Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: O. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. nám. XX/XX, O., občan SR v konaní o zaplatenie 1.195,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.6.2016 (elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom) domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.195,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.195,- eur od 21.5.2005 do zaplatenia ako aj nahradenia trov konania; titulom uzatvorenej zmluvy o úvere.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola spolu s poučeniami doručená dňa 23.8.2016 nevyjadril. Na nariadené pojednávanie sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.

3. Žalobca sa na nariadené pojednávanie taktiež nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 14.11.2017 a súhlasil s tým, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia súd považuje. 4. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 22.11.2004 zmluvu o úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk/663,88 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru vo výške 36.000,- Sk/1.194,99 eur v 10 mesačných splátkach po 3.600,- Sk/119,50 eur počnúc dňom 22.12.2004.

5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je to, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru neuhradil žiadnu splátku.

6. Z pripojeného trestného spisu má súd za preukázanú tú skutočnosť, že samotný žalobca dňa 31.8.2005 podal na žalovaného na Okresnú prokuratúru Stará Ľubovňa oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a uznesením zo dňa 8.11.2005 začalo Okresné riaditeľstvo PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa voči žalovanému trestné stíhanie za účastníctvo

spáchané formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. k trestnému činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák..

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/47/2006 zo dňa 4.9.2006 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 19.11.2004 v Podolínci prostredníctvom mandatára spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava Jozefa Džurňáka požiadal o úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý mu bol dňa 22.11.2004 na základe uzatvorenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý vo výške 20.000,- Sk s tým, že sa ho zaviazal splatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 16.000,- Sk, teda celkovo mal zaplatiť sumu vo výške 36.000,- Sk v 10-ich mesačných splátkach po 3.600,- Sk počnúc dňom 22.12.2004, z ktorých nezaplatil ani jednu mesačnú splátku, pričom obžalovaný k žiadosti o úver doložil nepravdivé potvrdenie o výške svojho príjmu, ktoré bolo jednou z podmienok pre poskytnutie úveru, čím spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava spôsobil škodu v uvedenej výške, s príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak spôsobil škodu nie nepatrnú, čím spáchal trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zák.č. 140/1961 Zb., platného a účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.), za čo bol odsúdený podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Račianská 42/A, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.10.2007.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 8. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 (platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy) zmluva o úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná.

9. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 13. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 14. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 15. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 16. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd dospel k záveru:

17. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

18. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu(rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1). Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

19. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

20. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba

zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo17/2014.

22. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio.

23. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, na ktorý bol odkázaný trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 4.9.2006 sp. zn. 2T/47/2006. Je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Preto súd podľa § 52 ods.1 a § 5b uvedeného vyššie bol povinný prihliadať na premlčanie nároku uplatneného žalobcom ex officio.

24. Z ustanovenia § 106 vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto zaň zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods.1 a škodca v súdnom konaní vznesenie námietku premlčania, právo sa premlčalo aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa vedomostí o škode a vedomostí o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za 10 rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Toľko z komentára k § 106 OZ. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2CZ 129/74 vyplýva, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení§ 106 ods. 1 a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ.

25. Trestný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 4.9.2006 sp. zn. 2T/47/2006, ktorým bol žalovaný uznaný vinným, tak ako je to uvedené vyššie a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2007. Žalobca mal vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody už v čase trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po právoplatnosti trestného rozkazu dňa 22.10.2007, mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 23.10.2007 a uplynula dňa 23.10.2009. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na súde až dňa 29.6.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanému tak súd považuje za premlčaný a preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol takto: 26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V konaní bola úspešnejší žalovaný, avšak tomuto žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).