Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-42-2016.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcov: X/ X. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXX/XX, XXX XX K., X/ D. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. D.J. XXX/XX, XXX XX K., obaja zastúpení: AKAK s. r. o., so sídlom: Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, proti odporcovi: Mesto Modra, Dukelská 38, 900 01 Modra, IČO: 00 304 956, zastúpené: RR Legal Corp., s. r. o., Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46789634, o uloženie povinnosti strpieť vyplývajúci výkon z práva vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2016 sa žalobcovia 1/a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť aby žalobcom 1/ a 2/ ako vlastníkom pozemkov parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Modra, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.492 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Modra, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX umožnil prechod pešo aj motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok v jeho vlastníctve, a to cez parcelu registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.251 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Modra, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a taktiež je povinný zdržať sa zásahov oplotením, zátarasami, násypmi priekopami a pod., ktoré by do uvedeného práva zasahovali.
2. Žalobu vo veci žalobcovia 1/ a 2/ odôvodnili tým, žalobca 1/ je vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.562 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Modra, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX (ďalej len „pozemok žalobcu 1/“) a žalobca 2/ vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.492 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Modra zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX (ďalej len „pozemok žalobcu 2/“). Žalovaný je vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.251 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Modra, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Okresný úrad Pezinok dňa 22.05.2015 povolil vklad vecného bremena nehnuteľností účastníkom: povinný vecného bremena: Meste Modra, oprávnení z vecného bremena: X. Č. a D. Č.. Vklad vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX podľa zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 09.07.2014 medzi účastníkmi konania v prospech oprávnených z vecného bremena a každodobého vlastníka pozemku parcela registra „C“ č. XXX/ XX a parcela registra „C“ č. XXX/XX na určitý čas podľa čl. II Zmluvy o zriadení vecného bremena.
Povinný z vecného bremena podľa vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ nerešpektuje vecné bremeno v prospech oprávnených z vecného bremena, čím oprávneným bráni výkonu vecného bremena spočívajúce v práve prechodu a prejazdu oprávnených. Podľa žalovaných je nevyhnutné upraviť pomery strán sporu, nakoľko v súčasnosti v dôsledku konania žalovaného žalobcovia nemôžu riadne užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Žalobcovia mali záujem predmetné nehnuteľnosti dať do nájmu, nakoľko však žalovaný nerešpektuje vecné bremeno, z ktorého dôvodu tak k predmetných nehnuteľnostiam nie je zabezpečený prístup, k uzatvoreniu nájomnej zmluvy so záujemcom o nájom nedošlo. Uvedené konanie odporcu neumožňuje navrhovateľom riadne užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Zároveň uviedli súdu, že povinný z vecného bremena Mesto Modra nerešpektuje vecné bremeno. Uvedené konania žalovaného im neumožňuje riadne užívať nehnuteľnosti v ich vlastníctve a to predovšetkým tým, že na pozemkoch vo vlastníctve povinného sa nachádza múr, ktorý znemožňuje prístup na pozemky vo vlastníctve oprávnených. Žalovaný teda fakticky znemožňuje prechod cez predmetný pozemok v rozsahu, keďže k pozemkom sa nie je možné dostať iným spôsobom.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a žiada v celom rozsahu zamietnuť. Žalobcovia v podanej žalobe nepreukázali, akým spôsobom má žalovaný porušovať ich práva vyplývajúce im zo zriadeného vecného bremena. Žalovaný právo prechodu a prejazdu žalobcov cez zaťažený pozemok v celom rozsahu rešpektuje a svojim konaním toto právo žiadnym spôsobom neznemožňuje ani nesťažuje. Žalovaný je práve naopak tou osobou, ktorá umožnila žalobcom zriadenie vecného bremena a umožnila im prístup k predmetným pozemkom a to bez nároku na odplatu. Žalobu považuje za neurčitú nekonkrétnu, z ktorej nevyplývajú žiadne skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie žalovaného nároku ako nároku oprávneného a dôvodného. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že na ceste ich oprávneným pozemkom sa nachádza železná brána, cez ktorú sa nie je možné dostať. Tieto tvrdenia žalovaný považuje za zavádzajúce, nepravdivé a účelové. Je síce pravdou, že na slúžiacom pozemku sa nachádza železná brána, avšak tá určite nevytvára takú prekážku, ktorá by žalobcom bránila svoje právo prechodu a prejazdu k svojim pozemkom využívať, ani výkon tohto práva žalobcami výrazným spôsobom neobmedzuje. Žalovaný uvádza, že predmetná železná brána bola na jeho pozemku vybudovaná Vinohradníckym a poľnohospodárskym družstvom Modra, so sídlom Dolná 142, 900 01 Modra, (ďalej len „Družstvo“) ktoré je súčasne a výhradne jediným vlastníkom tejto brány. Žalobcovia už v čase zriadenia vecného bremena mali určite vedomosť o tejto bráne, keďže tam stála už niekoľko desaťročí skôr ako bolo vecné bremeno zriadené. Žalobcovia majú vedomosť o tom, že im zamestnanci kľúče od brány kedykoľvek na požiadanie poskytnú a tak ich výkon vecného bremena nebude ničím rušený. Ďalej žalovaný uvádza, že po dohode s Družstvom je možný aj prístup k ich pozemkom cez vrátnicu. To znemená, že žalobcovia nedisponujú prístupom k svojim pozemkom výlučne iba cez pozemok, na ktorom je v ich prospech zriadené vecné bremeno, ale dokonca aj ďalším prístupom priamo cez areál Družstva. O tejto možnosti boli žalobcovia informovaní. Obdobný spôsob prístupu k svojim skladom a nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v areály Družstva využívajú aj mnohí ďalší vlastníci. Žalobcovia sú však jediný, ktorí s takýmto postupom nesúhlasia. Zároveň žalovaný má za to, že vlastníkom brány, ktorá podľa vyjadrenia žalobcov tvorí prekážku ich riadneho výkonu vecného bremena je Družstvo a teda žalobca v tejto veci nie je pasívne vecne legitimovaný.
4. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, vyjadrením žalobcov a žalovaného na pojednávaní, rozhodnutím okresného úradu v Pezinku č. C. XXXX/XXXX zo dňa 22.05.2015, výpisom z LV č. XXXXX pre k.ú. Modra, výpisom z LV XXXXX pre k.ú. Modra, výpisom z LV XXXX pre k.ú. Modra, zmluvou o zriadení vecného bremena, geometrickým plánom na oddelenie pozemkov p.č. XXX/XX - XX, fotografickou dokumetáciou, záznamom podrobného merania zmien č. XXXX, nesúhlasným stanoviskom Vinohradníckym a poľnohospodárskym družstvom Modra, so sídlom Dolná 142, 900 01 Modra so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu 1/ zo dňa 26.03.2015, nájomnou zmluvou medzi žalovaným a Družstvom, čestným vyhlásením Družstva, že je vlastníkom spevneného betónového - panelového plota, potvrdenie platby daní za predmetný plot, a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z rozhodnutia okresného úradu v Pezinku č. C. XXXX/XXXX zo dňa 22.05.2015 má súd preukázaný vznik vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, kde slúžiaci pozemok je vo vlastníctve žalovaného a oprávnené pozemky sú vo vlastníctve žalobcov.
6. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. Modra je preukázané, že žalobca 1/ je vlastníkom parcely XXX/ XX k.ú. Modra a v prospech tejto parcely je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, kde slúžiaci pozemok je vo vlastníctve žalovaného.
7. Z výpisu z LV XXXXX pre k.ú. Modra je preukázané, že žalobca 2/ je vlastníkom parcely XXX/XX k.ú. Modra a v prospech tejto parcely je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, kde slúžiaci pozemok je vo vlastníctve žalovaného.
8. Z výpisu z LV XXXX pre k.ú. Modra je preukázané, že žalovaný je vlastníkom parcely XXX/XX, ktorá je slúžiacim pozemkom pre parcely vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ XXX/XX a XXX/XX.
9. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena má súd preukázané, že dohodou bolo bezodplatne zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami, kde slúžiaci pozemok je vo vlastníctve žalovaného a oprávnené pozemky sú vo vlastníctve žalobcov.
10. Z nesúhlasného stanoviska Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra, so sídlom Dolná 142, 900 01 Modra so zriadením vecného bremena v prospech žalobcu 1/ zo dňa 26.03.2015 vyplýva, že Družstvo zo zriadením bezplatného vecného bremena nesúhlasilo.
11. Z nájomnej zmluvy medzi žalovaným a Družstvom vyplýva, že medzi nimi je nájomný vzťah.
12. Z čestného vyhlásenia Družstva, že je vlastníkom spevneného betónového - panelového plota, potvrdenie platby daní za predmetný plot vyplýva, že vlastníkom plota a brány je Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra.
13. Žalobca 1/ sa na pojednávaní pred súdom vyjadril tak, že k zriadeniu vecného bremena sa dostal po niekoľkých neúspešných žiadostiach o jeho zriadenie v roku 2011 a v roku 2012. Nakoniec po tom ako žiadal o výmenu pozemku, bolo v roku 2015 vecné bremeno zriadené. Dôvodom zriadenia vecného bremena bolo, že po zrušení cesty vedúcej cez vrátnicu musel začať používať zadnú bránu, ktorá sa nachádza na pozemku žalovaného. Dovtedy pozemky neužíval on sám, ani jeho právny predchodca. Napriek tomu, že vecné bremeno zriadené bolo, nevie sa dostať ku kľúčom od brány, reálne tak využiť svoje právo cesty k svojej parcele XXX/XX pre k. ú. Modra. K tejto situácii zavolal aj zástupcu žalovaného, s ktorým sa taktiež spoločne na pozemok nedostali. To bolo zhruba v mesiaci jún, júl 2016. Na pozemok sa dostal raz alebo dvakrát a to tým spôsobom, že preliezol plot. Na svoj pozemok sa nie je možné dostať inak ako prechodom cez parcelu č. XXX/XX k. ú. Modra. Tak ako sa vyjadril žalovaný, že nájomcovia majú prístup do areálu Družstva to je samozrejmé, avšak Družstvo bolo proti zriadeniu vecného bremena v prospech žalobcu 1/ a vyjadrilo sa, že v prípade, že bude zriadené, bude jednať v neprospech žalobcu 1/. O tom, že si má kľúče od brány pýtať od vrátnika, sa dozvedel až od svojej právnej zástupkyne, ktorá to vyčítala vo vyjadrení žalovaného k žalobe. Dovtedy o takejto možnosti nevedel. Zároveň na pozemok sa potrebuje dostať 24/7, čo si nevie reálne predstaviť. Na svoj pozemok napriek zriadenému vecnému bremenu sa stále nemôže dostať. Ústna dohoda ako ju spomínal právny zástupca žalovaného je podľa jeho názoru absolútne neplatná, pretože v samospráve nič také ako ústna dohoda neexistuje. Čo sa týka podanej žaloby na súd, bolo to pre žalobcov 1/, 2/ to posledné krajné riešenie, pretože sa žiadnym iným spôsobom, napriek zriadenému vecnému bremenu, k svojmu pozemku nevedia dostať.
14. Žalovaná 2/ na pojednávaní pred súdom uviedla, že súhlasí s vyjadrením žalobcu 1/. Jeho vyjadrenie doplnila tak, že všetci nájomcovia majú prístup k svojim prenajatým nehnuteľnostiam na pozemku Mesta Modra, vstupujú do areálu priamo cez vrátnicu, čo je jednoduchšie ako vstup, ktorý je ponúknutý im cez bočnú bránu, pri ktorej sa vrátnica nenachádza. Žalobcovia 1/, 2/ by si museli ísť vypýtať kľúče na vrátnicu, neviem si presne predstaviť, či musí ísť vrátnik s nimi k tej bráne alebo akým spôsobom bude otvorená. Táto situácia im samozrejme vstup sťažuje a neumožňuje ho využívať 24/7. Riešením pre nich je, aby mali kľúče od brány trvalo k dispozícii.
15. Svedok T. I., člen štatutárneho orgánu Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra na pojednávaní uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú pozemok, nachádza sa v zadnej časti areálu Družstva a má vedomosť aj o tom, kadiaľ prechádza vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Právo cesty je zriadené k ceste, ktorá je vo výlučnom vlastníctve Mesta Modra a cez tento pozemok križuje oplotenie vo vlastníctve Družstva, zriadené ešte v čase socializmu a cez cestu prechádza brána. Čo sa týka
stavebnej štruktúry oplotenia, jedná sa o betónový múr, nie pletivo. Bránu vedia na požiadanie žalobcov otvoriť, jedná sa o zadnú bránu, ktorá križuje cestu vo vlastníctve Mesta Modra, ku ktorej majú žalobcovia zriadené vecné bremeno. Dokonca so žalobcom 1/ ohľadne otvárania brány prebiehali aj rokovania, ktoré však žiadnym spôsobom neboli ukončené. Okrem tejto „zadnej brány“ je možný vstup na pozemok aj od hlavnej cesty cez tzv. „hlavnú bránu“, pri ktorej je 24/7 informátor, ktorý žalobcom túto vie otvoriť, následne zatvoriť a rovnako vie postupovať aj pri použití zadnej brány. Samozrejme nemôže sa zo strany žalobcu jednať o šikanózne uplatňovanie svojho práva, ako príklad uviedol, že by pravidelne požadoval prístup o 02:00 h ráno. Ako príklad uviedol, že okrem žalobcu sa práva vstupu dožadovalo aj Mesto Modra, ktoré je vlastníkom susedných pozemkov žalobcu, dokonca nemá ani zriadené vecné bremeno a keď potrebovali vstúpiť na pozemok, Družstva im to po dohode vstup umožnilo, tak ako to navrhovali žalobcovi. A teda, že vrátnik bránu otvorí a po použití zavrie. S Mestom Modra sa takto dohodli viackrát. Žalobcovia kľúč od brány nemajú, ide o uzavretý areál, a z bezpečnostných dôvodov nie je možné kľúč poskytnúť. Je však možné sprístupniť prechod tak ako uvádzal. V minulosti sa stalo, že iné osoby disponovali týmto kľúčom. Ako opatrenie urobili to, že vymenili zámok. Našou vôľou je zachovať bezpečnosť Družstevného majetku. Osobám, ktoré sú oprávnené na vstup ten zabezpečujú tým, že bránu otvoria.
16. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
17. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
18. Podľa čl. II., III., a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 09.07.2014 žalovaný zriadil v prospech každodobého vlastníka pozemku registra C/KN parc. č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXXX a pozemku registra C/KN parc. č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Modra vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez novovytvorený pozemok registra C/KN parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaného a to v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. X/XXXX. Vecné bremeno je zriadené na určitý čas a to do okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby - obchvat mesta Modry. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne.
19. Súd má ako nespornú skutočnosť preukázané, že žalobca 1/ a žalobca 2/ sú vlastníkmi oprávnených pozemkov parcelné č. XXX/XX a XXX/XX a žalovaný je vlastníkom slúžiaceho pozemku parcelné číslo XXX/XX. Všetky sa nachádzajú v katastrálnom území Modra. K pozemku parcelné č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaného sa viaže vecné bremeno in rem spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v prospech každodobého vlastníkom pozemku parcela č. XXX/XX a č. XXX/XX. Na ceste k pozemkom č. XXX/XX a č. XXX/XX sa nachádza betónové oplotenie, ktoré križuje slúžiacu parcelu bránou. Oplotenie a aj brána sú vo vlastníctve Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra.
20. Sporným v tomto konaní je, že žalovaní ako oprávnení z vecného bremena nemôžu túto svoju služobnosť vykonávať nerušene a prístup k ich pozemkom je podstatne sťažený a napriek zriadenému vecnému bremenu, im nie je zo strany žalovaného umožnený reálny prechod cez parcelu. Tento stav ma byť spôsobený zásahmi žalovaného spočívajúce v budovaní oplotenia, zátarás a násypov.
21. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2 OZ). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu. niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka
na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sem patrí aj vecné bremeno, ktorým zodpovedá právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok. Vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo.
22. Súd sa pri vykonávaní dokazovania zameral na spornú skutočnosť. Z konania mal preukázané, že oplotenie nachádzajúce sa na slúžiacom pozemku skutočne tvorí prekážku v ceste - prechode alebo prejazde k pozemkom žalobcov. Toto oplotenie je vo vlastníctve Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra, ktoré je o existencii vecného bremena zo strany žalovaného oboznámené, rešpektuje ho a otváranie brány zabezpečuje prostredníctvom službukonajúceho vrátnika (24/7), ktorý v prípade potreby zabezpečuje otvorenie a následné zatvorenie brány. O tejto možnosti sa žalobcovia podľa ich vyjadrení dozvedeli až v priebehu konania, čo bolo pravdepodobne spôsobené neukončenými rokovaniami medzi Vinohradníckym a poľnohospodárskym družstvom Modra, (ktoré je vlastníkom oplotenia) a žalobcami. Okrem tejto skutočnosti sa počas konania preukázalo, že k pozemku je možný aj iný prístup cez tzv. „Hlavnú bránu“ Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra.
23. Súd sa pri svojom rozhodovaní sa opiera o rozhodnutie NS ČR 22 Cdo 4491/2016 kde sa okrem iného uvádza (...proto právo odpovídající věcnému břemeni spočívající ve volném průchodu a průjezdu přes pozemek, není dotčeno tím, že vlastník pozemku tento pozemek oplotí a k vjezdu umístí vrata, není- li v důsledku těchto opatření znemožněn anebo podstatně ztížen průchod a průjezd oprávněného přes tento pozemek (například když vlastník pozemku dá oprávněnému klíče k vratům). Pro posouzení věci je rozhodující, zda průchod a průjezd přes pozemek nebyl znemožněn anebo podstatně ztížen. Kedy súd vychádzal z obdobných skutkových okolností. V tomto konkrétnom prípade síce z dôvodu ochrany majetku Družstva k odovzdaniu kľúčov nedošlo, avšak žalobcovia majú prostredníctvom vrátnice, ktorá zabezpečuje služby dvadsaťštyri hodín denne a sedem dní v týždni, možnosť sa k svojim pozemkom dostať a teda súd má za to, že prechod cez slúžiaci pozemok nie je pre žalobcov znemožnený, ani podstatne sťažený.
24. Súd mal v konaní preukázané, že vecné bremeno je zriadené v prospech pozemkov žalobcov. Spočíva v práve cesty - prechodu alebo prejazdu. Žalovaný výkon tohto vecného bremena, tak ako mu vyplýva zo zmluvy o Zriadení vecného bremena trpí a zdržuje sa konaní, ktoré by viedli k jeho narušovaniu. Cez pozemok prechádza oplotenie vo vlastníctve Vinohradníckeho a poľnohospodárskeho družstva Modra, ktoré žalobcom využívajúcim právo cesty - prechodu alebo prejazdu poskytuje súčinnosť pri prechode cez spornú bránu a to v dostatočnom rozsahu tak, že prístup k pozemkom žalobcov nie je podstatne sťažený. Súd nemá možnosť žiadnym spôsobom zaviazať žalovaného na vstup do rokovaní medzi žalobcami a Vinohradníckym a poľnohospodárskym družstvom Modra o spôsobe otvorenia brány. (nakoniec takýto postup ani nebol obsahom žalobného petitu). Žalobcovia zároveň v konaní nepreukázali, že žalovaný vykonáva akékoľvek úkony a to stavbou oplotenia, budovaním zátarás a násypov ktoré by žalobcom v užívaní ich práva vyplývajúceho z vecného bremena zasahovali.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.