Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/190/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v spore žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik s.r.o, so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Švaňom, advokátom, so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, o určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vypracuje súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. O. ako CKN XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 a CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a domu č. XXX v 1-ici a podielovou spoluvlastníčkou hnuteľných vecí: kuchynská linka vstavaná dub, kuchynský stôl, 2 stoličky a rohová lavica, vstavaná skriňa na chodbe, vešiaková stena, skriňa a zrkadlo v predsieni v podiele 1/-ice. Zároveň žiadala uhradiť aj trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka od roku 1988 do roku 2015. Keďže žili dlhšiu dobu v čase kúpy nehnuteľnosti v spoločnej domácnosti, dohodli sa na kúpe spoločného bývania, a to domu č. XXX. Na rekonštrukciu tohto domu si zobrala úver jej matka M. G. zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere u Prvej stavebnej sporiteľne, na ktorej bol ručiteľom brat žalovaného S. G., čo tiež dosvedčuje spoločné investovanie do spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by dom nebol spoločne kupovaný do spoluvlastníctva, jej matka by s medziúverom v žiadnom prípade nesúhlasila a tento by si ani nezobrala. Následne po kúpe domu investovali nemalé nemalú finančné prostriedky do rekonštrukcie, robili elektriku, výkopové práce pri dome, vodu. Práce na stavbe, varenie, starostlivosť o pracovníkov pri prestavbe a rekonštrukcii domu vykonávala žalobkyňa, pretože stále žili v spoločnej domácnosti. Dokonca sa im dňa X.X.XXXX narodil syn S. G., ktorého otcom je žalovaný. 26.5.2005 sa prihlásili na trvalý pobyt do domu č. XXX. Kvôli nezhodám v roku 2011 sa so žalovaným rozišli a až do roku 2016 v dome bezproblémovo bývala. Nič nenasvedčovalo tomu, že by nebola spoluvlastníčkou. Neskôr z výpisu z LV zistila, že dom je zapísaný len na žalovaného. Keďže po vzájomnej dohode odkúpili nehnuteľnosť do spoluvlastníctva za spoločné peniaze, domnieva sa žalobkyňa, že nadobudla podiel polovice nehnuteľnosti. Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, uviedol ju do omylu.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, kde uviedol, že so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti a v dome č. XXX začali bývať až po narodení syna od roku 2006. Tento od zakúpenia od roku 2001 až do roku 2006 rekonštruoval zo svojich finančných prostriedkov. Do uvedenej doby so žalobkyňou bývali v spoločnej domácnosti u jeho rodičov, resp. on býval u svojich rodičov a žalobkyňa u svojich rodičov, pretože pracoval v zahraničí. Na zrekonštruovaní podkrovia v rodinnom dome si požičal finančné prostriedky, ktoré doteraz mesačne spláca výlučne sám. Nepravdivými sú aj tvrdenia žalobkyne, že počas vedenia spoločnej domácnosti a spolužitia ako druh a družka nadobudla so žalovaným hnuteľné veci - stavanú dobovú kuchynskú linku, kuchynský stôl a stoličky, rohovú lavicu a podobne. Uvedené hnuteľné veci boli zakúpené za jeho finančné prostriedky a z úveru, ktorý sám do dnešného dňa spláca. Takisto je nepravdivá vzájomná dohoda ohľadom kúpy rodinného domu č. XXX v obci O. do spoluvlastníctva za spoločné peniaze. V ďalšom písomnom vyjadrení zdôraznil, že v roku 2011 kúpil rodinný dom č. XXX, pričom kúpnu cenu zaplatil v hotovosti z vlastných finančných prostriedkov, ktoré mal našetrené z práce vykonávanej v zahraničí. V roku 2004 sa rozhodol pristúpiť k rekonštrukcii rodinného domu. Keďže pracoval v tom čase ako živnostník, nezískal úver na rekonštrukciu a v tomto období žil so žalobkyňou ako s družkou, súhlasila matka žalobkyne M. G., že úverová zmluvu bude oficiálne vedená na ňu, avšak aby si zabezpečila splácanie úveru zabezpečením, trvala na tom, že ručiteľom tohto úverového vzťahu bude brat žalovaného S. G.. Predmetný úver slúžil predovšetkým na rekonštrukciu nehnuteľnosti. V tom čase bola v jeho výlučnom vlastníctve.

3. Žalovaný okrem iného podal vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal, aby žalobkyňa bola povinná vypratať dom č. XXX v obce O.. Vzhľadom na tento procesný postup musel súd najskôr rozhodnúť o tom, či pripustí takúto vzájomnú žalobu v tomto konkrétnom konaní. Rozhodol tak, že túto vzájomnú žalobu o vypratanie nehnuteľností vylúčil na samostatné konanie. Podľa názoru súdu, pokým nebude právoplatne rozhodnuté vo veci, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva, je takto podaná vzájomná žaloba predčasná. Najskôr musí súd právoplatne rozhodnúť, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do podielového spoluvlastníctva (viď uznesenie OS Žilina 2C/190/2016-132, ktorým vzájomnú žalobu žalovaného vylúčil na samostatné konanie).

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočul svedkov M. N., M. G., oboznámil sa z výpisom z LV, rodným listom mal. dieťaťa, výpisom z daňového priznania, výpisom z účtu, potvrdením o pobyte, písomnou žiadosťou o poskytnutie úveru, pripojenými fotografiami, kúpnou zmluvou a zistil nasledovné:

5. Predmetnom sporu je nepochybne určenie, či nehnuteľnosti a hnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva sporových strán. Predovšetkým sa jedná o rodinný dom č. XXX v kat. úz. O..

6. Z pripojeného LV č. XXXX nepochybne vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty, stavby - rodinný dom č. XXX parc. č. XXXX, je vlastníkom M. G., t.j. žalovaný v 1/1. Titul nadobudnutia je kúpna zmluva č. V 3288/01 - 95/01.

7. Z kúpnej zmluvy vyššie citovanej mal súd zistené, že predávajúca v rade 1/ M. N. a predávajúci v rade 2/ I. S. odpredali kupujúcemu M. G. nehnuteľnosti tak, ako sú popísané aj v samotnom LV. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 30.7.2001. Z prehľadu účtu OTP Banka Slovensko mal súd preukázané, že žalovaný od 1.9.2004 pravidelne mesačne spláca 64,66 eur na základe trvalého príkazu, pričom v poznámke je uvedený ako správca M. G.. Aj z ďalších výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný spláca úver do dnešného dňa.

8. Na tomto mieste súd podotýka, že skutočnosť, že to bola matka žalobkyne, ktorá zobrala úver zo Prvej stavebnej sporiteľne a že tento výlučne spláca žalovaný, žiadna zo sporových strán nerozporovala. Táto skutočnosť je známa a túto skutočnosť si ozrejmil aj samotný súd.

9. Zo žiadosti o úver bez záložného práva fyzickej osoby, ktorá bola uzatvorená medzi Prvou stavebnou sporiteľňou a M. G. a jej manželom X. G. vyplýva, že táto si zobrala celkový úver na modernizáciu, resp. rekonštrukciu bytu, v tom čase 300.000,-Sk. Ako ručiteľ je v tejto úverovej zmluve registrovaný S. G. - brat žalovaného.

10. Ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré súd vykonal, bol výsluch svedka M. N., ktorá odpredávala nehnuteľnosť samotnému žalovaného. Táto uviedla, že rodinný dom č. XXX zdedili spoločne so sestrou. Dom chceli odpredať, dokonca už mali urobenú aj predkupnú zmluvu. V tom čase ich navštívila suseda M. N. spoločne so svojou dcérou - žalobkyňou. Nakoniec zrušila predkupnú zmluvu s tým, že sa rozhodla nehnuteľnosť odpredať žalobkyni. Kúpnu zmluvu pripravovala realitná kancelária nakoľko sa predaj uskutočňoval prostredníctvom realitnej kancelárie. Stretli sa v kancelárii, kde aj zmluvu podpisovali. Bola prekvapená, že v kúpnej zmluve nebola uvedená záujemkyňa o kúpu, a to samotná žalobkyňa. Pri podpise bol aj neznámy pán M. G.. Boli tam aj nejaké ďalšie osoby, dokonca museli čakať na samotnú žalobkyňu, ktorá mala priniesť finančné prostriedky, ktorá sa potom aj dostavila a vyplatila peniaze v hotovosti. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či žalobkyňa čítala kúpnu zmluvu vzhľadom na odstup 16 rokov. Bola však prekvapená, že kupujúcim bol výlučne M. G.. Pamätala si však na to, že žalobkyni sama povedala, že sa čuduje, prečo je zmluva takto formulovaná, keď tam nie je uvedená samotná žalobkyňa ako kupujúca. Až pri podpise zmluvy sa dozvedela, že nehnuteľnosť odpredáva žalovanému. Nemohla však do tohto zasahovať, ani ju to nezaujímalo, pretože nehnuteľnosť bola predaná a ona dostala finančné prostriedky.

11. Svedkyňa M. G. - matka žalobkyne vo svojej výpovedi uviedla, že to bola ona, ktorá si zobrala úver na rekonštrukciu rodinného domu v O.. Jej dcéra so žalovaným spočiatku bývali u jej mamy, kde však boli nevyhovujúce podmienky. Potom chceli zrekonštruovať kúpený rodinný dom. Dcéra bola na materskej dovolenke, žalovaný bol živnostník, proste im to nevychádzalo. Žiaden peňažný ústav im nechcel poskytnúť pôžičku na rekonštrukciu. Svedkyňa mala trvalý pracovný pomer. Na rekonštrukciu si zobrala úver 200.000,-Sk alebo 300.000,-Sk. Ďalej vypovedala, že od samého začiatku úver splácal žalovaný. Podľa jej vyjadrenia pred rokom už aj celý úver vyplatil. Ako ručiteľ v zmluve bol uvedený brat žalovaného. Ďalej uviedla, že bola aj pri podpisovaní kúpnej zmluvy. Okrem jej osoby bol prítomný aj otec žalovaného a bola tam aj spoluvlastníčka M. N.. Oni ako staršie a skúsenejšie osoby mali dohliadnuť, aby nedošlo k tomu, že sa navzájom nejako „dobehnú“ alebo, že ich „dobehne“ realitná kancelária. Ona osobne si nečítala túto kúpnu zmluvu, len tam tak stáli a dohliadali, či všetko prebehne v priadku. Dobre si pamätala, že realitný maklér túto zmluvu priamo prečítal na mieste samom, nejako to však nevnímala. Zmluvu napokon podpisoval žalovaný a predávajúca pani N. Nevedela sa vyjadriť, či zmluvu podpisovala aj jej dcéra. Bola tam prítomná. Uviedla, že finančné prostriedky do realitnej kancelárie priniesla jej dcéra, ale to boli peniaze samotného žalovaného.

12. Súd po vykonaní dokazovania, jeho vyhodnotení dospel k tomu, že kúpna zmluva bola uzatvorená 30.7.2001. Táto zmluva bola podpisovaná v realitnej kancelárii za prítomnosti sporových strán, otca žalovaného, matky žalobkyne a samotného vlastníka M. N.. Aj z výpovede svedka - matky žalobkyne vyplýva, že finančné prostriedky, za ktoré bola kupovaná táto nehnuteľnosť, boli v sume 200.000,-Sk. Žalovaný, ako aj svedkyňa pani G. potvrdili, že finančné prostriedky za kúpnu zmluvu boli vyplatené z prostriedkov žalovaného. Až následne v roku 2004 zobrala M. G. - matka žalobkyne úver na rekonštrukciu rodinného domu. Bolo to v sume v tom čase 300.000,-Sk. V tom čase žalobkyňa bola na materskej dovolenke, žalovaný bol živnostník a aj z prehľadu jeho daňového priznania je zrejmé, že žiadna z komerčných bánk mu nemohla poskytnúť úver na rekonštrukciu domu. Práve preto ako ručiteľ figuroval v tomto úvere jeho brat. Takže už v čase poskytnutia úveru matke žalobkyne bol od roku 2001 vlastníkom nehnuteľností žalovaný. Teda nie je pravdou, ako to tvrdila žalobkyňa, že rodinný dom bol kupovaný z úveru, ktorý bol poskytnutý jej matke v sume 300.000,-Sk. Táto je obrana bola v plnom rozsahu vyvrátená.

13. Na tomto mieste súd musí ešte uviesť, že žalobkyňa odvodzovala svoj spoluvlastnícky vzťah k rodinnému domu od ústnej dohody medzi sporovými stranami. Súd musí podotknúť, že takáto dohoda z dôvodu nedodržania predpísanej zákonnej formy v zmysle § 46 O.z. je absolútne neplatným právnym úkonom s odkázaním na ust. § 40 O.z., z ktorých ustanovení vyplýva, že zmluvy, ktorými dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda aj k založeniu spoluvlastníckeho vzťahu k stavbe ako k nehnuteľnosti, musia mať zo zákona predpísanú písomnú formu, čo v tomto prípade nebolo splnené a absolútne v tomto prípade absentuje.

14. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu má súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie platného vzniku spoluvlastníckeho vzťahu medzi sporovými stranami. Práve naopak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorá bola podkladom

pre povoleniu vkladu vlastníckeho správa k spornému rodinnému domu v prospech žalovaného, bola prítomná aj samotná žalobkyňa. Či už išlo z jej strany o ľahkovážne konanie alebo teda túto situáciu si premyslela až niekoľko rokov po zavkladovní kúpnej zmluvy, to už vie iba samotná žalobkyňa. V rámci tohto konania bolo preukázané, že nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody sporových strán o založení spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. Znova súd dáva do pozornosti, že kúpna zmluva bola uzatvorená v roku 2001, bolo to za prítomnosti sporových strán, ich rodičov, dokonca tam bola prítomná aj svedkyňa N., t.j. predávajúca, ktorá sa viac krát dotazovala žalobkyne, že prečo je ako kupujúci v zmluve uvedený žalovaný. V tom čase však žalobkyňa túto otázku vôbec neriešila a ona ako predávajúca nemala záujem vyostrovať vzťahy medzi sporovými stranami. Aj svedkyňa M. G. - matka žalobkyne potvrdila, že to boli finančné prostriedky žalovaného, ktoré boli vyplatené predávajúcej. Dokonca táto uviedla, že spoločne s otcom žalovaného boli pri podpisovaní zmluvy ako dozorový orgán, aby nedošlo k nejakému pochybeniu na stranách sporových strán, resp. zo strany realitnej kancelárie, i napriek tomu však zmluvu nečítali, ani prečítanie z zmluvy, ktorú im čítal realitný maklér, nevnímali. Od roku 2001 do roku 2016, kedy bola podaná žaloba, uplynula doba 15 rokov. Po 15 rokoch žalobkyňa zisťuje, že nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností. Je pochopiteľné, že ani pri podpisovaní úveru zo strany matky žalobkyne táto skutočnosť nemohla vyplynúť, pretože stavebný úver bol poskytnutý na rekonštrukciu bytu M. a X. G.. Znova súd opakuje, že žalobkyňa nepreukázala, že to boli finančné prostriedky, ktoré poskytla jej matka na kúpu nehnuteľnosti, toto bolo úplne vyvrátené. Ďalej neuniesla ani dôkazné bremeno, ktorým by preukázala, že to bol žalovaný, ktorý ju uviedol do omylu. Ona sa po 15 rokoch domáha určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou, čo sa javí súdu ako špekulatívne. Súd sa už len môže domnievať, prečo pri podpisovaní kúpno-predajnej zmluvy súhlasila s takýmto postupom i napriek tomu, že bola vyzývaná predávajúcou, aby tak nerobila.

15. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, t.z. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní mal úspech žalovaný, a preto mu priznal súd trovy konania v rozsahu 100%.

16. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).