Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-145-2017.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/145/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému Y. W., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 864,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 689,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 689,34 eur od 28.07.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.07.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 864,63 eur, kapitalizovaný úrok vo výške 1.063,55 eur spolu s úrokom vo výške 25,50 % ročne zo sumy 864,63 eur od 27.07.2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 864,63 eur od 27.07.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 62,86 eur a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej len "Zmluva o úvere"). Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur za dojednanú úrokovú sadzbu vo výške 25,50 % ročne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva, ktoré právo právny predchodca žalobcu využil, následkom čoho sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným. Žalovanému vznikla ďalej povinnosť v zmysle Obchodných podmienok zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, vrátane poplatkov v zmysle Sadzobníka. Výška dlžných poplatkov bola určená na sumu 62,86 eur.
3. Na výzvu súdu žalobca písomnosťou doručenou súdu pred nariadeným pojednávaním dňa 20.11.2017 okrem iného uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 01.10.2012 uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol zo strany žalobcu poskytnutý úver,
vo výške podľa Zmluvy, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 43,62 eur vždy k 6. dňu v mesiaci, počnúc dňom 06.11.2012. Mesačná splátka pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 41,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 2,62 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Nakoľko žalovaný podstatným spôsobom porušil zmluvné povinnosti, právny predchodca vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 11.07.2014. Žalovaný predmetnú výzvu podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy, prevzal až dňa 17.07.2014. Vo výzve bola žalovanému daná paričná lehota na plnenie 10 kalendárnych dní odo dňa jej doručenia. Lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 27.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 28.07.2014, teda nasledujúci deň po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 310,66 eur, z ktorej sumy bola čiastka vo výške 23,66 eur započítaná na poplatky, suma vo výške 151,63 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma vo výške 135,37 eur na istinu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 06.11.2012, keď ju neuhradil riadne a včas, a túto splátku uhradil dňa 08.12.2012. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je vo výške 403,31 eur a suma úrokov z omeškania je vo výške 6,10 eur, teda spolu vo výške 409,41 eur. Od tejto sumy boli odrátané úhrady žalovaného vo výške 151,63 eur. Výsledná suma úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je vo výške 257,78 eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je vo výške 637,28 eur a suma úrokov z omeškania je vo výške 131,20 eur, teda spolu vo výške 768,48 eur, od ktorej odrátali úhrady žalovaného vo výške 0,- eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je vo výške 768,48 eur. Úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 257,78 eur spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.05.2017 vo výške 768,48 eur, predstavujú spolu sumu vo výške 1.026,26 eur. Suma poplatkov vo výške 62,86 eur pozostáva z neuhradeného dlžného poistného zo dňa 06.06.2013, 06.07.2013, 06.08.2013, 06.09.2013, 06.10.2013, 06.11.2013, 06.12.2013, 06.01.2014, 06.02.2014 á 2,62 eur (9 x 2,62 = 23,58 eur), z poplatku za 1. upomienku zo dňa 23.12.2013 vo výške á 9,96 eur, poplatku za 2. upomienku zo dňa 20.01.2014 vo výške á 24,90 eur, poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 24.06.2014 á 1,10 eur, poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 11.07.2014 vo výške 3,32 eur. Žalovaný napriek uvedenému, pohľadávku neuhradil riadne a včas, a po podaní žaloby na súd, nevykonal ani len čiastočnú úhradu. Vzhľadom na to, že k vráteniu celej poskytnutej istiny nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinná naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky, ktoré de facto predstavujú pre veriteľa odmenu za poskytnutie úveru. V uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, preto je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov.
5. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
6. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nežiadal nariadené pojednávanie odročiť. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu a splnomocneného zástupcu žalobcu.
7. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že mu právny predchodca žalobcu v roku 2012 poskytol peňažné prostriedky, ktoré potreboval na prerobenie bytu. Peniaze splácal, presne nevedel uviesť aké obdobie, ale mohlo to byť necelé dva roky. Úver prestal platiť po tom, čo prišiel o prácu a žil iba zo sociálnych dávok. Na splácanie pôžičky mu peniaze neostávali. Musel tiež pomáhať dcére, ktorá sa v tom čase rozviedla a zostala so synom. V súčasnosti mu bol priznaný starobný dôchodok v sume 299,- eur. Z toho 130,- eur platí za plyn a elektrinu a na lieky mesačne potrebuje 20 až 25,- eur. Dlh je preto ochotný splácať v splátkach po 30,- eur mesačne.
8. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere dostupná pôžička, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na úhradu dlžnej sumy, Sadzobníkom poplatkov, vyjadrením žalobcu, zoznamom splátok úveru a aktuálnym stavom úveru, rozpisom jednotlivých položiek dlžného zostatku úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy, pripojenými doručenkami vrátane predpisu splátok k zmluve o úvere a kalkulačky pre výpočet RPMN právneho predchodcu žalobcu, návratky označenej ako uznanie dlhu, vykonal v
predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných 36 mesačných splátkach po 43,62 eur. Celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 457,98 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 25,50 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 30,48 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 45,60 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý do 06.11.2012, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 06.10.2015. Zmluvné strany si dohodli základný súbor poistenia úveru.
10. Právny predchodca žalobca výzvou zo dňa 11.07.2014 vyzval žalovaného k predčasnému splateniu celkovej istiny vo výške 1.185,26 eur, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia upomienky, keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 17.07.2014, čo preukázal žalobca dokladom o doručení. Úver bol právnym predchodcom žalobcu vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 11.07.2014. Žalovaným nerozporovanými informáciami uvádzanými žalobcom z listiny o aktuálnom stave úveru ku dňu 07.06.2017, ktorá listina je výpisom z "Bankovej knihy", ktorý výpis je podľa tvrdenia žalobcu považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu, vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu, predchádzalo opakované upomínanie žalovaného na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti, označenými ako 1. a 2. upomienka a upozornenie pred výzvou na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 24.06.2014, za ktoré výzvy boli žalovanému tiež účtované bankové poplatky.
11. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi uhradili 7 splátok po 44,38 eur, a žalobcovi celkom uhradil 310,66 eur.
12. Žalovaný pri svojom výsluchu zotrval na svojich vyjadreniach prednesených na začiatku pojednávania. Ďalej uviedol, že je možné, že žalobcovi uhradil iba 7 splátok, lebo o zamestnanie prišiel v roku 2013. Vo vzťahu k písomnosti označenej ako návratka - uznanie dlhu, uviedol, že je pravdepodobné, že to podpísal, ale nepamätal si okolnosti za akých k tomu došlo. Podpis na písomnosti je jeho, nečítal však, čo je obsahom tejto návratky, nepamätal si ani akým spôsobom to poštovej banke doručil. Nevedel uviesť, čo znamená uznanie dlhu. Ako už uviedol, je ochotný svoj záväzok voči žalobcovi ďalej splácať v mesačných splátkach po 30,- eur.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len Obchodného zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
21. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 27. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 689,34 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 43,62 eur s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 06.10.2015. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej právnym predchodcom žalobcu pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá by bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo pri výške mesačnej splátky 43,62 eur a dohodnutých mesačných splátkach v počte 36, bez povinnosti hradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavujú náklady spotrebiteľa na úver čiastku 570,32 eur (43,62 x 36 - 1.000). Zmluva mala obsahovať aj údaje o výške, počte a termínoch splátok v člení istiny, úrokov a poplatkov, ktoré tiež v zmluve absentovali. V neposlednom rade je v zmluve nesprávne, a to v nižšej výške, uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd preto nemal preukázané platné dojednanie už uvedených obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keď žalovanému poskytol v hotovosti peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval. Žalovanému preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil iba 7 splátok po 44,38 eur (43,62 +0,76) zahrňujúcich tiež poplatok za splátku úveru v hotovosti v sume 0,76 eur, teda celkovo žalobcovi zaplatil sumu vo výške 310,66 eur, preto mu vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zvyšok dosiaľ nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 689,34 eur.
33. I keď žalobca zároveň predložil listinu, v zmysle ktorej mal žalovaný žalobou uplatnenú dlžnú sumu dňa 10.09.2014 v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky písomne uznať, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaného, ako spotrebiteľa zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych následkoch uznania dlhu, keďže žalovaný túto skutočnosť v konaní výslovne poprel. Zo samotnej listiny označenej ako "uznanie dlhu" je zrejmé, že ide o formulárovú listinu, ktorej obsah žalovaný dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ktorá mu bola zasielaná bez uvedenia právnych následkov tohto právneho úkonu, len na podpis, čomu zodpovedá aj celkové označenie písomnosti "návratka". Vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. právo patrí bdelým, ustupuje dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z výpovede žalovaného sa skôr javí, že žalobca využil neskúsenosť a záujem žalovaného splatiť svoj dlh, keď mu predložil na podpis aj uznanie dlhu, čo nekorešpondovalo s prejavenou vôľou žalovaného, vzhľadom na jeho existenčné problémy a neschopnosť splácať dlh v pôvodne dohodnutých splátkach.
34. Z textu uznania dlhu tiež vyplýva, že dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 1.204,20 eur pozostáva nielen z istiny, ale minimálne aj zo zmluvných úrokov, keďže okrem „uznaného dlhu“ vo výške 1.204,20 eur oproti dlhu vyčíslenému ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 1.185,26 eur (pozostávajúceho z dlžnej istiny vo výške 864,63 eur, úroku vo výške 257,77 eur, poplatkov za upomienky vo výške 39,28 eur a poistného vo výške 23,58 eur) je žalovaný povinný banke zaplatiť aj zmluvné úroky a úroky z omeškania po dni uznania dlhu až do zaplatenia úplného dlhu. Z textu tejto písomnosti však nie je zrejmé, ako žalobca dospel k výške tohto záväzku, keďže z nej nie je zrejmé, ako bola dlžná suma vyčíslená, a z ktorých konkrétnych nárokov sa má skladať a na základe akých ustanovení zmluvy o úvere boli tieto nároky žalobcom uplatnené. Uznanie dlhu žalovaným tak nie je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, a svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k vykonaniu pre neho nevýhodného úkonu, obsah ktorého nemohol ani žiadnym spôsobom reálne ovplyvniť. Predmetné uznanie dlhu žalovaným je s poukazom na uvedené, neplatným právnym úkonom aj pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, lebo ako vyplýva z textu tejto formulárovej písomnosti, žalobca, ako ich navrhovateľ, vopred v návrhu stanovil jej obsah a stanovil aj podmienky jeho realizácie.
35. K povinnosti súdu v zmysle zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadať na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, súd uvádza, že skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku v 3 ročnej premlčacej lehote, keďže táto sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka spravuje občiansko - právnymi predpismi. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník si dohodli vrátanie poskytnutého úveru v splátkach. V zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka platí, že premlčacia doba plynie pre každú jednotlivú splátku samostatne. V prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Keďže žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy jednorázovo, v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, dňom 27.07.2014 došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný bol minimálne výzvou zo dňa 24.06.2014 súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Výzva na predčasné zosplatnenie úveru bola žalovanému doručená dňa 17.07.2014, preto k predčasnej splatnosti úveru došlo dňom 27.07.2014. Žalobca preto mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 28.07.2014. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 27.07.2017 v rámci trojročnej premlčacej lehoty, v prejednávanej veci nedošlo k premlčaniu zvyšku dlžnej sumy vo výške 689,34 eur.
36. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. v uplatnenej výške 5,15 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 28.07.2014 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 27.07.2014, t.j. uplynutím 10 dňovej lehoty určenej právnym predchodcom žalobcu vo výzve adresovanej žalovanému na predčasné splatenie úveru, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 17.07.2014, preto k omeškaniu s plnením dlhu došlo dňom nasledujúcim, t. j. od 28.07.2014.
37. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
38. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
39. V súlade s citovaným ustanovením § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku a so súhlasom žalobcu súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 30,- eur, splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj finančnú situáciu žalovaného, ktorý je starobný dôchodca a starobný dôchodok v sume 299,- eur predstavuje jeho jediný príjem, prihliadajúc i na ďalšie životné potreby žalovaného a lieky, ktoré každý mesiac zakupuje, žalovaný nie je schopný zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý, keďže ide o nebankový subjekt, ktorý okrem iného v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytuje pôžičky a úvery z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.
40. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 689,34 eur, čo je 34,62 %, neúspech v sume 1.301,70 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo je 65,38 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 34,62 % - 65,38 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného vo výške 30,76 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,76 %. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.