Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-216-2013.pdf
PDF · 156.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, proti žalovanému 1: F. L., U. XX.XX.XXXX L. X, XXX XX R., žalovanému 2: Ľ.Z. L., U. XX.XX.XXXX L. X, XXX XX R. a žalovanému 3: D. H., U. XX.XX.XXXX X. XX, XXX XX R. o zaplatenie 7.267,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaný 1, žalovaný 2 a žalovaný 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.267,66 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 12.02.2012 vo výške 180,55 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.267,66 eur od 13.02.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.09.2013, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.10.2013, domáhal od žalovaného 1, žalovaného 2 a žalovaného 3 (ďalej spolu ako „žalovaní“) zaplatenia sumy 7.267,66 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 12.02.2012 vo výške 180,55 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.267,66 eur od 13.02.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom neuhradenej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 1779762956 zo dňa 17.03.2004.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 83237 Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrela so žalovaným 1 a žalovaným 2 dňa 17.03.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 177972956. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 420.000,- Sk, t. j. 13.941,45 eur bankou Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanému 1 a žalovanému 2 ako dlžníkom za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný 3 prevzal na seba ručiteľský záväzok na základe Dohody o ručení zo dňa 17.03.2004, v ktorom sa zaviazal, že uspokojí pohľadávky veriteľa vyplývajúce zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 177972956, ak dlžníci, t. j. žalovaný 1 a žalovaný 2 neuhradia pohľadávku veriteľovi riadne a včas. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sa zaviazali uvedený poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 177,26 eur vždy k 20. dňu v mesiaci a platiť úroky, úroky z omeškania a náklady banky spojené s poskytnutím úveru ako aj plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.12.2011, predmetná pohľadávka vyplývajúca z
uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 177972956 sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto Zmluvy o postúpení pohľadávok prešli na žalobcu i všetky práva a povinnosti vyplývajúce a týkajúce sa uvedenej pohľadávky. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 predstavovala ku dňu postúpenia sumu 13.940,10 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 12.629,68 eur, riadneho úroku vo výške 331,74 eur, úroku z omeškania vo výške 966,72 eur a ostatného príslušenstva vo výške 11,96 eur. Sumu vo výške 11,96 eur ako ostatné príslušenstvo ako aj sumu 966,72 eur ako úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si voči žalovaným v konaní uplatnil splátky úveru pôvodne splatné od 20.10.2010 do 20.02.2014 v počte 41 splátok a v celkovej výške 7.267,66 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.02.2012 do 20.02.2014 sa stali splatnými dňa 12.02.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca vyzval žalovaných Výzvami na úhradu zo dňa 24.01.2012 ako aj listom Pokus o zmier zo dňa 22.08.2013 na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní však do dňa podania žaloby neuhradili žalobcovi túto dlžnú sumu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na istinu vo výške 7.267,66 eur, ktorá pozostávala zo splátok úveru pôvodne splatných od 20.10.2010 do 20.02.2014 v počte 41 splátok, riadny úrok z omeškania vo výške 331,74 eur, ktorý vyplýval z rozdielu medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb, ktoré žalovaní uhradili, započítaných na tieto splátky a zákonné úroky z omeškania a to s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru žalobcu je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože Zmluva o splátkovom úvere spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a preto sa zmluvy o úvere uzavreté pred 01.01.2008 spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, keďže do 31.07.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená v § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. V danom prípade bola zmluva o úvere uzavretá dňa 17.03.2004 a preto nemožno postupovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka ale je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ako „ZoSÚ) ako lex specialis a na práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný 2 vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2013 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.12.2013 uviedol, že v danom prípade sa musí postupovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože žalovaný 1 a žalovaný 2 sú spotrebitelia. Novela Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. bola prijatá dňa 02.03.2004, pričom jej účinnosť nastala dňom 01.04.2004 a podľa nej spotrebiteľské zmluvy mali byť dané do súladu s ustanoveniami zákona do troch mesiacov od jeho účinnosti podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru Zmluva o úvere obsahovala neprijateľné podmienky a bola v neprospech žalovaného 1 a žalovaného 2. Vyplýva to zo skutočnosti, že výška poskytnutého úveru dňa 17.03.2004 bola 13.941,45 eur a dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky dňa 15.12.2011 bola v sume 13.940,10 eur, z toho istina 12.629,68 eur, teda za necelých päť rokov bolo z istiny splatených len 1.311,77 eur, čo by nemalo obstáť. Z neprijateľnú podmienku považoval aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2% z výšky úveru, ktorú, ak sa dobre pamätá, zaplatili tak, že obdržali nižší úver. Spochybnil výšku úverového záväzku. Namietal aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu, pretože nie je isté, aké práva a povinnosti prešli na žalobcu a či toto právo nepatrilo len banke. Záverom uviedol, že možno je neplatná aj Zmluva o úvere zo dňa 17.03.2004, pretože jej obsah nebol daný do súladu so všeobecne záväzným právnym predpisom v zákonnej trojmesačnej lehote.
4. Žalovaný 1 a žalovaný 3 sa k žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote nevyjadril, tzn. nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, hoci ich súd v zmysle § 114 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) uznesením č. k. 24C/216/2013-47 zo dňa 19.11.2013 vyzval, aby sa k veci písomne vyjadrili v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, a zároveň ich v uznesení poučil, že v prípade, ak bez vážneho dôvodu túto povinnosť nesplnia, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania. Spolu s týmto uznesením súd doručil žalovanému 1 a žalovanému 3 žalobu s prílohami, ako aj poučenie pre účastníka občianskeho súdneho
konania o jeho procesných právach a povinnostiach v súlade s § 5 ods. 1 OSP obsahujúce, okrem iných, i poučenie podľa § 120 ods. 1 a 4 OSP. Výzvu spolu s prílohami a poučením si žalovaný 1 prevzal dňa 22.11.2013 a žalovaný 3 dňa 22.11.2013, avšak keďže sa nevyjadrili, súd považoval tvrdenia žalobcu vo vzťahu k nim za nesporné.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2015 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015 uviedol, že pôvodný veriteľ žalovaných postúpil dňa 15.12.2011 na žalobcu uvedenú pohľadávku v celkovej výške 13.940,10 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 12.629,68 eur, riadneho úroku vo výške 331,74 eur a z úroku z omeškania vo výške 966,72 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 11,96 eur, pričom žalobca si ostatné príslušenstvo v sume 11,96 eur a úrok z omeškania vo výške 996,72 eur neuplatňuje. Istina vo výške 12.629,68 eur pozostávala z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní dňa 17.03.2004 čerpali z poskytnutého úveru peňažné prostriedky vo výške 13.941,45 eur. Z poskytnutého úveru uhradili sumu 9.848,81 eur. Žalobca si v konaní uplatnil len splátky splatné od 20.10.2010 do 20.02.2014 v počte 41 splátok a celkovej výške 7.267,66 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.02.2012 do 20.02.2014 sa stali splatnými dňa 12.02.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo dňa 24.01.2012 nazvaným Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaní mali uhradiť dlžnú sumu do 03.02.2012. Mimoriadna splatnosť následne nastala dňa 12.02.2012 z dôvodu dodržania lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2015 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.02.2015 uviedol, že žalobca si uplatnil splátky nepremlčané v troch rokoch ku dňu podania žaloby až do konečnej splatnosti úveru. K jeho oprávneniu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru poukázal na bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti alebo je oprávnená vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Navyše k splatnosti všetkých uplatnených splátok by aj tak prišlo splatnosťou poslednej splátky, ktorá bola splatná dňa 20.02.2014, preto je irelevantné, či žalobca využil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keďže doposiaľ dlžná suma nebola uhradená. K oprávneniu žalobcu vymáhať si uvedenú pohľadávku zdôraznil, že žalobca si v konaní uplatňuje svoju pohľadávku ako veriteľ a prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa domáha úhrady svojej pohľadávky voči dlžníkom.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.03.2014 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.03.2014 poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012, podľa ktorého Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. Absolútnym obchodom a spravuje sa obchodným zákonníkom. Žalovaný 2 neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Opätovne zdôraznil, že žalovaní dlžnú sumu doposiaľ neuhradili. K úhrade žalovanej sumy uviedol, že žalovaní zaplatili celkom sumu 9.848,81 eur z poskytnutého úveru, z ktorej bolo na istinu započítané 9.527,67 eur, na poplatky 278,83 eur a na úrok z omeškania 42,312 eur.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13.05.2015 doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.05.2015 uviedol, že pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 177972956 nebola zabezpečená nehnuteľnosťou ale len ručiteľským vyhlásením. Žalovaným bol poskytnutý aj úver na bývanie, ktorý bol zabezpečený nehnuteľnosťou, avšak pohľadávka z predmetného úveru žalobcovi postúpená nebola. Z výťažku z dražby nehnuteľnosti, na ktorej kúpu bol úver poskytnutý.
9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca si uplatňuje v konaní sumu 7.267,66 eur za splátky od 20.10.2010 do 20.02.2014 v počte 41 splátok ako aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 20.04.2010 do 12.02.2012 vo výške 180,55 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.267,66 eur od 13.02.2012 do zaplatenia. Ku dňu postúpenia pohľadávok predstavovala pohľadávka sumu 13.940,- eur. Žalobca si však v konaní uplatnil sumu nižšiu. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom ako aj trovy konania. K mimoriadnej splatnosti úveru žalobca uviedol, že mimoriadnu splatnosť žalobca vyhlásil listom zo dňa 03.02.2012 vo výzve k úhrade, pričom systém má žalobca nastavený tak, že k tomuto dňu, kedy je listina zasielaná, sa pripočítava niekoľko dní na doručenie, podľa ktorých sa určí konkrétny deň splatnosti. K výkonu záložného práva, ku ktorému malo podľa vyjadrenia žalovaného 1 na pojednávaní dôjsť, uviedol, že v prospech tejto zmluvy nebol výkon záložného práva.
13. Žalovaný 1 v konaní pred súdom uviedol, že žalovaná suma mu nesedí, on dlh splácal a podľa jeho vedomostí bola nehnuteľnosť vydražená a výťažok z predaja mal byť použitý na úhradu úveru, mal však aj iné úvery v sporiteľni a jeden v Tatrabanke. K predmetnému úveru doklady nemá, nakoľko žije v zahraničí. Navrhol konanie prerušiť z dôvodu, že podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činy úžery a podvodu. Trestné oznámenie podal z dôvodu, že Slovenská sporiteľňa ho dostala do problémov, mal tri alebo štyri úvery a bol pripravený o nehnuteľnosť.
14. Právny zástupca žalovaného 2 v konaní pred súdom uviedol, že zmluva bola podpísaná po prijatí nového občianskeho zákonníka avšak ešte pred nadobudnutím účinnosti, ktorá nastala dňa 01.04.2004. Zmluva mala byť zosúladená s platnými právnymi predpismi. Nie je stotožnený s tým, či žalobca mal možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
15. Žalovaný 2 v konaní pred súdom uviedol, že s manželom žalovaným 1 v spoločnej domácnosti nežije od roku 2011. Bližšie sa k predmetnej veci nevie vyjadriť, nemá k dispozícii žiadne doklady k úveru a ani nemá prehľad, ako bol úver splácaný. Manžel žije v Anglicku a tieto veci si rieši on.
16. Žalovaný 3 v konaní pred súdom uviedol, že pôžička bola žalovaným 1 a žalovaným 2 braná na rekonštrukciu domu v Želiezovciach, banka dala dom do dražby, ten bol vydražený a údajne vydražená suma 20.000,- eur bola použitá na úhradu úveru. Záverom uviedol, že ako žalovaná strana uznáva právny nárok žalobcu na splatenie dlhu, pretože žalovaný 1 a žalovaný 2 sa úmyselne vyhýbajú konaniu a povinnosti a zároveň sa zbavili svojich majetkov asi v prospech detí a tým pádom nie sú schopní splácať požiadavku žalujúcej strany.
17. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. podaním zo dňa 06.10.2016 doručeným súdu dňa 13.10.2016 oznámila, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. 177972956 zo dňa 17.03.2004 nebol zabezpečený nehnuteľnosťou a banka pri tomto úvere nerealizovala výkon záložného práva. K úveru bola podpísaná Dohoda o ručení, ručiteľom bol žalovaný 3.
18. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
19. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa zo dňa 17.03.2004 č. 0177972956, Dohody o ručení zo dňa 17.03.2004, Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 01.01.2003 v znení ich dodatkov, Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011, Podacieho lístku zo dňa 25.01.2012, Výziev k úhrade a oznámení o mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2012, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE a jej príloh, Pokusov o zmier zo dňa 22.08.2013, výpisu z OZ žalobcu, uznesenia NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012, špecifikácie úhrad žalovanými, vyjadrenia NBS zo dňa 24.07.2014, trestného oznámenia zo dňa 19.11.2015, odpovede SLSP zo dňa 06.10.2016, ako aj písomných a ústnych vyjadrení žalobcu a žalovaných; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
20. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 83237 Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovaným 1 a žalovaným 2 dňa 17.03.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. 177972956. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 13.941,44 eur (420.000,- Sk) bankou Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanému 1 a žalovanému 2 ako dlžníkom za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. K uvedenej Zmluve o
splátkovom úvere nebolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť žalovaných. Ako zabezpečenie úveru bol zriadený ručiteľský záväzok a to zo strany žalovaného 3, ktorý prevzal na seba ručiteľský záväzok na základe Dohody o ručení zo dňa 17.03.2004. V uvedenej Dohode o ručení sa zaviazal uspokojiť pohľadávky veriteľa vyplývajúce zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 177972956, ak žalovaný 1 a žalovaný 2 ako dlžníci neuhradia pohľadávku veriteľovi riadne a včas. Podľa Zmluvy o úvere mali žalovaný 1 a žalovaný 2 splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 177,26 eur vždy k 20. dňu v mesiaci a zároveň platiť úroky, úroky z omeškania a náklady banky spojené s poskytnutím úveru. Pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vyplývajúca z uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 177972956 prešla na žalobcu titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011, pričom na žalobcu prešli i všetky práva a povinnosti vyplývajúce a týkajúce sa uvedenej pohľadávky. Výška tejto pohľadávky bola ku dňu postúpenia pohľadávok vo výške 13.940,10 eur a pozostávala z istiny vo výške 12.629,68 eur, riadneho úroku vo výške 331,74 eur, úroku z omeškania vo výške 966,72 eur a ostatného príslušenstva vo výške 11,96 eur. Žalobca si v konaní neuplatnil sumu vo výške 11,96 eur ako ostatné príslušenstvo ako aj sumu 966,72 eur ako úrok z omeškania, uplatnil si však splátky úveru pôvodne splatné od 20.10.2010 do 20.02.2014 v počte 41 splátok v celkovej výške 7.267,66 eur. Ku dňu 12.02.2012 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo dňa 24.01.2012, v ktorom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 03.02.2012 a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 24.01.2012, pričom systém má nastavený tak, že k dátumu, ku ktorému určil žalovaným lehotu na zaplatenie dlžnej sumy, pripočítava určitý počet dní a následne až od takto určeného dátumu si uplatňuje úroky z omeškania, pretože až tento deň počíta ako deň konečnej splatnosti na úhradu dlžnej sumy. Preto i splátky úveru pôvodne splatné od 20.02.2012 do 20.02.2014 sa stali splatnými dňa 12.02.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca vyzval žalovaných Výzvami na úhradu zo dňa 24.01.2012 ako aj listom Pokus o zmier zo dňa 22.08.2013 na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní však do dňa podania žaloby neuhradili žalobcovi dlžnú sumu, preto si svoj nárok uplatnil súdnou cestou spolu s úrokmi z omeškania a s náhradou trov konania.
21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občiansky zákonník ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo
vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávok (20.11.2014), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
31. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
32. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
34. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
35. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
36. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
37. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
38. Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
40. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, splnením dlh zanikne.
41. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dlh musí byť splnený riadne a včas.
42. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
44. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; t. j. platná ku dňu 13.02.2012, pretože mimoriadna splatnosť úveru bola žalobcom vyhlásená ku dňu 12.02.2012, teda žalovaní sa dostali do omeškania nasledujúcim dňom po dni splatnosti úveru, (platná od 14.12.2011 do 10.07.2012) (zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>) bola 1% + zvýšená o 8 percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo predstavuje zákonnú výšku úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne, tak, ako si žalobca správne uvedený úrok z omeškania i uplatnil. Z toho titulu priznal súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7.267,66 eur od 13.02.2012 do zaplatenia.
46. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
47. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
48. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný 1 a žalovaný 2 (spolu ako dlžníci) uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0177972956 zo dňa 17.03.2004. Na základe tejto zmluvy o splátkovom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému 1 a žalovanému 2 peňažné prostriedky vo výške 13.941,44 eur. Z predloženej zmluvy jasne vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.02.2014. Úver boli žalovaný 1 a žalovaný 2 povinní splácať vždy k 20. dňu v mesiaci v pravidelných mesačných splátkach vo výške 177,26 eur počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 20.04.2004.
49. Sporná nebola ani skutočnosť, že k uvedenej Zmluve o splátkovom úvere bolo ako zabezpečenie zriadené ručenie vo forme ručiteľského záväzku, ktorý vznikol na základe Dohody o ručení zo dňa 17.03.2004, v ktorej sa žalovaný 3 ako ručiteľ zaviazal, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju riadne a včas neuspokoja dlžníci, teda žalovaný 1 a žalovaný 2.
50. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vyplývajúcu z uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 177972956, ktorú mal voči žalovaným. Oprávnenie postúpiť pohľadávku vyplývalo právnemu predchodcovi žalobcu i z čl. 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Na základe uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávok sa predmetná pohľadávka voči žalovaným stala vlastníctvom žalobcu v zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
51. Na žalobcu prešli zároveň i všetky práva a povinnosti vyplývajúce a týkajúce sa uvedenej pohľadávky. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a z jej príloh vyplýva, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovaným predstavovala ku dňu postúpenia sumu 13.940,10 eur, pričom táto suma pozostávala z istiny vo výške 12.629,68 eur, riadneho úroku vo výške 331,74 eur, úroku z omeškania vo výške 966,72 eur a ostatného príslušenstva vo výške 11,96 eur.
52. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovaným len sumu vo výške 7.267,66 eur, ktorá pozostávala zo splátok úveru pôvodne splatných od 20.10.2010 do 20.02.2014 v počte 41 splátok, teda 41 splátok po mesačnej splátke úveru, ktorá bola vo výške 177,26 eur, predstavuje sumu 7.267,66 eur (41 x 177,26). Ostatné splátky si žalobca v konaní neuplatnil, hoci zo Zmluvy o postúpení pohľadávok naň ho prešla pohľadávka v celkovej výške 13.940,10 eur. Žalobca si taktiež neuplatnil v konaní sumu vo výške 11,96 eur ako ostatné príslušenstvo a sumu 966,72 eur ako úrok z omeškania.
53. K žalobcom uplatnenej sume 7.267,66 eur súd uvádza, že túto sumu považoval za správne vyčíslenú tak, ako ju žalobca uviedol a to ako 41 nezaplatených splátok každá vo výške 177,26 eur, čo predstavuje sumu 7.267,66 eur. Súd nemohol prihliadať na argumenty žalovaných spočívajúce v tom, že takto uplatnená suma sa im nepozdáva, pretože nikto zo žalovaných nepreukázal, že by žalobcovi tieto splátky alebo aspoň akúkoľvek sumu z nich zaplatili, svoje tvrdenia žalovaní ničím nepodložili a navyše sami uviedli, že k uvedenému úveru nemajú žiadne podklady ani dokumenty. Žalovaní v konečnom dôsledku ani netvrdili, že by žalobcovi nejakú sumu uhradili, len uviedli, že žalovaná suma sa im nepozdáva. S takýmto holým ničím nepodloženým vyjadrením sa súd stotožniť nemohol a preto považoval žalovanú dlžnú sumu 7.267,66 eur za opodstatnenú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na vyjadrenie žalovaného 2, ktorý v konaní pred súdom uviedol, že žalovaný 1 odišiel do zahraničia a nemá vedomosť, ako úver žalovaný 1 uhrádzal, pretože tieto veci si riešil on sám. Z takéhoto vyjadrenie žalovaného 2 vyplýva jasný záver, že žalovaný 2 úver nespláca, pretože to si riešil žalovaný 1 a zároveň že žalovaný 1 odišiel do zahraničia a úver zrejme vôbec nespláca. Uvedené potvrdzuje i vyjadrenie žalovaného 3 v konaní pred súdom, ktorý uviedol, že ako žalovaná strana uznáva právny nárok žalobcu na splatenie dlhu, pretože žalovaný 1 a žalovaný 2 sa úmyselne vyhýbajú konaniu a povinnosti uhradiť dlžnú sumu a zároveň sa zbavili svojich majetkov asi v prospech detí a tým pádom nie sú schopní splácať požiadavku žalujúcej strany. Na základe uvedeného súd považoval žalovanú sumu za preukázanú.
54. K otázke týkajúcej sa aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka alebo aplikácie výlučne ustanovení Obchodného zákonníka na daný zmluvný vzťah súd uvádza, že sa priklonil k argumentácii žalovaného 2 týkajúcej sa potreby aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, súd posudzoval daný zmluvný vzťah v zmysle ustanovení občianskeho práva poukazujúc na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Je nepochybné, že žalovaní sú spotrebiteľmi v danom spore, preto súd musel postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže tieto sú pre žalovaných priaznivejšie a to s odkazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým súd poukazuje na zákon č. 102/2014 Z. z. ktorý doplnil § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
55. Keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy na základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., súd v danej veci prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaným ako spotrebiteľom z dôvodu premlčania nároku. Žalobca sa domáhal od žalovaných zaplatenia istiny na základe zmluvy o splátkovom úvere, pričom požadoval sumu spočívajúcu v nezaplatení splátok splatných od 20.10.2010 do 20.02.2014. Žalobu žalobca podal na súd dňa 02.10.2013. K otázke premlčania súd uvádza, že nárok žalobcu nie je premlčaný, pretože žalobca si nárok voči žalovaným uplatnil v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, keďže žaloba bola podaná dňa 02.10.2013 a žalobca sa domáha zaplatenie splátok splatných od 20.10.2010. Lehotu na podanie žaloby mal žalobca do 19.10.2013. Keďže žaloba bola podaná dňa 02.10.2013, súd môže len skonštatovať, že táto je podaná v lehote a nárok žalobcu nie je premlčaný a to napriek aplikácii prísnejších ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom premlčania na rozdiel od Obchodného zákonníka, na aplikácii ktorej žalobca trval.
56. K tvrdeniam žalovaného 2, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobili nerovnováhu v neprospech žalovaných, je potrebné uviesť, že žalovaný 2 nijakým spôsobom nekonkretizoval, v čom presne by mali tieto neprijateľné podmienky spočívať, uviedol len, že za obdobie necelých piatich rokov bolo na istine splatených len 1.311,77 eur, čo by nemalo obstáť. Žalovaný 2 však nepreukázal, kedy a akú sumu žalobcovi uhradil, nevedel uviesť, aká je výška jeho záväzku, nevedel ani uviesť, ako záväzok uhrádza, ktoré splátky zaplatil a ktoré nie. Práve naopak, sám žalovaný 2 v konaní vyhlásil, že tieto veci si riešil žalovaný 1 avšak ten odišiel do zahraničia, takže nevie, či a ako úver spláca. Takýto postoj dlžníka voči veriteľovi je neprípustný. Súd na tomto mieste poukazuje na rozhodnutie Krajského súde v Prešove zo dňa 11.03.2014, sp. zn. 9Co/35/2013, v ktorom súd skonštatoval, že nie je spravodlivé poskytovať rovnakú právnu ochranu spotrebiteľovi, ktorý si svoj záväzok v podstate splnil a súd od neho vymáha len nároky majúce charakter neprijateľnej (nekalej) zmluvnej podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a rovnakú ochranu aj spotrebiteľom, ktorí svoj záväzok v podstatnej časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Nemožno stotožňovať ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami dojednanými v spotrebiteľských zmluvách s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli s úmyslom nesplniť si svoje povinnosti z nich vyplývajúce. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nemôže viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom. Súd vzhľadom k uvedenému neakceptoval pripomienky žalovaného 2 ohľadom neprijateľných podmienok v zmluve a považoval ich za účelové.
57. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu, ktorú vyhlásil listom zo dňa 24.01.2012, v ktorom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ako aj k následnej argumentácii žalovaného 2, či žalobca mal oprávnenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti súd uvádza, že podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2012 prešli na žalobcu všetky práva a povinnosti týkajúce sa predmetnej pohľadávky, teda aj právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože toto právo patrilo pred tým právnemu predchodcovi žalobcu a to Slovenskej sporiteľni, a.s. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru, t.j. požadovať splatenie Pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť Pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú Banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti alebo vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru vyplývalo právnemu predchodcovi žalobcu priamo z VOP a keďže Zmluvou o postúpení pohľadávok prešli na žalobcu všetky práva a povinnosti týkajúce sa pohľadávky, nie je dôvod, aby na neho neprešlo i právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Postúpením pohľadávky sa žalobca stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. V tejto súvislosti je opodstatnené i vyjadrenie žalobcu, že v danom prípade už došlo k splatnosti všetkých uplatnených splátok splatnosťou poslednej splátky dňa 20.02.2014, preto je v súčasnosti irelevantné, či žalobca využil svoje právo predčasne zosplatniť úverovú zmluvu, keďže k dnešnému dňu nastala splatnosť všetkých splátok. Predčasné zosplatnenie úveru teda v danom prípade nemá žiaden vplyv na uplatnenú žalovanú sumu. Napriek tomu súd konštatuje, že žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru spôsobom, ako tak urobil a to s poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca si uplatnil
žalobou splátky splatné od 20.10.2010, ktoré žalovaní neuhrádzali, teda podmienka uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splnená bola a zároveň lehota nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie tohto práva od upozornenia spotrebiteľa rovnako splnená bola, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 24.01.2012, pričom túto mimoriadnu splatnosť začal počítať až odo dňa 13.02.2012.
58. Z listu Slovenskej sporiteľne, a.s. Odpoveď na žiadosť mal súd za preukázané, že na pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.03.2004 nebolo zriadené žiadne záložné právo, pretože tento úver nebol zabezpečený nehnuteľnosťou a banka pri tomto úvere teda ani nerealizovala výkon záložného práva, preto sa súd bližšie argumentáciou žalovaných týkajúcu údajnej dražby nehnuteľnosti a následného údajného použitia peňažných prostriedkov získaných z dražby na zníženie ich úveru zo strany banky ani nezaoberal, nakoľko tieto tvrdenia boli zjavne účelové, irelevantné a zavádzajúce.
59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 7.267,66 eur za preukázaný a dôvodný, preto zaviazal žalovaného 1, žalovaného 2 a žalovaného 3 spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 7.267,66 eur titulom neuhradenej sumy za poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 177972956 zo dňa 17.03.2004 v znení jej dodatkov a príloh. Žalovaných súd zaviazal spoločne a nerozdielne, pretože zo Zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že žalovaný 1 a žalovaný 2 sa zaviazali spoločne tento úver splácať, teda veriteľovi boli v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný 3 ako ručiteľ žalovaného 1 a žalovaného 2 sa zaviazal splatiť veriteľovi jeho pohľadávku, ak ju nesplatia žalovaný 1 a žalovaný 2 riadne a včas a keďže títo svoj dlh nesplatili, súd zaviazal na zaplatenie žalovanej dlžnej sumy i žalovaného 3 spoločne a nerozdielne spolu so žalovanými 1 a 2 a to titulom jeho ručiteľského záväzku. Súd záverom uvádza, že žalovaný 3 nárok žalobcu na splatenie dlhu i uznal.
60. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania pri jednotlivých splátkach úveru samostatne odo dňa splatnosti každej splátky až do dňa, kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru, t. j. do dňa 12.02.2012 (mimoriadna splatnosť úveru nastala dňom 13.02.2012). Tieto úroky si teda uplatnil pri splátkach splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. pri splátkach splatných od 21.10.2010 do 21.01.2012, pretože posledná splatnosť splátky pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti celého úveru bola ku dňu 21.01.2012 (mimoriadna splatnosť úveru nastala dňom 13.02.2012). Úrok z omeškania pri takto vypočítaných splátkach žalobca určil vo výške 9 % ročne podľa ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013. Podľa uvedených ustanovení mal žalobca nárok pri splátkach splatných v čase medzi dátumom 13.04.2011 až 13.12.2011 na vyšší úrok z omeškania, pretože základná úroková sadzba v danom období bola vo výške 9,25 % ročne (v čase od 13.04.2011 do 12.07.2011 a potom od 09.11.2011 do 13.12.2011) a v vo výške 9,50 % ročne (v čase od 13.07.2011 do 08.11.2011), avšak keďže si žalobca uplatnil nižší úrok z omeškania, súd v zmysle § 216 ods. 2 CSP nemohol prisúdiť žalobcovi viac, než ako si sám žalobou uplatnil, preto súd vychádzal len z výšky úrokov 9 % ročne, tak, ako uviedol žalobca v žalobe. Takto vypočítaná dlžná suma ako úrok z omeškania zo splátok splatných od 21.10.2010 do 21.01.2012 pri úroku z omeškania vo výške 9 % ročne vždy zo sumy mesačnej splátky 177,26 eur bola vo výške 180,55 eur, s ktorou sa súd stotožnil vzhľadom na správnosť výpočtu tejto sumy (s poukazom na výšku uplatneného úroku z omeškania 9% ročne, výšky mesačných splátok v sume 177,26 eur ako aj splatnosti jednotlivých splátok vždy odo dňa 21. dňa v mesiaci, tak, ako splatnosť jednotlivých splátok vyplýva zo samotnej Zmluvy o splátkovom úvere).
61. Úrok z omeškania pri ostaných splátkach, ktorých splatnosť bola od 20.02.2012 do 20.02.2014, si žalobca uplatnil úrok z omeškania odo dňa 13.02.2012 do zaplatenia, pretože k tomuto dňu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a počnúc uvedeným dňom sa stali všetky splátky splatné. Výšku úroku z omeškania pri týchto splátkach si uplatnil vo výške 9 % ročne, ktorá bola určená v súlade s citovanými ustanoveniami § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31. januáru 2013. Súd sa preto stotožnil s určenou výškou úroku z omeškania vo výške 9 % ročne ako aj s dátumom splatnosti odo dňa 13.02.2012 (od mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia.
62. Žalovaní, ktorí nezaplatili žalobcovi dlžnú sumu včas (t. j. do mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý bol žalobcom vyhlásený ku dňu 12.02.2012), sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto v druhom výroku enunciátu rozsudku zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.267,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.267,66 eur od 13.02.2012 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané od času, v ktorom boli žalovaní v omeškaní s plnením dlžnej sumy, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti celého úveru.
63. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
64. Žalovaný 1 v konaní pred súdom podal návrh na prerušenie konania, ktorý následne doručil súdu v písomnom podaní zo dňa 04.12.2015, ktorý bol súdu doručený dňa 04.12.2015. Uvedeným návrhom žiadal prerušiť konanie z dôvodu podania trestného oznámenia na neznámeho páchateľa v súvislosti s týmto konaním, pretože žalobca uvádza rozličné sumy a žalovaná suma sa mu zdala neprimeraná. Bližšie svoj návrh na prerušenie konania nezdôvodnil a ani neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti k podanému trestnému oznámeniu, žiaden doklad potvrdzujúci podanie uvedeného trestného oznámenia ani žiaden doklad alebo informáciu, či sa o danom trestnom konaní vedie trestné konanie alebo nie.
65. Podľa § 162 CSP súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
66. Podľa § 162 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
67. V danom prípade súd považoval návrh žalovaného 1 na prerušenie konanie za účelový a neopodstatnený. Žalovaný 1 svoj návrh na prerušenie konania žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a hlavne nepreukázal súdu, že trestné oznámenie bolo skutočne podané, pretože súdu predložil len list adresovaný OR PZ Bratislava I označený ako trestné oznámenie, avšak na uvedenom liste nebola pečiatka potvrdzujúca prijatie tohto trestného oznámenia a ani nebol priložený podací lístok potvrdzujúci odoslanie trestného oznámenia. Súd preto nemal preukázané, že by skutočne prišlo k podaniu trestného oznámenia zo strany žalovaného 1, do ktorého skončenia vyšetrovania žalovaný 1 žiadal prerušiť konanie. Okrem toho, ak by aj skutočne bolo takéto trestné oznámenie podané, nie je to dôvod na prerušenie konania v danom prípade, v ktorom je predmetom sporu zaplatenie istiny titulom neuhradených splátok z poskytnutého úveru. Prerušenie konania by okrem iného viedlo i k zbytočným prieťahom v konaní. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného 1 na prerušenie konania zamietol.
68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.
71. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. n/ CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).