Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (79)Rozsudok_12C-152-2014.pdf
PDF · 194.87 KB
No categories available
12C/152/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. B., Ul. G. XXX/XX a 2. R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., E. X/XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. Matice slovenskej č. 8, proti žalovanému: Mesto Nováky, Mestský úrad Nováky, Námestie SNP č. 349, Nováky, IČO: 00318361, zastúpené JUDr. Martinom Lukačovičom, advokátom so sídlom v Prievidzi, F. Madvu 330/27, o zaplatenie 3.604,48 eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Štát má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.8.2014 žalobcovia žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom istinu vo výške 1.512,62 eur a náhradu trov konania. Žalobný návrh zdôvodnili tak, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 3703 pre k.ú. K. ako parc. č. reg. E: parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2 je vedená na Okresnom úrade Prievidza, katastrálnom odbore v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, každého v jednej polovici. Na vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza spevnená cesta, ktorej užívateľom je mesto Nováky. Podľa geometrického plánu č. X/a/ XXXX z parc. č. XXX/XX užíva mesto K. výmeru XXX m2. V. znaleckého posudku súdneho znalca H.. Q. Z., znalca z odvetvia odhad nehnuteľností, je hodnota 1 m2 14,70 eur. Pri užívaní plochy 344 m2 x 14,70 eur za 1 m2 je trhová cena, resp. hodnota užívaného pozemku vo výške 5.042,10 eur. Žalobcovia si pri výpočte nájmu voľnou úvahou stanovili 15 % sadzby z hodnoty nehnuteľnosti. Výška nájmu im tak vyšla na sumu 756,31 eur za rok. Z tohto dôvodu žalobcovia požadujú od žalovaného zaplatenie nájomného za obdobie rokov 2012 až 2014 v celkovej hodnote 1.512,62 eur (756,31 eur x 2 roky). Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného listom zo dňa 19.4.2014 na úhradu nájomného a uzavretie mimosúdnej dohody. Žalovaný do dnešného dňa na výzvu nereagoval. 2. Súd priznal žalobcom nimi v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č.k. 6Ro/206/2014-11 zo dňa 30.9.2014, proti ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor. V odpore žalovaný nepoprel, že na časti nehnuteľnosti v k.ú. K. vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. K. ako parc. č. E KN XXX/XX sa nachádza spevnená plocha, ktorá je užívaná ako cesta. Najmenej od roku 2010 vedú účastníci medzi sebou rokovania o tom, že žalovaný odkúpi časť pozemku do svojho vlastníctva, pričom došlo aj k zhode ohľadne kúpnej ceny vo výške 10 eur za m2 pozemku. Medzi stranami je sporná výmera pozemku, ktorú by žalovaný mal odkúpiť. Podľa geometrického plánu vyhotoveného na objednávku žalobcov spoločnosťou GEOMETRA Ing. P. F., č.p. 1a/2010 zo dňa 7.1.2010, by to malo byť 343 m2, podľa geometrického plánu toho istého zhotoviteľa č.p. 15a/2010 zo dňa 20.3.2010, vyhoveného na skutočný
záber pod cestou je to len 183 m2, chcú však, aby žalovaný preplatil aj terénne úpravy a ochranné pásmo. Ide o účelovú komunikáciu v časti, kde prechádza pozemkom navrhovateľov, umiestnenú v extraviláne obce, ktorá bola pôvodne vybudovaná pre Oceľové konštrukcie, štátny podnik a pre mesto Nováky a jeho obyvateľov a ktorá je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu. Žalovaný preto nemá dôvod kupovať väčšiu výmeru, ako je pod spevnenou plochou skutočne zabraté. Žalovaný je toho názoru, že ide o pozemok, na ktorý sa vzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe tohto ustanovenia, ak na pozemku vzniklo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nie je žalovaný povinný platiť za pozemok pod stavbou cesty náhradu z titulu nájomného, preto pokladajú návrh v celom rozsahu za nedôvodný. Ak sa súd nestotožní s týmto názorom, trvajú na tom, že pri výpočte nároku uplatneného v tomto konaní je potrebné vychádzať z výmery 183 m2, cenu pozemku je potrebné stanoviť znaleckým posudkom a všeobecnú hodnotu nájmu je potrebné určiť podľa bodu G príloha č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Znalecký posudok č. 59/2010 doložený žalobcami určil všeobecnú hodnotu pozemkov pod štátnou cestou 1/58 Prievidza Trenčín, čo nemôže byť hodnota pozemku pod účelovou komunikáciou. Dali tiež do pozornosti, že výpočet všeobecnej hodnoty nájmu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. uvažuje obdobie predpokladanej návratnosti investície spravidla v intervale 15 až 40 rokov, žalobcovia stanovili v žalobe nájom sadzbou 15 % hodnoty nehnuteľnosti, čo by predstavovalo návratnosť len necelých 7 rokov, preto považujú výpočet za nepodložený. 3. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu a svedkyne H.. B. I., oboznámením s obsahom písomných dôkazov predložených stranami do spisu - výpisy z LV č. XXXX pre k.ú. K., geometrický plán zo dňa 7.1. 2010 (č.l. 5), list zo dňa 19.4.2014 (č.l. 6), písomné podanie žalovaného - odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 12), listy mesta Nováky adresované žalovanému (č.l. 16 a 17), list žalobcu v 1. rade žalovanému (č.l. 18), geometrický plán zo dňa 20.3. 2010 (č.l. 20) s prílohami, fotografia (č.l. 28), stanovisko k návrhu a odpredaj pozemku (č.l. 36), výpis zo zápisnice č. 7/2015 Mestského zastupiteľstva mesta Nováky z 22.6. 2015 (č.l. 37), znalecký posudok č. 59/2010 Ing. Hamáčka (č.l. 41), listy Mesta Nováky žalobcovi v 1. rade (č.l. 41), identifikácia parciel (č.l. 41), oznámenie právneho zástupcu žalovaného (č.l. 51), znalecký posudok ZP/49/2016 Ing. Dušana Homolu (č.l. 69), stanovisko právneho zástupcu žalobcov k znaleckému posudku (č.l. 88), písomné podanie právneho zástupcu žalovaného (č.l. 93), písomné podanie žalobcov (č.l. 133, 144 a 146), Delimitačný protokol s prílohami (č.l. 162-168), uznesenie č. 5 z 5. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Novákoch dňa 8.7.1991, písomné podanie právneho zástupcu žalobcov zo dňa 23.10.2017, Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989, Žiadosť Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988 (č.l. 181), zákres (č.l. 183), list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza zo dňa 2.3.1988 (č.l. 184), list MsNV Nováky zo dňa 12.1.1988 (č.l. 185), výpis z uznesenia Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/1988 (č.l. 186), a ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 4. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v jednej polovici, pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. K., označenom ako pozemok parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 1031 m2 (výpis z listu vlastníctva z 11.5.2015 a 11.1.2016). 5. Medzi stranami nebolo sporné, že na časti nehnuteľnosti v k.ú. K., vedenej v liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. K. ako parcela č. E KN XXX/XX, sa nachádza spevnená plocha, ktorá je užívaná ako cesta. 6. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že asi od roku 2010 viedli strany rokovania ohľadne odkúpenia časti pozemku vo vlastníctve žalobcov, žalovaným, k dohode však nedošlo (výpis zo zápisnice č. 7/2015 z č.l. 37) a ani to, že je medzi nimi sporná výmera pozemku, ktorú by mal žalovaný od žalobcov odkúpiť. Žalobcovia striktne trvali na tom, že by to malo byť 344 m2 na základe geometrického plánu, ktorý si dali vyhotoviť spoločnosťou GEOMETRA, Ing. P. F. zo dňa 7.1.2010, číslo plánu 1a/2010. Tvrdili, že cesta má svoje ochranné pásmo, má priľahlé terénne úpravy - priekopy, ktoré sú súčasťou cestnej komunikácie a je preto správne a spravodlivé, aby žalovaný od nich odkúpil celú výmeru pozemku pod cestou i s jej ochrannými pásmami, čo spolu podľa geometrického plánu predstavuje výmeru 344 m2.
7. Podľa iného geometrického plánu č. 15a/2010, takisto vypracovaného GEOMETROU Ing. Danou Gašparovičovou, dňa 20.3.2010, na objednávku žalovaného, bola v súvislosti so zamýšľaným predajom vyčlenená z pozemku vo vlastníctve žalobcov E KN XXX/XX časť pozemku vo výmere 183 m2. Podľa vyššie uvedeného geometrického plánu vznikajú na predmetnej parcele nové pozemky. Pod miestnou komunikáciou sa nachádza novovytvorená parc. č. XXXX/XX s plochou 183 m2. 8. Predmetná komunikácia prechádza pozemkov žalobcov, je umiestnená v extraviláne obce, pričom podľa tvrdenia žalovaného bola vybudovaná pre Oceľové konštrukcie, štátny podnik a pre Mesto Nováky a jeho obyvateľov a je v súčasnosti bez akéhokoľvek významu. 9. Žalovaný v priebehu celého konania trval na tom, že ide o pozemok, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z.. 10. Žalobcovia zas v priebehu celého konania žiadali, aby súd v súvislosti s ich žalobným návrhom vychádzal z výmery pozemku 344 m2, čiže nielen z výmeru pozemku, na ktorom sa predmetná komunikácia nachádza, ale aj z ďalších súčastí tejto časti pozemku - spevnených plôch a priekopy. 11. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcovia pôvodne vychádzali z nimi predloženého znaleckého posudku Ing. Hamáčka č. 59/2010, ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemkov pod štátnou cestou I./58 Prievidza vo výške 13,70 eur za 1 m2. 12. Žalobcovia v počiatočnom priebehu konania žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im žalovanú istinu z titulu nájmu vyššie uvedenej časti nehnuteľnosti. V priebehu konania uvádzali, že žalovanú sumu si od žalovaného uplatňujú z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ďalšom priebehu konania na pojednávaní súdu dňa 4.5. 2017 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdili, že si žalovaný nárok uplatňujú v súlade s ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.. Ich právny zástupca uviedol, že má za to, že vyššie uvedený zákon nerieši vznik vecného bremena za náhradu, jeho výpočet, prípadne jeho jednorazovosť alebo opakovateľnosť. Keby mal zákonodarca úmysel zriadiť vecné bremeno podľa § 4, jednoznačne by v § 4 uviedol jednorazovú náhradu. V tomto konkrétnom prípade ide o opakované plnenie ako náhrada za užívanie pozemku žalobcov, pričom takýto výklad právnej normy bude aj spravodlivý voči vlastníkom pozemkov, pričom je na úvahe súdu, akú náhradu za užívanie v zmysle § 4 citovaného zákona prizná žalobcom. 13. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 3.5. 2017 okrem iného uviedol, že žalovaný od začiatku konania vo veci pred súdom je toho právneho názoru, že na predmetnú vec usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku žalobcov vo výmere 183 m2 pod stavbou spevnenej plochy - miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 1 ods. 3 citovaného zákona je tu nesporne preukázaný verejný záujem, pretože stavba komunikácie, cesta, neslúži na podnikateľské účely žalovaného. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Takzvané zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež, ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho právo o vecných bremenách. Preto, pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou, občianskoprávnou. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy na základe ktorej vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy, zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasne špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu súkromnoprávnych. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 tohto zákona vzniká za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti pravdepodobne vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a tak nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z toho potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Žalobcom patrí primeraná jednorazová náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. Tento nárok na náhradu ako majetkové právo sa však premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba v danom prípade podľa žalovaného začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.. Trojročná všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 2.7.
2009 a uplynula dňom 2.7. 2012, pričom je zrejmé, že žaloba zo strany žalobcov na príslušnom súde bola podaná 7.8. 2014, teda po márnom uplynutí zákonom určenej premlčacej doby. Z týchto dôvodov vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku žalobcov. V tejto súvislosti tiež uviedol, že nemôže považovať znalecký posudok ZP 49/2016 vypracovaný dňa 7.12. 2016 znalcom Ing. Dušanom Homolom za relevantný pre predmetnú právu vec. Pre prípad, že súd nevyhodnotí námietku premlčania nároku žalobcov, uplatnenú žalovaným ako relevantnú, opakovane žiadal súd, aby bolo za účelom zistenia hodnoty jednorazovej odplaty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sa riadi zákonom č. 66/2009 Z.z., za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov v užívaní ich pozemku vo výmere 183 m2, nariadené znalecké dokazovanie. 14. Uznesením č.k. 12C/152/2014-54 zo dňa 23.6. 2016, nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností. Súdom ustanovenému znalcovi Ing. Homolovi súd uložil, aby po ohliadke nehnuteľnosti a po preštudovaní spisu určil výšku nájomného, zodpovedajúceho nájomnému, dojednanému v nájomnej zmluve, obvyklého v danom mieste a čase k obdobnej nehnuteľnosti, ako je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. K., pozemok parcela č. reg. E KN XXX/ XX v rozsahu plochy o výmere 183 m2, na ktorom pozemku sa nachádza spevnená plocha. 15. Písomným znaleckým posudkom ZP/49/2016 doručeným súdu dňa 8.12. 2016 súdom ustanovený znalec určil výšku nájomného za žalované obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 vo výške 740 eur (2 x 370 eur). V znaleckom posudku znalec okrem iného takisto uviedol, že právna dokumentácia je takmer totožná so skutkovým stavom. Pozemok je vedený ako „orná pôda“ mimo zastavaného územia obce. V skutočnosti je na pozemku miestna asfaltová komunikácia, ktorá slúži ako prístup do priľahlých drobných priemyselných prevádzok a prístup na polia. Pre danú parcelu E KN XXX/XX bol vyhotovený geometrický plán na majetkovoprávne vyporiadanie parc. č. XXXX/XX-XX č. XXa/XXXX. z 20.3. 2010. Zameranie, geometrický plán však doposiaľ nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, t. j. parcely nie je možné nájsť v katastrálnej mape. Pozemok je plne zastavaný komunikáciou, v bezprostrednom okolí sú len trávnaté porasty a náletové dreviny. V tesnom susedstve je hlavná komunikácia E572 medzi Novákmi a Prievidzou a železničná vlečka. Podľa LV č. XXXX nie sú na pozemku vedené žiadne vecné bremená, no podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je parcela už zaťažená vecným bremenom. 16. V písomnom podaní zo dňa 21.4. 2017 právny zástupca žalobcov so závermi písomného znaleckého posudku nesúhlasil a žiadal, aby súdny znalec ohodnotil celú parcelu zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. K. - parc. E KN č. XXX/XX, nielen o výmere 183 m2, čo je len skutočný záber pozemku pod cestu. Cesta, ako miestna komunikácia, ako cestné teleso, má aj ochranné pásmo, prípadne odvodňovací kanál. Vyslovil názor, že na predmetnú vec sa zákon č. 66/2009 Z.z. nevzťahuje. 17. V priebehu konania právny zástupca žalovaného vzhľadom na jeho právny názor, že vec je potrebné posúdiť v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., tvrdil, že znalecký posudok je pre predmetný spor nepoužiteľný. 18. V písomnom podaní zo dňa 6.9. 2017 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, neakceptujú jeho právne názory v tom zmysle, že na tento prípad je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Poukázali na to, že ide o miestnu účelovú komunikáciu, ktorá bola v minulosti vybudovaná na pozemku parcela č. 577/89 pre k.ú. Nováky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to aj z vyjadrení žalovaného, že predmetná miestna komunikácia nikdy nebola delimitovaná zo štátu, prípadne VSC na Mesto. Uviedli, že túto komunikáciu vybudovalo niekedy v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia mesto Nováky v spolupráci s Baňou Nováky, štátny podnik. Investorom a správcom bol od začiatku MsNV Nováky, ktorý bol taktiež vlastníkom cesty. Túto cestu investor postavil bez súhlasu vlastníkov pozemkov a bez riadneho stavebného a kolaudačného konania. V rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami uviedli, že majú od začiatku súdneho konania ten právny názor, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Táto právna norma upravuje opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce. Predmetnú miestnu komunikáciu nikdy nemal štát vo vlastníctve a ani ju teda nikdy nemohol delimitovať na mesto Nováky. Takisto táto právna norma je na danú právnu vec neaplikovateľná. Žalovaný do dnešného dňa do súdneho spisu nezaložil takzvaný delimitačný protokol preukazujúci prechod vlastníctva zo štátu na mesto Nováky. Sú toho názoru, že im patrí finančná náhrada, ktorá má charakter opakovaného plnenia (renty). Sú takisto toho názoru, že znalecký posudok Ing. Homolu č. 49/2016 je relevantný, správny, a použiteľný pre predmetnú právnu vec. Žiadali, aby súd pri výške náhrady vychádzal z výmery 344 m2, teda z celej parcely a nie z výmery 183 m2, keďže miestna komunikácia musí mať aj svoje zákonné ochranné pásmo. 19. Ďalším podaním zo dňa 6.9. 2017 právny zástupca žalobcov rozšíril pôvodne podanú žalobu a žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 3.604,48 eur a náhradu trov konania. Vo vyššie uvedenom podaní uviedol, že žalobcovia požadujú od žalovaného zaplatenie náhrady za užívanie pozemku aj za obdobie rokov 2015, 2016 a 2017. Za predmetnú
nehnuteľnosť podľa znaleckého posudku Ing. Homolu, vychádzajúc z nájomného nehnuteľnosti vo výške 2,027 eur za 1 m2 za rok, si uplatňujú za rok sumu 697,28 eur (344 m2 x 2,027 eur). 20. Na pojednávaní dňa 5.10.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia si voči žalovanému v tomto konaní z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ uplatňujú za obdobie od 7.8.2012 do 6.9.2017 spolu sumu 3.604,48 eur. 21. V súlade s ust. §142 CSP na pojednávaní dňa 5.10.2017 súd pripustil zmenu žaloby, jej rozšírenie v tomto znení: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 3.604,48 eur a náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. 22. V listoch žalovaného adresovaných žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 31.4. 2012 (nesprávne uvedený dátum) sa okrem iného uvádza, že miestna komunikácia, ktorá bola vybudovaná čiastočne aj na predmetnom pozemku, bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva žalovaného prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto zákona prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na ďalší prechod kompetencií z ďalších orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešli v roku 2002 do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky okrem iného aj miestne komunikácie. Podľa uvedených zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Ak však štát nebol vlastníkom pozemkov pod stavbami, majetkovoprávne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich vlastníctva neprešli. Žalovaný poukázal takisto na zákon č. 66/2009 Z.z. a v tejto súvislosti uviedol, že mesto Nováky v súčasnej dobe disponuje vhodným pozemkom, ktorý je možné ponúknuť žalobcom na zámenu. V zmysle citovaného zákona bude žalobcom ponúknutý náhradný pozemok v primeranej výmere v bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním v tom istom katastrálnom území. Iné usporiadanie pozemku, ku ktorému je v zmysle uvedených predpisov zriadené vecné bremeno, je otázkou rozpočtovania finančných prostriedkov. 23. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia si uplatňujú od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia pôvodne žalovanú sumu za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014. v skutočnosti je z celkovej výmery 344 m2 nehnuteľnosti, 183 m2 pod asfaltovou cestou, čo je miestna komunikácia, ktorej vlastníkom a užívateľom je žalovaný. 24. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je spôsobilý preukázať vlastnícke právo k miestnej komunikácii na vyššie uvedenom pozemku, pretože žalovaný nenašiel vo svojej evidencii doposiaľ žiaden záznam o tom, že predmetná komunikácia patrí do vlastníctva žalovaného, nenašiel sa žiaden delimitačný protokol zo štátu na obec. Z týchto dôvodov namietal aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní. Uviedol, že pokiaľ sa preukáže, že sú vlastníkmi predmetnej komunikácie, trvajú na tom, že daný prípad by sa mal riadiť zákonom č. 66/2009 Z.z., to znamená, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Pokiaľ sa súd stotožní s tým, že ide o odplatné vecné bremeno, žiada vo veci ustanoviť znalca, ktorý by sa vyjadril k výške predmetnej odplaty. Uviedol tiež, že pokiaľ by mesto Nováky malo vo vlastníctve iný náhradný pozemok, ktorý by bol porovnateľný pod predmetnou cestou o výmere 183 m2, tento by mesto zamenilo s pozemkom vo vlastníctve žalobcov. 25. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 žalobca v 1. rade uviedol, že cesta postavená na pozemku žalobcov je bez stavebného povolenia. Na predmetnom pozemku bola cesta, ktorú kupovala Slovenská republika
- Slovenská správa ciest, kde už mali vypracovaný posudok na cestu a žalobcovia si dali vypracovať svoj posudok Ing. Hamáčkom. Potvrdil, že sa u žalovaného domáhali aj náhradného pozemku za pozemok pod cestou, pričom im bolo najprv povedané, že taký pozemok mesto má a následne, že takýto pozemok nenašli. Nesúhlasil, aby predmetom vyporiadania bola len časť pozemku vo výmere 183 m2, ale celá výmera pozemku vo výmere 344 m2 vrátane priekop a odpadových kanálov, ktoré sú súčasťou cesty. 26. Na pojednávaní dňa 21.1. 2016 žalobkyňa v 2. rade uviedla, že z dlhoročnej písomnej a osobnej komunikácie medzi žalobcami a žalovaným a jeho zástupcami jednoznačne vyplýva, že mesto Nováky sa považovalo vždy za vlastníka miestnej komunikácie. Preto nemôže súhlasiť so vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný sa považuje za vlastníka nehnuteľnosti svedčí aj to, že viedol so žalobcami rokovania o odkúpení predmetnej časti nehnuteľnosti. 27. Na pojednávaní dňa 5.10. 2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný svojím spôsobom nikdy nenadobudol predmetný majetok, miestnu účelovú komunikáciu postavenú na pozemku parcela č. XXX/XX v k.ú. K.. Má za to, že vyššie uvedenú účelovú
komunikáciu vybudoval bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym podnikom Bane Nováky. Žalovaný dlhodobo bez uzavretia zmluvy, bez platenia náhrady za toto užívanie, užíva predmetnú nehnuteľnosť, z dôvodu ktorého považuje nárok žalobcov za dôvodný a právne opodstatnený. Pri výpočte žalovanej sumy titulom náhrady bezdôvodného obohatenia vychádzali zo znaleckého posudku Ing. Homolu, ktorý stanovil hodnotu 2,027 eur za 1 m2 za rok, ich výpočet však vychádza z celej výmery pozemku, teda z výmery 344 m2. Majú totiž za to, že znalec mal robiť výpočet na celú výmeru, nielen na konkrétne zastavanú plochu asfaltovou plochou. Nesúhlasil s tvrdením a argumentáciou žalovaného v tom, že predmetnú miestnu komunikáciu nadobudol žalovaný podľa zákona č. 138/1991 Zb., pretože aj v zmysle tohto zákona štát bol povinný vyhotoviť delimitačný protokol o prevode štátneho majetku na mestá a obce. Takúto písomnú zmluvu, resp. delimitačný protokol ako odovzdávajúca strana uzatvára ONV za štát a za preberajúcu stranu obec, resp. mesto. V konaní žalovaný nepreukázal, že by nehnuteľnosť nadobudol od štátu, takže dôkazné bremeno o nadobudnutí sporných nehnuteľností žalovaná strana nepreukázala. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že na predmetný prípad nemožno aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. a teda neakceptujú ani názor žalovaného, že žalobcom patrí jednorazová finančná odplata. Predmetná cesta nikdy nebola v minulosti štátnou cestou, bola v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. miestnou účelovou komunikáciou, štátnou cestou bola vždy cesta, ktorá spájala Nováky, Koš a Prievidzu. Cesta, ktorá je predmetom konania, bola odo dňa jej výstavby dielom a majetkom žalovaného, ktoré ju realizovalo, bolo správcom cesty podľa vtedy platných zákonov, pričom nevylučuje, že mohlo ísť o cestu, ktorá spájala mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. V zmysle platnej legislatívy, zákona o pozemných komunikáciách, miestne a účelové komunikácie sú zo zákona vo vlastníctve obce. Žalobcovia nemusia veriť tvrdeniam žalovaného, že v štátnom archíve mesta sa žiaden doklad o vlastníctve predmetnej komunikácie nenachádza, či už stavebné povolenie, alebo kolaudačné rozhodnutie. 28. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 5.10. 2017 opätovne uviedol, že aj napriek snahe sa im doposiaľ nepodarilo získať žiaden písomný dokument, ktorý by preukázal prechod vlastníckeho práva k predmetnej cestnej komunikácii zo štátu na žalovaného. O získanie týchto dokumentov sa v minulosti pokúšali aj prostredníctvom Archívu v Bojniciach a Slovenskej správy ciest, avšak neúspešne. Aj napriek tomu je toho názoru, že vlastníctvo k predmetnej cestnej komunikácii prešlo zo štátu na mesto Nováky v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Od žalovaného má informáciu, že v minulosti to bola štátna komunikácia, ktorá spájala mesto Nováky s obcou Lehota pod Vtáčnikom. Z toho, že sa nenašli konkrétne písomnosti vyvodzuje, že mesto Nováky mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej komunikácii od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb.. Nemajú žiadnu vedomosť, a k dispozícii žiaden dôkaz o tom, že by predmetnú komunikáciu mal vybudovať MsNV v spolupráci s baňou Nováky tak, ako to tvrdí právny zástupca žalobcov. V prípade, ak súd vyhodnotí, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej cesty, namietajú svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobcovia si vo svojich vyjadreniach vzájomne odporujú, raz považujú znalecký posudok Ing. Homolu za relevantný a správny pre danú právnu vec, inokedy zas so závermi znaleckého posudku nesúhlasia. Pokiaľ v rozšírenej žalobe žiadajú náhradu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie 344 m2 s týmto žalovaný nesúhlasí, skutočný výmer je 183 m2, na ktorý bol aj vypracovaný znalecký posudok. Má za to, že na uvedenú právnu vec, v prípade predpokladu, že vlastníctvo cesty prešlo zo štátu na obec, je potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný trvá na tom, že na predmetnom pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného, pričom žalobcovia si mohli v trojročnej premlčacej lehote od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. t.j. od 2.7.2009, uplatniť voči žalovanému jednorazovú odplatu za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, čo však neurobili a teda ich nárok na odplatu je premlčaný. Nemal žiadne výhrady voči tomu, že znalec vo svojom posudku určil správnu výšku nájomného za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014 a pokiaľ ide o ďalšie žalované obdobie od 8.8.2014 do 6.9.2017, žalovaný nemá takisto žiadne výhrady voči tomu, že výška nájomného určeného znalcom aj za toto obdobie by zodpovedala tej výške, akú určil znalec za obdobie od 7.8. 2012 do 7.8. 2014. Podotkol, že žalobcovia takisto nepreukázali, že by žalovaný vybudoval sám, resp. MsNV Nováky miestnu komunikáciu so štátnym podnikom Baňa Nováky tak, ako to tvrdili. Nechal na zvážení súdu, či v predmetnej veci požiada Slovenskú správu ciest, resp. Trenčiansky samosprávny kraj SK, o oznámenie, či sa u nich nachádza nejaký doklad, písomnosť, ktorý by preukazoval vlastnícke právo k predmetnej komunikácii s tým, že vyššie uvedený doklad sa aj oni sami snažili od Slovenskej správy ciest (ďalej aj „SSC“) a Trenčianskeho samosprávneho kraja (ďalej aj „TSK“) získať, avšak neúspešne. Od žalovaného má vedomosť, že bol informovaný od SSC a TSK, že žiadnu písomnosť, ktorá by sa týkala preukázania vlastníckeho práva žalovaného k predmetnej komunikácii k dispozícii nemajú. 29. Spolu s písomným podaním zo dňa 17.10.2017, právny zástupca žalovaného pripojil do spisu podľa jeho tvrdenia Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresným
národným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch zo dňa 1.5. 1991. Uviedol, že týmto protokolom nadobudol žalovaný od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení okrem iného majetku aj stavby: miestne komunikácie v meste vrátane miestnej komunikácie na ul. Bane Mládeže, ktorá je predmetom súdneho konania sp. zn. 12C/152/2014, konkrétne ide o tri komunikácie na ul. Bane Mládeže a to z roku nadobudnutia 1988 v dĺžke (bežných metroch) 950 m, z roku nadobudnutia 1962 v dĺžke (bežných metroch) 444 m a z roku nadobudnutia 1975 v dĺžke (bežných metroch) 3000 m. Miestna komunikácia ul. Bane Mládeže, pravá strana v dĺžke 3000 m z roku 1975 by mala byť podľa zamestnancov žalovaného tá miestna komunikácia, ktorá je postavená na pozemku žalobcov parc. č. 1884/14 v k.ú. Nováky. Ulica Bane Mládeže bola v roku 1991 premenovaná na ulicu Lehotská na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Novákoch č. 5 zo dňa 8.7.1991. Uviedol, že predmetný dôkaz predkladá súdu až dodatočne, pretože až dodatočne mu bol delimitačný protokol sprístupnený Štátnym archívom so sídlom v Bojniciach na jeho opakovanú žiadosť. Uvedený protokol dokazuje, že žalovaný nadobudol miestnu komunikáciu delimitáciou od štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb. a teda v danej právnej veci je za účelom usporiadania vzájomných vzťahov medzi stranami sporu potrebné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z.. Žalobcom síce patrí primeraná jednorazová náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z., avšak vzhľadom k tomu, že nárok žalobcov na zaplatenie odplaty je premlčaný v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, žalovaný opakovane podáva námietku premlčania nároku žalobcov na zaplatenie odplaty a žiada súd, aby žalobu žalobcov zamietol a zaviazal ich k náhrade trov konania. 30. Z predloženého Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii a Mestským úradom v Novákoch (ďalej aj „MsÚ Nováky“) a jeho príloh mal súd zistené, že dôvodom delimitácie bolo uplatnenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetom delimitácie bol nehnuteľný majetok v sume 36 057 171 Sk. Ako odovzdávajúca organizácia v delimitačnom protokole je uvedený Okresný národný výbor Prievidza v likvidácii a preberajúcou organizáciou Mestský úrad Nováky. Delimitácia nadobudla účinnosť dňom 1.5.1991 a odovzdávajúca organizácia uskutočnila prevod nehnuteľného majetku bezodplatne. Z príloh k delimitačnému protokolu vyplýva rekapitulácia nehnuteľného majetku MsÚ Nováky k 31.12. 1990 vo vyššie uvedenej sume (č.l. 163), zoznam nehnuteľného majetku MsÚ k 31.12. 1990 (č.l. 164), zoznam miestnych komunikácii v meste, okrem iného na ulici Bane Mládeže rok nadobudnutia 1988 - 950 bežných metrov, rok nadobudnutia 1962 - 444 bežných metrov a rok nadobudnutia 1975 - 3000 bežných metrov (č.l. 165). 31. Skutočnosť, že pôvodne označená ulica, na ktorej sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov (Bane Mládeže), sa premenovala na ulica Lehotská, preukázal právny zástupca žalovaného predložením uznesenia č. 5 z 5. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Novákoch dňa 8.7.1991 (č.l. 169). 32. Právny zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 23.10.2017 uviedol, že žalobcovia namietajú argumentáciu žalovaného a majú ten názor, že predmetným delimitačným protokolom žalovaný od štátu nenadobudol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí miestnu komunikáciu v k.ú.. ktorá je predmetom súdneho konania. V zmysle uvedeného protokolu, účinného k 1.5.1991, nadobudol žalovaný od štátu okrem iného aj stavby - miestne komunikácie v meste. Žalobcovia zdôrazňujú a zvýrazňujú termín a pojem v prílohe k delimitačnému protokolu, kde predmetom delimitácie boli miestne komunikácie v meste, t.j. cesty a miestne komunikácie v intraviláne mesta Nováky, ktoré sa nachádzali k 1.5. 1991 v meste na tam uvedených uliciach. Aj keď predmetom delimitácie boli údajne 3 miestne komunikácie na ulici Bane Mládeže nadobudnuté štátom roku 1962, 1975 a 1988, predmetom tejto delimitácie nebola miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho konania a ktorá bola postavená na pozemku právnych predchodcov žalobcov na parcele č. XXXX/XX v k.ú. K.. Ako zo znaleckého posudku Ing. Homolu, z listu vlastníctva č. 3703 ako i z ďalších dostupných dokumentov a materiálov (katastrálna mapa, geometrický plán) vyplýva, predmetný pozemok sa nachádza v extraviláne mesta. Miestna komunikácia na pozemku žalobcov sa nikdy nenachádzala na ulici Bane Mládeže, resp. na ulici Lehotská, ako sa to snaží teraz tvrdiť žalovaný. Aj v zmysle právneho predpisu o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev sa miestne komunikácie v extraviláne obce nikdy neoznačovali a neoznačujú ako ulica v obci (vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z.z. v platnom znení). Zo strany žalovaného ide o účelové predloženie delimitačného protokolu až na konci konania vo veci, ktorý absolútne nerieši delimitáciu miestnej komunikácie, ktorá je predmetom súdneho konania. Má za to, že o tomto vie aj veľmi dobre žalovaná strana. Z vyššie uvedených dôvodov majú teda za to, že v predmetnom spore nie je možné aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. v platnom znení.
33. Skutočnosť, že delimitačný protokol, uvádzaný vyššie, sa týka aj miestnej komunikácie na pozemku vo vlastníctve žalobcov, právny zástupca žalovaného preukazoval takisto rozhodnutím Ministerstva vnútra a životného prostredie Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989. V tejto súvislosti poukázal na to, že vyššie uvedeným rozhodnutím ministerstvo vo veci usporiadania cestnej siete v okrese Prievidza rozhodlo podľa § 3, § 4a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, okrem iného o vyradení dňom 1.9. 1989 z cestnej siete opustený úsek cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km v pôvodnom staničení 0,000 - 11,280 km. 34. Právny zástupca žalovaného k vyššie uvedenému rozhodnutiu predložil aj list Okresnej správy ciest Prievidza adresovaný Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza zo dňa 28.12.1988 vo veci žiadosti o schválenie zmeny v cestnej sieti (č.l. 181). Z vyššie uvedeného listu vyplýva, že Okresná správa ciest Prievidza navrhla v súlade s § 4 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a podľa § 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb. vyradiť z cestnej siete úsek cesty III./06476, nachádzajúci sa v intraviláne mesta K., vyúsťujúci z cesty I./64 v km 140,322, ktorá vyúsťuje do novovybudovanej cesty I./50 v km 169,520 K. - Prievidza. V odôvodnení tohto listu sa okrem iného uvádza, že cesta III./06476 je po vybudovaní preložky I./50 K. - V. opusteným úsekom, ktorý slúži ako miestna komunikácia mesta K. od km 0,000 po 1,542 km, z ktorej vyúsťuje niekoľko odbočiek - účelových komunikácii k priemyselným podnikom, nachádzajúcich sa v okolí daného úseku. Navrhli na základe dohody, aby vyradenú cestu prevzal do správy a údržby ako miestnu komunikáciu MsNV Nováky. V predmetnom liste sa nachádza takisto technický popis navrhovanej komunikácie: a/ miestna komunikácia mesta Nováky, b/ začiatok úseku je z cesty I./64 v intraviláne mesta Nováky v km 140,322, v staničení od km 0,000 a končí vyústením na ceste I./50 v km 2,182, čo predstavuje 2,182 km dĺžky. 35. Na pojednávaní dňa 2.11.2017 právny zástupca žalovaného predložil do spisu takisto zákres (č.l. 183), z ktorého sa snažil vyvodiť, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom sporu, sa nachádza na ulici Lehotská v Novákoch. 36. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Štábu civilnej obrany okresu Prievidza č. 6/24 zo dňa 2.3.1988 adresovaného ONV - odbor dopravy Prievidza vyplýva súhlas so zmenami v cestnej sieti. Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasil s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany, ktorá bude zaradená do siete miestnych komunikácií ako i s vyradením úseku cesty III./064076 v Novákoch a s jej zaradením do miestnych komunikácii mesta Nováky. 37. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu MsNV Nováky adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza zo dňa 12.1.1988 vyplýva, že MsNV v Novákoch súhlasí s vyradením úseku z cesty III. č.064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do miestnych komunikácií a správy MsNV Nováky. 38. Z právnym zástupcom žalovaného predloženého listu Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/1988 adresovaným ONV, odbor dopravy Prievidza vyplýva, že v zmysle uznesenia 1/1988 na zasadnutí dopravnej komisie dňa 23.2.1988 bolo prijaté uznesenie 1/1988, z ktorého vyplýva, že komisia súhlasí s vyradením úseku cesty I./64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete miestnych komunikácií ako i s vyradením úseku cesty III./06476 v Novákoch a s jej zaradením do miestnych komunikácií miesta Nováky. 39. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, že hľadali delimitačný protokol, aby vedeli preukázať svoje vlastnícke právo k predmetnej ceste, komunikácii. Po poslednom pojednávaní sa žalobca listom zo dňa 6.10.2017 opätovne (prvý raz písomne) obrátil na štátny archív v Bojniciach, ktorý následne poslal žalovanému predmetný delimitačný protokol, s účinnosťou delimitácie od 1.5.1991, ktorým okrem iného boli delimitované zo štátu na mesto Nováky aj konkrétne miestne komunikácie, označené ulicami, bežnými metrami a takisto rokmi nadobudnutia, okrem iných aj tri komunikácie na ulici Bane mládeže z roku 1988, 1962 a 1975, o ktorých sú presvedčení, že ide o tie komunikácie, pod ktorými sa nachádza predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcov. Tento týždeň dostal z mesta Nováky ďalší písomný doklad, rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7.1989, na základe ktorého rozhodnutia ministerstvo vnútra rozhodlo vyradiť pod písmenom D/ od 1.9.1989 z cestnej siete okrem iného, opustený úsek cesty III. triedy č. 064 76 (Nováky) v dĺžke 2,182 km, v pôvodnom staničení 0,000 - 2,182 km. Tomuto rozhodnutiu prechádzala žiadosť Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988 adresovaná Okresnému národnému výboru, odbor dopravy Prievidza, o vyradenie z cestnej siete úsek cesty III/06476 nachádzajúci sa v intraviláne mesta Nováky, vyúsťujúci z cesty I/64 v km 140,322 a zaúsťuje do novovybudovanej cesty I/50 v km 169,520 Nováky - Prievidza. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetný úsek slúži ako mestská komunikácia mesta Novák od km 0,000 po 1,542 km, z ktorej vyúsťuje niekoľko odbočiek - účelových komunikácií k priemyselným podnikom, nachádzajúcich sa v okolí daného úseku. V odôvodnení sa takisto uvádza, že na základe dohody vyradenú cestu prevezme
do správy a údržby ako mestskú komunikáciu MsNV Nováky. Prílohou je grafické znázornenie priebehu predmetnej cesty, kde práve v úseku 2,182 km (v tom rozmedzí) sa podľa názoru žalovaného nachádza predmetný pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. K vyššie uvedenej písomnosti pripojil ešte tri ďalšie písomnosti a to 1. Výpis z uznesenia Dopravnej komisie P-ONV v Prievidzi č. 2/88, kde sa uvádza, že súhlasí s vyradením úseku cesty I/64 v obci Bystričany a s jej zaradením do siete MK, ako i s vyradením úseku cesty III/06476 v Novákoch a s jej zaradením do MK mesta Nováky, 2. list MsNV Nováky zo dňa 12.1.1988 adresovaný ONV, odbor dopravy v Prievidzi, podľa ktorého Mestský národný výbor v Novákoch súhlasí s vyradením úseku z cesty III. triedy č. 064076 v dĺžke 1,542 km a jej zaradením do MK správy MsNV Nováky, 3. list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza, adresovaný ONV - odbor dopravy Prievidza, na základe ktorého Štáb civilnej obrany okresu Prievidza súhlasí s vyradením úseku cesty I/64 v obci O., ktorá bude zaradená do siete MK ako i s vyradením úseku cesty III/064076 v Novákoch a s jej zaradením do MK mesta Nováky. Všetky uvedené písomnosti žalovaný považuje za podklady pre vyhotovenie samotného delimitačného protokolu. 40. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného tvrdil, že z delimitačného protokolu, na základe ktorého štát delimituje majetok zo svojho vlastníctva do majetku mesta Nováky 1.5.1991, jednoznačne vyplýva v časti delimitácie o stavbách, že štát delimituje na mesto miestne komunikácie v meste. Mesto je intravilán obce a pozemok, na ktorom je miestna komunikácia, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, je v extraviláne. Z delimitačného protokolu jednoznačne vyplýva, že sporná miestna komunikácia nebola nikdy predmetom delimitácie vlastníctva zo štátu na mesto. Aj keď žalovaný účelovo tvrdí, že predmetom delimitácie boli miestne komunikácie, na takzvaných uliciach Bane Mládeže, predmetná miestna komunikácia nie je predmetom vlastníctva delimitácie. Z žalovaným predložených listín nevyplýva jasne, zrozumiteľne a určito, že rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR z roku 1989, v zmysle vtedy platného cestného zákona, o vyradení akejsi cesty z III. triedy z cestnej siete, je rozhodnutím, ktoré sa týka miestnej komunikácie, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Práve naopak, predložené listiny hovoria len o tom, aká bola legislatíva a právne predpisy 80-tych rokov minulého storočia, kde pri vyradení určitej cesty z cestnej siete musel byť dodržaný ten postup, o ktorom hovorí predmetné rozhodnutie. Predmetné listiny svedčia o tom, že akási cesta I. triedy 06476 v intraviláne mesta má byť vyradená ako cesta III. triedy a zahrnutá ako miestna účelová komunikácia. Má za to, že aj tieto právne veci nesvedčia o tom, že predmetná miestna komunikácia, ktorá je predmetom súdneho sporu, bola vo vlastníctve štátu a mala byť aj predmetom delimitácie. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že aj tieto listiny mali slúžiť ako prípravné podklady k vyhotoveniu delimitačného protokolu, pretože delimitačný protokol sa na takéto prílohy nikde neodvoláva. 41. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.11. 2017 okrem iného uviedol, v rozhodnutí Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR zo dňa 18.7.1989 sa nehovorí nič o pozemku vo vlastníctve žalobcov, pretože bývalá cesta Mládeže (teraz Lehotská ulica) v tom čase končila asi 3 parcely pred ich pozemkom. Keď baňa potrebovala voziť uhlie, cesta na ich pozemku sa vybudovala „na čierno“. Bolo potrebné urobiť prepojenie, aby sa mohlo voziť uhlie po ceste III. triedy, pretože v tom čase sa budovala nová rýchlostná cesta. Dobudovala sa vtedy aj iná cesta, smerujúca k vrátnici bane. Takisto k delimitačnému protokolu nie je žiaden projekt, bez toho sa konať ani nedá. Písomnosti, ktoré predložil dnes do spisu právny zástupca žalovaného, sú vykonštruované, v opačnom prípade by tieto musel mať k dispozícii aj kataster. 42. Svedkyňa Ing. I. na pojednávaní dňa 2.11. 2017 uviedla, že od 1.10.2015 je zamestnaná u žalovaného v pracovnej pozícii vedúca oddelenia výstavby a rozvoja mesta. Keď získali delimitačný protokol, snažili sa získať aj nejaké ďalšie technické podklady k predmetnému delimitačnému protokolu. Podarilo sa im získať Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia SSR zo dňa 18.7.1989, list Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988, takisto prílohu - grafické znázornenie cesty, výpis z uznesenia, list MsNV Nováky zo dňa 12.1.1988 a list Štábu civilnej obrany okresu Prievidza zo dňa 2.3.1988. Ulica Lehotská v Novákoch má netypický tvar. Je netypická v tom, že sa napája v blízkosti Bane Nováky na ulicu Šimonovskú. V predmetnom grafickom zobrazení je označená z časti ulica Lehotská a z časti ulica Šimonovská. Svedkyňa ukázala, kde v grafickom znázornení je uvedená stará cesta smerom na Koš (šípka s číslom 1), kde je hlavná cesta už na začiatku mesta Nováky (šípka s označením 2), kde je štvorprúdovka (šípka s číslom 3), kde začína ulica Šimonovská (hviezdička). Uviedla tiež, že ulica Šimonovská potom následne prechádza niekde do ulice Lehotskej, kde konkrétne je tento bod v zákrese uviesť nevedela. Vie však, že vzdialenosť od mesta, kde začína ulica Šimonovská po najbližšiu križovatku je 1,542 km s tým, že v liste Okresnej správy ciest Prievidza zo dňa 28.12.1988 sa uvádzajú vyššie uvedené km - 1,542. Niekde v miestach, vo vzdialenosti od začiatku ulice Šimonovskej 1,2 km, by sa mal nachádzať začiatok pozemku vo vlastníctve žalobcov. V samotnom rozhodnutí z júla 1989 sa v bode 4 uvádza, že opustený nevybudovaný úsek cesty III. triedy č. 065 33 v dĺžke 4,68 km
pôvodnom staničení 6,600 až 11,280 km sa nachádza v prvej časti, do 1,542 km bol zaradený do miestnych komunikácií MsNV Nováky. Zostávajúci úsek už bol vyradený, vyplýva to z listu Okresnej správy ciest Prievidza, ide o úsek od 1,542 do 2,182 km v dĺžke 0,640 km. To, že úsek cesty, pod ktorým je pozemok žalobcov, sa nachádzal na ulici Lehotská, vyplýva i z Listu evidencie súpisných čísiel budov (č. l. 187), na ktorom má mesto Nováky evidované rodinné domy, resp. ďalšie stavby, v tomto prípadne kancelárie, sklady, výrobný závod. Ide o areál bývalých Oceľových konštrukcií. Predtým sa uvedená budova nachádzala na ulici Bane mládeže č. 52, v súčasnosti ide o ulicu Lehotská. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, ,,či vie súdu uviesť, kde konkrétne má končiť Lehotská ulica?“, uviedla, že sa domnieva, že končí v tých miestach, kde sa napája miestna komunikácia na štvorprúdovku. 43. Právny zástupca žalobcov k výpovedi svedkyne uviedol, že ulice sa vždy končia nejakou stavbou. Svedkyňa účelovo klame, tvrdí vymyslené a vykonštruované výklady. Miesta komunikácia, ktorá je predmetom tohto súdneho konania nie je na žiadnej ulici Lehotskej. Predložené Rozhodnutie ministerstva vnútra sa týka len vyradenia cesty III. triedy do kategórie miestnych komunikácii mesta Nováky. Predložený náčrtok (zákres) je nepresný, neurčitý a je z neho zrejmé len vyradenie úseku cesty III/06476 v meste Nováky a jej usporiadanie do miestnych komunikácií mesta Nováky. Išlo o normálne správne konanie v zmysle vtedy platného zákona z roku 1961, keď cesty boli vo vlastníctve mesta. Pri vyradení komunikácie z cestnej siete Okresná správa ciest Prievidza musela postupovať tak, ako je uvedené vo vyššie uvedených listinách, o nič iné v tejto veci nejde. Tieto listiny nepreukazujú vlastníctvo štátu tak, ako sa to snaží svedkyňa naznačiť. Z listu evidencie súpisných čísiel budov na Lehotskej ulici jednoznačne vyplýva, že poslednou stavbou na predmetnej ulici je stavba spoločnosti Saargummi Dolné Vestenice, kde končí aj predmetná ulica Lehotská. Až za predmetnou budovou spoločnosti Saargummi sa nachádza pozemok vo vlastníctve žalobcov, je to zrejmé aj z fotodokumentácie vyhotovenej súdom ustanoveným znalcom, tam je vidno predmetnú stavbu spoločnosti Saargummi s.r.o.. Žalobou sa žalobcovia domáhajú od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v sume 3.604,48 eur spoločne a nerozdielne a to za obdobie od 7.8.2012 do 6.9.2017. Má za to, že vypracovaný znalecký posudok v časti, kde súdny znalec Ing. Homola stanovil výšku náhrady za m2 vo výške 2,027 eur za 1 m2, je cena objektívna a spravodlivá. Navrhol, aby podľa tejto výšky náhrady súd priznal nárok žalobcov na celú výmeru 344 m2. Žalovaný dlhé roky bez dohody s vlastníkmi pozemku, bez platenia náhrady, užíval pozemok žalobcov. Má za to, že vykonaným dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že miestna komunikácia, ktorá je predmetom toho súdneho konania, je aj v zmysle platných zákonov, vlastníctvom mesta Nováky. Aj pasívna vecná legitimácia žalovaného je právne nedôvodná, pretože jednak platná legislatíva, ako aj miestny užívací stav svedčia o tom, že len mesto Nováky môže vystupovať ako žalovaná strana v tomto konaní. Má za to, že písomnosti predložené žalovaným k delimitácii majetku k 1.5.1991 preukazujú, že predmetná miestna komunikácia nemohla byť predmetom delimitácie, pretože predmetom delimitácie bol len majetok štátu, nachádzajúci sa na území mesta Nováky. Taktiež predložené Rozhodnutie Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky z júla 1989 a k nemu pripojené listiny svedčia o štandardnom postupe v správnom konaní pri vyradení cesty III. triedy z cestnej siete do kategórie miestnych komunikácii, resp. účelových komunikácií. 44. Podľa § 1 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií. pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a/ diaľnice, b/ cesty, c/ miestne komunikácie, d/ účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jeho súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími úpravami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. 45. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom do 30.6. 2009, výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Výstavbu a prestavbu automobilových ciest a miestnych komunikácií plánujú národné výbory, výstavbu diaľnic plánuje Ministerstvo dopravy a spojov, výstavbu a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktorým tieto komunikácie slúžia. 46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom od 1.7. 1984 do 30.6. 1996, výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa vykonáva na základe národohospodárskych plánov. Výstavbu a prestavbu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií plánujú cestné správne orgány. Výstavbu a prestavbu účelových komunikácií plánujú organizácie, ktoré ich majú v správe.
47. Vyššie uvedený zákon bol od svojho vyhlásenia v Zbierke zákonov spolu až 36-krát novelizovaný. Štátnu správu vo veciach pozemných komunikácií vykonávali v minulosti cestné správne orgány, ktorými boli Federálne ministerstvo dopravy, ústredné orgány štátnej správy vo veciach dopravy republík a národné výbory všetkých stupňov. Okresným národným výborom patril v minulosti výkon štátnej správy vo veciach ciest vo všetkých prípadoch, pokiaľ z ustanovení zákona nevyplývalo inak (išlo o výkon štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií). Je pravda, ako to tvrdil i právny zástupca žalobcov, že na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných predpisov. 48. Miestnymi komunikáciami sú zákonom definované všeobecne prístupné a užívané ulice, cesty a priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 49. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. K. ako parcela č. E KN XXX/XX (teraz o výmere XXX m2) sa nachádza spevnená plocha vo výmere XXX m2, ktorá je užívaná ako miestna komunikácia. Ide o účelovú komunikáciu v časti, v ktorej prechádza pozemkom vo vlastníctve žalobcov. Z výpisu LV E. mal súd zistené, že predmetný pozemok (v celkovej výmere 1031 m2) nadobudli žalobcovia do svojho podielového spoluvlastníctva, každý v podiele jedna polovica na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.2. 2006. 50. Žalovaný nevedel súdu preukázať listinnými dôkazmi, že je v súčasnosti výlučným vlastníkom miestnej komunikácie postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Z dôvodu absencie akýchkoľvek písomných podkladov o stavbe predmetnej komunikácie a nevedomosti žalobcu o nejakých takých písomných dokladov, nebolo možné v konaní ani bližšie určiť dátum, kedy sa predmetná komunikácia stavala, resp. kedy bola a kým dokončená. 51. Z vykonaného dokazovania (vypočutím strán sporu a oboznámením obsahu ich písomnej komunikácie), mal však súd preukázané, že niekedy od roku 2010 prebiehali medzi stranami sporu rokovania o odkúpení časti pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným z podnetu žalobcov práve z dôvodu, že žalovaný na tejto časti pozemku má v užívaní cestu. 52. Hoci žalovaný nevedel v konaní zdokladovať svoje vlastnícke právo k stavbe na pozemku vo vlastníctve žalobcov (miestna komunikácia), z rokovaní strán ešte pred podaním žaloby na súd ohľadne odkúpenia časti pozemku vo vlastníctve žalobcov žalovaným a takisto z obsahu listov adresovaných žalovaným žalobcovi v 1. rade zo dňa 21.11. 2011 a 30.4. 2012 vyplýva, že žalovaný sa považoval za vlastníka predmetnej stavby, pričom žalobcovia toto jeho vlastníctvo nespochybňovali. Neobstojí preto námietka žalovaného, že nie je (ako tvrdil „možno“) v spore ani pasívne vecne legitimovaným subjektom. 53. Medzi stranami sporu nebola doposiaľ uzavretá žiadna zmluva, na základe ktorej by žalovaný ako vlastník stavby užíval pozemok vo vlastníctve žalobcov. Aj z týchto dôvodov sa žalobcovia voči žalovanému v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, tvrdiac, že na predmetnú vec sa nevzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Zz.. Na rozdiel od žalobcov, žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že na predmetnú vec, pokiaľ ide o priznanie náhrady žalobcom za užívanie ich pozemku žalovaným, sa vzťahujú ust. zákona č. 66/2009 Z.z.. 54. Z dôvodu sporných tvrdení strán sporu bolo potrebné ustáliť, či žalobcovia majú voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa OZ alebo nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z.z.. 55. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 56. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 57. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). 58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby, prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. 59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. 60. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. 61. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 62. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 63. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu 1.5. 1991 Zb., účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré vecí z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. 64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 65. Skutočnosť, že miestna komunikácia, ktorá bola čiastočne vybudovaná aj na pozemku žalobcov, bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva mesta Nováky prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyplýva nielen z toho, že výstavba a prestavba pozemných komunikácií sa v minulosti vykonávala na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, resp. ešte predtým na základe národohospodárskych plánov a že Okresným národným výborom patril v minulosti výkon štátnej správy vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií. O tom, že naozaj išlo o štátnu investíciu vyplýva i z obsahu listov adresovaných žalovaným žalobcovi v 1. rade z 21.11. 2011 a 30.4. 2012, ktoré do spisu založili žalobcovia, v ktorých listoch je výslovne uvedené, že miestna komunikácia, ktorá bola čiastočne vybudovaná aj na pozemku žalobcov bola vybudovaná ako štátna investícia a do vlastníctva mesta Nováky prešla na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. 66. Skutočnosť, že v danej veci išlo o štátnu investíciu, vyplýva i z toho, že v liste zo dňa 30.4. 2012 adresovaným žalovaným žalobcom, žalovaný žalobcom oznamuje, že „v zmysle citovaného zákona (č. 66/2009Z.z.) Vám bude ponúknutý náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, v tom istom katastrálnom území“. Žalobcovia takúto možnosť vyriešenia veci ešte pred podaním žaloby ani nevylučovali. 67. To, že vybudovanie predmetnej cesty bolo štátnou investíciou, svedčí i vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, ktorý v priebehu konania tvrdil, že cestu na časti pozemku žalobcov vybudovali zrejme niekedy v období 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia spoločne bývalý MsNV Nováky možno aj v spolupráci so štátnym podnikom Bane Nováky. Navyše samotní žalobcovia si v priebehu konania uplatňovali svoj nárok takisto podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., a to až do vznesenej námietky premlčania ich uplatneného nároku právnym predchodcom žalobcu. 68. Je síce pravda, ako to tvrdili žalobcovia, že na LV č. XXXX,. pokiaľ ide o pozemok parc. č. E KN XXX/XX, nie sú v časti „C“ vyznačené žiadne vecné bremená, táto skutočnosť však nemôže mať žiaden vplyv na posúdenie, kto a kedy stavbu (miestnu komunikáciu) postavil, resp. kto je, resp. v minulosti bol jej vlastníkom. XX. V. žalobcovia v konaní tvrdili, že predmetnú cestu postavil investor bez riadneho stavebného a kolaudačného rozhodnutia, tieto ich tvrdenia preukázané neboli a v konečnom dôsledku ani neboli významné pre posúdenie toho, kto je, resp. v minulosti bol vlastníkom predmetnej cesty.
XX. V. zákona č. 138/1991 Zb. prešli do vlastníctva obcí z majetku Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré boli v správe hospodárenia národných výborov alebo nimi zriadených organizácií, ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na obec podľa zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V nadväznosti na ďalší prechod kompetencii z ďalších orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, prešla pôsobnosť z ministerstiev, z krajských úradov a z okresných úradov na obce a na vyššie územné celky, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, v rozsahu a spôsobom ustanoveným v čl. II. až XXI.. 71. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný až tesne pred skončením dokazovania vo veci predložil do spisu Delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku medzi Okresným národným výborom Prievidza v likvidácii a MsNV Nováky. Predmetom delimitácie účinnej dňom 1.5. 1991 bol nehnuteľný majetok v nadobúdacej hodnote 36.057.171 Sk. Majetok odovzdal Okresný národný výbor Prievidza v likvidácii preberajúcej organizácii - MsNV Nováky. Z príloh predložených žalobcom do spisu k predmetnému delimitačnému protokolu vyplýva, že predmetom delimitácie sú aj miestne komunikácie v meste, okrem iného aj na ulici Bane Mládeže (v súčasnosti ulica Lehotská) v rokoch nadobudnutia 1962, 1975 a 1988, na ulici ktorej podľa tvrdenia žalovaného, s ktorým žalobcovia nesúhlasili, sa má nachádzať aj pozemok vo vlastníctve žalobcov, na ktorom je postavená predmetná cestná komunikácia. Delimitačný protokol ani vo svojich prílohách vôbec neobsahuje bližšiu špecifikáciu prevádzaných pozemkov (list vlastníctva, parcelné číslo). Súd dáva za pravdu právnemu zástupcovi žalobcov, a síce, že z predloženého delimitačného protokolu a z príloh k nemu a ani z Rozhodnutia Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7. 1989 a príloh k nemu, nemožno s určitosťou zistiť, či žalobcom predložený Delimitačný protokol sa týkal aj miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovaného, ktorá je postavená sčasti aj na pozemku vo vlastníctve žalobcov. Nepodarilo sa to zistiť ani výpoveďou svedkyne Ing. Trojanovej. Podľa právneho názoru súdu možno však predpokladať, že na základe žalobcom predloženého Delimitačného protokolu prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného všetky miestne komunikácie postavené štátom na nehnuteľnostiach v katastri mesta Nováky (v intraviláne i extraviláne), aj keď v prílohe k predmetnému delimitačnému protokolu sa spomínajú, zrejme nepresne, len komunikácie v meste Nováky. Delimitačným protokolom prešla teda do vlastníctva žalovaného podľa názoru súdu i miestna komunikácia postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcov. V danom prípade išlo o dlhodobo užívanú štátnu komunikáciu v správe národného výboru (vyplýva to z platnej právnej úpravy v čase výstavby cesty a takisto nepriamo i z Rozhodnutia Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 18.7. 1989 a príloh k nemu). 72. Skutočnosti, resp. právne závery súdu, uvedené v bode 71 tohto rozhodnutia, však nič nemenia na skutočnostiach zistených súdom vyššie, a síce, že miestna komunikácia postavená na pozemku žalobcov bola štátnou investíciou, keďže výstavba pozemných komunikácií sa v tom čase vykonávala na základe štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, resp. na základe národohospodárskych plánov a plánovali ju národné výbory, resp. organizácie, ktorým tieto komunikácie slúžia. Následne na základe zákona č. 138/1991 Zb. predmetná komunikácia prešla do vlastníctva žalovaného. 73. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobcovia sú vlastníkmi pozemku pod miestnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného. 74. Podľa článku 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. 75. Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. 76. Zákon č. 66/2009 Z.z. upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Pretože žalovaný ako vlastník stavby na pozemku žalobcov ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. nemal k pozemku pod stavbou dohodnuté so žalobcami iné právo, vzniklo vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby, teda žalovanému, dňom účinnosti vyššie uvedeného zákona v prospech vlastníka miestnej komunikácie právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec.
77. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. 78. Vecné bremeno možno podľa občianskeho práva definovať ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Aj zákonné vecné bremená majú tento charakter, ich režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Nejde však o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách a preto, ak špeciálne právne predpisy nemajú túto zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou, občianskoprávnou úpravou. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena vyplývajú nielen z právnej úpravy na základe ktorej vznikli, ale aj zo zákonnej úpravy zákonných vecných bremien. Pokiaľ súčasne špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, je potrebné použiť úpravu všeobecnú. 79. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 cit. zákona vzniká za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a z článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva a tak nemožno jeho vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z toho potom vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Žalobcom by teda patrila primeraná jednorazová náhrada - odplata za obmedzenie ich vlastníckeho práva vecným bremenom, zriadeným zákonom č. 66/2009 Z.z. (viď aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/81/2015). 80. Tento nárok na náhradu ako majetkové právo sa však premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ a všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba v danom prípade tak začala plynúť od účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.., teda dňom 2.7. 2009 a uplynula dňom 2.7. 2012, pričom je zrejmé, že žaloba zo strany žalobcov na tunajšom súde bola podaná až dňa 7.8. 2014, teda po márnom uplynutí zákonom určenej premlčacej doby. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným by bolo potrebné nárok žalobcov na zaplatenie jednorazovej náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z.z. ako premlčaný zamietnuť. 81. Žalobcovia si však v konaní napokon uplatnili voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd uvádza nasledovné: Je nepochybné, že pozemok vo vlastníctve žalobcov, zastavaný cestnou komunikáciou, bol zaťažený vecným bremenom až nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t. j. od 1.7. 2009. Žalobcovia nadobudli predmetný pozemok v roku 2006 už zastavaný nevyporiadanou cestnou stavbou a až účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. sa vlastníci stavby stali oprávnenými užívateľmi pozemku, čo vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, keďže ide o finančnú náhradu za vznik vecného bremena, ktorá je jednorazovou náhradou a neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru. Nepochybne vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí v zmysle ochrany základných práv a slobôd, a teda základného práva vlastniť a užívať majetok. 82. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemali voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom aj na to, že i ich prípadný nárok na náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. by bol premlčaný a premlčanie nároku žalobcov žalovaný namietal, súd žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 83. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). 84. Štát v priebehu konania preddavkovo platil z rozpočtových prostriedkov súdu aj trovy znaleckého dokazovania, na náhradu ktorých má právo voči strane sporu. Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia Civilného sporového poriadku na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto
strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Jedná sa v podstate o normu, ktorá je totožná s ustanovení § 148 ods. 1 zrušeného O.s.p., ktorá upravovala náhradu trov konania štátu. Takáto norma zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a princípom, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a výsledkom jej aplikácie bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je teda rozhodujúci výsledok konania. Môže ním byť plný úspech jednej strany sporu alebo čiastočný úspech každej strany sporu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. V konaní boli žalobcovia v celom rozsahu neúspešný, preto súd štátu voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania, pretože u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.