Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/37/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Mgr. Stanislava Spišiaka, v trestnej veci obžalovaného E. G., trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 20. novembra 2017, takto

rozhodol:

Obžalovaný

E. G., nar. X. X. XXXX Y. F., okres R. Ľ., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. XXXX/XX, toho času bytom E. XXX, okres R. Ľ.,

j e v i n n ý , ž e

najneskôr od roku 2005 do dňa 3. 12. 2015 spôsoboval svojej manželke (od roku 2012 bývalej manželke) H.. C. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. Č.. XXXX/XX v mieste ich spoločného trvalého bydliska v nepravidelných intervaloch fyzické a psychické utrpenie tým, že ju opakovane fyzicky napádal tak, že ju bil rukami, kopal do rôznych častí tela, strkal do nej, v dôsledku čoho H.. C. G. vyhľadala opakovane v rokoch 2007, 2014 a 2015 lekárske ošetrenie, takisto ju aj slovne napádal rôznymi nadávkami a urážkami, že je žobráčka, piča, kurva, a taktiež v tomto období obdobným spôsobom fyzicky a slovne napádal svoju dcéru H. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. Č.. XXXX/XX tak, že ju bil päsťami, fackami a slovne urážal, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 3. 12. 2015 v čase okolo 21,00 hod. tým, že E. G. fyzicky napadol svoju bývalú manželku, a to tak, že ju viackrát nezisteným spôsobom rukou udrel do oblasti tváre a zátylku, čím jej podľa lekárskej správy spôsobil zranenie, a to udretie tváre, pomliaždenie mäkkých častí tváre, odreninu a škrabance na tvári, udretie a pomliaždenie hornej pery, malú tržno- kontúznu ranu, ako aj bolesti hrudníka v oblasti spodných rebier bilaterálne s dobou liečenia desať dní, čím E. G. svojím správaním ohrozoval psychické zdravie svoje bývalej manželky H.. C. G. a dcéry H. G. a vyvolával u nich stres a psychické utrpenie,

t e d a

týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ukladá skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky a zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného zákona mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 11. 4. 2016 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 622/15 zo dňa 7. 4. 2016 na obvineného E. G. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2015 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že najneskôr od roku 2005 do dňa 3. 12. 2015 spôsoboval svojej manželke (od roku 2012 bývalej manželke) H.. C. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. XXXX/XX v mieste ich spoločného trvalého bydliska najmenej raz mesačne fyzické a psychické utrpenie tým, že ju opakovane fyzicky napádal tak, že ju bil rukami, kopal do rôznych častí tela, strkal do nej, v dôsledku čoho H.. C. G. vyhľadala opakovane lekárske ošetrenie, neustále, skoro každý deň ju slovne napádal rôznymi nadávkami a urážkami, že je žobráčka, piča, kurva, pričom toto konanie sa neustále stupňovalo a taktiež v tomto období obdobným spôsobom fyzicky a slovne napádal svoju dcéru H. G., trvale bytom J. - Y., N.. O. F. Č.. XXXX/XX tak, že ju bil päsťami, fackami, ako aj ju kopal, slovne urážal, pričom toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 3. 12. 2015 v čase okolo 21,00 hod. tým, že E. G. fyzicky napadol svoju bývalú manželku, a to tak, že ju päťkrát nezisteným spôsobom rukou udrel do oblasti tváre a zátylku, čím jej podľa lekárskej správy spôsobil zranenie, a to udretie tváre, pomliaždenie mäkkých častí tváre, odreninu a škrabance na tvári, udretie a pomliaždenie hornej pery, malú tržnokontúznu ranu, ako aj bolesti hrudníka v oblasti spodných rebier bilaterálne s dobou liečenia desať dní, čím E. G. svojím správaním ohrozoval psychické zdravie svojej bývalej manželky H.. C. G. a dcéry H. G. a vyvolával u nich stres a psychické utrpenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný E. G. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, ktorý je mu obžalobou kladený za vinu. Využil svoje právo a odmietol vo veci na hlavnom pojednávaní vypovedať. Z oboznámených výpovedí obžalovaného z prípravného konania súd zistil, že obžalovaný uviedol, že nie je pravdou to, čo je mu kladené za vinu s tým, že pokiaľ jeho exmanželka a dcéra boli z jeho strany týrané, mohli predsa kedykoľvek odísť z domácnosti. Nie je pravdou, že by poškodené bil, prípadne fackoval dcéru H.. Mohlo sa stať, že niekedy mu mohlo z úst vyjsť nejaké slovo na ich adresu. Ak aj niečo na ich adresu povedal, nikdy to nemyslel vážne, nikdy by im nechcel ublížiť, pretože obe má veľmi rád. Pripustil, že mohol používať slová ako hlúpa, nešikovná, no nespomína si, aby im vulgárne nadával. Odmieta tvrdenia, že by svoju exmanželku bil, strkal do nej, prípadne sácal. Mohlo sa stať, že ju chytil za zápästie, no nikdy jej nevykrúcal ruky. Rovnako nebil ani svoju dcéru, keď tejto asi pred rokom alebo dvoma za ušetrené peniaze dokonca kúpil auto. Nikdy svojej manželke nespôsobil zranenia a tvrdenia, že kvôli tomu musela v minulosti vyhľadať lekára, odmieta. S exmanželkou pohlavne žije doposiaľ, pričom k sexuálnemu styku medzi nimi dochádza vždy len z lásky. Nevie, prečo exmanželka a dcéra tvrdia, že im vyvolával psychické a fyzické utrpenie. K incidentu z 3. 12. 2015 uviedol, že okolo 19,00 hod. si spolu s exmanželkou sadli v kuchyni za stôl, navečerali sa, pričom exmanželka sa ho spýtala, či si nedajú po poháriku, s čím súhlasil, pričom spolu zvykli popíjať asi dvakrát do mesiaca. Následne vypili slivovicu, keď exmanželka obom naliala po 3 až 4 poldecové poháriky. On bol trochu pripitý, vedel svoje konanie však ovládať, pričom aj na exmanželke bolo vidno, že má vypité. Keď takto sedeli za stolom, prišla domov dcéra H., ktorá prešla cez chodbu bytu s pripomienkou „či zas pijú“. On

jej povedal, že nič sa nedeje, pričom exmanželka ho ukľudňovala, že to má nechať tak, že sa má na ňu vykašľať, že dnes sú deti také. Po chvíli dcéra odišla z bytu preč, následne jej telefonovala exmanželka, ktorej dcéra povedala, že ostane spať v P. U., kde robí K.. On potom odišiel do obývačky, kde si sadol k televízoru a manželka šla do spálne a pokúšala sa telefonovať dcére, resp. posielať jej sms. Po chvíli exmanželka vybehla zo spálne s vreskotom, prišla k nemu, zobrala mu jeho mobilný telefón a hodila ho po ňom s krikom, aby volal dcére. Na to sa postavil, povedal exmanželke, aby nekričala, že je už veľa hodín, pričom ju chytil za ústa s tým, aby ďalej nekričala. Týmto jej mohol spôsobiť zranenie, nakoľko si všimol, že po tomto začala krvácať z líca. Namočil potom uterák, ktorým začal utierať ranu a utišoval ju. Exmanželka ležala potom na posteli, keď počul buchot na vchodových dverách do bytu, kde po otvorení zistil, že sú tam policajti, ktorí ho následne zobrali. Nie je pravdou, aby exmanželku vtedy päťkrát buchol rukou, to by musela vyzerať ináč. Rovnako nevie vysvetliť, z akého dôvodu sa nedali zatvoriť dvere na detskej izbe. Ľutuje toho, čo sa vtedy stalo, pričom tak exmanželku, ako aj dcéru má stále veľmi rád a pokiaľ môžu, nech mu odpustia s tým, že ak im vadí, môže sa z domácnosti odsťahovať. V rámci záverečnej reči a posledného slova uviedol, že netvrdí, že s manželkou nemal konflikty, no nemá za to, že ich intenzita bola taká, ako je mu to kladené za vinu. Tých konfliktov mu je ľúto a poškodenej sa ospravedlňuje. Je mu ľúto všetkého, čo sa stalo.

Svedkyňa poškodená H.. C. G. - exmanželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že manželstvo s obžalovaným uzatvorili v roku 1997, pričom podobne, ako vo väčšine vzťahov boli obdobia, keď manželstvo bolo harmonické, no na druhej strane bolo aj obdobie, keď existovali nedorozumenia, ktoré vyplývali predovšetkým z toho, že obžalovaný vo zvýšenej miere konzumoval alkohol, čo malo potom vplyv na jeho agresívne správanie. Napriek tomu sa obžalovaný vždy venoval rodine, túto zabezpečoval finančne, ale aj po stránke výchovy ich detí. Zdôraznila, že v súvislosti so svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami vo veci z prípravného konania bola v určitom psychickom rozpoložení, pričom brala aj lieky a možno uvádzala viac, než sa v skutočnosti stalo. V ich vzťahu výraznejšie problémy existovali v období rokov 2015 a dva roky predtým. Pred týmto obdobím mali tiež problémy, ale tie boli menej intenzívne. Obžalovaný bol dosť žiarlivý a pod vplyvom alkoholu ju urážal a vulgárne jej nadával. Napádanie z jeho strany malo aj fyzický charakter, keď došlo k situáciám, že dostala facku, prípadne niečo podobné. Myslí si, že v období rokov 2013 až 2015 aj vyhľadala lekárske ošetrenie. Po tom, čo bol jej manžel vzatý do väzby, spolu s dcérou prehodnotili svoj postoj k obžalovanému a neskôr po jeho prepustení si usporiadali vzťahy. Nežijú už síce spolu, ale vychádzajú dobre, pričom sa aj stretávajú. Napokon aj z toho dôvodu ona sama mala záujem na tom, aby súd zrušil obmedzenie súvisiace s uložením zákazu obžalovaného stretávať sa s ňou a to isté platí aj vo vzťahu k dcére. K fyzickým napádaniam zo strany obžalovaného v období rokov 2013 až 2015 uviedla, že nedá sa povedať, že tieto boli pravidelné, určite neboli každý mesiac. Nadávky zo strany obžalovaného zaznievali častejšie, hlavne po tom, čo si vypil, pričom to bolo možno každé 2 alebo 3 mesiace, no boli aj obdobia, keď aj pol roka problém nebol. K spolužitiu v období rokov 2005 až 2013 uviedla, že aj v tomto období dochádzalo v ich spolužití k nedorozumeniam, ktoré však mali len občasný charakter a nevyznačovali sa nejakou pravidelnosťou, pričom ani neboli takého charakteru, aby riešenie videla v tom, že sa obráti na políciu. Tak tomu nebolo ani v súvislosti s posledným incidentom v r. 2015, po ktorom obžalovaný bol vzatý do väzby, pretože ani vtedy by nevolala políciu, keby tak neurobili susedia. Keď ani nevie, ktorý z nich ju zavolal, no vie, že keď manžel kričí, tak má dosť intenzívny hlas. Pri tomto incidente došlo medzi nimi k hádke, keď manžel jej vyčítal nedostatočný záujem o dcéru a hodil do nej telefón s tým, aby jej zavolala. Ona začala potom na neho tiež kričať, na čo ju manžel sotil a ona spadla na slúchadlo, ktoré majú na stene a ktoré používajú, keď niekto zazvoní zvonku. Na to si išla ľahnúť, no na dverách zazvonili policajti. Nedá sa povedať, že by ju obžalovaný pri tomto incidente udrel, on ju iba sotil. Bola aj na ošetrení, keď mala predovšetkým poranenia v ústach po tom, ako narazila do toho slúchadla. Nepamätá si, aké presné poranenia mala, ale sú popísané v lekárskej správe. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že v ich spolužití došlo k situáciám, keď ju obžalovaný udrel aj rukami, prípadne jej dával facky, no nebolo to nejaké dlhodobo opakujúce, ale súviselo to skôr s obdobím posledných 2 rokov. Nemôže tvrdiť, že by ju aj kopal. Takisto potvrdila, že na jej adresu používal aj viaceré nadávky, ale aj vulgárne vyjadrenia, hlavne na začiatku ich spolužitia, keď sa nedokázala na Slovensku presadiť. Tie nadávky však neboli dennodenné a používal ich napríklad, keď ho pýtala peniaze a nielen vtedy, keď mal vypité. Poprela, aby niekedy počas slovných konfliktov sa jej vyhrážal aj zabitím. Na otázku, či bola z dôvodu napadnutia obžalovaného v októbri a v decembri 2007 aj na lekárskom ošetrení, uviedla, že áno, ale bližšie si už nepamätá. Vie, že v tomto smere predkladala aj lekárske správy a nevymýšľala si. Poprela, aby zo strany obžalovaného bola niekedy nútená aj k sexuálnemu styku, ktorý spolu mávali. K správaniu obžalovaného vo vzťahu k dcére H. uviedla, že tak ako v každom vzťahu, niekedy dochádzalo

k problémom aj vo vzťahu k dcére, keď obžalovaný od nej požadoval oprávnene určité veci alebo určité správanie, pričom pokiaľ táto ho nerešpektovala, tak vo výnimočných prípadoch dostala aj facku, čo však nebolo pravidelné. Stalo sa, že dcére aj niekedy vynadal, no nebolo to niečo hrozné, pričom si nemyslí, že je neprirodzené, keď sa rodič rozčúli a na dieťa nakričí. Poprela, aby dcéru niekedy bil päsťami, prípadne kopal do nej. Či bola niekedy s dcérou na lekárskom ošetrení z dôvodu fyzického napadnutia zo strany obžalovaného, na to si nepamätá.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach uvedenej svedkyne medzi skutočnosťami, ktoré uvádzala na hlavnom pojednávaní a o ktorých vypovedala v prípravnom konaní, boli prečítané jej predchádzajúce výpovede z prípravného konania, kde vo vzťahu k incidentu zo dňa 3. 12. 2015 v čase okolo 19.00 hod., po ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného, uviedla, že keď sa vrátila zo zamestnania, v byte bol iba jej bývalý manžel, ktorý bol triezvy a ktorý následne vybral fľašu alkoholu, ktorý začali spolu piť. Ona si s ním dala však len jedno poldeci. Rozhovor prebiehal normálne, pričom okolo 19.30 hod. prišla dcéra, ktorá nechcela s nimi večerať a odišla vonku. Na to obžalovaný jej začal vyčítať, aká je to matka, keď nevie dcére dohovoriť, no na tieto narážky nijako nereagovala, a odišla do spálne, pričom obžalovaný šiel do obývačky. Dvere do spálne nezatvorila, lebo tie sa nedajú zatvoriť, nakoľko ju v minulosti fyzicky napadol, pričom tieto dvere rovnako ako dvere v detskej izbe rozbil v oblasti zámku. V spálni potom prostred. sms-správy kontaktovala dcéru, aby prišla domov. Obžalovaný následne z obývačky začal na ňu kričať, aby prišla k nemu a keď išla a opýtala sa ho, čo chce, uviedol jej, že on prišiel z chaty, pričom ona je drzá, odišla od neho preč, on sa chce pomilovať a následne jej vulgárne nadával. Povedala mu, čo si to dovoľuje, pričom obžalovaný následne hodil po nej ovládať od televízora, na čo sa uhla. Obžalovaný sa potom postavil z gauča a bez slov ju fyzicky napadol tak, že ju pravou rukou päťkrát udrel do oblasti tváre, hlavy a zátylku, pričom nevie, či to bolo päsťou alebo otvorenou dlaňou. Počas toho, ako ju bil, niečo na ňu kričal a nadával jej. Keď obžalovaný videl, že jej ide z pery krv, prestal ju napádať. Počas toho napadnutia sa jej nijako nevyhrážal, mala však obavu o svoj život a zdravie, lebo obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a správal sa ako zmyslov zbavený. Následne na dvere zaklopala polícia. Vo svojich výpovediach ďalej popísala vzájomné spolužitie s obžalovaným, keď uvádzala, že obžalovaný ju neustále fyzicky napádal a urážal už od začiatku ich manželstva. Taktiež v manželstve bil a urážal aj ich spoločné dcéry, a preto podala aj návrh na rozvod. V dôsledku správania obžalovaného sa v r. 2010 obesila aj ich dcéra E.. Manžel ju napádal bezdôvodne aj v triezvom stave, aj pod vplyvom alkoholu, a to tak, že ju bil rukami a kopal jej do rôznych častí tela. Takto ju bil jedenkrát za mesiac, pričom po rozvode ju takto zbil štyrikrát. Predmetnými napadnutiami jej boli spôsobené bežné zranenia a odreniny, ale aj ľahký otras mozgu. Na prelome roku 2014 - 2015 ju zbil tak, že ju chceli hospitalizovať, čo odmietla. Tak počas celej doby trvania manželstva, ako aj po rozvode, ju napádal aj tým spôsobom, že keď okolo neho prechádzala, tak do nej štopol alebo ju strčil, a preto musela byť v neustálom strehu a mala strach, čo jej urobí. Z jeho správania má depresiu, na ktorú sa síce neliečila, avšak v minulosti užívala lieky na nespavosť. Okrem fyzických napádaní ju skoro každý deň slovne napádal rôznymi nadávkami a urážkami, že je žobráčka, piča, kurva a pod. Tieto slovné útoky boli na dennodennom poriadku, pričom ona mu na ne nedávala žiadnu zámienku. Snažila sa obžalovanému neustále vyhýbať, neprovokovať ho, ale aj napriek tomu ju napádal. Toto jeho konanie sa neustále stupňovalo, pričom útoky boli čoraz viac intenzívne. Počas fyzických a slovných útokov sa jej niekoľkokrát vyhrážal aj zabitím, keď povedal, že ju znesie zo sveta, že ju zabije, vykrikoval jej, že má vypadnúť z domu, zbaliť si kufre a vrátiť sa späť do K.. Po rozvode ju tiež nútil aj k sexu s tým, že jedenkrát za mesiac ju vyzval na pohlavný styk a keď ona nechcela, správal sa ako nepríčetný, fyzicky ju napadol, čím jej dal najavo, že keď s ním nebude mať pohlavný styk, že ju zbije. To po rozvode sa stalo trikrát. Nikdy sa jej však priamo nevyhrážal, že jej nejakým spôsobom ublíži, ak s ním nebude mať pohlavný styk. Vo svojich výpovediach ďalej uvádzala, že obžalovaný fyzicky napáda a uráža aj ich dcéru H., ktorú bil päsťami, fackami, kopal do nej, slovne ju urážal, strkal a štopal do nej, pričom podobne sa správal aj vo vzťahu k dcére E., keď žila. Voči deťom to robil za trest, väčšinou pod vplyvom alkoholu a dcéry sa ho neustále báli. Dcéra H. je neustále v strese, aj ona má strach o jej život a zdravie. Obžalovaný taktiež v zamestnaní ju neustále kontaktoval, chodil za ňou, prenasledoval ju, kontroloval, či je s niekým a sledoval jej telefón.

K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach svedkyňa uviedla, že v čase, keď vypovedala v prípravnom konaní, veľkú úlohu v nej hrali emócie, predovšetkým z poslednej udalosti, ktorá sa medzi nimi odohrala. Nikdy nezažila situácie, aby toľkokrát bola vypočúvaná, aby jej bolo pokladané veľké množstvo otázok, ktoré si vyžadovali veľké množstvo odpovedí. Ani nechápala, čo sa okolo nej deje, a preto mnohé veci zveličovala. Rovnako musela podstúpiť psychologické či psychiatrické vyšetrenia, aj preto bola v takomto rozpoložení. Uviedla, že nie všetko sa odohralo tak, ako to uvádzala v prípravnom

konaní, pričom zdôraznila, že s obžalovaným našli k sebe cestu a aj keď každý z nich žije svojím životom, nezniesla by, aby jej bývalý manžel musel ísť do väzenia. Takto to nikdy nechcela. Vo vzťahu k incidentu z 3. 12. 2015 uviedla, že pravdou je to, čo uvádzala na hlavnom pojednávaní, pričom pokiaľ v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný ju minimálne päťkrát udrel, tak to uviedla z toho dôvodu, že vtedy bola emocionálne rozrušená, a preto si to vymyslela. Poranenia, ktoré vtedy utrpela, utrpela pri páde, odretím sa o slúchadlo. Rovnako doplnila, že aj skutočnosti, ktoré súviseli so správaním sa obžalovaného k dcére H., si v prípravnom konaní vymyslela. Doplnila, že v súvislosti s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní sa s obžalovaným nebavila o tom, ako má vypovedať, obžalovaný, ani nikto iný v súvislosti s touto výpoveďou nerobil žiaden nátlak. S obžalovaným o jeho trestnej veci sa bavila iba vtedy, keď spolu s dcérou ho boli navštíviť vo väzení. Ich vzťahy v súčasnosti sú upravené. K dnešnému dňu nemajú vysporiadané BSM, ale dohodli sa, že ona s dcérou ostane bývať v byte a obžalovaný bude bývať na chate. Vzťahy medzi sebou udržiavajú naďalej, aj keď tie nie sú nejaké intenzívne, pričom ich stretnutia trvajú asi hodinu. Sú aj v telefonickom kontakte. K obžalovanému má v súčasnosti kamarátsky vzťah a nemajú medzi sebou problémy. Rovnaký vzťah k obžalovanému má aj ich dcéra, ktorá mu povedala, že ho ľúbi a že si ho váži.

Svedkyňa poškodená H. G. - dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej spolužitie, ako aj spolužitie jej mamy s otcom bolo dobré. Nespomína si na nič také, čo by malo súvis s nejakým vybočením v rámci normy. Nemôže tvrdiť, že by ju otec bil, iba sem-tam ju drel po riti, keď ako dieťa vystrájala, a to z výchovného dôvodu. Nikdy ju neudrel tak, aby mala nejaké poranenia, alebo aby musela vyhľadať lekársku pomoc. Rovnako nemôže tvrdiť, že by ju otec napádal slovne alebo aby ju ponižoval. Nemôže ani tvrdiť, že by vo vzťahu medzi jej otcom a matkou existovali nejaké konflikty, pri ktorých by otec matku fyzicky napádal alebo ináč ju psychiky týral. Jej vzťah k obom rodičom je vynikajúci. Jej rodičia už síce nie sú manželmi, keď každý šiel svojou cestou, pričom ona nevie posúdiť, prečo sa rozviedli. Poprela, aby v ich spolužití boli situácie, keď v dôsledku správania sa obžalovaného musela niekedy na nejaký čas opustiť byt. K okolnostiam incidentu z 3. 12. 2015 uviedla, že ona vtedy celý deň nebola doma, iba keď sa vrátila domov, videla otca na ulici v sprievode policajtov. Čo sa odohralo v byte, to nevie. Nespomína si, aby v ten deň videla u svojej mamy na tvári alebo na tele nejaké poranenia. Takisto si nepamätá, aby v priebehu spolužitia jej rodičov mala mama niekedy na tvári alebo na tele nejaké viditeľné poranenia. V dôsledku konania obžalovaného ona (svedkyňa) nemala na tele žiadne poranenia, či modriny. Vo vzťahu ku konzumácii alkoholických nápojov vo zvýšenej miere na strane obžalovaného uviedla, že pokiaľ si spomína, tak otec pil alkohol len pri nejakých oslavách, pričom nespomína si na to, aby jeho užitie malo nejaký negatívny vplyv na jeho správanie. Nepamätá si ani, aby v dôsledku správania sa jej otca musela niekedy jej mama vyhľadať lekárske ošetrenie.

Aj v tomto prípade uvedená svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala rozporne vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré uvádzala vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, keď tieto boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. V uvedených predchádzajúcich výpovediach svedkyňa uviedla, že svoje detstvo ani detstvom nemôže nazvať z dôvodu, že otec (obžalovaný) ju a aj nebohú sestru trestal aj za maličkosti, vždy mu niečo vadilo, pričom zaobchádzal s nimi ako s handrami. Vplyvom týchto udalostí všetky útoky začala brať ako samozrejmosť. Už keď bola malá, otec ju zbil predlžovacím káblom. Myslí si, že vtedy bola aj u lekára kvôli otvoreným ranám na chrbte. Boli obdobia, keď otec dokázal byť normálny, ale nikdy nebol ukážkovým otcom. Otec ju bil aj za maličkosti. Keď bola malá, stalo sa, že so sestrou museli aj spolu kľačať celú noc so vzpriamenými rukami. Ráno sa tváril, akoby sa nič nestalo. Keď so sestrou boli staršie, otec ich nebil, iba na nich nakričal a používal na ich adresu vulgarizmy a že sú nevďačné. Keď od neho niečo dostali, stále im to vykrikoval. Je pravdou, že otec jej kúpil aj auto, no neustále jej to vykrikuje a ona začala pracovať, aby mu to postupne splatila. Keď bola v období puberty, zistila, že takéto konania z otcovej strany nie sú bežné v iných rodinách a že voči takým útokom sa spolu s mamou môžu aj brániť, a preto viackrát zvažovali podanie trestného oznámenia. Neraz otcovi povedali, keď boli zbité, že na neho podajú trestné oznámenie, na čo reagoval tak, že ich prosil, že už bude dobrý, sľuboval, že sa zmení, podplácal ich peniazmi. Takýto stav však netrval dlho a všetko sa vrátilo do starých koľají. Veľakrát s mamou museli utekať z bytu aj so sestrou, keď ešte žila, k susedom, väčšinou to bolo k tete R., pričom niekedy sa skryli aj do pivnice. Keď sa potom vrátili späť do bytu, otec sa tváril, ako keby sa nič nestalo. V roku 2010 jej sestra E. zomrela, keď spáchala samovraždu. Útoky v rodine pokračovali aj po jej smrti tak voči nej, ako aj mame. Otca nezmenila ani táto tragédia, keď už po 30 dňoch od sestrinej smrti zbil mamu, kedy bola aj zavolaná polícia. S mamou chceli odísť preč, odsťahovať sa, ale otec ich prosil, aby zostali. V roku 2012 sa rodičia rozviedli, od tej doby útokov voči nim zo strany otca je menej, no má pocit, že sú silnejšie, že otec ju silnejšie bije po rôznych častiach

tela. Takisto jej aj vulgárnejšie nadáva. U nej a u mamy to neustále vyvoláva pocit strachu a úzkosti, ale aj stresu, lebo nevedia, čo môžu od otca čakať. Pod vplyvom alkoholu je otec agresívny. Keď je triezvy, vie sa nad svojimi činmi zamyslieť. K sexuálnemu životu rodičov sa vyjadriť nevie, mama však viackrát plakala, pretože otec chcel od nej sexuálne služby, ktoré jej boli nepríjemné. Dňa 3. 12. 2015 bola celý deň v práci, domov sa vrátila okolo 20,00 hod. Keď prišla do kuchyne, videla fľašu tvrdého alkoholu položenú na stole, čo ju veľmi rozčúlilo, a preto sa rozhodla, že z domu hneď odíde. Keď bola pred bytovkou, počula výmenu názorov medzi rodičmi, vrátila sa domov a povedala otcovi, čo má za problém, prečo kričí, že ho počuť až na ulicu. Nevie, v akom stupni opitosti bol otec, ale mama pôsobila normálne. Odišla späť do práce, domov sa vrátila o cca 23,30 hod., keď pred bytovkou už stáli policajné autá a otca policajti zobrali preč. Mamu našla stáť pred bytovkou, táto mala doráňanú tvár, bolo na nej vidno, že je psychicky zrútená. Vyjadrila sa, že otec sa jej nikdy nevyhrážal použitím zbrane. Nevie, či sa takto vyhrážal mame. Mama sa jej však zdôverila, že takéto vyhrážky otec používal, keď povedal, že keď zastrelí seba, zastrelí aj ju. Doplnila, že žije v neustálom strachu a strese a nevie, čo bude nasledovať.

K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach uviedla, že je si vedomá, že v prípravnom konaní vypovedala odlišne, jej výpovede z prípravného konania nie sú pravdivé, pretože na otca bola nahnevaná a skutočnosti, ktoré uvádzala, nafúkla.

Svedkyňa A.. R. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného a poškodené pozná ako susedov, a to zhruba od r. 1991. Keď boli mladí, často prichádzali do styku, stretávali sa, no vzhľadom na pribúdajúce povinnosti a starosti sa ich stretnutia za posledných 8 až 10 rokov obmedzili na minimum. Čo sa týka spolužitia obžalovaného s poškodenými, podobne ako v iných rodinách, aj v tejto rodine dochádzalo k hádkam, pričom ona osobne nikdy nebola svedkom nijakého fyzického napadnutia zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodeným. Pamätá si, že raz pri nejakej hádke, ktorá sa ozývala z ich bytu, šla zaklopať na dvere a upozornila obžalovaného, aby nekričal, čo obžalovaný vysvetľoval tým, že ho niekto z rodiny naštval. Obžalovaný ju však rešpektoval a dal si povedať. Rodina G. býva v bytovke, v byte, ktorý sa nachádza pod jej bytom a pokiaľ je v bytovke nejaký hluk, ona nevie identifikovať, z ktorého bytu pochádza. Posledných 10 rokov sa do nikoho nestará a nemá ani žiadne informácie od nikoho, že by poškodené mali byť objektom nejakých fyzických napadnutí zo strany obžalovaného. Ani nemala informáciu o tom, že G. sú rozvedení. Pred nejakými 10 až 15 rokmi, keď deti G. chodili ešte na základnú školu, sa stalo, že pani G. aj s obidvoma dievčatami prišla k nej kvôli obave z obžalovaného, keď sa tento vrátil z krčmy. Všetci však odišli z bytu bez toho, aby u nej prespali, pravdepodobne po tom, čo obžalovaný zaspal. Nevie posúdiť, či obžalovaný má nejaké problémy s alkoholom, pretože ona vyslovene nevidela, aby v nejakej zvýšenej miere požíval alkohol. Takisto nevie, aby poškodené z bytu odchádzali alebo utekali z obavy pred obžalovaným, pričom určite za posledných 10 rokov sa jej poškodená v tomto smere nesťažovala, aby kvôli obžalovanému musela utekať z bytu. Takisto si nevšimla, aby na poškodených videla niekedy nejaké poranenia po násilí. Pokiaľ z bytu G. počuli nejaký krik, určite to nebolo pravidelné, pričom ten krik bol raz mužský inokedy ženský. Niekedy pred rokom - dvoma z ich bytu počula ženský plač.

V prípravnom konaní okrem iného svedkyňa uviedla, že v období keď deti chodili ešte na základnú školu, pani C. G. jej spomínala, že má z muža strach, že išiel do krčmy. Bála sa, čo bude nasledovať, keď sa z krčmy vráti. Čoho konkrétneho sa bála, to nevie, možno bitky. Vie, že niekoľkokrát musela ujsť z bytu do pivnice, či už sama alebo aj s deťmi, no nikdy to nevidela a vie to len z rozprávania. Rovnaké skutočnosti potvrdila aj na hlavnom pojednávaní s tým, že o týchto skutočnostiach vie len z rozprávania, možno od pani C. G., ale je to už poriadne dlhá doba. V súvislosti so skutkom zo dňa 3. 12. 2015 uviedla, že si pamätá, že v ten deň zaspala v obývačke a prebudila sa na nejaký ženský plač, ktorý išiel zhora alebo zdola a potom už len počula vyjadrenie „volaj políciu“. Žiaden krik vtedy neregistrovala. Keď na druhý deň ráno sa pýtala manžela, či on niečo počul, tak jej povedal, že nie.

Svedok C. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného a poškodené pozná ako susedov, ktorí bývajú na 1. poschodí, on býva na 3. poschodí. Medzi nimi je byt pani R.. K spolužitiu G. sa nevie vyjadriť, pretože väčšinu času je v práci a nevie, čo sa deje v bytovke, kam chodieva len prespať. Takisto uviedol, že nebol svedkom žiadnych fyzických napádaní poškodených zo strany obžalovaného a v tomto smere nemá ani poznatky od niekoho iného. Rovnako nemôže tvrdiť, aby z bytu G. počul pravidelne nejaký krik alebo buchot s tým, že pokiaľ aj niečo sa v bytovke ozýva, ťažko je určiť, odkiaľ ten zvuk prichádza. Pamätá si akurát na udalosť zo dňa 3. 12. 2015, kedy v nočných hodinách okolo 23,00 hod. sa vracal domov unavený zo zahraničia, pričom pri otváraní vchodu zaregistroval nejakú pani, ktorá tam

fajčila, ktorá bola nervózna a ktorú ani nepoznal s tým, že táto ho oslovila, aby volal políciu. Keď potom vošiel do bytu a počul hluk a krik, ktorý sa ozýval z bytu G., zavolal na číslo 158, kde oznámil, že volá preto, aby nedošlo k nejakému nešťastiu.

Svedkyňa G. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že tak obžalovaného, ako aj poškodené pozná z bytovky, kde bývajú, nie sú priami susedia, ale majú kamarátske vzťahy. O ich spolužití však nič bližšie nevie, nevie ani o nejakých nedorozumeniach v ich vzťahu a ani o nejakých hádkach. Rovnako nevie o tom, aby poškodené mali byť predmetom nejakého fyzického útoku, osobne sa jej v tomto smere nesťažovali, ani nič také nepočula a ani nikdy nevidela na pani G., aby bola zbitá. Rovnako nevie nič o tom, aby v minulosti pani G. prípadne aj s deťmi musela utekať z bytu a skrývať sa pred obžalovaným. U nej sa nikdy neskrývala.

Svedkyňa R. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala obdobne ako svedkyňa Z. s tým, že obžalovaný a poškodené v minulosti boli jej susedmi. Doplnila, že iba raz asi pred 3 rokmi počula, ako pán G. vulgárne kričal, no nevie posúdiť, komu bol ten vulgarizmus určený. Žiaden iný krik či nadávky z uvedeného obdobia z tohto bytu neregistruje.

Aj svedkyňa C. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala obdobne ako predchádzajúce svedkyne s tým, že nemá žiadne poznatky súvisiace s fyzickým alebo slovným napádaním poškodených zo strany obžalovaného.

Svedkyňa Z. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je bývalou susedou obžalovaného a poškodených. Je tomu už viac ako 10 rokov, keď bývala v byte pod nimi a z tohto titulu viackrát počula, ako sa z bytu G. ozýval krik, buchot a nadávky zo strany pána G.. Viackrát šla za pánom G., aby krotil svoje správanie s tým, že privolá políciu, ktorú však nikdy nevolala, pretože pán G. svoje správanie potom korigoval. Nedá sa povedať, že by takéto udalosti sa odohrávali dennodenne, ale jednoducho ten hluk a krik z toho bytu šiel. Rozprávala sa aj so susedou - manželkou pána G., ktorá jej povedala, že oni ako rodina sa majú radi, ale jednoducho pán G. je výbušnej povahy a z ničoho nič sa dokáže naštvať, rozčúliť. Snažila sa jej aj pomôcť, keď ju odporúčala, aby sa poradila s lekárom alebo psychológom. Vie, že suseda sa snažila mu potom variť nejaké ukľudňujúce čaje, či bola u psychológa, na to si už nepamätá. Rovnako vie, že po niekoľkých konfliktoch a hádkach pani G. utekala z bytu, niekedy aj v papučiach, aj keď vonku mrzlo. Takisto na nej videl modriny, či už na rukách alebo na tvári. Pokiaľ si pamätá, tak pán G. v tom období nepil a všetko to súviselo s jeho výbušnou povahou. Všetky tieto skutočnosti sa však odohrali pred 10 a viac rokmi. Ona sa potom odsťahovala z bytovky a s pani G. do kontaktu prichádzali len minimálne. Pokiaľ bola s ňou v kontakte, tak pani G. o konfliktoch v rodine nehovorila, možno iba občas niečo spomenula. V minulosti, keď ešte bývala v byte v susedstve G., pani G. jej hovorila aj o tom, že dochádza aj k takým situáciám, že obžalovaný ju bije a rovnako bije aj deti, aj keď boli ešte malé. Takisto pani G. sa jej v tom období zdôverovala o tom, že musela pred manželom utekať, a to aj s deťmi, či už ku kamarátke alebo do pivnice, kde čakali, kým pána G. prejde zlosť. Vo vzťahu k dcére obžalovaného - H. G., uviedla, že nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný túto niekedy bil, možno na ňu niekedy zvýšil hlas, ale pokiaľ vie, tak táto bola jeho miláčikom a to dieťa mal veľmi rád.

Znalkyňa PhDr. Karin Štiffelová, ktorá znalkyňa vypracovala psychologický posudok vo vzťahu k poškodeným, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že vyšetrením poškodených zistila, že ich kognitívne schopnosti, teda súvisiace s vnímaním, intelektom a pamäťou, sú v norme. Neboli zistené žiadne poruchy, ani odklony od normy. U obidvoch poškodených z hľadiska všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti konštatuje, že táto je dostatočná, a teda popis vyšetrovaných udalostí sa javí ako opis skutočne prežitého. U oboch poškodených bol zistený sklon v prežívaní k afektívnej labilite a neurotickým prejavom v správaní. Ich osobnosti sú bež závažných psychotických prejavov. Motiváciou výpovedí poškodených bola pravdepodobne dlhodobo znížená kvalita ich života a stupňujúci sa partnerský i rodinný konflikt, ktorý sa prejavoval predovšetkým agresívnym správaním obžalovaného, na ktoré poškodené poukazovali. Čo sa týka vzťahov poškodených k osobe obžalovaného, tento vzťah hodnotí ako neutrálny i napriek poškodenými udávanému dlhoročnému príkoriu. Ani jedna z poškodených voči osobe obžalovaného nezaujímala výrazné emócie ako napr. nenávisť či odpor. Ani jedna z poškodených nebola na osobe obžalovaného závislá, pričom predtým vzťah závislosti dcéry k otcovi bol prirodzený a taktiež poškodená C. G. ako partnerka obžalovaného v minulosti javila znaky závislosti na osobe obžalovaného, či už v psychickej, materiálnej, resp. existenčnej rovine. Spolužitie poškodených s obžalovaným bolo disharmonické v každej oblasti, keď poškodené udávali agresívne

správanie voči nim, ktorá agresia mala ráz fyzického a verbálneho charakteru. Obe poškodené častokrát udávali, že prežívali obavu o svoje zdravie, či už duševné alebo telesné, ale aj obavu o život. U oboch poškodených zaznamenala prítomnosť neurotickej symptomatiky, pričom masívnejší charakter sa prejavil u poškodenej C. G., u ktorej konštatovala aj prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. U H. G. jej prítomnosť nezaznamenala, čo pravdepodobne súvisí s jej vzťahom k otcovi, prípadne menej intenzívnemu negatívnemu vplyvu otca voči dcére alebo aj silnejšou obranou.

Uvedená znalkyňa po oboznámení sa s obsahom zmenenej výpovede poškodenej C. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že takáto zmena môže súvisieť jednak s časovým odstupom od vyšetrovanej udalosti, keď poškodená začala samostatne fungovať, nebola v kontakte s obžalovaným a predovšetkým nebolo voči nej vyvíjané násilie z jeho strany. Vzhľadom k tomu, že poškodená nezaujíma výsostne negatívny postoj voči obžalovanému a dokonca prechováva voči nemu i nejaké pocity ľútosti a pocity viny, je možná zmena výpovede po určitej dobe. Dôležitým faktorom v tomto smere je aj samotná osobnosť poškodenej, a to najmä jej závislé črty, submisivita a dobrá adaptabilita i na negatívne záležitosti. Je možný aj vplyv okolia, na jej výpoveď predovšetkým vplyv blízkych, napr. aj jej dcéry, keď vytesňuje svoje minulé zážitky a snaží sa mať nadhľad nad prežitými okolnosťami. Zároveň nechce ublížiť svojmu bývalému partnerovi, nakoľko prísny trest by zrejme ťažko prežívala. Zmena výpovede poškodenej môže mať svoj určitý emočný rozmer, pričom v takýchto prípadoch zmenu výpovedí nemožno posudzovať ako vedomé klamstvo, ale ako nevedomé procesy, ktorých prejavom je skresľovanie prežitých udalostí, ktoré jej pomáhajú spracovať udalosti, ktoré prežila.

Znalkyňa sa rovnako vyjadrila aj k zmene výpovede ďalšej poškodenej H. G. na hlavnom pojednávaní, keď aj v tomto smere poukázala na skutočnosť, že táto zmena môže vysoko pravdepodobne súvisieť s časovým odstupom od vyšetrovanej udalosti, keď ľudia po dlhšom čase menej intenzívne prežívajú veci, ktoré sa predtým udiali. Ďalším dôvodom môže byť aj citový postoj poškodenej, nakoľko z jej strany naďalej existuje aj pozitívna citová väzba. Svoju úlohu hrajú aj vyjadrenia súvisiace s ľútosťou, ktorú voči otcovi pociťuje a samozrejme aj to, že ide o samotného rodiča. Zväčša prvotné výpovede, ktoré poškodené uchovávajú, majú väčšiu hodnotu a váhu ako neskoršie, ktoré sú už racionálne korigované a vedomé. V danom prípade poškodená sa vyjadrovala totožne tak na polícii, ako aj počas vyšetrenia v ambulancii, keď udávala detailné a konkrétne správanie sa otca voči nej, mame a nebohej sestre. Vzhľadom k tomu, že u nej neboli zistené poruchy pamäte, vrátane konfabulácií, výpoveď na súde je možné popísať ako vedomé klamstvo či už z emočných alebo prípadne zištných dôvodov. Vzhľadom k tomu, že poškodená v čase jej vyšetrenia zaujímala voči otcovi neutrálny až pozitívny vzťah, nie negatívny až nenávistný, nemôže jej výpoveď počas rozhovoru v ambulancii považovať za pomstychtivú s cieľom otca vedome poškodiť.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Kornélia Fabišíková, vo veci podala znalecké posudky vo vzťahu k poškodeným C. G. C. H. G..

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k poškodenej C. G. znalkyňa konštatovala, že táto trpí posttraumatickou stresovou poruchou, teda úzkostnou poruchou, ktorá vzniká ako oneskorená reakcia na mimoriadne intenzívnu stresovú udalosť alebo situáciu. U poškodenej pretrvávajú nepríjemné znovu vybavovania stresujúcich zážitkov. Táto pociťuje strach, prežíva vnútorné napätie, úzkosť pri spomienkach, sú prítomné aj depresívne rozlady, poruchy spánku, ale aj vegetatívne prejavy ako búšenie srdca, kolísanie tlaku, pocit tlaku na hrudi, či nechutenstvo s váhovým úbytkom. U poškodenej nebola zistená duševná porucha, ani choroba, ktorá by mala vplyv na jej schopnosť spoľahlivo vnímať udalosť uchovať si ju v pamäti a verbálne ju reprodukovať, nakoľko poruchy vnímania ani poruchy pamäťových funkcií zistené neboli. Je schopná objektívne a pravdivo opísať okolnosti, ktorých bola účastníčkou alebo svedkyňou. Z analýzy výpovedí poškodenej, psychiatrického vyšetrenia a pozorovania jej správania usudzuje, že vznik posttraumatickej stresovej poruchy je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. Ďalšia prognóza ochorenia sa dá len ťažko predpokladať. Závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok u poškodenej zistená nebola. Vo vzťahu k indikovaniu posttraumatickej stresovej poruchy uviedla, že v súčasnosti sa nedá jednoznačne vyjadriť, či ide o ľahkú alebo ťažkú formu, pretože jej aktuálny psychický stav nepozná. Posttraumatická stresová porucha zvykne mnohokrát aj sama bez psychiatrickej alebo psychologickej intervencie odoznieť. Poškodenú vyšetrovala v januári 2016, kedy tento stav posttraumatickej stresovej poruchy môže konštatovať ako ľahký. Samotná depresia u poškodenej zistená nebola, boli zistené stavy úzkosti. Doplnila, že v prípade pokiaľ by osoba, ktorá vykazuje znaky posttraumatickej stresovej poruchy túto iba predstierala,

musela by byť odborne erudovaná, a teda by musela popisovať také skutočnosti, napr. po porade s odborníkom, ktoré by viedli k zisteniu takejto diagnózy. V danom prípade však túto situáciu možno vylúčiť, pretože vyjadrenia tejto poškodenej v rámci znaleckého vyšetrenia plne korešpondovali tvrdeniam vo výpovedi pred vyšetrovateľom, pričom nebol daný nejaký časový priestor, aby táto si mohla vymýšľať určité skutočnosti a popisovať určité znaky, na základe ktorých by potom bola ustálená prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy.

Vo vzťahu k poškodenej H. G. znalkyňa na hlavnom pojednávaní poukázala, že táto poškodená v minulosti netrpela a ani toho času netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Nebola u nej zistená žiadna duševná choroba ani porucha, ktorá by mala vplyv na jej schopnosti spoľahlivo vnímať, uchovať si v pamäti a verbálne reprodukovať udalosti. V minulosti v záťažových situáciách u poškodenej boli subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti spojené so slovnými aj brachiálnymi atakmi zo strany otca. Uvedené prejavy však neboli u poškodenej takej intenzity a hĺbky, aby tieto bolo možné hodnotiť ako depresívne alebo úzkostné poruchy. Znaleckým vyšetrením u svedkyne prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy zistená nebola. Osobnosť poškodenej je dobre osobnostne štruktúrovaná a vnútorne vybavená dostatkom adaptačných zdrojov pre vyrovnanie sa so záťažou súvisiacou s negatívnym správaním sa voči nej, vďaka čomu nedošlo k rozvoju forézne významnej duševnej poruchy alebo choroby. Závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok zistená nebola. Skutočnosť, že táto poškodená spolu s ďalšou poškodenou (C. G.) žili v rovnakom rodinnom prostredí, pričom u poškodenej H. G. nedošlo k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy, ale u poškodenej C. G. prítomnosť takejto poruchy bola konštatovaná, znalkyňa vysvetlila tým, že uvedené závisí od štruktúry osobnosti každého jedinca, teda od toho, ako je tento odolný voči stresom z okolitého prostredia. Konkrétne u poškodenej H. G. je možné predpokladať, že správanie obžalovaného voči nej bolo miernejšie.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, týkajúceho sa duševného stavu obžalovaného, súd zistil, že tento v čase skutku a ani v súčasnosti netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou v zmysle psychózy. Bola u neho zistená aktívna závislosť na alkohole na úrovni I. až III. vývojovej fázy podľa Jelíneka s poruchami správania u emočne nestabilnej osobnosti. Uvedená negatívna osobnostná odchýlka je trvalá, obžalovaný má však možnosť v priebehu života vypracovať formy prispôsobenia sa sociálnym normám, ako aj formy obrany proti vlastným nedostatkom. Trvalú osobnostnú štruktúru však nie je možné ovplyvniť ani zmeniť liečením. U obžalovaného nebol zistený výskyt žiadnej duševnej choroby alebo poruchy, ktorá by mala vplyv na úroveň jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností. Pokiaľ by bolo preukázané, že obžalovaný vzhľadom na svoju osobnostnú štruktúru v čase páchania trestnej činnosti bol pod vplyvom alkoholu, jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, ako aj schopnosť ovládať svoje konanie, boli zmenšené len pod vplyvom užitého alkoholu, a to nepodstatne. V prípade obžalovaného nešlo o patologickú opitosť. Dňa 3. 12. 2015 bola u neho konštatovaná jednoduchá alkoholová opitosť na rozhraní stredne ťažkého stupňa. Jeho duševný stav bol ovplyvnený len požitím alkoholu, čo je zanedbateľné. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, a preto nie je indikované nariadenie žiadnej formy ochranného psychiatrického liečenia. Na druhej strane vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu spojený s osobnostnou výbavou obžalovaného, ako je emočná nestabilita a sklony k impulzívnym prejavom, znalci doporučujú tomuto uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Ochranné protitoxikomanické liečenie nie je potrebné.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru psychológie, PhDr. Solárovou, týkajúceho sa osobnosti obžalovaného súd zistil, že jeho celková úroveň intelektových schopností je v pásme podpriemeru a je preukázaná ich deteriorácia na podklade organického poškodenia mozgu. U obžalovaného bola preukázaná patologická osobnostná štruktúra s poruchami psychiky a správania pri alkoholovej závislosti. V oblasti afektivity je u osobnosti vyššia senzitivita, vzťah k situáciám je intenzívnejší, afektívnejší, osobnosť je náladová, výbušná, s narušeným sebaovládaním, ľahko stráca trpezlivosť. V oblasti správania u nej prevláda stereotypné správanie, často situačne determinované. Ide o osobnosť s nízkou frustračnou toleranciou, ktorá koná v záujme znižovania vlastnej úzkosti a napätia, pričom najmä v afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie, panické skratové alebo teatrálne konanie, ale aj možnosť otvorených agresívnych prejavov. V oblasti adaptability ide o nútenú adaptabilitu, konfliktami prevádzanú. V oblasti prispôsobivosti sa osobnosť nerada zaväzuje, nerada berie na seba zodpovednosť, zaujíma alibistický postoj. Má enormne zvýšený

sklon správať sa sociálne žiaduco. Prítomná je tendencia nepovedať nič významné a únikové reakcie. Obžalovaný má sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu aj v stave za triezva, čo súvisí s jeho patologickou osobnostnou štruktúrou. Preukázané organické zmeny u obžalovaného nemajú podstatný vplyv na jeho úsudok, kritickosť a chápavosť, ich vplyv na kognitívne funkcie nie je natoľko významný, aby mu znemožňoval schopnosť správne vnímať realitu, čo mu jeho mentálna výbava dostatočne umožňuje.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou súvisiacej s incidentom zo dňa 3. 12. 2015, prepisu hovoru na linku 158 zo dňa 3. 12. 2015 o 23:03:06 h, lekárskych správ o ošetreniach poškodenej C. G., z ktorých vyplýva, že v rokoch 2007, 2014 a 2015 opakovane podstúpila lekárske vyšetrenia, pri ktorých utrpela poranenia, vo vzťahu ku ktorým sa vyjadrovala, že tieto jej spôsobil manžel (v niektorých prípadoch pod vplyvom alkoholu). Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie poškodenej H. G. bolo zistené, že jej súčasťou je aj záznam z 30. 9. 2005, v ktorom vtedajší všeobecný lekár konštatoval syndróm týraného dieťaťa, s tým, že v ďalšom období u poškodenej neboli zaznamenané žiadne formy násilia na koži a ani matka s dieťaťom neboli na vyšetrení pre fyzické napadnutie a týranie. Dokazovanie súd ďalej doplnil oboznámením zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 3. 12. 2015, registra trestov, charakteristík a výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného, ako aj ďalšími listinnými materiálmi, ktoré sa nachádzajú v trestnom spise.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal obžalovaný. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčujú výpovede z prípravného konania poškodených H.. C. G. C. H. G., ktoré opakovane vo svojich výpovediach popísali rozhodné skutočnosti súvisiace s ustálením skutkového stavu, ktoré skutočnosti majú charakter fyzického a psychického týrania zo strany obžalovaného počas obdobia súvisiaceho s jeho trestným stíhaním. Je pravdou, že uvedené svedkyne poškodené na hlavnom pojednávaní zmenili svoj postoj k obžalovanému, keď jeho konanie výrazným spôsobom zjemňovali, bagatelizovali a dokonca popierali viaceré svoje predchádzajúce tvrdenia súvisiace s fyzickým a psychickým týraním zo strany obžalovaného. V súlade s tvrdeniami poškodených je aj zápisnica o trestnom oznámení, ktoré dňa 4. 12. 2015 vo veci podávala H.. C. G., ale aj lekárske správy o ošetreniach tejto poškodenej z období rokov 2007, 2014 a 2015, ktorých súčasťou sú popisované poranenia, ako aj skutočnosti, z ktorých vyplýva, že poranenia mali byť spôsobené po fyzickom napadnutí zo strany obžalovaného (v niektorých prípadoch pod vplyvom alkoholu). Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie H. G. vyplýva, že u tejto mal byť v r. 2005 konštatovaný syndróm týraného dieťaťa po predchádzajúcom napadnutí zo strany otca. Uvedené zistenia podporuje aj výpoveď svedkyne J., ktorá okrem iného vypovedala, že v minulosti (v období pred viac ako 10 rokmi), keď ešte bola susedou rodiny G., z ich bytu počula častý krik a buchot, ako aj agresívne verbálne prejavy zo strany obžalovaného, pričom samotná poškodená C. G.Á. sa jej sťažovala na správanie obžalovaného, registrovala na nej známky fyzického napadnutia a takisto registrovala situácie spojené s tým, že kvôli správaniu obžalovaného poškodené v minulosti opúšťali byt. Aj svedkyňa R. na hlavnom pojednávaní potvrdila poznatok o tom, že poškodené kvôli správaniu obžalovaného v minulosti opúšťali byt s tým, že tento poznatok má však iba sprostredkovane. V súlade s výpoveďami poškodených z prípravného konania, zabezpečenými listinnými dôkazmi súvisiacimi s lekárskymi správami o poraneniach poškodených, výpoveďami uvedených svedkov, sú aj výsledky znaleckého dokazovania zameraného na zistenie duševného stavu poškodených, ale aj psychologické znalecké posudky, z obsahu ktorých okrem iného vyplýva, že znaleckým skúmaním poškodenej H.. C. G. bol u tejto zistený syndróm posttraumatickej stresovej poruchy, aj keď ľahkého charakteru, a to práve ako reakcia na stres súvisiaci s konaním obžalovaného. Vo vzťahu k poškodenej H. G. znaleckým skúmaním boli konštatované subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti spojené s verbálnymi a brachiálnymi atakmi obžalovaného, ktoré však vzhľadom na osobnostnú výbavu tejto poškodenej a menšiu mieru intenzity neviedli k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy. Znaleckým skúmaním znalkyňou z odboru psychológie vo vzťahu k poškodeným neboli zistené schopnosti správneho vnímania, uchovania si v pamäti a reprodukcie prežitých skutočností. Takisto neboli zistené konfabulácie. K zmene výpovedí poškodených na hlavnom pojednávaní znalkyňa poukázala na to, že uvedená skutočnosť môže súvisieť jednak s časovým rámcom, t. zn. menej intenzívnym prežívaním prežitých skutočností vzhľadom na časový odstup, ale aj pretrvávajúca pozitívna citová väzba. S uvedenými závermi znalca sa súd v celom rozsahu stotožňuje a zmenu výpovedí poškodených, ktoré na hlavnom pojednávaní bagatelizovali konanie obžalovaného, ktoré súvisí s jeho trestným stíhaním a ktoré dokonca

popierali viaceré prežité skutočnosti, na ktoré poukazovali vo svojich predchádzajúcich výpovediach, súd hodnotil ako účelovú v snahe pomôcť obžalovanému, ku ktorému naďalej prechovávajú citový vzťah. V tomto smere súd poukazuje na to, že samotné poškodené v prípravnom konaní boli opakovane vypočúvané po zákonnom poučení ako svedok, vo svojich výpovediach opakovane poukazovali na všetky skutočnosti, z ktorých podstatné závery boli prenesené do skutkovej vety podanej obžaloby. Rovnako v tomto smere poškodené vypovedali aj v rámci znaleckých skúmaní, pričom tvrdeniam poškodenej C. G. z prípravného konania korešpondujú aj skutočnosti, ktoré uvádzala v podávanom trestnom oznámení. Pokiaľ znalec poukazuje v súvislosti so zmenou výpovedí na časový charakter, ktorý v tomto smere môže mať súvis s menej intenzívnym prežívaním prežitých okolností, súd v tomto smere na druhej strane bral do úvahy skutočnosť, že v čase prvotných úkonov spojených s výsluchmi poškodených, určite citové prežívanie bolo intenzívnejšie, čo objektívne sa mohlo odzrkadliť v určitých tvrdeniach poškodených, ktoré potom tvorili súčasť skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. V tomto smere má súd na mysli predovšetkým tvrdenia spojené s časovým rámcom páchania trestnej činnosti, keď obžalovanému je kladené za vinu protiprávne konanie, ktorého sa mal dopúšťať najneskôr od r. 2005 až do dňa 3. 12. 2015 (kedy došlo k jeho zadržaniu a následnému vzatiu do väzby), pričom počas tohto obdobia obžalovaný mal poškodenej H.. C. G. spôsobovať najmenej raz mesačne fyzické a psychické utrpenie spôsobom tak, ako mu to obžaloba kladie za vinu a zároveň počas uvedeného obdobia mal neustále, skoro každý deň, poškodenú slovne napádať rôznymi nadávkami a urážkami. V tejto súvislosti potom súd mal za to, že z hľadiska intenzity najmä čo vo vzťahu k časovým periódam opakujúceho sa protiprávneho konania obžalovaného tak, ako je mu to kladené za vinu, neexistujú objektívne dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovali, že v ustálenom období dochádzalo zo strany obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti práve v tých periódach, na ktoré poukazuje obžaloba. Rovnako súd nemal bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný vo vzťahu k poškodenej H. G. sa trestnej činnosti dopúšťal aj kopaním. Nič to však nemení na tom, že vykonaným dokazovaním mal súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je trestným činom a že tento spáchal obžalovaný E. G.. Nepreukázané skutočnosti súvisiace s intenzitou a časovou periodicitou páchania trestnej činnosti obžalovaného potom súd zohľadnil v skutkovej vete výroku rozsudku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona účinného do 1. 1. 2016 s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene, vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana blízkych osôb pred konaním a zaobchádzaním, ktoré im spôsobuje fyzické a psychické utrpenie. Medzi protiprávnych konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska a z miesta výkonu väzby (v ktorej bol v štádiu prípravného konania) je hodnotený všeobecne. V registri trestov má jeden záznam z roku 2004, kedy rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.: 6T/9/2004 zo dňa 4. 10. 2004 bol uznaný vinným z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona rovnako účinného do 1. 1. 2006, za čo mu bol uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov, v ktorej skúšobnej dobe sa osvedčil. Uvedeného trestného činu sa obvinený dopustil vo vzťahu k inému poškodenému než sú poškodené v predmetnej trestnej veci. V evidencii priestupkov má 7 záznamov, z ktorých jeden z roku 2004 súvisí s priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu a ostatné priestupky súvisia s porušením predpisov na úseku cestnej dopravy.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Poľahčujúce okolnosti súd nezistil žiadne a takisto súd nezistil ani priťažujúce okolnosti.

Pri ukladaní trestu prihliadajúc na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, v zmysle ktorých do úvahy pripadalo ukladanie trestu odňatia slobody v rozmedzí 10 - 15 rokov, súd ďalej skúmal, či existujú v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona mimoriadne okolnosti pre zníženie trestu, v zmysle ktorého ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby stanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod spodnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Vzhľadom na výmeru základnej trestnej sadzby s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, nemožno v takomto prípade ukladať trest odňatia slobody kratší ako 2 roky.

Skúmajúc okolnosti prípadu a pomery páchateľa potom súd mal za to, že v danej trestnej veci existujú také skutočnosti mimoriadneho charakteru, pre ktoré sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď obžalovaný popiera intenzitu protiprávneho konania tak, ako je mu to kladené za vinu, na druhej strane je si vedomý konfliktov vo vzťahu k poškodeným, ktorých mu je ľúto. Vo vzťahu k uvedeným konfliktom je potrebné uviesť, že ich časové hľadisko bolo ustálené na relatívne síce dlhšie časové obdobie (od r. 2005 do 3. 12. 2015), ale na druhej strane časová periodicita jednotlivých útokov nebola preukázaná takým spôsobom, ako na ne poukazuje obžaloba. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný je stíhaný pre trestný čin, ktorého sa mal dopúšťať vo vzťahu k blízkym osobám, t. j. k manželke (od r. 2012 bývalej manželke) a dcére, s ktorými osobami prakticky po celú dobu žil v spoločnej domácnosti aj po rozvode manželstva, pričom medzi týmito osobami ostali zachované citové väzby a samotné poškodené už v priebehu prípravného konania nezaujímali vo vzťahu k osobe obžalovaného výslovne negatívny postoj tak, ako na to poukázal aj znalec v podanom znaleckom posudku z odboru psychológie, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k osobám poškodených. Uvedené citové väzby pretrvávajú medzi obžalovaným a poškodenými aj naďalej, ich vzťahy sú nanovo usporiadané, pričom ako je zrejmé z postoja poškodených, ktorý tieto zaujímajú vo vzťahu k osobe obžalovaného, tieto prípadnú hrozbu dlhoročným trestom odňatia slobody, ktorý hrozí obžalovanému, vnímajú mimoriadne intenzívne s mimoriadnym negatívnym vplyvom aj vo vzťahu k sebe samým. V tomto smere súd poukazuje aj na ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, keď trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Za takejto situácie mal súd za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu, a to aj pod dolnú hranicu trestu, ktorý obžalovanému hrozil, majúc pri tom za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Za danej situácie viazaný pri tom ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona súd mal za to, že účel trestu v danom prípade bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom aktuálne nie je potrebný bezprostredný výkon takto uloženého trestu, ale bude postačovať jeho hrozba počas dlhšej skúšobnej doby uloženej spolu s probačným dohľadom. Za primeranú skúšobnú dobu potom považoval dobu 4 rokov, pričom v rámci uloženého probačného dohľadu zároveň uložil obžalovanému aj povinnosť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom zúčastniť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Zároveň vzhľadom na naplnenie zákonných predpokladov pre uloženie ochranného opatrenia tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, potom súd v súlade s ust. § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného zákona obžalovanému súčasne uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.