Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. D., X.. XX.XX.XXXX C. H. R. D., X.. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - G. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. L. XX, a otec - J. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. F., H. F. XX, o návrhu otca na úpravu výživného a styku s mal. deťmi a o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, takto

rozhodol:

I. Súd maloletú X. D., X.. XX.XX.XXXX a maloletú R. D., X.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec je povinný platiť na výživu mal. X. sumu 90 eur mesačne a mal. R. sumu 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca, vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.03.2017.

III. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 21.03.2017 do 30.11.2017 vo výške 111,94 eur na mal. X. a vo výške 501,29 eur na mal. R.. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným po 10 eur na mal. X. a po 20 eur na mal. R., pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každú párnu nedeľu roka od 10.00 h do 12.00 h v prítomnosti matky.

V. Matka je povinná deti na styk upraviť a pripraviť priestory, kde sa stretnutie otca s deťmi uskutoční. V prípade, že sa z vážnych dôvodov styk otca s deťmi nemôže uskutočniť, sú povinní rodičia o tomto dôvode sa navzájom informovať najneskôr 15 hod. pred začiatkom styku.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo dňa 21.03.2017 sa otec maloletých detí (podľa označenia podania) domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom a určenia výšky výživného. Návrh odôvodnil tým, že s matkou detí nežijú v spoločnej domácnosti, majú spoločné dve deti, na staršiu dcéru má platiť podľa súdneho rozhodnutia 80 eur mesačne. Je nezamestnaný, vedený na úrade práce. Má záujem sa postarať o obe dcéry, ale v súčasnosti je bez príjmu. Navrhol určiť mu výživné (a znížiť určené výživné) na minimálnu výšku 27,13 eur. Chce sa stretávať s deťmi neobmedzene, prípadne cez víkendy, matka mu v styku s deťmi bráni. Deti mu chýbajú. V roku 2016 žili spoločne na adrese matky, spomáhal pri domácich prácach, o staršiu dcéru sa vzorne staral. Navrhol zveriť deti do starostlivosti matke, jeho zaviazať k plateniu výživného po 27,13 eur a styk otca s deťmi ponechať bez úpravy. (2) Matka sa návrhom zo dňa 19.05.2017 domáhala (podaním na Okresný súd L. A., následne po prenesení príslušnosti na tunajší súd vec vedená pod sp. zn. 9P/81/2017) úpravy výkonu rodičovských

práv povinností k maloletým deťom tak, že bude maloleté deti zastupovať, otec bude zaviazaný k plateniu výživného v sumách 120 a 100 eur mesačne od septembra 2016 a zároveň upraví styk otca s maloletými deťmi raz za 2 týždne v prítomnosti matky. Návrh odôvodnila tým, že spolu s deťmi býva u svojej matky, ktorá je invalidná dôchodkyňa, s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a otec nejaví o deti záujem, ani prispieva na ich výživu. Otec raz prišiel na stretnutie s deťmi s ďalším mužom, ktorý na ulici vyrobil incident, vykrikoval a nadával jej, otec sa správal agresívne. Sama má príjem z rodičovského príspevku 250 eur.

(3) Uznesením č. k. 12P/53/2017-48 zo dňa 15.08.2017 súd spojil obe veci na spoločné konanie postupom podľa § 166 ods. 1 CSP.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(5) Matka vypovedala, že príjem má z rodičovského príspevku, poberá prídavky na dve deti. V septembri začala aj pracovať, príjem predpokladá 450 až 500 eur mesačne, kým je v práci, deti sú v starostlivosti jej matky. S mladšou dcérou navštevuje endokrinológa kvôli nízkemu vzrastu, predpísané vitamíny stoja 60 eur mesačne. Maloletá tiež absolvuje priebežne dvoj- až trojmesačne sono obličiek, zatiaľ na pozorovanie. So staršou dcérou chodí na kontroly ku kardiológovi kvôli šelestu. Spolu so svojou matkou vlastnia každá v polovici dom, v ktorom bývajú. Podľa predloženej pracovnej zmluvy je matka zamestnaná od septembra (pracovný pomer na dobu určitú - 1 rok), v septembri mala príjem 629,31 eur a v októbri 570,03 eur.

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od marca t. r. pracuje v trvalom pracovnom pomere s príjmom 750 eur mesačne. V septembri kúpil vozidlo za 300 eur (Seat Ibiza, rok výroby 1996). Býva u svojej matky, na bývanie prispieva 150 eur mesačne. Podľa predloženého potvrdenia úradu práce bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.02.2017 do 26.03.2017, predtým v roku 2013. Od 27. marca je zamestnaný (na dobu určitú - jeden rok), príjem vykázal za obdobie od apríla do októbra vrátane náhrad za práceneschopnosť v priemere 676,51 eur mesačne.

(7) Kolízny opatrovník navrhol zveriť deti do starostlivosti matke, otca zaviazať k plateniu výživného a upraviť styk otca s deťmi v súlade s denným režimom detí. (8) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 61P/116/2014-25 zo dňa 12.11.2014 bolo staršie dieťa bolo dohodou rodičov staršie dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na výživu dieťaťa sumu 80 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom upravený nebol. V nasledujúcom období rodičia obnovili spolužitie, z ktorého pomeru sa narodilo ďalšie dieťa.

(9) Vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (teraz § 36 zák. o rodine) sa za istých okolností stáva neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (R 31/1968 a R 8/1982). Účinnosť rozhodnutí vydaných v konaní podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o rodine môže zaniknúť nielen okamihom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, ale aj v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov, musí ísť o také spolužitie, pri ktorom dochádza k plneniu všetkých rodičovských funkcií.

(10) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(11) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(12) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (13) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (14) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(15) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(16) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(17) V danom prípade ide o deti vo veku necelých 4 rokov a jedného roka, obe sú v starostlivosti matky, ktorá celodennú starostlivosť zabezpečuje za pomoci svojej matky. Významne zvýšené výdavky matka na ich starostlivosť nemá. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by deti nemali ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril obe deti do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o ne riadne starala aj doposiaľ.

(18) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím (základné) odôvodnené potreby detí daného veku a súčasné možnosti otca. Možnostiam a schopnostiam otca podľa vykázaného príjmu zodpovedá aktuálne určenie výživného v sumách 90 a 60 eur mesačne, príjem má otec od času podania návrhu, a teda je schopný už od tohto obdobia platiť takto určené výživné (k tomu súd poukazuje na to, že za predchádzajúce (rozhodné) obdobie, (12 mesiacov spätne), z ktorého sa upravuje výživné povinnému rodičovi, nevykázal žiadny príjem, pričom v tomto období bol v evidencii na úrade práce vedený len mesiac). Pri úprave výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo v prípade otca pri jeho príjme predstavovalo rozsah 135 eur až 169 eur).

(19) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do dňa rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom (na staršie dieťa výživné sčasti platil, na mladšie dieťa neplatil vôbec) dlh, ktorý je povinný splatiť, pričom v prípade omeškania (nedodržania termínov splatnosti) stáva sa splatným zvyšok dlhu v celosti.

(20) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(21) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(22) Styk otca s deťmi súd upravil v znení návrhov rodičov a v súlade so záujmami detí.

(23) Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. CMP.