobkyňa 1/ J.. V. L., W., avšak súd bol viazaný petitom podanej žaloby, a preto aj keď sa k tejto otázke súd prvej inštancie vyjadroval, tak nemohol o tejto otázke v danom prípade rozhodnúť v prospech žalobkyne, keďže mu v tom bránil jednak primárny, ako aj alternatívny petit podanej žaloby.

15. Z vyššie uvedeného mal preto krajský súd za to, že v súdnom konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009 v spojení s konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 13Co/154/2010 nebola právoplatne rozhodnutá otázka vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam v jej neprospech, pretože predmetom daného súdneho konania bol úplne iný petit ako ten, ktorý bol pôvodne podanou žalobou uplatňovaný. Záver súdu prvej inštancie o tom, že táto

otázka bola už definitívne prejudiciálne vyriešená v konaní Okresného súdu Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009, a preto žalobkyňa v danom prípade nedisponovala a nedisponuje aktívnou legitimáciou pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 126 Občianskeho zákonníka, je nesprávny.

16. Krajský súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude podrobne zaoberať otázkami ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva. V tejto súvislosti bude musieť posúdiť tvrdenia a argumenty žalobkyne uvádzané v priebehu celého konania a posúdiť ich už aj so závermi súdu prvej inštancie v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/226/2009, kde bolo pripustené, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná domáhať sa určenia vlastníckeho práva na základe toho, že vlastnícke právo nadobudnuté vykonanou dekonfiškáciou patrilo už jej právnemu predchodcovi a bolo aj predmetom dedičského konania. V súvislosti s tým bude preto musieť posúdiť aj otázku možného nadobudnutia vlastníckeho práva ešte pôvodne označeným žalovaným k nehnuteľnostiam, ktorých sa predmet sporu dotýka, a následné možné nadobudnutie/nenadobudnutie dedičmi zomrelého W. R..

17. Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Pri rozhodovaní postupoval v súlade s § 391 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z.. V ďalšom konaní je preto súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a bude ďalej postupovať v zmysle inštrukcií krajského súdu a zisťovať tvrdené okolnosti tak žalobkyňou, ako aj pôvodným žalovaným ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľností, ktorých sa predmet sporu týka, a to či žalobkyni svedčí ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .