Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/79/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. X., Y.. XX.XX.XXXX, E. B., W. X, o zaplatenie 6.672,31 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 190,83 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 11.11.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 6.672,31 Eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 10.11.2013 do 29.09.2015 vo výške 206,64 Eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 6.672,31 Eur od 30.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s. (ďalej len „SLSP, a.s.“), so žalovanou uzavrel dňa 19.09.2008 Zmluvu č. 512298998, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) postupcu. V zmysle Zmluvy boli poskytnuté žalovanej peňažné prostriedky a súčasne boli dohodnuté podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Podľa názoru žalobcu, zmluva o úvere obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala dlžná suma výšku 6.956,44 Eur, ktorá pozostávala z istiny 4.931,69 Eur, riadneho úroku 1.710,19 Eur, úroku z omeškania 239,56 Eur a z poplatkov 75,- Eur. V zmysle Zmluvy SLSP, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 6.904,34 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach vo výške 113,09 Eur, vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10.10.2008. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 10.11.2013 do 10.09.2018 v počte 59 a v celkovej výške 6.672,31 Eur (59 x 113,09 Eur). Podaním zo dňa 30.09.2015 oznámil veriteľ žalovanej, že ku dňu 29.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. V dôsledku omeškania žalovanej, žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátok. 3. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 bola predmetná pohľadávka postúpená z postupcu SLSP, a.s. na postupníka - žalobcu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že na poskytnutý úver žalovaná zaplatila sumu 6.713,51 Eur, o čom pripojil žalobca aj prehľad úhrad žalovanej v platobnej histórii.

6. Vzhľadom k tomu, že žalovanej nebolo možné doručiť súdne zásielky vrátane žaloby, jej príloh a predvolania na adresu jej trvalého pobytu označeného v Registri obyvateľov SR, súd v zmysle ust. § 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

7. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512298998 (ďalej len „Zmluva“), uzavretej dňa 19.09.2008 súd zistil, že Zmluva bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a. s., so sídlom Bratislava a dlžníčkou - žalovanou. Na základe uvedenej Zmluvy bol poskytnutý žalovanej spotrebný úver - bezúčelový úver, na sumu 208.000,- Sk (6.904,34 Eur). Úroková sadzba úveru bola fixná, vo výške 14,95 % ročne v deň uzatvorenia Zmluvy. Spracovateľský poplatok predstavoval výšku 5.699,- Sk (189,17 Eur), poplatok za správu úveru 60,- Sk (1,99 Eur). Predmetom Zmluvy bola aj dohoda o výške splátok a ich počte, kde sa žalovaná zaviazala zaplatiť úver v 120 mesačných splátkach po 3.407,- Sk (113,09 Eur), vždy k 10. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola datovaná ku dňu 10.10.2008 a konečná splatnosť úveru ku dňu 10.09.2018. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vo výške 17,68 %. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali výšku 207.479,20 Sk (6.887,05 Eur).

8. Pôvodný veriteľ oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej listom zo dňa 30.10.2015 a súčasne označil aj subjekt, a to žalobcu, ktorý pohľadávku prevzal a ktorému má uhrádzať peňažné plnenie vyplývajúce z úveru.

9. Listom zo dňa 30.09.2015 oznámil pôvodný veriteľ žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.09.2015 s tým, že žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie pohľadávky z úveru do 15 dní. Z pripojenej doručenky je zrejmé, že oznámenie nebolo doručené žalovanej.

10. Pokusom o zmier zo dňa 07.10.2016 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie neuhradenej pohľadávky, pričom dlžná suma k uvedenému obdobiu predstavovala výšku 4.708,32 Eur. Uvedenú sumu mala žalovaná uhradiť najneskôr do 10.10.2016. Z pripojenej doručenky je zrejmé, že pokus o zmier rovnako nebol doručený žalovanej.

11. Na výzvu súdu žalobca predložil platobnú históriu žalovanej, z ktorej vyplynulo, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6.904,34 Eur a na uvedený úver žalovaná zaplatila sumu 6.713,51 Eur.

12. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia Zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 13. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 14. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 16. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 17. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 21. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 22. Podľa odseku 4 písm. a) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

23. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie").

26. Podľa ust. § 3 ods. 1 uvedeného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 27. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

28. Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

29. V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo forme úveru. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi konania, na základe Zmluvy zo dňa 19. 09. 2008, súd posudzoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o spotrebiteľskom úvere a o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskeho zákonníka. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ sa jedná o spotrebiteľský úver, súd má možnosť preskúmať ex offo zmluvné podmienky úverových zmlúv v zmysle čl. 3 Smernice č. 93/13/EHS.

30. Podľa čl. 3 Smernice č. 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 31. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

32. V tomto prípade sa jedná o právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, kde je žalovaná spotrebiteľkou. Už spôsob uzavretia Zmluvy naznačoval povinnosť súdu preskúmať zmluvné podmienky, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu, s vopred určenými podmienkami, bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaná za tejto situácie mohla len pristúpiť k vopred formulovaným podmienkam Zmluvy, v opačnom prípade by bolo zrejme vylúčené získanie finančných prostriedkov. Naviac je nutné konštatovať, že podľa tvrdenia žalobcu a predformulovaného textu Zmluvy, sa mala žalovaná oboznámiť s VOP, s Úverovými podmienkami, Sadzobníkmi. Uvedené súd považuje za nepravdepodobné, s poukazom na reálnu možnosť naštudovať text Zmluvy a ďalších listín pred uzavretím Zmluvy, predovšetkým z časového hľadiska, keďže z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná dostala návrh Zmluvy a uvedené listiny k dispozícii, na preštudovanie.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0512298998 zo dňa 19. 09. 2008, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanej úver vo výške 6.904,34 Eur, ktorý mala zaplatiť v 120 mesačných splátkach po 113,09 Eur. Okrem toho mala povinnosť platiť mesačný poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur a jednorazovo spracovateľský poplatok vo výške 189,17 Eur.

34. Súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. i.) Zákona o spotrebiteľských úveroch, už aj z hľadiska aplikovateľnosti právnych záverov v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti R. E. v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, a to Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Po prehodnotení aplikovateľnosti uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike, bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú odlišné od ustanovení Smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c).Výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Právna úprava Zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje v ust. § 4 ods. 2 písm. i.), aby súčasťou zmluvy bolo dojednanie výšky, počtu a termínov splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov. Zmluva síce obsahovala počet a výšku splátok, aj splatnosť celkovej mesačnej splátky, nebolo však zrejmé, akú časť tejto mesačnej splátky tvorí úrok, prípadne poplatky, ktoré sú nepochybne súčasťou Zmluvy a či sú splatné v rovnakom termíne ako istina.

35. Dojednanie ročnej úrokovej sadzby v Zmluve vo výške 14,95 % je primerané, nepresahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2008, platných aj pre spotrebiteľské úvery. Pokiaľ súd vychádzal z uvedených priemerných úrokových mier, zistil, že v období poskytnutia úveru, v septembri 2008, bola priemerná miera úrokov pri nových obchodoch v spotrebiteľských úveroch, platná pre domácnosti pre obdobie 1-5 rokov, vo výške 13,84 %. Naviac súd pri prepočte výšky RPMN, za použitia kalkulačky RPMN pre spotrebiteľský úver, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk, zistil, že výška RPMN je v súlade s prepočtom, pri zadaní rovnakých údajov, a to pri výške úveru, počte a výške splátok, so započítaním spracovateľského poplatku a mesačných poplatkov za správu úveru.

36. S poukazom na ust. § 4 odseku 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. i.) uvedeného zákona. Z týchto dôvodov súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový a priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 6.904,34 Eur a zaplatenou sumou žalovanou vo výške 6.713,51 Eur a predstavovala sumu 190,83 Eur.

37. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 38. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Žalovaná sa dostala do omeškania v období od 10.11.2013. Vzhľadom k tomu, že súd priznal len určitú časť žalobcovi, kde nie je možné jednoznačne vyčleniť, od ktorého obdobia sa dostala s takouto

sumou do omeškania už aj s poukazom na to, že ani v období pred 10.11.2013 neboli uhrádzané splátky vždy v dojednanej výške, súd priznal úrok z omeškania od obdobia, tak ako si ho uplatnil žalobca, tzn. od 11.11.2013. Výška úroku z omeškania sa riadila ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., za použitia ust. § 10c Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. a predstavovala úrok vo výške 8,5 % (8 % + 0,5 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska).

40. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná do výšky istiny 190,83 Eur vrátane priznaného úroku z omeškania z uvedenej dlžnej sumy. V tomto rozsahu žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Žalobca mal v konaní len nepatrný úspech, v rozsahu 0,03 %, žalovaná v rozsahu 99,97 %, tzn. že konečný úspech v konaní mala žalovaná v rozsahu 99,94 %, ktorej nevznikli žiadne trovy konania. Z toho dôvodu náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.