Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/98/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Mesto Zvolen so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 10.892,37 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva ž a l o v a n é m u nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 07.06.2016, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 13.06.2016, domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 10.892,37 EUR z dôvodu neposkytnutého poistného plnenia v celom rozsahu.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.12.2013 uzatvoril ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu na poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu číslo 6814501100, č. návrhu 4419003125 (ďalej len „poistná zmluva“). Predmetom a rozsahom poistenia je majetok poistníka evidovaný v účtovníctve poistníka pre uvedený rozsah poistenia rozpísaný v ďalších článkoch poistnej zmluvy. Poistná zmluva je uzatvorená na dobu určitú - obdobie 5-tich rokov so začiatkom poistenia 01.01.2014 od 00.00 hod. a trvania poistenia do 31.12.2018 24.00 hod.

3. Dňa 30.07.2015 žalobca nahlásil vznik škodovej udalosti zo dňa 01.01.2014, zaevidovanej pod č. 8004549953, ktorá vznikla poškodením prívodného vodovodného potrubia pred bytovým domom na Mojmírovej ulici č. 8332/8 vo Zvolene a následným dlhodobým únikom vody.

4. Žalovaný po prešetrení škodovej udalosti oznámil žalobcovi listom zo dňa 05.10.2015, že vzniknutá škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia podľa poistenia uzavretého v poistnej zmluve. Žalovaný odôvodnil svoje stanovisko žalobcovi s vyjadrením, že v prípade tejto škodovej udalosti došlo k úniku vody, pričom táto voda, unikajúca z vodovodného potrubia, nespôsobila žiadnu škodu na poistenom majetku. Z dôvodu, že vodou unikajúcou z vodovodného potrubia nebola spôsobená škoda na poistenej nehnuteľnosti a nebola preukázaná príčina poškodenia potrubia, žalovaný nemôže nahradiť náklady na opravu potrubia, nevyhnutné na hľadanie príčiny škody, náklady na zemné a výkopové práce (podľa bodu 5, článku 1.1.1 Osobitné dojednania PZ), ani náklady za uniknutú vodu (podľa bodu 14, článku 1.1.1 Osobitné dojednanie PZ sa dojednáva, že poisťovateľ v prípade vodovodnej škody poskytne poistné plnenie aj za uniknutú vodu do výšky 3.330,- EUR za jednu poistnú udalosť max. 10.000,- EUR za poistné obdobie.).

5. Nakoľko žalobca nesúhlasil so stanoviskom žalovaného ku škodovej udalosti, požiadal žalovaného listom zo dňa 11.04.2016 o prehodnotenie svojho stanoviska. Žalovaný na základe predmetnej žiadosti žalovaného opätovne prešetril škodovú udalosť a oznámil žalobcovi listom zo dňa 09.05.2016, že nahlásená škodová udalosť bola posúdená správne, a preto žalovaný naďalej trvá na svojom pôvodnom stanovisku zo dňa 05.10.2015.

6. Žalobca má za to, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení a zmluvných dojednaní má za to, že poistná udalosť nastala, a preto vznikol žalobcovi nárok aj na poistné plnenie, ktoré žalovaný odmieta žalobcovi poskytnúť. Na základe týchto skutočností žiadal žalobca, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10.892,37 EUR s príslušenstvom, pričom uplatňovaná náhrada sa týka nákladov na hľadanie príčiny a na zemné a výkopové práce v sume 7.826,20 EUR a nákladov na úhradu za uniknutú vodu/ vodné, stočné/ vo výške 3.066,17 EUR.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 02.09.2016, v ktorom uviedol, že v zmysle požiadaviek na poistné krytie je v poistnej zmluve uvedené pod bodom 1 časti 1.1 písm. l), že minimálnym rozsahom poistenia pre poistenie majetku majú byť v rámci komplexného živelného rizika škody spôsobené „vodou unikajúcou z prívodného alebo odvádzacieho potrubia vodovodných zariadení a z vodovodných zariadení vrátane poplatkov /vodné, stočné/ za vodu, ktorá unikla z vodovodného potrubia z akejkoľvek príčiny.“ V dôsledku škodovej udalosti - poškodenia vodovodného potrubia pred bytovým domom došlo k úniku vody z poškodeného vodovodného potrubia, poistnou zmluvou v zmysle cit. bodom 1 časti 1.1 písm. l) je poistná zmluva kryje škody na majetku, ktoré vzniknú v dôsledku vody unikajúcej z prívodného alebo odvádzacieho potrubia vodovodných zariadení, uniknutá voda však v danom prípade nespôsobila žiadnu škodu na majetku žalobcu hnuteľného či nehnuteľného vymedzeného v prílohách k poistnej zmluve, preto predmetná škodová udalosť nie je poistnou udalosťou s ohľadom na poistnú zmluvu a príslušné poistné podmienky. Nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, a to náklady na zemné a výkopové práce sú zahrnuté do rozsahu poistenia ako náklady, ktoré poisťovňa uhradí v prípade, že nastane poistná udalosť. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná škodová udalosť nie je poistnou udalosťou, nárok žalobcu na úhradu výkopových a zemných prác nie je krytý poistnou zmluvou ako samostatný nárok, ale tento nárok je súčasťou plnenia, ktoré sa poisťovňa zaviazala uhradiť v prípade, že nastane poistná udalosť vymedzená poistnou zmluvou. Rovnako nárok na úhradu za uniknutú vodu nie je samostatným nárokom, keďže predmetom poistnej zmluvy je poistený majetok a poistné plnenie má poisťovňa poskytnúť ak nastane poistná riziko vymedzené v poistnej zmluve a v dôsledku poistného rizika dôjde k poškodeniu majetku vymedzeného v poistnej zmluve. Náklady, ktoré vznikli žalobcovi únikom vody nie sú kryté poistnou zmluvou.

8. V prípade, ak by došlo k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia v dôsledku vody unikajúcej z vodovodných zariadení, vznikla by žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi okrem škody vzniknutej na poistenom majetku, ktorá bola spôsobená touto unikajúcou vodou aj poplatky /vodné, stočné/ za vodu, ktorá unikla z vodovodného zariadenia. Samotná uniknutá voda nie je predmetom poistenia, ale krytie škôd na predmete poistenia, ktoré zapríčiní unikajúca voda. V poistnej zmluve bolo dojednané, že v súvislosti s vodovodnou poistnou udalosťou žalovaný uhradí žalobcovi aj náklady na samotnú uniknutú vodu. Uniknutá voda vzhľadom na svoju povahu nie je spôsobilá v zmysle ustanovenia § 118 byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nakoľko aj napriek absencii zákonnej definície „veci“ právna teória a aplikačná prax vo všeobecnosti za vec považuje hmotný predmet a prírodné sily, ktoré sú ovládateľné a slúžia potrebám ľudí.

9. Žalovaný má zároveň aj za to, že za náklady za uniknutú vodu z poškodeného vodovodného zariadenia a zároveň aj za náklady za zemné a výkopové práce, na ktoré si žalobca nárokuje, je v plnej miere zodpovedný práve žalobca, nakoľko v zmysle čl. 4 ods. 3 písm. a) Osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí OPP Z 156-2 je povinný udržiavať vodovodné zariadenia v prevádzkyschopnom stave a zabezpečiť ich pravidelnú kontrolu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v zmysle ktorého je žalobca „povinný vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu verejného vodovodu.“ Uvedené nároky uplatňované žalobcom vznikli žalobcovi v dôsledku zanedbania jeho starostlivosti o vodovodné potrubie, a preto v prípade včasného zistenia prasknutia vodovodného potrubia v rámci riadnej a pravidelnej údržby, by nedošlo k takému veľkému množstvu uniknutej vody.

10. Žalobca vo formulári, prostredníctvom ktorého si uplatnil nárok na náhradu škody, popísal vznik poistnej udalosti nasledovne: „Došlo k prasknutiu vodovodného potrubia - prívod vody do bytového domu. Následkom nekontrolovaného úniku vody z prípojky bola zaznamená zvýšená ročná spotreba vody dodávanej z verejného vodovodu. SBD Zvolen ako správca objektu zistilo pri vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytov za obdobie 01.01.2014 - 31.12.2014 v bytovom dome na ul. Mojmírova 8332/8, 10 vo Zvolene zvýšenú ročnú spotrebu dodávanej vody z verejného vodovodu oproti spotrebe odčítanej v tomto období na vodomeroch v bytoch. Zvýšená spotreba sa prejavila až v celoročnej spotrebe vody na odbernom mieste. Množstvo uniknutej vody: 1.703,55 m3.“ Zo samotného vyjadrenia žalobcu je nesporné, že aj žalobca má za to, že následkom nekontrolovaného úniku vody z prípojky bola zaznamená zvýšená ročná spotreba vody dodávanej z verejného vodovodu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si z titulu poistnej zmluvy účelovo nárokuje, aby mu žalovaný uhradil uniknutú vodu zaznamenanú ako zvýšenú ročnú spotrebu vody dodávanej z verejného vodovodu.

11. Žalobca sa svojím nárokom na náhradu uniknutej vody odvoláva na osobitné dojednanie 1.1.1, bodu 14, podľa ktorého „Dojednáva sa, že poisťovateľ v prípade vodovej škody poskytne poistné plnenie aj za uniknutú vodu do výšky 3.330,- EUR za jednu poistnú udalosť, max. však 10 000 EUR za poistné obdobie.“ Ako vyplýva zo samotnej dikcie uvedeného osobitného dojednania medzi žalobcom a žalovaným, povinnosť žalovaného poskytnúť dojednané poistné plnenie aj za uniknutú vodu je viazaná na vznik poistnej udalosti. Samotný vznik škody vyčíslenej množstvom uniknutej vody nezakladá automaticky povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie za uniknutú vodu. Vodová škoda musí vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, a nakoľko žalobcovi nevznikla táto vodová škoda v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, nevznikla žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie za uniknutú vodu.

12. Žalobca žalovanému do dnešného dňa nepreukázal príčinu poškodenia vodovodného potrubia. Žalobca iba uvádza, že dňa 01.01.2014 došlo k prasknutiu vodovodného potrubia, avšak túto skutočnosť taktiež nijakým spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na to, že žalobca ohlásil vznik škodovej udalosti dňa 30.07.2015 mohla táto škodová udalosť vzniknúť kedykoľvek. Na základe uvedeného nie je žalovanému zrejmé, z akých skutočností žalobca vychádzal, keď žiadal žalovaného, aby uhradil uniknutú vodu za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2014 a zároveň poukazuje žalovaný aj na to, že zvýšená ročná spotreba vody môže mať svoje opodstatnenie aj v iných skutočnostiach ako je len samotné prasknutie vodovodného potrubia. Nakoľko náklady na hľadanie príčiny a na zemné a výkopové práce podľa bodu 5, ustanovenia 1.1.1 Osobitných dojednaní poistnej zmluvy neboli vynaložené v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, na ktorú sa v zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok vzťahuje vznik povinnosti žalovaného plniť poistné plnenie, nie sú ani tieto uplatňované nároky žalobcu oprávnené.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.10.2016, v ktorom zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe. Má za to, že v zmysle VPP 100 čl. 1 k poistnej udalosti sa vzťahuje aj poistný záujem, ktorý by mal pokrývať aj iné ako materiálne škody. Poukazuje, na odchylnosť VPP a osobitne dohodnutých podmienok, čo potvrdzuje aj dojednanie napr. Čl. 5, osobitného dojednania 1.1.1. stanovenie poistnej sumy pri hľadaní príčiny škody.

14. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávania na termíny v priebehu 02.02.2017 - 20.11.2017, ktorých sa zúčastnili žalobca a žalovaný. Strany sporu sa snažili aj o mimosúdne urovnanie, avšak bezvýsledne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením sa s predloženým listinnými dôkazmi takto:

Žalobca trval na podanej žalobe, v celom rozsahu sa pridržiaval vyjadrení založených do súdneho spisu v tejto právnej veci. Na preukázanie vlastníctva predmetného objektu zakladá žalobca do súdneho spisu ako aj žalovanému kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu vo Zvolene zo dňa 30.12.2002, ktorým bolo rozhodnuté o povolení k užívaniu bytových domov v katastrálnom území C.. Žalobca zároveň uvádza, že pod označením SO03 - prípojka vodovodu je súčasťou daného bytového domu aj prípojka, na ktorej došlo k poruche, táto prípojka bola umiestnená pod bytovým domom, teda má za to, že dojednané zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na predmetnú poistnú udalosť. Ďalej uviedol, že k dnešnému dňu nebola zistená skutočná príčina poruchy, išlo o skrytú poruchu na vodovode, čo však podľa názoru žalobcu nevylučuje aplikáciu ustanovenia článku 2, bod 1, ods. 1.1., písmeno l poistnej zmluvy č. 4419003125. nahlásená bola škodová udalosť zo strany SBD, ktorá spravuje bytové domy, a síce po vyúčtovaní nákladov bytového domu na Mojmírovej ulici 8332/8-10, kedy pri kontrole

vodomerov spotreby podľa vodomerov v bytoch prišlo sa k tomu, že ide o zvýšenú spotrebu, tá však bola v koncoročnom vyúčtovaní vypočítaná, čiže nebolo možné takúto vadu skôr zistiť, až na základe uvedeného konečného vyúčtovania. V tejto súvislosti uvádza, že z vyúčtovania pred 01.01.2014 nebolo preukázané, že by už v tom čase bola zvýšená spotreba, preto zotrváva na tom, že k tejto škodovej udalosti došlo počas platnosti poistnej zmluvy, teda kedykoľvek po 01.01.2014. K výške tých nákladov na vodu uvádza, že ju vypočítali ako rozdiel medzi fakturovanou cenou dodávateľa vody a cenou zaplatenou nájomcami v konečnom vyúčtovaní, kde bol použitý maximálny koeficient, teda nájomcovia nenamietali toto vyúčtovanie a rozdiel týchto dvoch hodnôt predstavuje sumu nákladov za nadspotrebu vody, ktorú si žalobca uplatnil v tejto žalobe. Opakuje, že išlo o vodovodnú prípojku pod bytovým domom, čiže nebolo možné skôr zistiť túto vadu. Na otázku súdu k žalobcovi, či pri skúmaní príčin vzniku škodovej udalosti bol oslovený aj dodávateľ stavby v kontexte záruky, žalobca uvádza, že v danom čase už uplynula záručná doba a teda takýto nárok uplatnený voči dodávateľovi stavby nebol. K samotnému zisteniu škodovej udalosti prišlo až po vypočítaní ročného vyúčtovania za rok 2014 (v priebehu vyhotovenia ročného vyúčtovania), kedy bola zistená nadspotreba vody, teda najskôr k 31.05.2015 mohla byť táto príčina zistená a práve v tomto mesiaci bola aj vada lokalizovaná. Vyčíslenie týchto nákladov na vodovodné je uvedené na č.l. 17 ako rozúčtovanie spotreby vody. Poukazuje na bod 1. ods. 1.1 písm. l) a na bod 14. ods. 1.1.1 predmetnej poistnej zmluvy, kde má za to, že vyjadrením vodovodnej škody je práve podmienená aj predmetná škodová udalosť, ktorú však žalovaný vníma len ako škodovú udalosť, nie poistnú udalosť. Žiada teda, aby súd žalobe vyhovel práve aj s prihliadnutím na predmetné osobitné dojednania a dáva na zváženie súdu výsluch makléra, ktorý dojednával predmetné poistenie s výhercom alebo úspešným kandidátom v rámci verejného obstarávania, ktorým bol práve žalovaný a navrhuje ešte vypočuť svedka spoločnosť MONTA - ZVOLEN, ktorá vykonávala tento servis, resp. opravu. vodovodná škoda, tak ako je uvedená v bode 14., je spôsobená práve únikom vody a preto má za to, že by mala byť hradená z poistného krytia. Taktiež poukazuje na to, že aj v ostatnej literatúre je vodovodná škoda označená ako náhodilý únik vody, čo však nie je definované v týchto podmienkach. Poukazuje aj na to, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným uvedené sa ešte nevyskytlo, je to vlastne taká prvá skutočnosť alebo prvý skutkový stav. Má za to, že poisťovňa je chránená aj tým, že je limitovaná výška náhrady škody, teda nemôže dôjsť k akémusi zneužívaniu zo strany poisteného, čo sa ani v danom sedemročnom vzťahu nikdy nevyskytlo a preto aj apeluje na zváženie aj tejto skutočnosti v danej právnej veci.

Žalovaný uviedol, že voda unikajúca z potrubia nebola v príčinnej súvislosti so vznikom škody na predmete poistenia majetku, preto je vylúčená aplikácia bodov 5 a 14, ods. 1.1.1. poistnej zmluvy. Špecifikuje, že voda unikala pred bytovým domom, ktorý má byť predmetom poistenia, uvedenú udalosť považuje stále za škodovú udalosť, nie ako poistnú a keďže nevznikla poistná udalosť, nie je možné priznať náhradu škody. Poistné plnenie sa poskytuje len vtedy, ak sa preukáže, že došlo k škode na veci. Ďalej uvádza, že taktiež do dnešného dňa zo strany žalobcu nebolo preukázané kto, kedy a ako ohlásil predmetnú škodovú udalosť. Poukazuje na časový súlad v tejto veci, keď zmluva o poistení vstúpila do platnosti 01.01.2014, uvádzaný dátum škodovej udalosti je taktiež 01.01.2014, avšak ohlásenie náhrady škody žalobca uplatnil až 30.07.2015, čiže nie je k dnešnému dňu zo strany žalobcu preukázaný priebeh škodovej udalosti a taktiež teda najmä jej vznik. Zároveň namieta uplatnenú náhradu nadspotreby vody unikajúcej z potrubia, nebolo preukázané, že táto nadspotreba bola spôsobená výlučne vadou, resp. technickým nedostatkom na potrubí, čo korešponduje aj s tým, že k dnešnému dňu nebola určená príčina poruchy tejto vodnej prípojky. Zároveň poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a má za to, že jednou z možných príčin je aj skutočnosť, že žalobca nezabezpečil riadnu starostlivosť o túto vodovodnú prípojku. Uvedené je však iba v rovine dohadov, má za to, že tieto skutočnosti všetky musí preukázať žalobca pre úspešné uplatnenie svojho nároku. Vyčíslená nadspotreba vody za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 teda nebola určená ako spotreba v súvislosti s technickou poruchou potrubia. Poukazuje aj na vyjadrenie správcu, ktorý pripustil, že by mohlo dôjsť aj z dôvodu opotrebenia materiálu, preto trvá na tom, že uvedené nemôže byť subsumované pod živelné riziko a takto vzniknutú poistnú udalosť ako je definovaná v predmetných zmluvných poistných podmienkach. Zotrváva teda aj na tom, že v danej veci by išlo o výluku z poistenia, ktorú nemôže žalovaný hradiť z poistného plnenia.

Listinné dôkazy: Uplatnenie škody zo dňa 23.07.2015, Žiadosť o prehodnotenie stanoviska, Stanovisko k škodovej udalosti žalovaného zo dňa 05.10.20215, 29.12.2015, 09.05.2016, rozúčtovanie spotreby vody za rok 2015, Krycí list, Poistná zmluva na poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu číslo 4419003125, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, pre poistenie zodpovednosti za škodu, Osobitné poistné podmienky pre poistenie veci pre prípad živelnej udalosti, pre

prípad odcudzenia alebo vandalizmu, vyjadrenie k žalobe žalovaného zo dňa 25.08.2016, 21.10.2016, 23.02.2017, Kolaudačné rozhodnutie, výpis z katastra nehnuteľností LV č. X - čiastočný, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.09.2016, vyjadrenie SBD Zvolen zo dňa 24.02.2017, Návrh na mimosúdne vyrovnanie.

Z Vyjadrenia SBD Zvolen zo dňa 24.02.2017 vyplynulo, že kontrola vodovodných prípojok sa vykonáva vizuálne, nakoľko je umiestnená pod zemským povrchom cca 1,2 - 1,6 m, pričom žiadny právny predpis neuvádza v akých intervaloch je vlastník povinný kontrolovať prípojku. Vizuálnou obhliadkou sa nezistilo podozrenie na poruchu - žiadny pokles terénu ani miesto akumulovanej vody. Ako jeden z možných dôvodov vzniku poruchy uviedol súvislosť s charakterom terénu, v ktorom je umiestená. Porucha sa zistí zväčša nadmerným odpočtom vody, čo bolo v danom prípade komplikované, nakoľko je vybudovaná popod Bytový dom.

Z Poistnej zmluvy na poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu číslo 4419003125 v čl. II Predmet a rozsahu poistnej zmluvy je v bode 1.1 Komplexné živelné riziko - škody spôsobené: Písm. l) vodou unikajúcou z prívodného alebo odvádzacieho potrubia vodovodných zariadení a z vodovodných zariadení vrátane poplatkov /vodné, stočné/ za vodu, ktorá unikla z vodovodného potrubia z akejkoľvek príčiny.

V bode 1.1.1. Osobitné dojednania je uvedené Dojednáva sa, 5. ...že poisťovateľ nahradí aj náklady nevyhnutné na stavebné úpravy a na demontáž a remontáž ostatných nepoškodených poistených vecí, vykonané v súvislosti s znovuobstaraním alebo opravou vecí poškodených, zničených, stratených pri poistnej udalosti ..... 14. ...že poisťovateľ v prípade vodovodnej škody poskytne poistné plnenie aj za uniknutú vodu do výšky 3.300,- EUR za jednu poistnú udalosť, max. však 10.000,- EUR za poistné obdobie.

Podľa článku II zmluvných dojednaní, Komplexné živelné riziko, podbodu 1 písm. l/ Poistenie sa dojednáva pre prípad škody spôsobenej vodou unikajúcou z privádzacieho alebo odvádzacieho potrubia. Podľa všeobecných poistených podmienok, pre poistenie majetku ako súčasti poistnej zmluvy v článku 10 - Výklad pojmov náhodná udalosť a poistná udalosť, pričom náhodnou udalosťou je udalosť, o ktorej sa dá predpokladať, že v priebehu trvania poistenia môže nastať, nevie sa však s istotou určiť, kedy nastane a či vôbec nastane. Poistnou udalosťou je udalosť, ktorá nastane počas trvania poistenia a ktorá má za následok poškodenie alebo zničenie poistenej veci, za ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie t.j. nastane v dôsledku poistného rizika.

Z Kolaudačného rozhodnutia č.j. 2002/29773 - rozh. zo dňa 30.12.2002 bolo povolené užívanie pre žalobcu bytové domy A, B, C - XX.XX.XXXX, D., lokalita Y. aj s prípojkou kanalizácie pod SO 23, zapísané na LV č. X pre k.ú. C., mesto X.

Z uplatnenia náhrady škody zo dňa 23.07.2015 vyplynulo z popisu k vzniku škody došlo prasknutím potrubia - prívod vody do bytového domu. Následkom nekontrolovaného úniku vody z prípojky bola zaznamenaná zvýšená ročná spotreba vody.

Súd nevykonal navrhované dôkazy zo strany žalobcu na vypočutie poistného makléra dojednávajúceho poistné podmienky, nakoľko tento je pracujúci pre žalobcu, čím má súd za to, že nemôže byť v danej veci objektívny, ani dôkaz výsluchom spoločnosti MONTA - ZVOLEN, ktorá vykonávala servis, resp. opravu tejto škodovej udalosti, nakoľko tá sa dostatočne vyjadrila, tak ako to poňal do vyjadrenia žalobca doručeným súdu vo februári 2017, preto ďalší výsluch považuje súd za neefektívny a nehospodárny.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

15. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poisťovacia spoločnosť uzavreli dňa 30.12.2013 Poistnú zmluvu na poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu číslo 4419003125, s uvedením rozsahu poistenia ako Komplexné živelné riziko - škody spôsobené taxatívne vymenovanými udalosťami, pričom spornosť nastala ohľadne úniku vody a následne spôsobenej škody, ktorú žalovaný nepodriadil medzi poistnú udalosť, išlo o náhodnú škodovú udalosť a z tohto dôvodu žalobcovi odmietol plniť. Vymenované pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou, kde predmet poistenia je uvedený v prílohe č. 01 poistnej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli aj zmluvné dojednania pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 01.01.2014 v čase 0.00 hod. došlo ku škode na Mojmírovej ulici č. 8, Zvolen. Spornosť nastala v definovaní poistnej udalosti vo vzťahu k uplatnenej škode.

16. Súd posudzoval predmetný právny spor na základe týchto ustanovení:

Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.“

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 „Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.“

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 a 2 „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom čase plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluva uzavrela, je povinná platiť poistné, Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa /poistné podmienky/, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.“

Podľa ustanovenia § 790 „Poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).“

Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 „Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).“

Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

17. Z vykonaného dokazovania, na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania, súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci konania bolo osvedčené, že medzi stranami sporu je záväzkový vzťah poistný na základe poistenia zodpovednosti za škodu. Predmetom a rozsahom poistného krytia je krytie škôd vzniknutých na predmete poistenia, ktoré vzniknú následkom pôsobenia poistných rizík v zmysle dojednaných poistných podmienok.

18. Poistné rizika sú taxatívne uvedené v poistnej zmluve na poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti za škodu číslo 4419003125 (ďalej len „poistná zmluva“) pod bodom 1 časti 1.1. písm. a) až z). Tieto dojednané poistné riziká predstavujú súbor komplexného živelného rizika. Predmetom a rozsahom poistného krytia v zmysle bodu 1 časti 1.1 je poškodenie alebo zničenie predmetu poistenia pôsobením niektorého z taxatívne uvedených živelných poistných rizík. Pod bodom l citovaného článku poistnej zmluvy je uvedené „vodou unikajúcou z prívodného alebo odvádzacieho potrubia vodovodných zariadení a z vodovodných zariadení vrátane poplatkov /vodné, stočné/ za vodu, ktorá unikla z vodovodného potrubia z akejkoľvek príčiny“ V zmysle požiadaviek bodu 1 časti 1.1 poistnej zmluvy tak žalovaný poskytne poistné plnenie iba v tom prípade, ak ku poškodeniu poisteného majetku dôjde následkom pôsobenia dojednaného živelného poistného rizika, a preto nie každá škodová udalosť spočívajúca v prasknutí vodovodného potrubia je predmetom poistného krytia v zmysle tohto ustanovenia poistnej zmluvy.

19. Podľa poistnej zmluvy poskytne žalovaný poistné plnenie aj v prípade, ak dôjde k poškodeniu vodovodného potrubia, ale k poškodeniu vodovodného potrubia musí dôjsť v dôsledku pôsobenia dojednaného živelného poistného rizika. Z uvedeného je zrejmé, že poistnou zmluvou tak nie je krytá každá škoda spočívajúca v prasknutí vodovodného potrubia z akejkoľvek príčiny alebo akéhokoľvek dôvodu, ale iba krytie škôd, ktoré vzniknú na predmete poistenia t.j. aj na vodovodnom potrubí, iba pôsobením niektorého z taxatívne dojednaných živelných poistných rizík. Samotná skutočnosť, že bolo poškodené vodovodné potrubie, nezakladá automaticky povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie bez ohľadu na príčinu a dôvod jeho prasknutia. Žalobca v žalobe zo dňa 07.06.2016 uvádza, že „dňa 01.01.2014 bola zaevidovaná u žalovaného pod číslom 8004549953 škodová udalosť, ktorá vznikla poškodením prívodného vodovodného potrubia pred bytovým domom na Mojmírovej ulici č. 8332/8, 10 vo Zvolene a následným dlhodobým únikom vody.“ Pre posúdenie konkrétnej veci je významná nielen tá skutočnosť, že došlo k prasknutiu vodovodného potrubia, ale aj zistenie, či k prasknutiu tohto vodovodného potrubia došlo následkom pôsobenia dojednaného živelného poistného rizika. V tomto kontexte má súd za to, že podľa výkladu pojmov uvedenom v čl. 17 VPP ide o náhodnú udalosť definovanú ako udalosť, o ktorej sa dá predpokladať, že v priebehu trvania poistenia môže nastať, nevie sa však s istotou určiť, kedy nastane a či vôbec nastane. Naproti tomu poistnou udalosťou je udalosť, ktorá nastane počas trvania poistenia a ktorá má za následok poškodenie alebo zničenie poistenej veci, za ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie t.j. nastane v dôsledku poistného rizika.

20. Právo na poistné plnenie vzniká aj vtedy, ak bola poistená vec poškodená, zničená alebo stratená v priamej vecnej príčinnej súvislosti s niektorým poistným rizikom uvedeným v poistnej zmluve, poistenie ktorého je v poistnej zmluve dojednané. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie nevznikla, nakoľko vôbec nevznikla poistná udalosť, vzhľadom na to, že unikajúca voda z poškodeného vodovodného potrubia nespôsobila na predmete poistenia žiadnu škodu.

21. Vznik poistnej udalosti musí preukázať ten, komu vzniká právo na poistné plnenie. Dôkazné bremeno tvrdenia vzniku poistnej udalosti má poistený aj vtedy, ak uplatňuje právo na poistné plnenie na súde.

22. Poistná zmluva spolu s podmienkami dojednania a Všeobecnými poistnými podmienkami upravili, ktoré z uvedených fyzikálnych udalostí sú poistnou udalosťou, a teda predmetom poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti a ktoré sú z poistenia medzi účastníkmi vylúčené. Poistenie majetku v zmysle čl. 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106-2 sa vzťahuje na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, bližšie určený a špecifikovaný v poistnej zmluve alebo jej prílohách, ktorý nie je vylúčený v týchto všeobecných poistných podmienkach alebo v príslušných osobitných poistných podmienkach. Žalovanému by vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, ak by sa poistná udalosť týkala veci, na ktorú sa dojednané poistenie vzťahovalo. Pre posúdenie konkrétnej veci je významné nielen to, či sa poistenie týka veci,

na ktorú sa poistenie vzťahuje, ale aj zistenie, či ide o poistnú udalosť, ku ktorej došlo spôsobom predpokladaným zmluvným dojednaním.

23. Žalobca má zároveň aj za to, že za náklady za uniknutú vodu z poškodeného vodovodného zariadenia a zároveň aj za náklady za zemné a výkopové práce, na ktoré si žalobca nárokuje, je v plnej miere zodpovedný práve žalobca, nakoľko v zmysle čl. 4 ods. 3 písm. a) Osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí OPP Z 156-2 je povinný udržiavať vodovodné zariadenia v prevádzkyschopnom stave a zabezpečiť ich pravidelnú kontrolu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, v zmysle ktorého je žalobca „povinný vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu verejného vodovodu.“ Uvedené nároky uplatňované žalobcom vznikli žalobcovi v dôsledku zanedbania jeho starostlivosti o vodovodné potrubie, a preto v prípade včasného zistenia prasknutia vodovodného potrubia v rámci riadnej a pravidelnej údržby by nedošlo k takému veľkému množstvu uniknutej vody.

24. Ohľadne technického stavu potrubia, ak by súd akceptoval vyjadrenie SBD Zvolen, je nespochybniteľné, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetná škodová udalosť nie je poistnou udalosťou, nárok žalobcu na úhradu výkopových a zemných prác nie je krytý poistnou zmluvou ako samostatný nárok, ale tento nárok je súčasťou plnenia, ktoré sa poisťovňa zaviazala uhradiť v prípade, že nastane poistná udalosť vymedzená poistnou zmluvou. Rovnako nárok na úhradu za uniknutú vodu nie je samostatným nárokom, keďže predmetom poistnej zmluvy je poistený majetok a poistné plnenie má poisťovňa poskytnúť, ak nastane poistná riziko vymedzené v poistnej zmluve a v dôsledku poistného rizika dôjde k poškodeniu majetku vymedzeného v poistnej zmluve. Náklady, ktoré vznikli žalobcovi únikom vody, nie sú kryté poistnou zmluvou.

25. V prípade, ak by došlo k poškodeniu alebo zničeniu predmetu poistenia v dôsledku vody unikajúcej z vodovodných zariadení, vznikla by žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi okrem škody vzniknutej na poistenom majetku, ktorá bola spôsobená touto unikajúcou vodou, aj poplatky /vodné, stočné/ za vodu, ktorá unikla z vodovodného zariadenia. Samotná uniknutá voda nie je predmetom poistenia, ale krytie škôd na predmete poistenia, ktoré zapríčiní unikajúca voda. V poistnej zmluve bolo dojednané, že v súvislosti s vodovodnou poistnou udalosťou žalovaný uhradí žalobcovi aj náklady na samotnú uniknutú vodu. Uniknutá voda vzhľadom na svoju povahu nie je spôsobilá v zmysle ustanovenia § 118 byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nakoľko aj napriek absencii zákonnej definície „veci“ právna teória a aplikačná prax vo všeobecnosti za vec považuje hmotný predmet a prírodné sily, ktoré sú ovládateľné a slúžia potrebám ľudí.

26. Súd predmetnú spornosť vyhodnotil v prospech žalovaného tým, že žalobca napriek obsažnému dokazovaniu nepreukázal existenciu živelnej udalosti tak, ako ju uvádzajú zmluvné podmienky, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp.zn. 5Obo/52/2010).

27. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nebolo preukázané, že nastala poistná udalosť v súlade so zmluvným dojednaním v dôsledku živelnej udalosti, preto súd žalobu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s

uplatnením svojho obrany práva voči žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).