Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoE-33-2017.pdf
PDF · 97.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/33/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému R. V., bytom L. XXXX/XX, XXXXX I., nar. XX.X.XXXX, v konaní o vymoženie 78,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 22. február 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
P r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania povinnému.
odôvodnenie:
1. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 132/07/15 zo dňa 26.01.2016 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300038075, ktorej súčasťou bola rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX.. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa zistil, že predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári, pričom nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodcovský súd predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Súd prvého stupňa označil spôsob akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená za nekalú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax NS SR vo veciach 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011, 6Cdo 207/2011, uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu českej republiky sp.zn. II. ÚS 2164/2010. Taktiež sa odvolal na stanovisko schválené dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešov, v zmysle ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora, pričom o takúto zmluvnú podmienku pôjde aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným nedáva povinnému ako spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v prípade, ak dodávateľ podá
žalobu na rozhodcovský súd, a teda považoval predmetnú dohodu za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda za neplatnú. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu a teda pre výkon rozhodnutia absentuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
3. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, ktorým namietal postup súdu prvého stupňa, ktorým posúdil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným ako neplatný úkon a v dôsledku čoho neuznal právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci. Oprávnený namietal zmätočnosť tvrdenia súdu prvého stupňa o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve, pričom poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, poučenie o význame a dôsledkoch jej uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom, že nejde o podmienku uzavretia. Poukázal na skutočnosti svedčiace tomu, že ide o individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere spočívajúce v bode 2 rozhodcovskej zmluvy, kde sa výslovne uvádza, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a taktiež z bodu 7, v ktorom je uvedená možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia má za to, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená individuálne, keďže spotrebiteľ mohol ovplyvniť jej vznik, resp. jej zánik a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Odkázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. III.ÚS 725/13 zo dňa 10.4.2014. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že povinnému boli finančné prostriedky vyplatené v deň uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a teda po ich vyplatení mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, bez toho aby mal strach, že mu prostriedky vyplatené nebudú. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 14/2011, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutia, a z neho na časť odôvodnenia uznesenia, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že text obchodných podmienok v predmetnej veci zakladal právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spory z daného právneho vzťahu, avšak zároveň dával spotrebiteľovi právo v určenej lehote odmietnuť rozhodcovskú doložku a tým dosiahnuť anulovanie tejto časti dohody. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil dojednanie ako bolo vyššie uvedené v rámci všeobecných podmienok. Oprávnený namietal, že rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku, keďže za neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) občianskeho zákonníka sa považuje ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, preto neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
4. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C.s.p. a odvolacími dôvodmi podľa § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Podľa § 243h ods. 1 vetá prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. Aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. Marca 2014
7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 8. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
9. Podľa § 73 ods. 3,4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:
11. Súd prvého stupňa sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čím vyriešil i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej zmluvy.
12. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8300038075 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá má formu predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300038075 dňa 10.6.2011, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.
13. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.
14. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
15. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
16. Z pohľadu potreby ochrany spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania bolo zabezpečené priamo vnútenou štandardnou zmluvnou klauzulou, samostatnou rozhodcovskou zmluvou alebo žalobou podanou na rozhodcovskom súde dodávateľom na základe zdanlivo alternatívne upravenej rozhodcovskej doložky.
17. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie. Z textu tejto zmluvy je zrejmé, že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu rozhodcovskej zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa...“). Ide o notoricky používanú formu tejto rozhodcovskej zmluvy, samozrejme aj úverovej zmluvy, ide teda o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa, následne už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve opäť bez aktivity spotrebiteľa, a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy (keďže nemá absolútne žiadne poznatky o takejto forme riešenia sporov), ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa. Technická samostatnosť listiny zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania, ako to tvrdí oprávnený, podpis na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky. Rozhodcovský zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje možnosť výberu medzi viacerými možnosťami s tým, že účastníci vzťahu sú si vedomý, čo tá ktorá možnosť znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažuje odvolací súd za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
21. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012 na ktoré vo svojom odvolaní upriamil pozornosť oprávnený, súd poukazuje, že uvedené rozhodnutie síce zrušilo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici, avšak z dôvodu, že súdy sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s dohodnutou rozhodcovskou doložkou a dostatočne neodôvodnili, prečo uvedenú doložku považovali za neplatnú. Na základe uvedeného nie je možné sa stotožniť s názorom oprávneného, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky považoval znenie rozhodcovskej doložky, ktorá ukladá možnosť od tejto doložky v určitej lehote odstúpiť, za prijateľnú zmluvnú podmienku.
22. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave oproti miestu bydliska spotrebiteľa v Poprade, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy už len z tohto dôvodu, zrejmá.
23. Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.
24. Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 73 ods. 3 zákona č. 335/20147 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného k 10.6.2011), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu spotrebiteľa, akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
25. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že priznal úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).