Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54C-25-2022.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Subarea
54C/25/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v právnej veci žalobcu: Juraj Ričovský, nar.: 26.04.1979, bytom: Osiková 6396/44, 900 27 Bernolákovo, v zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Ondrej BARNA, IČO: 52 824 837, so sídlom: Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, proti žalovanému 1/: ANACO s.r.o., IČO: 35 691 816, so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava a žalovanému 2/ ARVAL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 890 487, so sídlom: Pribinova 4253/19, 811 09 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z 20.04.2011 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy z 20.04.2011.
III. Súd zamieta návrh v časti uloženia povinnosti žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej.
IV. Súd poučuje žalovaného 1/, že v zmysle § 337 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.04.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s. IČO: 35 962 682, so sídlom: Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava a žalobcom. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej.
V. Žalobca má voči žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.04.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy z 20.04.2011 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a aby súd uložil žalovanému 2/ zdržať sa vykonávania týchto zrážok zo mzdy. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalobcovi podať v lehote 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej a uplatnil si náhradu trov konania výlučne voči žalovanému 1/.
2. Uviedol, že s pôvodným veriteľom spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s. IČO: 35 962 682, so sídlom: Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva"). Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky z 31.01.2014 (ďalej aj „Oznámenie") došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi na žalovaného 1/. Z obsahu Oznámenia vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 779,48 Eur. Samotná Zmluva sa žalobcovi nezachovala. Súčasťou súboru písomností pri typovej spotrebiteľskej zmluve, ktorých znenie bolo dopredu pripravené veriteľom, mohla byť aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „Dohoda"). Žalobca ďalej uviedol, že v čase podpisu nemal vedomosť, že podpisuje súčasne aj Dohodu a nepoznal konzekvencie, ktoré sa spájajú s jej uzatvorením. V Dohode absentuje uvedenie čísla zmluvy, nie sú vyplnené žiadne predformulované prázdne miesta okrem dátumu uzavretia zmluvy, resp. Dohody.
3. O zrážkach sa žalobca dozvedel až od svojho zamestnávateľa, keď žiadal vysvetlenie k nižšej mzde. Žalobca dal do pozornosti, že v roku 2014 mala byť celková pohľadávka 779,48 eur, v roku 2017 už 2 360,09 Eur a nevie, v akej celkovej výške je pohľadávka dnes, ale považuje to za úžerný postup v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že chýba súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy a že jeho zamestnávateľ je napriek tomu podľa nej povinný vykonávať zrážky, pričom žalobca nemá možnosť ich zastaviť. Pohľadávka je podľa neho premlčaná. Poukázal na viaceré rozhodnutia v obdobných veciach, kedy súdy vyhoveli takto formulovanému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Argumentoval tiež ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2014. Žalovaný 1/ na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zaslal žalovanému 2/ žiadosť o vykonanie zrážok. Žalovaný 2/ zrážku zo mzdy aj vykonal.
4. K žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.04.2011, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014, Vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov - žiadosť zo dňa 15.02.2022 (ďalej aj „Žiadosť").
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie." Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. V zmysle § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11. V zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20210801> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
13. V zmysle § 551 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
14. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
15. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
16. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
17. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
18. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v danej veci sú dané zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Z listinných dôkazov vyplýva, že medzi žalobcom a veriteľom (právnym predchodcom žalovaného 1/) došlo k uzatvoreniu Zmluvy. Následne v zmysle Oznámenia došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi na žalovaného 1/. Z obsahu Oznámenia vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 779,48 Eur. Žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o vykonanie zrážok zo mzdy na základe predloženej Dohody, čo žalovaný 2/ aj vykonal. V Dohode absentuje uvedenie čísla zmluvy, nie sú vyplnené žiadne predformulované prázdne miesta okrem dátumu uzavretia zmluvy, resp. Dohody, nenachádza sa v nej výška pohľadávky, ani výška istiny a nie je uvedený ani platiteľ mzdy. Z Dohody nie je možné jednoznačne špecifikovať pohľadávku, ktorá sa ňou zabezpečuje.
20. V prvom rade je potrebné konštatovať, že ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2017 Z. z., podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, nebolo v čase podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy účinné. Ďalej je pravda, že Dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Je zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je - vo všeobecnosti - zákonným a legitímnym zabezpečovacím inštitútom.
21. Žiadna z týchto skutočností ale sama o sebe neznamená, že Dohodu je potrebné považovať bez ďalšieho za platnú a že zrážkami zo mzdy na jej podklade nedôjde k porušeniu práv spotrebiteľa.
22. Z obsahu Dohody sa javí, že táto bola uzatvorená na formulári pripravenom veriteľom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je identifikovaná len dátumom jej podpisu, ale neobsahuje ďalšie náležitosti, ktoré by umožňovali jednoznačne identifikovať pohľadávku veriteľa, napríklad číslo zmluvy, istinu, splatnosť záväzku a podobne. Nevyplýva z nej výška pohľadávky a to ani ku dňu podpisu Dohody, ani údaj o platiteľovi mzdy. Z ustanovenia článku II. bod 2.1 vyplýva, že dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ doplnil tieto údaje sám. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmlúv sa jedná o zmenu návrhu ( 44 ods.2 OZ ), ktorý mal žalobca prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalobca mal formuláre opäť opatriť svojim podpisom a následne rovnopisy doručiť do dispozície veriteľa. Skutočnosť, že Dohoda obsahuje ustanovenie, podľa ktorého dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ doplnil do Dohody výšku pohľadávky a platiteľa mzdy je sama o sebe v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa tým spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv. Súd síce nemal možnosť oboznámiť sa so znením Zmluvy, nakoľko žalobca touto nedisponuje, ale obsah Dohody je prinajmenšom vágny a neurčitý a vyvoláva pochybnosti o rovnosti zmluvných strán a zachovaní práv spotrebiteľa.
23. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla veritelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že inštitút zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa - tu jeho právneho nástupcu, žalovaného 1/, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva nepotrebuje súdne rozhodnutie. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
24. Vzhľadom k tomu, že žalobca osvedčil, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o zrážky zo mzdy a ten aj začal zrážky zo mzdy vykonávať, dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného 1/ zamestnávateľom žalobcu, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musel prípadne domáhať v ďalšom konaní, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. V danej veci tak môže nastať situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prevyšovať sumu, ktorú by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vykonávanie zrážok zo mzdy reálne hrozí, keďže zamestnávateľ žalobcu bol požiadaný o vykonávanie týchto zrážok, resp. aj zrážku vykonal. Žalobca nemá iný prostriedok ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Je žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu spochybnená.
25. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý ako zamestnávateľ žalobcu je zo zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Žalobca svojho zamestnávateľa označil za stranu sporu iba pre účely neodkladného opatrenia a nedomáha sa voči nemu okrem nariadenia neodkladného žiadnej inej povinnosti.
26. Neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobca domáha, je podľa názoru súdu prvej inštancie primerané, nakoľko poskytne ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a na druhej strane nepostihne žalovaného 1/ neprimeraným spôsobom, keď tento sa môže domáhať žalobou vo veci samej plnenia z titulu Zmluvy, o čom súd prvej inštancie žalovaného 1/ aj poučil vo výroku IV. tohto uznesenia. V takomto konaní zmluvné podmienky prejdú podrobnou súdnou kontrolou za účelom posúdenia súladu zmluvných podmienok s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské práva. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p, súd poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť o práve podať žalobu. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalovanému 2/ je síce tiež týmto uznesením uložená povinnosť, ale podaním žaloby vo veci samej z jeho strany by došlo iba k zbytočnému hromadeniu súdnych konaní. Ak by totiž žalovaný 1/ podal žalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky a bol by úspešný, pristúpi súd obligatórne k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia. Navyše v takom prípade žalovaný 1/ bude disponovať exekučným titulom a bude oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a Dohoda sa stane nadbytočnou.
27. Žalobca sa svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia tiež domáhal, aby mu súd prvej inštancie uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Podľa názoru súdu ale týmto nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami sporu vo veci zákazu výkonu zrážok, a preto súd v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. umožňuje súdu, aby uložil žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Pokiaľ súd túto povinnosť žalobcovi neuloží, v zásade o tom nemusí rozhodovať samostatným výrokom, avšak v prejednávanej veci sa sám žalobca domáhal, aby mu súd uložil povinnosť podať takúto žalobu, preto súd musel aj o tejto časti petitu rozhodnúť. Tento výrok podľa právneho názoru súdu prvej inštancie nie je rozhodujúci pre posúdenie úspechu žalobcu a pre rozhodovanie o náhrade trov konania, nakoľko návrhu žalobcu, ktorý tvorí podstatu tohto konania - a síce návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
- súd vyhovel.
28. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď žalovaného 1/ zaviazal, aby nahradil žalobcovi trovy konania, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu a predmetné uznesenie súdu je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaného 2/ na náhradu trov konania súd nezaviazal, nakoľko žalobca výslovne uviedol, že voči nemu si ju neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 C.s.p.). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).