Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-512-2013.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Subarea
10Er/512/2013
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného: B. Č., N.. XX.XX.XXXX, A. R. N. XXX/ X, XXX XX K., proti povinnému: B. Č., N.. XX.XX.XXXX, D. F. XX.XX.XXXX, N. A. A. XXXX/XX, T.P., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Mária Bíla, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice, o vymoženie dlžného výživného vo výške 75,00 EUR a bežného výživného od 01.06.2013 do budúcna s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie vo výške 41,51 EUR. III. Ukladá učtárni tunajšieho súdu, aby z finančných prostriedkov štátu poukázala zvyšok priznaných trov exekúcie vo výške 1,68 EUR súdnemu exekútorovi, do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5808 048006 zo dňa 27.06.2013 poveril súd pôvodného súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.04.2013. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice I. č.k. 17C/326/2009 zo dňa 15.02.2010. Pôvodný súdny exekútor JUDr. Štefan Barilik bol dňa 30.09.2021 odvolaný z funkcie, pričom jeho nástupcom je súdny exekútor: JUDr. Mária Bíla tak, ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.
2. Súd uznesením 10Er/512/2013 - 12 zo dňa 09.05.2013, právoplatným dňa 11.06.2013, vykonateľným dňa 15.06.2013, priznal pôvodnému súdnemu exekútorovi preddavok na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov vo výške 39,83 EUR, ktorý bol dňa 28.06.2013 poukázaný pôvodnému súdnemu exekútorovi z finančných prostriedkov štátu.
3. Súdny exekútor podal dňa 26.04.2022 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel, pričom jeho nepatrný majetok bol vydaný usporiadateľovi pohrebu uznesením 12D/109/2013 zo dňa 10.10.2013 (Dnot 203/2013). Súdny exekútor zároveň uviedol, že žiada priznať trovy exekúcie spolu vo výške 41,51 EUR, pričom navrhol trovy čiastočne započítať s priznaným preddavkom.
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 26.04.2013, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017 a v rozsahu citovaného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie. Súd zistil, že dedičské konanie po zomrelom povinnom bolo uznesením sp. zn. 12D/109/2013, Dnot. 203/2013 zo dňa 10.10.2013 právoplatným dňa 28.10.2013 zastavené, pričom majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný usporiadateľovi pohrebu.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, spis. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, konštatoval, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 Exekučného poriadku (1) Náklady podľa § 196 uhrádza povinný. (2) Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. (3) Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
16. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
22. Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu vyčíslenie a špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 41,51 EUR a špecifikoval nasledovným spôsobom:
Odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 vyhlášky v minimálnej výške ... 33,19 EUR Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné ..................... 1,40 EUR DPH 20 %.........................................................................................................6,92 EUR Spolu s DPH...................................................................................................41,51 EUR
23. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške podľa § 14 vyhlášky v sume 33,19 EUR.
24. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor vyúčtoval náhradu spolu vo výške 1,40 EUR za poštovné. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v uplatnenej výške 1,40 EUR, nakoľko tieto výdavky boli preukázané a súd ich považoval za účelné.
25. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu trovy exekúcie zvýšené o 20%. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 41,51 EUR, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 6,92 EUR (20 % zo sumy 34,59 EUR). Súdnemu exekútorovi bol na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10Er/512/2013 - 12 zo dňa 09.05.2013, dňa 28.06.2013 z finančných prostriedkov štátu vyplatený preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 39,83 EUR, nakoľko súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,51 EUR, zvyšok trov exekúcie predstavuje sumu 1,68 EUR.
26. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že priznané trovy exekúcie znáša súd, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v danom prípade ide zároveň o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
27. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie, podáva sa v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak účastník konania (oprávnený alebo povinný) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Proti výroku II. a III. nie je prípustné odvolanie.