Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/675/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľky: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. P. Č.. XXX, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti - otcovi: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, toho času bytom P. N. X. J., N.. O. XXX, XXX XX J., Č. K., o určenie výživného na dospelé dieťa, takto

rozhodol:

Otec navrhovateľky E. P., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky F. P., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky počnúc dňom 28.12.2015.

Zameškané výživné za obdobie od 28.12.2015 do 20.11.2017 vo výške 619,33 eur je otec navrhovateľky p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke spolu s prvým bežným výživným.

Konanie vo zvyšnej časti, t.j. o nároku navrhovateľky na určenie výživného nad sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.12.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej otcovi uložil prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne odo dňa podania návrhu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Podanie návrhu odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou a straším bratom. Otec sa po rozvode odťahoval so spoločnej domácnosti. Po skončení základnej školy začala študovať na Obchodnej akadémii v Humennom. Toho času bola študentkou X. ročníka. Ako študentka sa nemôže zamestnať. Chcela by pokračovať v štúdiu na vysokej škole.

2. Otec navrhovateľky sa k podanému návrhu nevyjadril a napriek opakovaným výzvam súdu nepreukázal ani svoje majetkové, zárobkové a sociálne pomery. Otec navrhovateľky sa t.č. zdržiava na neznámom mieste.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve strednej školy, rozsudkom č.k. 19P/247/2015-14, potvrdením o návšteve vysokej školy, faktúrou č. 2411985665, cestovnými lístkami, pokladničným dokladom, faktúrou č. 2017450, výpoveďou navrhovateľky a zistil tento skutkový stav veci:

4. Podľa potvrdenia o návšteve strednej školy zo dňa 05.10.2015 vystaveného Obchodnou akadémiou v Humennom, v školskom roku 2015/2016 bola navrhovateľka študentkou X. ročníka.

5. Z potvrdenia Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že navrhovateľka v školskom roku 2017/2018 je študentkou X. ročníka dennej formy na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM.

6. Výška úhrady za používanie telefónu navrhovateľky podľa faktúry č. 241185665 vystavenej spol. S. R., C..R.. s DPH bola 54,74 eur.

7. Z predloženého pokladničného dokladu vyplýva, že za stravu v školskej jedálni navrhovateľka mesačne platí sumu 9,50 eur, na cestovné vynaložila sumu 9,18 eur ako to vyplýva z preložených cestovných lístkov.

8. Z faktúry č. 2017450 vyplýva, že navrhovateľka mesačne za ubytovanie platí sumu 55,- eur.

9. Navrhovateľka na pojednávaní vo veci uviedla, že jej nie je známy ani pobyt a ani majetkové pomery otca. Zotrváva na svojom návrhu, žiada aby súd jej voči otcovi priznal nárok iba na minimálne výživné. V ďalšom uviedla, že návrh vo zvyšnej časti berie späť.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3, 4 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z.z. bola výška minimálneho výživného 27,13 eur do 30.06.2017 a od 01.07.2017 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 173/2017 Z.z. je výška minimálneho výživného 27,32 eur.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

12. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je študentom X. ročníka vysokej školy v Trnave a pripravuje sa tým na výkon svojho budúceho povolania. Je študentkou dennej formy štúdia a to jej bráni v tom, aby sa popri škole zamestnala a takýmto spôsobom si zabezpečila dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole má zvýšené náklady na cestovné, stravu a ubytovanie.

Majetkové, sociálne a zárobkové pomery otca nie sú známe, avšak každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojmu nezaopatrenému dieťa vo výške minimálneho výživného podľa osobitného predpisu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľka nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť, štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania, teda vyživovacia povinnosť jej otca voči nej nezanikla.

Súd preto zaviazal otca navrhovateľky prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne odo dňa podania návrhu na súde.

15. Za obdobie od 28.12.2015 do 20.11.2017 otcovi navrhovateľky vznikol dlh na výživnom v sume 619,33 eur a súd otca navrhovateľky zaviazal na úhradu dlžnej sumy spolu s prvým bežným výživným.

16. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Navrhovateľka zobrala návrh čiastočne späť v rozsahu nároku na výživné nad výšku 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu a súd preto v tejto časti konanie zastavil.

17. O trovách konania súd v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.