Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený Malata, Pružinský, Hegeduš & partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava 82109, IČO: 47 239 921, p r o t i žalovanému: I. Y., T.. XX. X. XXXX, H. O. Š. XXX, XXX XX O. Š., v konaní o zaplatenie 57 220,06 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22 534,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 20 135,51 Eur odo dňa 16. januára 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 848,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 10 455,82 Eur odo dňa 16. 1. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku .

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,92 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10. marca 2017 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 43 949,76 Eur spolu s úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 22 991,37 Eur odo dňa 10. 1. 2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 31 917,13 Eur odo dňa 10. 1. 2017 do zaplatenia a rovnako žiadal, aby súd titulom druhej úverovej zmluvy zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 13 270,30 Eur spolu s úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 10 577,91 Eur odo dňa 10. 1. 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 102,04 Eur odo dňa 10. 1. 2017 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobou vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 15. 4. 2009 uzatvoril žalobca so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 82 984,80 Eur za účelom prestavby, resp. výstavby nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 2 bod 3. zmluvy. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať najneskôr do dňa 15. 4. 2011. Žalobca ako záložný veriteľ so žalovaným ako záložcom a dlžníkom dňa 15. 4. 2009 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosť špecifikovanú v tejto zmluve. Žalobca ako záložný veriteľ spolu so žalovaným ako záložcom a dlžníkom dňa 9. 10. 2009 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Nakoľko žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, bol uskutočnený výkon záložného práva dražbou, konanou dňa 26. 7. 2016. Zostatok výťažku dražby bol vo výške 57 137,57 Eur a bol použitý na úhradu pohľadávky žalobcu. Pohľadávka žalobcu titulom tohto úveru predstavuje sumu 43 949,76 Eur,

pozostávajúcu z istiny vo výške 22 991,37 Eur, zmluvného úroku vo výške 8 925,76 Eur vyčísleného ku dňu 9. 1. 2017 a úroku z omeškania vo výške 12 032,63 Eur vyčísleného ku dňu 9. 1. 2017. 2. Dňa 12. 6. 2013 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému sumu 10 700,- Eur za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. Žalovaný bol oprávnený úver čerpať najneskôr do dňa 16. 12. 2013. Úroková sadzba bola dohodnutá 4,79 % ročne, zároveň žalobca ako záložný veriteľ spolu so žalovaným ako záložcom a dlžníkom dňa 12. 6. 2013 uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti v prospech žalobcu na zabezpečenie všetkých pohľadávok žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy. Pohľadávka žalobcu titulom tohto úveru predstavuje sumu 13 270,30 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 10.577,91 Eur, zmluvného úroku vo výške 1 384,13 Eur vyčísleného ku dňu 9. 1. 2017, úroku z omeškania vo výške 1168,26 Eur vyčísleného ku dňu 9. 1. 2017 a poplatkov vo výške 140,- Eur. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril, napriek skutočnosti, že žaloba spolu s prílohami mu bola riadne a včas doručená dňa 1. 6. 2017. 4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 9. 3. 2017, Zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/ ZaL/X zo dňa 15. 4. 2009, oznámením banky o zosplatnení úveru, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, výpismi z účtu, Zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXX F. S. XX. X. XXXX, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/ZaL/X zo dňa 12. 6. 2013, oznámením o zosplatnení úveru, ako aj predžalobnou výzvou, oznámením o začatí výkonu záložného práva, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 5. Dňa 15. 4. 2009 bola medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, uzatvorená Úverová zmluva podľa ustanovení § 497 Obchodného zákonníka a Zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalobca ako veriteľ, poskytol dlžníkovi úver vo výške 82 984,80 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal veriteľovi splatiť, pričom účel použitia bol výstavba, resp. prestavba nehnuteľnosti, a to rozostavaná stavba rodinného domu na parcele registra ,,X. Č.. XXXX/XX, C. M. ,,X. Č.. XXXX/XX, orná pôda o výmere 883 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, podľa výpisu z listu vlastníctva zo dňa 22. decembra 2008, vydanom Správou katastra Sabinov, katastrálne územie Uzovský Šalgov. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude úročený úrokovou sadzbou vo výške 5,60 % ročne, ktorá bude platná do 16. 4. 2012. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 5,87 % a celkové náklady dlžníka spojené s týmto úverom predstavujú sumu 119 560,39 Eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania tejto zmluvy predstavovala 7,30 %. Banka a dlžník sa zároveň dohodli, že posledný možný termín čerpania úveru bude deň 15. apríla 2011. Podľa čl. 6 bod 1. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí úver najneskôr do 38 rokov od termínu jeho dočerpania. Podľa bodu 5 dlžník sa zaviazal splácať úver formou anuitných splátok úveru v deň splatnosti úveru, ktorým je vždy 15. deň každého mesiaca a to vo výške 439,90 Eur za predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa článku 4 ods. 1 tejto zmluvy. Zároveň podľa bodu 7 bod 1 dlžník sa zaviazal zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnosti a to bytu Č.. XX, V.. C., D. M. XX, G., v bytovom dome súp. č. XXX na parcele registra ,,X. Č.. XXXX/ XX a podiel XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, podľa výpisu z listu vlastníctva zo dňa 3. 12. 2008 vydanom Správou katastra Sabinov, v katastrálnom území Sabinov a podiel o veľkosti XX/XXXX k parcele registra ,,X. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX podľa výpisu z listu vlastníctva zo dňa 1. 1. 2009. 6. K tejto zmluve bola podpísaná dňa 15. 4. 2009 Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/ZaL/X, kde zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX uzatvorenej dňa 15. 4. 2009 vo výške 82 984,80 Eur. Predmet zabezpečenia bol podpísaný v čl. 3 bod 1. tejto záložnej zmluvy. V písomnom oznámení zo dňa 16. 4. 2012 banka oznámila dlžníkovi, že sa mení úroková sadzba úveru, ktorá bude predstavovať sumu 4,79 % ročne. Výzvou zo dňa 12. 9. 2014 vyzval žalobca ako veriteľ žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. 7. Z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaného titulom úverovej zmluvy, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 16. 1. 2015, v ktorom zosplatnil celý úver dňom 15. 1. 2015 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 82 544,73 Eur. 8. Z karty klienta mal súd za preukázané, že ku dňu 15. 1. 2015, t.j. ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala dlžná suma istiny titulom poskytnutého úveru sumu 80 128,94 Eur, zmluvné úroky predstavovali 2 352,84 Eur, úroky z omeškania boli vo výške 45,66 Eur, spolu dlžná suma predstavovala 82 527,44 Eur.

9. Dňa 12. 6. 2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným, ako dlžníkom, uzatvorená Úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca, ako veriteľ dlžníkovi úver vo výške 10 700,- Eur za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti a to rodinného domu O. Š., G.. Č.. XXX na parcele registra ,,X. Č.. XXXX/ XX Z. C. M. ,,X. Č.. XXXX/XX, orná pôda o výmere 67 m2, parcela registra ,,X. Č.. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 212 m2 , zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. Úroková sadzba predstavovala 4,79 % ročne. Dlžník sa zaviazal splatiť úver najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania, vždy v mesačných splátkach vo výške 56,07 Eur. Zároveň podľa čl. 7 bod 1. dlžník sa zaviazal zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnosti a to rodinnému domu O. Š., G.. Č.. XXX na parcele registra ,,X. Č.. XXXX/XX a parcely M. ,,X. Č.. XXXX/XX, orná pôda výmere 671 m2 a parcely registra ,,X. Č.. XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 212 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. 10. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako záložného veriteľa titulom uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 12. 6. 2013, zmluvné strany dňa 12. 6. 2013 uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/ZaL/X, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa vo výške 10 700,- Eur, s predmetom zabezpečenia špecifikovanom v bode 3 uzatvorenej zmluvy. 11. Výzvou zo dňa 12. 9. 2014 vyzval žalobca dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy. 12. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16. 1. 2015 žalobca ako veriteľ zosplatnil úver ku dňu 15. 1. 2015 a vyzval žalovaného ako dlžníka k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 11 111,93 Eur. Zosplatnenie úveru bolo žalovanému doručené dňa 21. 1. 2015. 13. Ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 15. 1. 2015, bola pohľadávka žalobcu titulom tohto úveru: istina predstavovala sumu 10 577,91 Eur, zmluvné úroky sumu 380,- Eur, úroky z omeškania 12,55 Eur a poplatky predstavovali sumu 140,- Eur. Spolu dlžná suma titulom tohto úveru predstavovala 11. 110,46 Eur. 14. Listom zo dňa 6. 5. 2015 oznámil žalobca ako veriteľ žalovanému začatie výkonu záložného práva podľa § 151l) Občianskeho zákonníka a to z dôvodu nesplnenia pohľadávok žalovaného, titulom uzatvorených zmlúv, výkonom dobrovoľnej dražby podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 12. 5. 2015. V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 10. 8. 2017, právny zástupca žalobcu špecifikoval výťažok, ktorý bol dosiahnutý dobrovoľnou dražbou, ktorý predstavoval sumu 57 137,57 Eur. Zároveň uviedol, že žalovaný titulom prvého úveru zaplatil žalobcovi sumu 2 855,86 Eur a rovnako titulom druhého úveru žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 122,09 Eur. 15. Na pojednávaní dňa 30. 10. 2017 právny zástupca žalobcu mal za to, že dražba prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Rovnako mal za to, že žalobca ako veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru až do zaplatenia dlžných súm. Žalobný návrh žalobcu považoval za dôvodný aj v časti, ktorou žalobca požaduje úroky z omeškania z úrokov z úveru. 16. Žalovaný súdu uviedol, že úver od banky bral z dôvodu výstavby rodinného domu. Neskôr sa dostal do finančných problémov, a preto tieto úvery nebol schopný splácať v splátkach, ktoré mu boli určené. Volal pani Ľubiovej z ČSOB, ktorá pracovala v tejto banke a hľadali vhodné riešenie. Zhodli sa na tom, že vhodným riešením bude predať tento rodinný dom cestou dobrovoľnej dražby. S tým súhlasil, nakoľko už nebol schopný tento úver ďalej splácať. Podľa znaleckého posudku mal dom technickú hodnotu 144 000,- Eur, jeho trhová hodnota predstavovala 147 000,- Eur. Dom bol v dobrej lokalite, pričom mal aj záujemcov o jeho kúpu. Na papieroch, ktoré mu prišli od žalobcu zistil, že čo sa týka dobrovoľnej dražby, že tento dom žalobca predáva za sumu 60 000,- Eur. Bol z toho veľmi prekvapený, nakoľko hodnota rodinného domu bola podľa znaleckých posudkov 140 000,- Eur. Odvolanie nedával, nakoľko si myslel, že tým, že banka naloží s jeho majetkom, predá rodinný dom, že už mu dajú pokoj. Bol veľmi potom prekvapený, keď mu zo súdu prišla žaloba, že má žalobcovi zaplatiť ďalších 60 000,- Eur. Nič nemá, nie je vlastníkom žiadnych vecí. Banka naložila s jeho majetkom tak, ako naložila. Zároveň súdu uviedol, že na rodinný dom mal kupca, ktorý ho chcel kúpiť za sumu 125 000,- Eur. S podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko banka predala jeho dom veľmi lacno. Jeho príjem predstavuje 100,- Eur mesačne, nakoľko je zamestnaný v svojej spoločnosti na dve hodiny. Zároveň má vedomosť o tom, že potom čo prebehla dobrovoľná dražba, človek, ktorý kúpil tento rodinný dom, ho neskôr predal za sumu 115 000,- Eur po zľave. 17. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť

poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z., ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, d) 2. úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver podľa osobitných predpisov, n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok, r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v časti dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 15. 4. 2009 Úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ dlžníkovi úver vo výške 82 984,80 Eur za účelom výstavby - prestavby nehnuteľnosti a to rozostavanej stavby rodinného domu na parcele registra ,,X. Č.. XXXX/XX , parcely registra ,,X. Č.. XXXX/XX, orná pôda o výmere 883 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie O. Š.. 19. Rovnako z vykonaného dokazovania a predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že na zabezpečenie pohľadávky žalobcu titulom tejto úverovej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dňa 15. 4. 2009 uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXX/ZaL/ X. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného ako dlžníka titulom uzatvorenej úverovej zmluvy, žalobca zosplatnil tento úver ku dňu 15. 1. 2015 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom zosplatnenie tohto úveru bolo žalovanému doručené dňa 21. 1. 2015. 20. Zmluvné strany uzatvorili Zmluvu č. XXXXXX zo dňa 12. 6. 2013, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 10 700,- Eur za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti a to rodinného domu O. Š., G.. Č.. XXX, na parcele registra ,,X. Č.. XXXX/XX a parcely registra ,,X. Č.. XXXX/ XX, orná pôda o výmere 671 m2, parcela registra ,,X. Č.. XXXX/XX o výmere 212 m2, zapísaných na LV číslo XXX, katastrálne územie O. Š.. Pohľadávka titulom tohto úveru bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/X zo dňa 12. 6. 2013. Z dôvodu neplnenia si povinností žalovaného titulom uzatvorenej úverovej zmluvy, žalobca zosplatnil úver listom zo dňa 16. 1. 2015 ku dňu 15. 1. 2015 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Zosplatnenie úveru bolo žalovanému doručené dňa 21. 1. 2015. 21. Žalobca pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby, podľa zákona o dobrovoľných dražbách, pričom výťažok z dobrovoľnej dražby predstavoval sumu 57 137,57 Eur. Titulom prvého úveru zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 2 855,86 Eur a rovnako titulom druhého úveru vo výške 10 700,- Eur zaplatil žalovaný žalobcovi sumu 122,09 Eur. Toto medzi stranami sporu nebolo sporné a vyplýva to aj z predložených listinných dôkazov. 22. Súd považoval žalobný návrh žalobcu titulom uzatvorenej zmluvy zo dňa 15. 4. 2009, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 82 984,80 Eur za dôvodný v časti istiny, ktorá ku dňu 15. 1. 2015 predstavovala sumu 80 128,94 Eur, kapitalizovaných úrokov z úveru, ktoré ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 15. 1. 2015 predstavovali sumu 2 352,84 Eur a úroky z omeškania ku dňu zosplatnenie tohto úveru predstavovali sumu 45,66 Eur. Celková dlžná suma titulom tohto úveru predstavovala sumu 82 527,44 Eur. Od istiny splatnej ku dňu 15. 1. 2015 vo výške 80 128,94 Eur súd odrátal úhrady zaplatené žalovaným žalobcovi v celkovej výške 2 855,86 Eur a výťažok z dobrovoľnej dražby, ktorý predstavoval sumu 57 137,57 Eur. Dlžná suma istiny tak predstavuje sumu 20 135,51 Eur. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi titulom tohto úveru sumu 22 534,01 Eur, ktorá predstavujú dlžnú sumu istiny 20 135,51 Eur ( po odrátaní úhrad zaplatených žalovaným vo výške 2.855,86 eur a výťažku z dražby vo výške 57.137.57 eur), kapitalizované úroky z úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 2 352,84 Eur a kapitalizované úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 45,66 Eur. Rovnako z dlžnej sumy istiny vo výške 20 135,51 Eur súd žalobcovi priznal deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t. j. od 16. 1. 2015 zákonný úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. Pokiaľ ide o druhú zmluvu o úvere, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný dňa 12. 6. 2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu vo výške 10 700,- Eur, súd tento žalobný návrh považoval za dôvodný v časti istiny, ktorá ku dňu zosplatnenia tohto úveru, t. j. ku dňu 15. 1. 2015 predstavovala sumu 10 577,91 Eur. Súd z tejto sumy odrátal úhrady, ktoré zaplatil žalovaný žalobcovi v celkovej výške 122,09 Eur a teda dlžná suma istiny predstavovala 10 455,82 Eur. Kapitalizovaný úrok z úveru ku dňu zosplatnenia, t.j. ku dňu 15. 1. 2015 predstavoval sumu 380,- Eur a kapitalizované úroky z omeškania ku dňu 15. 1. 2015 predstavovali sumu 12,55 Eur. Celkovo tak súd priznal žalobcovi titulom tohto úveru sumu 10 848,37 Eur. Z dlžnej sumy istiny, t.j. zo sumy 10 455,82 Eur priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania deň nasledujúci po zosplatnení úveru, t. j. odo dňa 16.1. 2015 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. 23. Nepochybne vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uzatvorené Zmluvy o úvere zo dňa 15. 4. 2009 a 12. 6. 2013 nespadajú pod režim Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa ani pod režim Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. S týmto súd so žalobcom súhlasí. Súd je však toho názoru, že žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy mal postavenie spotrebiteľa, keďže zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nepodnikateľ, nekonal v rámci predmetu svojho podnikania, resp. povolania. Naopak, žalobca ako banka, postupoval pri uzatváraní tejto zmluvy ako dodávateľ, ako podnikateľský subjekt.

24. Pokiaľ ide o zamietnutie žalobného návrhu žalobcu, súd mal za to, že žalobný návrh žalobcu bol zamietnutý v časti, ktorou požadoval titulom obidvoch zmlúv o úvere od žalovaného zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 4,79 % ročne z dlžnej sumy, po zosplatnení úveru až do zaplatenia. V tejto časti bol žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 6. 2015, sp. zn. 6Co 190/2014, podľa ktorého: ,, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti predstavuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne zo stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorý bol spotrebiteľom na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorázového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše Odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorázovo. Takéto konanie veriteľa však nepomína v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu, ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa Odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc 1. dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov, podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka, resp. § 53 ods. 1 a 5 občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 a 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Ak by sa žalobca odplatných splnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení občianskeho zákonníka a nariadenia vlády, alternatívne subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) občianskeho zákonníka.“

25. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 10Co390/2015 zo dňa 30. 12. 2015, jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc 1. dňom omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením, ide svojím charakterom o protiprávny stav. Krajský súd uviedol, že predmetný prístup k nárokom veriteľa v čase po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, bol akceptovaný tiež Ústavným súdom Slovenskej republiky, napr. uznesenie IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18. 9. 2012, ktorý konštatoval, že ho nemožno považovať za svojvoľný, resp. za taký, ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu. 26. Súd je tak toho názoru, že veriteľovi partia úroky z úveru ku dňu zosplatnenia, po zosplatnení úveru sa dlžník dostáva do omeškania a podľa názoru súdu je tak povinný platiť iba úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 9. 2012 IV. ÚS 476/2012-14, kde Ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia Krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, na ktoré rozhodnutie správne poukázal prvostupňový súd. Obdobný názor, že veriteľ má právo na úroky z úveru len ku dňu zosplatnenia úveru, vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu Trenčín spisová značka 6Co 304/2015 zo dňa 26. 4. 2016. Súd s poukazom na vyššie prezentovaný právny názor, žalobný návrh žalobcu v časti, ktorou požadoval úroky z úveru z obidvoch zmluvných vzťahov odo dňa zosplatnenia až do zaplatenia ako nedôvodný zamietol. 27. Rovnako súd považoval žalobný návrh žalobcu za nedôvodný v časti, ktorou požadoval úroky z omeškania z kapitalizovaných úrokov z úveru. Aj v tejto časti bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý ako nedôvodný. Súd poukazuje na zásada zákazu anatocizmu. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku č. k. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občiansky ani mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. 28. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v poslednom označenom ustanovení (§ 517 ods. 2 ObčZ), by totiž bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč.Z viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 Obč.Z ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým občianskoprávnym záväzkom, pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ právo požadovať úrok z omeškania). Ďalej odôvodnenie cituje diela, ktoré sa taktiež prikláňajú k názoru, že dojednané úroky sa nestávajú súčasťou istiny, a preto sa ďalej neúročia. 29. Najvyšší súd Českej republiky mal tiež za to, že dikcia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) oporou pre iný výklad riešeného problému nie je. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa (typovo napríklad v medziach zmluvy o úvere), že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pripočítané) a následne potom právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil dojednanú alebo zákonom stanovú sadzbu úrokov z omeškania. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že sa takto opäť úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky. 30. Podľa záveru Najvyššieho súdu Českej republiky teda záver založený na úvahe, podľa ktorej zákon ( v spojení s občianskym zákonníkom) priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj

právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky (žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov) je nesprávny. 31. Zamietnutie žalobného návrhu súd ďalej odôvodňuje aj tým, že titulom uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 12. 6. 2013 žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie poplatkov vo výške 140,- Eur. Aj v tejto časti súd žalobný návrh žalobcu zamietol. Tak ako súd uviedol, žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy má postavenie spotrebiteľa, súdu vôbec nie je zrejmé ani zo žalobného návrhu, ani z ďalších listinných dôkazov žalobcu, čo tieto poplatky vo výške 140,- Eur predstavujú. Súd podrobil kontrole úverovú zmluvu zo dňa 15. 4. 2009, resp. zmluvu zo dňa 12. 6. 2013, pričom uvedené poplatky v takejto výške zo zmlúv nevyplývajú. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD - 26/13). Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok, obchodných podmienok, nakoľko majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmie slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 3512/2011 z 11. novembra 2013). Vychádzajúc z európskej judikatúry je pre zmluvy charakteristická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa. Tento princíp je už zakomponovaný aj v ustanovení § 53 ods. 4, písm. v) občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie . Zo žiadneho z predložených listinných dôkazov žalobcu nevyplynulo, že by si takýto poplatok žalobca so žalovaným dojednal, nepredložil žiaden cenník, resp. žiadne listiny, z ktorých by pre súd vyplynula špecifikácia týchto poplatkov vo výške 140,- Eur, a preto žalobný návrh v tejto časti bol ako nedôvodný zamietnutý. 32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca v petite č. I. požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 43.949,76 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 4,79% ročne zo sumy 22.991,37 eur odo dňa 10.01.2017 až do zaplatenia. Kapitalizácia týchto úrokov z úveru ku dňu rozhodnutia súdu t.j. ku dňu 20.11.2017 predstavuje 950,42 eur. Spolu je to suma 44.900,18 eur. Titulom druhej úverovej zmluvy požadoval žalobca od žalovaného zaplatenie sumy 13.270,30 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 4,79% ročne zo sumy 10.577,91 eur odo dňa 10.01.2017 až do zaplatenia. Tieto kapitalizované úroky z úveru ku dňu rozhodnutia súdu t.j. ku dňu 20.11.2017 predstavujú sumu 437,27 eur. Spolu požadoval žalobca sumu 13.707,57 eur. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 58.607,75 eur ( 44.900,18 eur+ 13.707,57 eur). Súd vyhovel žalobnému návrhu titulom prvej uzatvorenej úverovej zmluvy vo výške 22.534,01 eur a titulom druhej úverovej zmluvy vo výške 10.848,37 eur, spolu v sume 33.382,38 eur. Úspech žalobcu predstavuje 56,96%, jeho neúspech 43,04%, z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 13,92 % ako rozdiel medzi pomerom jeho úspechu a neúspechu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na OS Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu I. inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.